Stále sme sa nepoučili

Komentuje Eleonóra Bujačková

V tomto období opäť častejšie počúvame aj slová o našej ekonomike. Slová oslavné i hanlivé, tvrdenia, že ekonomika je transformovaná a konsolidovaná, ale aj, že je rozvrátená a v úpadku. Mnohí slávnostní rečníci majú odpoveď vopred, a to ani nie tak z hlavy, ako z ich straníckeho srdca. Ľudia dobre vedeli, že trhová ekonomika západných susedov má vyššiu výkonnosť a zabezpečuje vyššiu životnú úroveň. Ak sa však prihlásite k modelu trhovej ekonomiky vyspelých krajín, potom je daný aj základný obsah transformácie. Či chcete alebo nechcete, musíte zanechať štátne riadenie trhu, teda deregulovať ceny, mzdy, kurzy, vývozy, dovozy, investície, konečne musíte aj privatizovať. Alternatíva neexistuje, varianty však áno. Každé z kľúčových opatrení môžete urobiť rôznymi spôsobmi. Aká je teda naša kvalita z hľadiska ekonomickej úrovne, infraštruktúry, ľudských zdrojov, z hľadiska potenciálu na ekonomický rast? Z tohto hľadiska nezostávame príliš pozadu za našimi susedmi z Česka či Maďarska. Kritizovaní sme teda skôr za našu netransparentnosť. A hoci slovne často všetci deklarujeme nevyhnutnosť reforiem, pri ich uskutočňovaní nadšenie vyprcháva a vlastne ich väčšinou odmietame.

Rozhodne nám však nepomôže vyhovárať sa na minulosť, veď už jedenásť rokov žijeme v samostatnom, demokratickom štáte, ale ani na vonkajšie vplyvy. Primárnou príčinou nášho prešľapovania je, že neplníme dobre domáce úlohy. Hoci sme pomerne rýchlo implementovali demokratické mechanizmy, stále ešte sme rodiacou sa trhovou ekonomikou, ale aj rodiacou sa demokraciou. Mali by sme teda nechať vládu pokračovať v pragmatických krokoch, no dôsledne ju kontrolujme a žiadajme konkrétny odpočet. Aj o tom, ako sa prejaví reforma verejných financií a štátnej správy, cenová deregulácia, reforma dôchodkového systému a zdravotníctva na život občanov tohto štátu. Reštrikčné opatrenia väčšinou prichádzajú ako reakcia na predchádzajúce chyby a makroekonomickú nerovnováhu. Ak sú výsledkom nekoncepčnosti vládneho kabinetu, resp. konkrétneho ministra, občan má povinnosť žiadať nápravu. Od dôslednosti a prehľadnosti ekonomického a politického systému sa totiž odvíja naša budúca prosperita. Na začiatku nového roka zvyčajne vyslovujeme želania i očakávania do ďalších dní. Väčšinou si želáme zdravie a dôstojný život. Pričiniť sa oň musíme my sami.