Vlka možno loviť 2,5 mesiaca

V Európskej únii štát prispieva na škody spôsobené šelmami

Vlk dravý (Canis lupus) bol v minulosti obávaný a ľuďmi prenasledovaný tvor. Po roku 1945 začali stavy vlkov rapídne rásť, v rokoch 1940 až 1950 sa nachádzali približne na 50 % SR, ich počet odhadovali na 130 kusov. V rokoch 1970-1979 ulovili 139 vlkov a od roku 1990 až 570 jedincov. Podľa údajov z databázy Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, v roku 1990 evidovali v SR 750 vlkov, o desať rokov neskôr 1287, v roku 2001 bolo u nás 1113. Vlk v súčasnosti obýva zalesnené, vyššie pohoria na severe a severovýchode Slovenska. Jeho počet sa reálne odhaduje na 800 jedincov. Vzhľadom na

vhodné biotopy

v prihraničných oblastiach preniká do Česka i Maďarska. Vlk patrí v zmysle zákona k druhom s čiastočnou ochranou. SR požiadala EÚ o derogáciu z jeho ochrany z dôvodu pomerne stabilnej populácie v SR a to aj dôvodu konfliktov s chovateľmi hospodárskych zvierat. Preto je vlk chránený od 16. januára do konca októbra. Slovensko vyhlásilo dve oblasti, v ktorých je vlk celoročne chránený - CHKO Kysuce a NP Slovenský kras. V zmysle CITTES vlk patrí do skupiny A a jeho držanie, alebo produktov z neho je najprísnejšie sledované. Doba lovu vlka trvá 2,5 mesiaca, od novembra do polovice januára, keďže v zmysle poľovníckej legislatívy patrí medzi zver. Tieto sivé šelmy môžu spôsobiť škody, pričom zákon ukladá, za akých podmienok sa náhrada vypláca. V súčasnosti boli na území Národného parku Slovenský kras zaznamenané škody - vlci zabili sto oviec a jednu kozu. Pracovníci upozorňujú na skutočnosť, že pribúda počet zdivočených psov. V Nízkych Tatrách v roku 1995 mapovali migráciu vlkov. Vlčici nainštalovali rádiometrický obvod a po 5 rokoch získali zaujímavé údaje. Zistili, že zimný domáci okrsok svorky dosahuje 84 - 85 km2 a letný - od apríla do septembra, okolo 47 km2. V škandinávskych štátoch je to až 500 –1200 km2. Ako vyplýva z dokumentov medzinárodnej konferencie o manažmente a ochrane vlka „Spolužitie s vlkom“, ktorá sa konala vlani v novembri v Španielsku, populácia vo Francúzsku vlani dosiahla 75 jedincov a zaznamenali tu okolo

päťsto útokov

na domáce zvieratá - v regióne vlka chovajú 450-tisíc oviec, pričom vlk je plne chránený. V talianskych Alpách žije 21 jedincov, boria sa tu s intenzívnym pytliactvom. Škody na domácich zvieratách hradí štát. V Škandinávii – v Nórsku a Švédsku, žije okolo 100 vlkov. Vo Fínsku populácia za posledných šesť rokov vzrástla o 18 % , žije ich tu okolo 145 a útočia na ovce a soby, pričom vlk je plne chránený a štát hradí vzniknuté škody. V baltických štátoch – v Estónsku, Litve, Lotyšsku žije spolu do 800 jedincov. Vlk je lovnou zverou, pričom v Estónsku je stanovená kvóta odstrelu, v Litve je zakázaný a v Lotyšsku neobmedzený. Prvý výskyt vlkov zaznamenali v Nemecku v roku 1998, dnes ich tam žije 21 kusov. V Poľsku odhadujú ich počet na 500 a sú chránené, v Maďarsku nemá stabilnú populáciu a je plne chránený. V Rumunsku evidujú 2500 až 3000 jedincov, pričom je lovnou zverou.

Eva Berčíková