Hospodársky denník
USD32,637 Sk
EUR40,822 Sk
CHF26,094 Sk
CZK1,226 Sk
  Piatok  30.Januára 2004

Preplácanie majetkovej ujmy

Slovenský národný zoznam území európskeho významu má meškanie

Vypracovanie Národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu predstavuje druhú časť záväzku, ktorý pre Slovensko vyplýva z dvoch smerníc EÚ, o biotopoch a o ochrane vtáctva. Prvú časť záväzku Národný zoznam chránených vtáčích území schválil vládny kabinet už v lete minulého roku. Obe uvedené smernice tvoria vlastne základ európskej environmentálnej legislatívy v oblasti ochrany prírody. Preto aj Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu musí SR do dňa jej vstupu do EÚ zaslať (schválený vládou) do Bruselu. Nesplnenie tejto povinnosti môže vážne ohroziť čerpanie fondov EÚ. Pre rozdielne názory členov vládneho kabinetu, ako aj

ostré protesty

vlastníkov lesov sa tak doposiaľ ale nestalo. Treba však zdôrazniť, že spracovanie a schválenie zoznamu tvorí len prvý krok k zaradeniu navrhnutých území do siete území európskeho významu, známu pod názvom Natura 2000. Jej cieľom je zachovanie vybraných typov prírodných biotopov a biotopov ohrozených rastlín a živočíchov významných pre úniu. Európska komisia má tri roky na to, aby predložený zoznam posúdila a odporučila, ktoré z navrhnutých území zaradí do siete Natura 2000. Územie vybraté Európskou komisiou musí SR vyhlásiť za chránené v niektorej z kategórií stanovenej národnou legislatívou. No ani jedno z území, ktoré napokon Európska komisia vyberie na zaradenie do siete NATURA, nebude vyhlásené bez ďalšieho rokovania s vlastníkmi dotknutých pozemkov. Dosah na vlastníkov pozemkov bude mať teda samotné vyhlásenie národného zoznamu vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR.

Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu je výsledkom viac ako dvojročnej práce 37 vedeckých inštitúcií z celej SR vrátane dvoch mimovládnych organizácií. Do spracovania zoznamu, ktorého základ tvorí terénne mapovanie, zapojili viac ako 380 externých mapovateľov. Príprava národného zoznamu bola veľmi zložitá a časovo náročná. Veď celkovo bolo identifikovaných 42 850 subjektov na parcelách, ktorých je viac ako 67-tisíc. Proces prerokovania bol organizovaný v súčinnosti s obecnými úradmi formou verejných zhromaždení. Vlastníci a užívatelia obhospodarujúci viac ako

10 % plochy

územia boli prizývaní na rokovania osobitne. Celkovo sa uskutočnilo od augusta do októbra minulého roku až 362 rokovaní za účasti 59 % vlastníkov (správcov, nájomcov), ktorí vlastnia alebo spravujú vyše 79 % dotknutých pozemkov. Minister životného prostredia SR László Miklós uznáva, že komunikácia s dotknutými subjektmi mala isté mínusy. Nedostatočne sa podľa jeho slov vysvetlila celá problematika, čo nahráva tým, ktorí zámerne zverejňujú polopravdy a skreslené informácie. Za proklamovanými obavami o obmedzení podnikania je snaha určitých skupín či jednotlivcov dosiahnuť vyplatenie čo najvyšších súm za majetkovú ujmu. Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu, ktorý MŽP SR predkladá, obsahuje územia, ktoré pokrývajú 11,76 % rozlohy SR. Pri porovnaní s členskými krajinami EÚ sa tak radí SR na 11. miesto (Dánsko 23,8 %, Španielsko 23,5 %, Grécko 20,9 %, Portugalsko 17,9 %, Holandsko 17,7 %). No v SR sa zväčša navrhnuté územia prekrývajú s existujúcou sieťou chránených území. Konkrétne až na 86,3 %. Mimo územia jestvujúcich chránených území je teda zvyšných 13,7%. To predstavuje len necelých

1,6 % územia

Slovenska! Z toho Štátne lesy vlastnia približne 51 200 hektárov (1 % rozlohy SR), pričom 49 800 ha je zaradených do druhého stupňa ochrany, kde pre lesné hospodárstvo nie sú uplatňované obmedzenia. Len 1400 ha je zaradených vo vyšších stupňoch ochrany (3 - 5) a v tomto prípade je v 5. stupni ochrany 100-percentný súhlas vlastníka.

V stupňujúcich sa výhradách proti Národnému zoznamu navrhovaných území európskeho významu sa objavujú tvrdenia, že v navrhnutých územiach sa zvýši stupeň ochrany a obmedzia podnikateľské aktivity. Preto by mali byť vlastníci odškodnení. MŽP SR sa určitému odškodneniu nebráni. Napokon práve jeho predstavitelia už pred rokmi ako prví v SR navrhli vyplácať tzv. majetkové ujmy. Na tento účel sa dokonca zvýšil objem prostriedkov v rozpočte kapitoly MŽP SR aj na tento rok. Minister L. Miklós však zdôrazňuje, že mnohé požiadavky vychádzajú len z predstavy, ak vlastním les v chránenom území, okamžite musím dostať vyplatenú ujmu. Tá je ale mylná. Veď aj v chránených lesoch sa hospodári. Dokonca aj v národných parkoch. Titul ochrany prírody nie je teda ujma. Tú treba presvedčivo dokázať. Nie je však pravdou, že MŽP SR ujmy vlastníkov pozemkov za obmedzenie bežného obhospodarovania nevypláca. Prehodnotenie žiadostí o vyplatenie ujmy je veľmi náročné a kompetentní pracovníci sa doslova za pochodu musia veľa učiť. Doložiť

všetky podklady,

na základe ktorých je možné náhradu priznať si vyžaduje tiež určitý čas. Najväčšou brzdou je dokladovanie vlastníctva. No vo vyplácaní finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania bude MŽP SR aj v tomto roku pokračovať. Osobitnú možnosť kompenzácie predstavuje Európsky poľnohospodársky poradenský a záručný fond (EPPZF). V prípade, že územie európskeho významu bude zaradené do znevýhodnených oblastí, tak podľa nariadenia Rady č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka budú z EPPZF farmári hospodáriaci v týchto územiach oprávnení dostávať kompenzačné platby. A to v závislosti od hektárovej výmery pozemku a typu znevýhodnenia. K zverejneným kritikám, že MŽP SR nezmyselne presadilo predkupné právo na pozemky vo vyšších stupňoch ochrany, kompetentní pracovníci MŽP SR majú dostatok presvedčivých argumentov na obhájenie zvoleného postupu. Zdôrazňujú, že vôbec nešlo o ľahkovážny či nezmyselný postup. Cieľom ustanovenia o predkupnom práve na pozemky je zníženie nutnosti každoročného

vyplácania náhrady

majetkovej ujmy, ktorá vznikla vlastníkovi z dôvodu obmedzení vyplývajúcich zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak štát v zastúpení MŽP SR nebude mať záujem o daný pozemok, alebo sa nevyjadrí v stanovenej lehote, predkupné právo zanikne. Záujmom MŽP SR nie je totiž mať celé územie v najvyššom, teda v piatom stupni ochrany. „Chceme len to, aby kde je 5. stupeň, čo je 0,8 % celej rozlohy SR, príroda sa dôsledne chránila,“ dodal minister L. Miklós.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.