Pôjdu manažéri do vlády?

Komentuje Nora Machutová

Z času na čas sa objavujú úvahy o výhodnosti vytvorenia úradníckej či skôr manažérskej vlády. Tí špičkoví a predovšetkým úspešní manažéri, ktorých by si autori tejto myšlienky vedeli vo vládnom kabinete predstaviť, reagujú takmer okamžite: „Ďakujem, neprosím si.“ Majú svojich starostí dosť, rozrobenej roboty tiež. Mohli by sme teda na to celé zabudnúť až do chvíle, keď s rovnakou myšlienkou nepríde niekto druhý. Lenže. Odhliadnuc od politických cieľov, čo takéto úvahy sledujú, má to svoje racionálne jadro. Spočíva v čoraz zreteľnejších pochybnostiach o schopnostiach súčasnej vlády ako celku, efektívne riešiť nahromadené problémy. Príčinou je, že až príliš často sa vybíja v straníckych sporoch ako v riešení zásadných otázok fungovania spoločnosti. Stranícke saká zväzujú pritesno. Faktom však tiež je, že ani alternatíva spočívajúca v príchode súčasnej opozície k moci nevyzerá ako posun dopredu. Ak teda máme signály, že úlohy niektorých politikov presahujú ich schopnosti, je regulárne uvažovať o ich nahradení tým, kto by to lepšie zvládol. A pokiaľ sa uvažuje o hľadaní pragmatických východísk bez stranícko-ideologického zafarbenia, celkom pochopiteľne sa musí uvažovať aj so špičkovými manažérmi z priemyselnej sféry. Že sa do vládnych funkcií nehrnú, je jasné. Veď okrem iných vecí sotva ľudia, ktorých denný chlieb je suverénne individuálne rozhodovanie, stoja o to, byť bábkami v rukách koaličnej rady, rukojemníkmi poslancov parlamentu a fackovacími panákmi pre médiá. Odrádza tiež spájanie odbornosti s nejakou stranou vytvorenou len na najbližšie voľby, to by ich sotva mohlo napĺňať. Čo teda s tým. Zdá sa, že opätovne sa rozvíjajúca partajokracia, teraz už nie totalitná, ale demokratická, nie je ten najlepší liek na odborné riešenie problémov stále sa ešte formujúcej slovenskej ekonomiky. A možno je tu práve teraz čas, keď bude treba hľadať riešenia, hoci aj na báze odbornosti, a tie sotva môžu robiť politici. Pokiaľ o prípadnom vstupe do verejnej služby priemyselní manažéri neuvažujú, nemusí to tak byť vždy. Ak sa totiž bude situácia zhoršovať, ak pôjde iba o hranie sa na straníckom piesočku, nakoniec prebratie zodpovednosti v riadení štátu nemôže byť od nich výrazom napĺňania ambícií, ale aktom obrany či dokonca pudu sebazáchovy.