Na aukcii umeleckých diel

Ak hovoríme o aukcii, myslíme tým predovšetkým aukciu umeleckých diel alebo starožitností. Ale dražiť sa dá v zásade všetko: Lennonova gitara, tŕň z Ježišovej koruny, Stalinova fajka, Dianine šaty, Madonnine nohavičky, dedove cibuľovky... prosto veci, ktorých sa chce niekto zbaviť a už majú pre viac ľudí veľmi vysokú cenu, takú vysokú, že bez nich nemôžu byť. V každom prípade je však dražba umeleckých diel považovaná za vrcholnú formu predaja a aj najväčší počet dražieb na svete je venovaných práve im.

Prostredie aukčných siení sa často stáva dejiskom drám, ktoré využívajú filmoví režiséri na zauzlenie svojich zápletiek. Azda to poznáte... Väčšinou sa v miestnosti, kde prebieha dražba nejakého umeleckého diela, objaví nič netušiaci hrdina, ktorý zvyčajne niekoho hľadá, a keď ho zbadá, zamáva mu a ani si neuvedomí, že týmto gestom na seba upútava pozornosť licitátora, teda toho, kto aukciu riadi, a stáva sa potom nechtiac jej účastníkom. Napríklad vo filme Pokoj noci takto Roy Scheider kvôli Meryl Streepovej prišiel o pekných pár tisíc dolárov. Peknou dražobnou scénkou sa začína aj Vojna Roseových, kde o pôvabnú porcelánovú vecičku zvedú ľúty boj Kathleen Turnerová a Michael Douglas. Oba tieto filmy sa premietali v našich kinách v rokoch, keď sa podobné aukcie v Česko-Slovensku nekonali, a divák ich teda mohol vnímať ako udalosť z iného sveta.

Dnes už sú aukčné scény celkom bežné aj u nás. Môžeme sa na nich zúčastniť, pokiaľ máme dostatok finančných prostriedkov. Treba však mať na pamäti, že aj skúsený „sveták“ musí byť pripravený na to, že taká dražba si vyžaduje znalosti istých súvislostí, bez ktorých by sa mohol ocitnúť v úlohe, ktorú nemá tak celkom pod kontrolou.

Najskôr je dobré si zistiť, kde sa má dražba konať, aby sme si mohli pripraviť potrebnú sumu, ktorú sa chystáme utratiť. Platí sa totiž často „na drevo“ ešte v deň aukcie, podľa zvykov jednotlivých aukčných siení (napríklad rakúska Dorotheum, jedna z najslávnejších a najstarších inštitúcií tohto typu, iný druh platby ani neuznáva). S predstihom si obstarajte katalóg, v ktorom musia byť uvedené všetky položky či pozície, ktoré budú ponúkané. Katalóg je dôležitý na orientáciu každého záujemcu (a býva zároveň vstupenkou na aukciu): obsahuje vyobrazenie diel, názov, jeho stav, pôvod, literatúru, ktorá sa naň vzťahuje. Samozrejmosťou sú presné a vecné údaje o autorovi rovnako, ako aj vyvolávacia cena a približné rozpätie, v ktorom by sa mala pohybovať predpokladaná aukčná cena. Všetky tieto údaje nám napovedia, že vec je „čistᓠa nikomu nechýba v jeho zbierke. Ísť bez katalógu do aukčnej siene je rovnako detinské ako staviť na dostihoch podľa zvukomalebnosti mena na koňa. Skutočným svetákom však ani katalóg nestačí a využijú možnosť na vlastné oči vidieť artefakty, ktoré sa budú dražiť: ani najlepšia reprodukcia neodhalí skutočné prednosti či nedostatky. Pred každou aukciou sa práve preto robí výstava.

V deň „D“ si vyzdvihneme dražobné číslo (platí sa zaň záloha, ktorá je po skončení vrátená), čím sa staneme oficiálne dražiteľom, a usadíme sa do sály, kde bude prebiehať dražba. Sú však aj svetáci, ktorí za seba nechávajú dražiť poverené osoby, dá sa dražiť prostredníctvom telefónu, čo si môžu dovoliť však iba skutočne známi zberatelia a obchodníci, ktorí majú absolútnu dôveru aukčnej siene, ktorá dražbu organizuje. Väčšina ľudí si však aukciu nechce nechať ujsť. Ide totiž neraz o dramatickú udalosť, o svojrázny duel, pri ktorom tečú nervy. Je to aj prestížna záležitosť, pri ktorej sa mnohí radi ukážu ako milovníci umenia, ktorí sú schopní siahnuť hlboko do vrecka.

Svetáci sa držia zásady, že si vždy stanovia finančný limit, ktorý sú ochotní za draženú vec dať, maximálne ho prekročia o desať percent. Napokon, v tom je aj význam aukcie: sme to my, kto si určujeme cenu - v galériách alebo v starožitnostiach túto možnosť nemáme, kým na aukcii áno. A niekedy, ak nie je dosť záujemcov, môžeme kúpiť poriadne lacno, pretože vyvolávacia cena býva väčšinou dvojtretinová.

Pravda, skúsenosti potvrdzujú, že atmosféra môže poriadne pomiešať karty - dražitelia neraz zabudnú na svoje predsavzatia, nechajú sa strhnúť ako pri hre a dajú za draženú vec mnohonásobne viac, ako pôvodne zamýšľali. Znalci však nechodia na aukcie ako do divadla, ale preto, aby si užili trochu vzrušenia, napätia a napokon potešenia z vecí, ktorú si dávno pred aukciou vyhliadli a teraz s prehľadom vydražili... a zaplatili.

(buj)