Rekonštruovaná minulosť

Okrem tradičných spôsobov sa na obnovovanie starých umeleckých diel používajú aj najnovšie techniky. Takzvané geovedy, medzi ktoré patrí geológia, hydrológia a geofyzika, pomohli obnoviť niektoré egyptské pyramídy. Metóda elektrochemická sa uplatňuje predovšetkým v podmorskej archeológii. Napríklad väčšina predmetov zachránených z Titanicu bola podrobená elektrolýze. Vďaka nej sa ich podarilo očistiť od chloridov, ktoré vznikli pôsobením morskej vody. Najväčšie pole pôsobnosti v odbore archeológie však ponúkajú nové systémy virtuálnej reality, ktoré umožňujú z nájdených zvyškov nielen zreštaurovať napríklad fenickú vázu, ale ich pomocou možno znovu postaviť aj grécke chrámy alebo sa dokonca prechádzať rímskym mestom. Dnešní kybernetickí archeológovia sa pokojne môžu vysmievať času, pretože dokážu obnoviť podobu, farby i zvyky najstarších kultúr histórie.

Už niekoľko rokov s veľkým úspechom slúžia archeológom počítače. Virtuálna rekonštrukcia je svojím spôsobom malý zázrak. V praxi to znamená, že vedci použijú telemetrický skener, ktorý s veľkou presnosťou zmeria reštaurovaný premet bod po bode. Laserom sa potom triangulačným spôsobom pri každom bode predmetu vyrátajú tri priestorové súradnice. Za necelých sedemnásť hodín počítač ponúkne bádateľom plných osemstotisíc bodov, ktoré tvoria akúsi sieť, zachytia farbu a podobu každého fragmentu a reprodukuje ich vo virtuálnych trojrozmerných obrazoch.

Ďalší spôsob spočíva v tom, že sa do počítača prenesie všetka dostupná archeologická dokumentácia určitej budovy. Program vyráta možný rozsah budovy, zhotoví analýzy a pridá farby. Iné počítačové programy sú schopné reprodukovať štruktúru ľudských alebo rastlinných tkanív.

Skvelým príkladom digitálneho oživenia na obrazovke počítača sú Pompeje, ktoré dvadsiateho štvrtého augusta roku 79 zrovnal so zemou ničivý mrak zo sopky Vezuv. Stereoskopické (priestorové) fotografie mesta otvoreného oblohe sa menia na trojrozmerné modely, a tie sa elektronicky pokrývajú mramorom, tehlami, sadrovou omietkou alebo pálenou hlinou. Ušľachtilá architektúra Faunovho domu ožíva vrátane nástenných dekorácií v originálnej podobe. Pompejské domy, chrámy a vily znovu dostávajú strechy a získavajú svoju pôvodnú veľkoleposť.

Odborníci na virtuálnu realitu nezabúdajú na nič. Archeológovia našli v troskách zvyšky pece na chlieb a štyri mlyny. Počítačoví experti umiestnili za pec digitálne vrecia s múkou, aké vtedy pekári používali. Nad pecou z tehál potom virtuálny obraz pekára a jeho zákazníkov. Pec znovu ožíva. Vskutku nejde iba o ďalšiu z videohier. Počítačom možno zrekonštruovať nielen budovy a predmety, ale aj zvyky vtedajšej spoločnosti. Digitálne oživenie Pompejí je jedným z projektov doktora Carla Eugena Löfflera z laboratória progresívnej virtuálnej reality americkej univerzity Carnegie Mellon. Na základe získaných údajov z archeologických nálezísk a pre techniky virtuálnej reality ožívajú na pracovisku scenáre zo staroveku.

Nové techniky pomáhajú premeniť na skutočnosť jeden zo snov ľudstva - poznanie vlastnej minulosti. Archeológom a počítačovým expertom sa podarilo zrekonštruovať obrovskú sochu egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa (309 - 246 pred n. l.) v maske boha Osirisa (boha slnka a vegetácie), ktorú pod morskou hladinou v Asuáne pred dvoma rokmi objavil francúzsky archeológ Jean Yves Empereur. Socha vysoká trinásť metrov a vážiaca dvadsaťpäť ton sa rozpadla na štyri časti. Pomocou počítača bol najskôr vyrátaný objem a reštaurátori dokázali niečo, čo sa zdalo byť celkom nemožné: zložiť a usadiť sochu faraóna na kamenný blok. Jeho nohy totiž ešte stále odpočívajú niekde na dne mora pri Alexandrii.

Ďalším projektom tzv. virtuálnej archeológie je Rome Reborn, na vývoji ktorého pracujú na univerzite v Los Angeles. Keď bude v roku 2020 dokončený, budú môcť záujemcovia poznať život starovekého Ríma v priereze štrnástich storočí. Simulovaný scenár ponúkne nielen rekonštruované pamiatky, ale aj virtuálnych hercov pohybujúcich sa ulicami mesta.

Virtuálna archeológia má jednu veľkú prednosť. Znamená veľmi šetrný zásah do archeologického náleziska a jeho okolia, ktoré je rovnako dôležité ako predmety, ktoré sa v ňom nachádzajú. Virtuálna technika pomáha rekonštruovať pôvodnú krajinu a členitosť terénu a dnes tvorí súčasť nového odboru, tzv. nedeštruktívnej archeológie. Jedným z priekopníkov tejto metódy je riaditeľ Centra pre diaľkový výskum bostonskej univerzity Farúk El-Baz. Je presvedčený, že nový odbor bude znamenať koniec časov, keď boli archeológovia presvedčení, že cenné umelecké pamiatky patria iba do múzeí.

(mb)