Pôjdu za prémie do väzenia?

Nemecký proces ilustruje rozdiely v podnikovej kultúre

V Nemecku sa pred niekoľkými dňami začal súdny proces, jeden z najväčších hospodárskych prípadov v histórii krajiny. Medzi obžalovanými sa nachádzajú také vplyvné mená, ako je napríklad šéf Deutsche Bank Josef Ackermann, exšéf najväčšej nemeckej odborovej organizácie IG Metall, Klaus Esser, bývalý šéf telekomunikačnej spoločnosti Mannesmann či expredseda dozornej rady Joachim Funk. Spolu s nimi ešte ďalší traja obžalovaní sa mali dopustiť porušenia dôvery, a to tým, že si pred štyrmi rokmi vyplatili odmeny v celkovej hodnote 57 miliónov eur. Ak súd uzná ich vinu, hrozí im trest až do 10 rokov väzenia.

Celý spor sa datuje ešte do rokov 1999 a 2000. Britský telefónny operátor Vodafone vtedy predložil ponuku na prevzatie úspešného nemeckého rivala Mannesmann. S tým však nesúhlasilo vedenie firmy, a tak Vodafone začal získavať kontrolu nad spoločnosťou tak, že skupoval podiely od jednotlivých akcionárov. Pokus o tzv. nepriateľské prevzatie Vodafone umožňovala zložitá vlastnícka štruktúra Mannesmannu, kde žiadny akcionár nemal viac ako 2-percentný podiel. Vodafone si za to vyslúžil kritiku aj z nemeckých vládnych kruhov, ktorým sa predaj do zahraničia veľmi nepozdával. Po troch mesiacoch obvinení a bojov kto z koho však napokon predstavitelia Mannesmannu náhle ustúpili a obe firmy sa dohodli na predaji za 180 miliárd eur. Pri tej príležitosti si schválili prémie, ktoré sú teraz hlavným kameňom úrazu.

Kultúrne rozdiely

Podľa štátneho žalobcu Johannesa Pulsa je totiž vyplatená suma, ktorá je v nemeckých firmách nezvyčajná, príliš vysoká a poškodila záujmy akcionárov Mannesmannu. Jediným dôvodom bola podľa neho snaha získať podporu na prevzatie.

Avšak kým pre mnohých Nemcov sa môže zdať odmena pre Essera vo výške 30 miliónov eur (a ďalších 27 miliónov eur pre ostatných manažérov) vysoká, je to tak iba na tamojšie pomery. Vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch takéto výplaty síce manažéri tiež nedostávajú každý deň, v každom prípade, rekordy sú tam omnoho vyššie. Len nedávno napríklad v Londýne jeden z obchodníkov americkej investičnej banky Goldman Sachs dostal bonus 30 miliónov libier, pritom nebol ani manažérom. Driss Ben-Brahim, ktorý obchoduje s exotickými opciami, si však odmenu zaslúžil tým, že vyvinul komplikované matematické modely, ktorá priniesli zisky v stovkách miliónov libier. Aj keď presné čísla Goldman Sachs nezverejnil, špičkoví bankári dostávajú často približne 10 % toho, čo zarobia materskej firme. To by znamenalo, že zisk, ktorý vyprodukoval jediný človek, je porovnateľný napríklad s úhrnnými daňovými príjmami slovenského rozpočtu. Vzhľadom na rozdielnosti medzi britskou a nemeckou podnikovou kultúrou je celkom pravdepodobné, že sa na rozdiel od šéfov Mannesmannu nemusí obávať prípadného súdu.

Ďalším príkladom, tentoraz z USA z druhej polovice minulého roka, je Richard Grasso, šéf americkej burzy New York Stock Exchange (NYSE). Ten si nechal vyplatiť na odmenách najmenej 140 miliónov dolárov. Jeho prípad sa však až tak pozitívne neskončil. Keď totiž správy prenikli na verejnosť, Grassovi to vynieslo v médiách spŕšku prívlastkov typu „nenásytný“ a v konečnom dôsledku viedlo k jeho nútenému odchodu z čela burzy. Či bol jeho prínos pre NYSE taký vysoký, je otázne, v každom prípade napriek „nenásytnosti“ jeho odborné kvality spochybnené neboli.

Sami sebe

Na druhej strane stoja akcionári. Tí z vyplatenia odmien vysokým funkcionárom majú úžitok len vtedy, ak to pre nich znamená dodatočné zisky, inak sú pre nich jediným výsledkom nižšie dividendy. Je otázne, či by v prípade Mannesmannu akcionári s prémiami súhlasili, ak by o nich mohli hlasovať. V skutočnosti o ich výške rozhodlo niekoľko ľudí. Navyše okrem Ackermanna, ktorý prémie nedostal, rozhodovali títo ľudia o bonuse sami pre seba. Podľa vyjadrenia Ackermannovho právnika však platby podporila väčšina akcionárov a zároveň boli aj v prospech prevzatia.

Všetci obvinení sa cítia nevinní. „Toto je jediná krajina, kde ľudia, ktorí vytvárajú hodnotu, idú za to pred súd,“ uviedol podľa agentúry Reuters pri príchode na súd uvoľnený a vysmiaty Josef Ackermann. Pokoj zatiaľ zachováva aj Deutsche Bank a Ackermann naďalej ostáva jej šéfom. Ak by ho však súd uznal za vinného z porušenia dôvery, v kresle by sa asi veľmi dlho neudržal a pre Deutsche Bank by to znamenalo starosti s hľadaním následníka. Ackermanna podporil aj nemecký minister hospodárstva Wolfgang Clement. Kauza môže mať pritom teoreticky dosah aj na ostatné nemecké podniky, ak by viedla k strate dôvery v tamojší systém. „Samozrejme, (investori) sa zaujímajú, čo sa deje, ale nikto to nepoužíva ako dôvod na vyhýbanie sa nemeckým akciám ako skupine,“ zahnal nateraz tieto obavy do úzadia jeden z obchodníkov vyjadrením pre agentúru Reuters.

Rozhodnutie sa očakáva asi o pol roka.

Michal Mušák