VEČNÝ BOJ O INVESTÍCIE

Na Slovensko by mali v rokoch 2003 až 2007 prúdiť priame zahraničné investície v hodnote 2,1 mld. USD. Bolo by neprezieravé veriť, že naše teritórium zostane na špici záujmu solventných investorov. Lebo rovnaké záujmy majú všetky krajiny strednej Európy. Do zoznamu lukratívnych štátov pribudli pobaltské štáty, ale aj Ukrajina, Rusko a na nerastné suroviny bohatý Kazachstan a Azerbajdžan. Kým v rokoch 1998 až 2002 smerovali do krajín strednej a východnej Európy dve tretiny z celkovej sumy 143 mld. USD, v rokoch 2003 až 2007 klesne tento podiel pod 50 percent. Dôvodov je niekoľko, privatizačných možností bude čoraz menej, mzdy sa budú zvyšovať a investície pôjdu do lacnejších končín. Rozšírenie EÚ nepovedie k nárastu investícií do nových členských krajín. Rozšírenie bude mať iste pozitívny vplyv na psychologické vnímanie nových krajín a prevzatím pravidiel EÚ sa posilnia isté oblasti podnikateľského prostredia. Viacero faktorov však pôsobí proti: vstupujúce krajiny už získali prístup na trhy EÚ a ďalšia liberalizácia obchodu bude minimálna. Zatiaľ čo príprava na členstvo bola katalyzátorom trhových a podnikateľsky orientovaných reforiem, získaním členstva disciplína v tejto oblasti klesne. Slovensku predpovedajú zahraniční analytici na roky 2003 až 2007 priame zahraničné investície v hodnote 2,1 mld. USD (do ČR 5 mld., do Poľska 7,3 mld. a Maďarska 1,7 mld. USD). Atraktívne bude Rusko, ktoré očakáva investície vo výške 9,4 mld. USD.

O Slovensku ako cieľovej krajine pre vlastné investície v celkovom objeme približne 180 mld. Sk uvažuje viacero významných zahraničných investorov, najmä z oblasti strojárstva. Tí však očakávajú jasné stanovisko aj pokiaľ ide o investičné stimuly pre svoje zámery. Ide o rozpracované projekty, v rámci ktorých potenciálni investori už prejavili záujem o našu krajinu a v súčasnosti zvažujú ďalšie podrobnosti. Hoci doterajší systém stimulov nebol najlepší, bol však investormi akceptovaný ako konkurencieschopný voči okolitým krajinám. Ministerstvo hospodárstva nechce riskovať, a tak predložilo prepracovanú stratégiu podpory investícií. Aktuálny záujem o investovanie na Slovensku prejavili viaceré významné spoločnosti. Okrem švajčiarsko-nemeckej sklárskej spoločnosti Glas Trösch AG, ktorá v budúcich dvoch rokov plánuje na Záhorí investovať 7,5 mld. Sk, sú v hre aj ďalšie významné investície v automobilovom, zábavnom priemysle i v cestovnom ruchu. Svoju ponuku predložila i nemecká sklárska skupina Schott. O Slovensko sa pritom zaujíma aj juhokórejská automobilka Hyundai, ktorá má do konca februára rozhodnúť o 400-miliónovej investícii (v USD) v strednej Európe. Záujem o výrobu pneumatík na Slovensku prejavila podľa medializovaných informácií fínska spoločnosť Nokian Renkaat, a to najmä vďaka nižším nákladom a daniam.

Podľa viacerých hodnotení sa Slovensko už dávno zbavilo nálepky „problémové“ a dnes nás definujú ako stredoeurópsky vzor v uplatňovaní hospodárskeho liberalizmu. To je dobrým signálom pre potenciálnych investorov, ktorí oceňujú aj odštartované hospodárske a sociálne zmeny. Predovšetkým rozsiahlu penzijnú reformu, posunutie dôchodkového veku a masívne zavádzanie súkromných modelov dôchodkového poistenia. Za najväčší tromf však zahraničie považuje daňovú reformu. Podľa nich práve to je dôvod, prečo veľa medzinárodných podnikov predovšetkým z oblasti automobilového priemyslu chce investovať práve na Slovensku. Investíciami francúzskeho koncernu PSA a kórejského podniku Hyundai má Slovensko šancu zaradiť sa medzi desať najväčších producentov áut na svete. Hospodárska sila Slovenska dosahuje už teraz 47 percent priemeru EÚ, hospodársky rast dosiahol v roku 2002 tri percentá. Priemerné daňové zaťaženie pre podniky v 10 nových členských krajinách Európskej únie (EÚ) predstavuje 21,3 %, zatiaľ čo v rámci európskej pätnástky dosahuje 29,4 %. Podľa Centra pre európsky hospodársky výskum (ZEW) má Slovensko najjednoduchší daňový systém, ktoré zaviedlo takzvanú rovnú daň na úrovni 19 %. Po zohľadnení daňových úľav predstavuje skutočné daňové zaťaženie podnikov v SR asi 16,8 %. So vstupom do EÚ budú musieť noví členovia dodržiavať daňové pravidlá EÚ. Ide najmä o zrušenie úplného daňového oslobodenia, ktoré kandidátske krajiny bežne využívali na prilákanie investícií a rozvoj súkromnej podnikovej sféry. Slovensko dnes patrí k ekonomikám so zdravým hospodárskym rastom, čo je dobrá východisková pozícia aj z hľadiska nášho májového vstupu do únie.

Eleonóra Bujačková