TEÓRIA ROVNAKÝCH ŽALÚDKOV PREDSA NEPLATÍ

Vzdelanie sa vypláca. Vo svete to platí bez výhrad, na Slovensku sa názory rôznia. Pravdou však je, že toto obohraté konštatovanie potvrdzujú po štrnástich rokoch transformácie slovenskej spoločnosti aj štatistické čísla. V roku 1990 bola väčšina slovenskej spoločnosti, podľa výšky oficiálnych zárobkov, porovnateľná. V priebehu nasledujúcich rokov však teória rovnakých žalúdkov „vzala za svoje“ a vzdelanie je dnes nutným, aj keď nie vždy jediným stupienkom k výrazne nadpriemerným príjmom. Najmarkantnejší je tento posun v prípade finančníctva a bankovníctva. Kým v roku 1990 bol priemerný plat v tejto sfére okolo 3351 korún, vlani sa pohyboval okolo 29-tisíc Sk. Priemerný zárobok v priemyselných odvetviach sa tak ako pred štrnástimi rokmi pohybuje kdesi v oblasti celoštátneho priemeru. Vzhľadom na to, že do čísel sú zahrnuté aj platy vrcholového manažmentu, znamená to, že mzda vyučeného robotníka sa pohybuje výrazne pod ním. Ešte horšie dopadli poľnohospodári. Kým v roku 1990 mali jeden z najvyšších zárobkov, dnes sú hlboko pod priemerom. Optimistické údaje o cene vzdelania narúšajú iba priemerné platy dvoch odvetví: zdravotníctva a školstva. Tie sú celé desaťročia silne podhodnotené. Spomínané disproporcie v slovenských platoch by sa mali stratiť krátko po našom vstupe do únie. Už dávnejšie zahraniční analytici upozorňujú, že šancu obstáť na tvrdom trhu majú iba vzdelaní odborníci, a tých si únia aj zaplatí. Aj keď vo výške príjmu v porovnaní s ich dnešným ohodnotením na Slovensku sa to odrazí, v porovnaní s „európskymi“ kolegami budú ťahať za kratší koniec. Analytici definujú, že slovenské platy sa vyrovnajú úrovni EÚ najskôr za desať rokov. V uplynulom roku zahraničné inštitúcie urobili porovnania mzdových hladín v členských štátoch únie a pristupujúcich. Výsledky neboli veľmi radostné. Slovenskí lekári, učitelia, ale aj štátni úradníci sú v porovnaní so svojimi kolegami za hranicami doslova chudáci. Aj preto s blížiacim sa vstupom do únie sa väčšina našincov rozhliada po susedoch a porovnáva, prípadne hľadá cestičky za lepším životom. Čísla však nie sú až také nepriaznivé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Mzdy sa prepočítavajú podľa parity kúpnej sily. Tá zohľadňuje nielen zarobené peniaze, ale aj cenovú hladinu v porovnateľných krajinách. Ide teda o to, že sa tak dajú porovnávať platy v súvislosti so životnými nákladmi. Podľa jedného takéhoto porovnania slovenské mzdy sú v porovnaní s Nemeckom 1,4-krát nižšie.

Dá sa očakávať, že rozdiely medzi profesiami budú narastať. Konečným horizontom môže byť dosiahnutie stavu, keď vysokokvalifikovaná odborná práca bude ocenená štyrikrát až päťkrát viac ako pomocná manuálna činnosť. Už dnes sa zlepšuje ocenenie práce s vysokou kvalifikáciou, duševnej činnosti tvorivého charakteru, ale aj kvalifikované robotnícke profesie v špecializovaných odboroch hutníctva i energetiky. Naopak, výrazne klesnú zárobky v rutinných profesiách, pri obsluhe strojov a v nekvalifikovaných pomocných prácach.

Eleonóra Bujačková