Hospodársky denník
USD32,516 Sk
EUR40,559 Sk
CHF25,868 Sk
CZK1,231 Sk
  Streda  28.Januára 2004

ČASENKY NEPOMôŽU

Napriek tomu, že naše zdravotníctvo v určitých oblastiach nevychádza z problémov, najviac sa v poslednom období hovorilo o tom, ako sa vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) zmení spôsob zavolania pacienta do ambulancie. V centre pozornosti bolo riešenie formou vytvorenia praktického súboru kartičiek, takmer identického so systémom „časeniek", ktorý sa v ambulanciách využíval v minulosti. Zmena je to v súvislosti s ochranou práv pacienta podľa medzinárodného meradla nepochybne potrebná, no určite nie je rozhodujúca. Mnohé problémy sú oveľa akútnejšie. A nielen z hľadiska chorého. Starosti lekárov by sa dali zhrnúť do dvoch veľkých skupín - v súkromnej sfére tam patrí napríklad zvýšenie maximálnej ceny prenájmu za ambulantné priestory na 600 percent pôvodnej hodnoty, v nemocničnej ide o chronicky známy nedostatok peňazí v systéme, podieľajúci sa v konečnom dôsledku na oklieštených možnostiach diagnostiky či inej zdravotníckej starostlivosti. Osobitným problémom je limit na lieky. Nedostatok úsilia o perspektívne zmeny v zdravotníctve rozhodne nemožno rezortu vyčítať. Napríklad jedným zo zámerov Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR) je pomôcť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaviesť systém manažérstva kvality. Podľa prezidenta ASL SR Ladislava Pásztora, ktoré odzneli na včerajšom odbornom podujatí venovanom štrukturálnym fondom Európskej únie (EÚ), bude táto stavovská organizácia manažovať medzinárodný model výmeny poznatkov medzi regiónmi Londýn, Štokholm, Amsterdam a Nitra. Uvedené regióny majú vytvoriť združenie, ktoré spoločne bude žiadať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. Vyšší územný celok má záujem získať skúsenosti a hľadať v slovenských pomeroch nové spôsoby financovania zdravotníckych zariadení. Ostatné tri regióny chcú získať slovenské poznatky z oblasti prevencie, systému očkovania a pediatrie. Ide o ojedinelý projekt v rámci EÚ. Víziou ASL je poskytnúť slovenské zdravotnícke služby napríklad regiónu Londýn, kde je čakacia lehota na operáciu bedrových kĺbov štyri roky. Anglickí pacienti by vraj mohli prísť na Slovensko a využívať jeho kapacity lekárov a ich zdravotnú starostlivosť. Nuž nič proti tomu, ale bolo by dobré doriešiť v prvom rade našich vlastných pacientov a ich operácie a nielen v ortopédii. Aj keď treba priznať, že napriek mnohým problémom tu máme miesto, ktoré pozitívne roky hodnotili aj vyspelé krajiny. Je to zaočkovanie detskej populácie a naše programy v oblasti vakcinácie vôbec.

V súvislosti so spomenutou témou manažérka Národnej zdravotnej služby (NZS) v Londýne Lesley McCaugheyová predstavila systém NZS a jej úlohy. Konštatovala, že aj NZS má problémy s financovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti, lebo do Veľkej Británie prichádzajú turistickí pacienti, ktorí sa usilujú svoje zdravotné ťažkosti riešiť v ich krajine. Potom NZS nemá dostatok financií na iné potrebné výkony. Poukázala na to, že jedna osoba z dvadsiatich v Londýne je prisťahovalec alebo žiadateľ o azyl. Len v samotnom Londýne sa hovorí 300 jazykmi. Anglickí lekári a zdravotné sestry majú niekedy problém porozumieť pacientom a ich kultúram, vysvetlila McCaugheyová.

Podstatné vzhľadom na túto tému je, že podľa prezentovaných informácií sa o finančný príspevok z Európskeho fondu na podporu regionálneho rozvoja (ERDF) môžu uchádzať rôzne typy zdravotníckych zariadení na Slovensku. Projekty sa môžu týkať rekonštrukcií striech, budovania stravovacích prevádzok a práčovní, tepelno-energetického hospodárstva, prístavieb operačných pavilónov, modernizácie objektov, znižovania energetickej náročnosti prevádzok budov, ako aj investícií do nedokončených stavieb a podobne. Podľa informácií z riadiacej zdravotníckej sféry, ak projekt predkladá VÚC, obec alebo nezisková organizácia, žiadateľ zo štrukturálnych fondov môže získať maximálne 80 percent z celkových oprávnených nákladov. Zvyšných 20 percent by malo byť dofinancovaných z národných zdrojov. To znamená 15 percent zo štátneho rozpočtu SR a 5 percent z vlastných zdrojov žiadateľa. Ak projekt predloží MZ SR, žiadateľ môže zo štrukturálnych fondov získať maximálne 80 percent z celkových oprávnených nákladov a zvyšných 20 percent má byť financovaných zo štátneho rozpočtu SR. Minimálna hranica nákladov na projekt zo zdrojov ERDF je 12 500 EUR a maximálna 3 000 000 EUR. Žiadosti treba doručiť na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) do 1. marca.

Ľudmila Koníková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.