Rovnosť šancí a solidarita

Nový zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý uplatňuje princíp plošného (neadresného) poskytovania tejto štátnej sociálnej dávky (bez zisťovania výšky príjmu) , nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2004.

1. Účel prídavku – (§ 1)

Prídavok na dieťa (ďalej len "prídavok") je štátnou sociálnou dávkou (či dávkou štátnej sociálnej podpory – teda druhého piliera práva sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike), ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

2. Okruh oprávnených subjektov – (§ 2)

Oprávnenými osobami na uplatnenie nároku na prídavok sú :

1. rodič nezaopatreného dieťaťa (aj osvojiteľ podľa § 63 Zákona o rodine),

2. osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu (napríklad súdu alebo okresného úradu),

3. plnoleté nezaopatrené dieťa, ak

- niet rodičov,

- dieťa má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov (v tomto prípade ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré nadobudlo plnoletosť reálnym dovŕšením 18 roku veku. Ide napríklad o obojstranne 18-ročné osirotené dieťa alebo o jednostranne 18-ročné osirotené dieťa, ktoré má od druhého rodiča upravenú vyživovaciu povinnosť, či 18-ročné, prípadne staršie dieťa, ktoré má od oboch rodičov upravenú vyživovaciu povinnosť),

- uzavrelo manželstvo

- ktorého manželstvo zaniklo.

Plnoletosť sa vo všeobecnosti nadobúda dovŕšením 18. roku veku. V tomto prípade ide nielen o nezaopatrené dieťa, ktoré skutočne dovŕšilo 18 rokov veku, ale aj mladšie ako 18 rokov a staršie ako 16 rokov, ktoré nadobudlo plnoletosť uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Pri uplatnení nároku na prídavok na dieťa sa musí dodržať zásada, že ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

Príklad č. 1: Kamila Tichá má 23 rokov, je vydatá a zároveň je študentkou dennej formy štvrtého ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Manžel je zamestnaný. Dieťa nemajú. Nárok na prídavok si od 1. 1. 2004 uplatňuje Kamila Tichá sama na seba ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona č. 600/2003 Z. z. až do dovŕšenia 25 rokov veku. Poznamenávam, že do 30. 6. 2002 oprávnenou osobou bol jeden z rodičov Kamily Tichej.

3. Podmienky nároku – (§ 7)

Základnými podmienkami na vznik a trvanie nároku na prídavok na dieťa sú:

1. starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa – pod starostlivosťou rozumieme výchovu (v zmysle Zákona o rodine) a výživu detí. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, pokiaľ detí nie sú schopné živiť sa samé.

2. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky

- oprávnená osoba - Slovák - preukazuje splnenie podmienky pobytu občianskym preukazom, prípadne cestovným pasom

- oprávnená osoba - cudzinec preukazuje pobyt povolením k trvalému alebo prechodnému pobytu na území Slovenskej republiky, ktoré musí byť platné počas obdobia, kedy sa uplatňuje nárok na prídavok. V prípade cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka sa povolenie na prechodný pobyt nevyžaduje. Takáto osoba predkladá preukaz zahraničného Slováka a cestovný doklad, v ktorom príslušné oddelenie cudzineckej a hraničnej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru vyznačí pobyt zahraničného Slováka a adresu jeho pobytu na území SR (zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

3. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky - v prípade, ak sa cudzincovi, ktorý má povolenie na pobyt na území SR narodí na území SR dieťa, môže do 90 dní odo dňa narodenia dieťaťa požiadať o udelenie povolenia pre dieťa na ten istý druh pobytu, ako má povolený tento rodič - cudzinec.

4. Vylúčenie nároku na prídavok na dieťa – (§ 7 ods. 2)

Nárok na prídavok na dieťa nevzniká:

- pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu

- výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

5. Nezaopatrenosť dieťaťa – (§ 3)

Jednou zo základných podmienok pre poskytovanie prídavku na dieťa je nezaopatrenosť dieťaťa. Za nezaopatrené dieťa na účely tohto zákona sa považuje vždy dieťa

1. do skončenia povinnej školskej dochádzky - je desaťročná a končí sa spravidla v školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku,

2. najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku,

a) sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom,

b) sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz - v tomto prípade sa uvedené skutočnosti preukazujú potvrdením ošetrujúceho lekára.

3. Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, avšak najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti, ktoré

- je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom a vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav posudzuje príslušný orgán, ktorým od 1. 1. 2004 je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá na základe písomnej žiadosti oprávnej osoby platiteľ. Platiteľ, teda príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.

Právoplatné rozhodnutie okresného úradu - odboru sociálnych vecí o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydané podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 sa považuje za posudok podľa tohto zákona, najdlhšie však do 31. decembra 2004.

Žiadosti o vydanie rozhodnutia o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, ktoré boli podané a o ktorých okresný úrad právoplatne nerozhodol do 31. 12. 2003, posúdi platiteľ, teda príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa tohto zákona. Do 30. 6. 2002 išlo o posudzovanie posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne, pričom podľa právoplatného rozhodnutia posudkovej komisie Sociálnej poisťovne vydaného do 30. 6. 2002 o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť sa postupovalo do skončenia platnosti rozhodnutia, najdlhšie do 31. 12. 2003.

Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa rozumie choroba a stav trvajúci podľa poznatkov lekárskej vedy dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (§ 5 citovaného zákona). Zoznam chorôb a stavov je uvedený v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa sa rozumie aj choroba alebo stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.

Zárobková činnosť je činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 a 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Okrem pozitívneho vymedzenia pojmu nezaopatreného dieťaťa zákon vymedzuje aj prípady, kedy sa dieťa za nezaopatrené nepovažuje (§ 3 ods. 3).

Ide o dieťa,

1. ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo ktoré poberá sociálny dôchodok,

2. ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje jeho štandardnú dĺžku - vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu, ktorý bližšie určuje štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch (§ 51 ods. 4 písm. h) zákona č. 131/2002 Z. z.).

Pre bakalársky študijný program štandardná dĺžka štúdia vrátane praxe, teda pre študijný program prvého stupňa je štandardná dĺžka štúdia najmenej tri roky a najviac štyri roky. Pre študijný program druhého stupňa štandardná dĺžka štúdia vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac tri roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore (magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program) bola spolu najmenej päť rokov (§ 53 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Ministerstvo školstva SR môže v osobitne odôvodnených prípadoch po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. V takom prípade je štandardná dĺžka štúdia najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (§ 53 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z).

Vysoká škola potvrdzuje štandardnú dĺžku štúdia v akademických rokoch (od 1.septembra bežného kalendárneho roka do 31.augusta nasledujúceho kalendárneho roka) na tlačive "Potvrdenie o návšteve strednej alebo vysokej školy".

V prípade, ak štúdium na vysokej škole presiahne štandardnú dĺžku študijného programu, študent vysokej školy sa za nezaopatrené dieťa už považovať nebude.

3. ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov - za nezaopatrené dieťa sa už nepovažuje dieťa, ktoré sa ešte sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ale už ukončilo jedno vysokoškolské štúdium druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul - Ing., Ing.arch., MUDr., MVDr., Mgr., Mgr. art. - teda ide napríklad o štúdium už na druhej vysokej škole.

Titul bakalár sa za akademický titul nepovažuje (skratka "Bc".). Ak dieťa po priznaní tohto titulu ďalej pokračuje v študijnom programe druhého stupňa alebo prvého stupňa v inom odbore, na účely prídavku na dieťa sa počas štandardnej dĺžky štúdia opätovne považuje za nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do 25 rokov veku alebo do dosiahnutia niektorého z uvedených akademických titulov. Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje ani dieťa, ktoré absolvuje doktorandské štúdium za účelom získania akademicko-vedeckého titulu doktor (skratka "PhD.", "ArtD.", "ThLic.","ThDr.").

Príklad č. 2: Syn zamestnanca - 23 ročný - ukončí bakalárske štúdium 30. júna 2004 a bude mu priznaný titul bakalára (Bc). Od septembra 2004 bude ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole s cieľom dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie s titulom magister (Mgr.). Syn zamestnanca sa za nezaopatrené dieťa bude považovať naďalej, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku.

6. Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie – (§ 4)

Nezaopatrenosť dieťaťa je charakterizovaná predovšetkým sústavnou prípravou na budúce povolanie.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium

1. na stredných školách okrem (teda s výnimkou) štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,

2. na vysokých školách okrem externého štúdia.

Štúdiom na stredných a vysokých školách sa rozumie štúdium na týchto školách bez rozdielu, či ide o štúdium na verejných, štátnych, súkromných alebo cirkevných školách. Za sústavnú prípravu na povolanie sa nepovažuje štúdium, ak počas tohto štúdia na strednej alebo vysokej škole dieťa vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách alebo prípravnu službu alebo mu trvá služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl a zborov.

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Školský rok na stredných školách sa začína 1. septembra bežného kalendárneho roka a trvá do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka (zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov), napríklad od 1. septembra 2004 do 31. augusta 2005.

V prípade študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (§ 61 a 62 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Akademický rok na vysokej škole sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

Skončenie štúdia na vysokých školách môže byť riadne alebo iné (§ 65 a 66 zákona č. 131/2002 Z. z.). Dňom riadneho skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu a nepresahuje jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky.

Iným skončením štúdia je

1. zanechanie štúdia - dňom skončenia je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,

2. neskončenie štúdia v určenom termíne - teda presiahnutím štandardnej dĺžky štúdia o viac ako dva roky, pričom dňom skončenia štúdia je koniec akademického roka, čiže 31. august, v ktorom mal študent štúdium ukončiť,

3. vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy - dňom skončenia štúdia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,

4. vylúčenie zo štúdia za disciplinárny priestupok (za zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčasti, alebo verejného poriadku) - dňom skončenia štúdia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,

5. zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu - dňom skončenia je deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj obdobie

a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b) od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

Príklad č. 3: Absolventka gymnázia vykoná maturitnú skúšku 28. 5. 2004. Bude sa uchádzať o štúdium medicíny na UK. Ak na štúdium po úspešnom vykonaní príjmacích pohovorov bude prijatá a nebude vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť (prípadne bude mať iba dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o brigádnickej práci študentov) a zápis do 1. ročníka vysokej školy bude mať napríklad 22. 9. 2004, na účely prídavku na dieťa sa bude sústavne pripravovať na povolanie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu, čiže od 28. 5. 2004 do 22. 9. 2004. Rodičia majú nárok na prídavok na dieťa za uvedené obdobie, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa § 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené podľa § 25 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

Príklad č. 4: Študentka strednej školy maturitnú skúšku vykoná 27. 5. 2004 neúspešne. Opravný termín na maturitnú skúšku bude mať stanovený na 6. 9. 2004. Na účely prídavku na dieťa sa sústavne bude pripravovať na povolanie do 31. 8. 2004, teda bude spĺňať aj podmienku nezaopatrenosti dieťaťa. Prídavok na dieťa sa vyplatí naposledy za mesiac august 2004 v mesiaci september 2004. Aj napriek tomu, že opravný termín maturitnej skúšky bude mať stanovený na 6. 9. 2004, v mesiaci september 2004 sa už za nezaopatrené dieťa považovať nebude, pretože sa už nebude sústavne pripravovať na budúce povolanie. O sústavnú prípravu na budúce povolanie ide iba do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, teda do 31. 8. 2004.

d) od 1. 1. 2004 aj po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.

Príklad č. 5: Syn zamestnanca ukončí vysokoškolské štúdium prvého stupňa, ktoré trvalo tri roky (najkratšia štandardná dĺžka bakalárskeho štúdia) 23. 6. 2004. Rozhodne sa pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa, pričom zápis bude mať 22. 9. 2004. V období od 23. 6. 2004 do 22. 9. 2004 sa naďalej bude považovať za nezaopatrené dieťa, pretože uvedené obdobie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

P O Z O R !

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené (§ 109 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách).

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj

- iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na uvedených stredných a vysokých školách, ako aj opakované ročníky štúdia.

Príklad č.6: Syn SZČO - 23 ročný - študuje v treťom ročníku na vysokej škole riadnou dennou formou štúdia. Z dôvodu, že neurobil jednu skúšku ani na dekanský termín, opakuje tretí ročník. Počas opakovania ročníka sa naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie a je považovaný za nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do dovŕšenia 25. roku veku.

Tieto obdobia za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa nepovažujú, ak dieťa v týchto obdobiach

- vykonáva zárobkovú činnosť s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce (pozri príklad č. 3)

- ak bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

(Pokračovanie)

JUDr. Zuzana Macková, PhD.