Naozaj sme vo vesmíre sami?

Dejiny astronómie sú vytrvalým a pomalým útokom na našu domýšľavosť. Naši predkovia boli presvedčení o tom, že sú v strede všetkých vecí. Na vlastné oči predsa videli, ako okolo nich vo dne i v noci obieha Slnko a hviezdy. Až vedecké abstrakcie mohli takéto predstavy o chode vesmíru vyvrátiť. Mikuláš Koperník vypudil Zem z jej pyšného miesta a do stredu zasadil Slnko. Astronómovia prišli aj na to, že Slnko je celkom všedný objekt a naša žiarivá galaxia, Mliečna dráha, je vlastne iba jednou z miliárd hviezdnych zoskupení. Nedávno prišli vedci s ďalším pojmom, so skrytou energiou, ktorá je nevyvrátiteľne skutočná, drží vesmír pohromade, ale pre ľudskú predstavivosť je neuchopiteľná. Mnoho korigovaní predstáv o kozme bude isto pokračovať, pokiaľ bude úspešná súčasná invázia na červenú planétu. Vodu už roboty vystopovali a teraz pátrajú po jej sprievodnom znaku - živote hoci aj v podobe fosílií. Biely dom razantne odštartoval kozmickú horúčku. Americký prezident by rád vyslal Američanov na Mars. A keby narazili na jedného jediného Marťana - hoci malinkého a škaredého, starého či vysušeného - malo by to dôsledky až za vedecké kruhy. Znamenalo by to totiž, že vo vesmíre nie sme sami. Niektoré rešpektované osobnosti tvrdia, že to bude strašne deprimujúce a že budeme mať pocit ignorantov. Predpovedajú, že budeme trpieť celoplanetárnym komplexom menejcennosti, upozorňuje astronóm z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz Frank Drake, ktorý je jedným z priekopníkov pátrania po mimozemskom živote. On je však presvedčený, že by to mohlo mať opačný efekt. Mohlo by nás to motivovať k úvahe, že pokiaľ budeme pracovať rovnako ako oni, môžeme byť práve takí dobrí, a mohlo by nás to priviesť k oveľa rýchlejšiemu pokroku...

Európska sonda Mars Express, ktorá minulý týždeň dospela na obežnú dráhu okolo Marsu, bude skúmať jeho pôdu do hĺbky 1600 metrov, čím zmapuje zvodnené vrstvy, stále zmrznutú pôdu a podzemné rieky. Hneď po Novom roku do krátera Gusev dosadol americký rover Spirit. V kráteri bolo možno kedysi jazero a Spirit sa teraz chystá preskúmať marťanské horniny. Je tu istá malá šanca, že práve pojazdný robot nájde dôkazy života. Spirit a jeho dvojča Opportunity nemôžu robiť komplexné chemické alebo biologické rozbory, ktoré by mohli prítomnosť života preukázať. Roboti-geológovia by mali predovšetkým preskúmať horniny a nerasty a zmapovať minulosť vodného sveta planéty..

Do roku 2009 NASA plánuje na Mars vyslať vedecké pojazdné laboratórium (Mars Science Laboratory), marťanské prieskumné vozidlo, ktoré by sa malo zamerať na riešenie zložitých chemických zadaní. Ďalší krok by mal nasledovať začiatkom roku 2011, keď terén prebáda sonda, ktorá sa prevŕta hlboko pod povrch a marťanské snímky pošle na Zem.

Pokiaľ bude na Marse život skutočne objavený, vyvstanú pred pozemšťanmi dve možné a veľmi odlišné skutočnosti. Pokiaľ na červenej planéte budú prítomná DNA a bielkoviny tak ako ich poznáme u pozemských bytostí, dalo by sa tvrdiť, že život na Marse pochádza zo Zeme, a to vďaka kométam, ktoré po milióny rokov rozosievajú po vesmíre mikróby uchytené na kamenných úlomkoch. Druhou a prekvapujúcejšou skutočnosťou by bolo zistenie, že marťanský život je od pozemského celkom odlišný. To by potom znamenalo, že evolúcia je akýsi kozmický imperatív a že živé bytosti v tej či onej forme existujú takmer v celom vesmíre.

(hdc)