Nevyhasli, iba spia

Obrovské vulkány na Marse, ktoré sú od svojho objavenia v 70. rokoch minulého storočia považované za vyhasnuté, mohli byť pred niekoľkými miliónmi rokov ešte aktívne. Uviedol to britský časopis New Scientist.

Najväčším vulkánom na Marse a zároveň v celej slnečnej sústave je 25 kilometrov vysoký Olympus Mons. Má desaťkrát väčší objem než najväčšia pozemská sopka, havajská Mauna Loa. Niektorí vedci sa domnievajú, že Mars po svojom vzniku rýchlo vychladol a prestal byť geologicky aktívny. V období zrodu planéty vznikli podľa tejto teórie aj vulkány v regióne Tharsis, ktoré vyčnievajú z povrchu ako obrovské hrče.

Zábery sondy Mars Global Surveyor však ukázali, že niektoré stuhnuté lávové prúdy na úbočiach Olympus Monsu sú geologicky mladé, uviedol astronóm Karl Mitchell na nedávnej konferencii Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne.

V niektorých prúdoch, dosahujúcich dĺžku do 200 kilometrov, nie je vidieť žiadne krátery. Keby boli staré desiatky miliónov rokov, museli by byť - tak ako zvyšok Marsu - posiate krátermi po dopade malých meteoritov. Mitchell odhaduje, že tieto lávové prúdy majú menej ako desať miliónov rokov.

Planetológ Lionel Wilson na konferencii uviedol, že marťanské vulkány medzi svojimi aktívnymi obdobiami pravdepodobne niekoľko miliónov rokov „spia“. Podľa neho musí láva veľmi rýchlo zaplniť magmové komory pod vulkánmi, inak by pri ich obrovských rozmeroch stuhla ešte skôr, než by sa dostala na povrch. Wilson predpokladá, že marťanské sopky sú aktívne len každých sto miliónov rokov a keď sa prebudia, soptia asi jeden milión rokov.

Len vlani vedci zistili, že Mars má rovnako ako Zem jadro z tekutého železa. Červená planéta preto určite nie je úplne stuhnutá a geologicky mŕtva.

(do)