Veľmoc šiestich

Podobnosť dvoch udalostí viac ako nenáhodná: Prvá situácia (rok 1969): „To, čo sme robili na Bitches Brew, to sa ani nedá zapísať, aby to nejaký orchester zahral. Preto som to vôbec nepísal, nie, že by som nevedel, čo chcem, bolo mi jasné, že to, o či mi ide, sa vynorí počas tvorivého procesu a nie z nejakých dopredu naaranžovaných hlúpostí. Toto nahrávanie bolo o improvizácii, a to práve robí z džezu takú báječnú vec. Kedykoľvek sa zmení klíma, tak to zmení celý váš prístup k určitej veci, preto hudobník hrá inak. Hudobníkov postoj je hudba, ktorú hrá,“ Miles Davis o dvojalbume Bitches Brew, najslávnejšom a najpredávanejšom džezovom albume všetkých čias. Druhá situácia (rok 2003): „Priniesol som síce ideu a celé to zorganizoval, ale keďže ide o improvizovanú hudbu, všetci ostatní hráči sa na albume významne podieľali. Snažil som sa ponúkať abstraktné inšpirácie, aby sme sa mohli oslobodiť od konvencií,“ Oskar Rózsa o albume Sextet (Hevhetia 2003, CD aj LP, distribuuje Hevhetia), najvydarenejšom slovenskom džezovom albume všetkých čias. Priamo na obale albumu Oskar Rózsa vyslovil stručne všetko, čo bolo treba: „Pri nahrávaní som sa snažil ponúkať len abstraktnú inšpiráciu v symboloch a obrazoch, v túžbe zachovať čo najsilnejšiu autenticitu každého z nás.“ Potom už netreba nič, len sústredene počúvať.

Miloš Drastich