Ako naplníme očakávania?

Komentuje Nora Machutová

Začiatok nového roka vždy znamená aj spresnenie ekonomických cieľov na nastávajúcich 12 mesiacov. V prípade pristupujúcich krajín do európskeho spoločenstva sa k vývoju národných ekonomík vyslovili v závere roka aj renomované európske inštitúcie. Európska komisia vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe podrobila slovenskú ekonomiku prísnej kontrole. Až na niekoľko výhrad vyslovila spokojnosť. Ekonomická prognóza Európskej komisie pre SR je pozitívna. Slovenská ekonomika v najbližších rokoch bude rásť rýchlejšie, ako je priemer desiatich krajín vstupujúcich do EÚ. „Desiatke“ nových členov predpovedá komisia tento rok 3,8 a v roku 2005 už 4,2 % HDP. V prípade Slovenska sú predpovedané hodnoty rastu vyššie (4,1, prípadne 4,3 % HDP). Vyšší rast ako Slovensko zaznamenajú len tri pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko. Zatiaľ čo v minulosti bol hlavnou hybnou silou ekonomického rastu silný domáci dopyt, jeho prínos vlani výrazne klesol, pretože pre úsporné rozpočtové opatrenia a rast administratívnych cien sa znížila verejná i súkromná spotreba. Naopak, čoraz výraznejšie sa na raste HDP podieľali čisté exporty, ktoré sa zvýšili o 22,8 %, zatiaľ čo dovoz rástol len o 15,8 %. V budúcnosti ostane zloženie hospodárskeho rastu približne rovnaké ako tento rok. Vďaka vývoju v zahraničnom obchode Slovensko vlani výrazne znížilo deficit bežného účtu: kým v roku 2002 bol na úrovni okolo 8 % HDP, v minulom roku vďaka rastúcej exportnej kapacite Slovenska bol 3,8 %. Pozitívny vývoj predpovedajú zahraničné inštitúcie aj pre deficit verejných financií. Ten v roku 2002 dosiahol 7,2 % HDP, vlani klesol na 5,1 %, v tomto roku by mal klesnúť na 4 % a v roku 2005 na 3,4 %.

Daňová reforma, ktorá v tomto roku zavádza rovnú 19-percentnú daň, by mala byť z hľadiska rozpočtových príjmov neutrálna. Tento scenár však prináša isté riziko, spojené s každou zásadnou daňovou reformou, pri ktorej sú predpokladané rozpočtové príjmy neisté, navyše, keď zatiaľ nie sú celkom jasne definované súvisiace reformy výdavkov. K pozitívnemu vývoju by podľa analytikov malo dôjsť na trhu práce. Tento rok by mala nezamestnanosť klesnúť na 17,1 % a v roku 2005 na 16,5 %, a to napriek pokračujúcej reštrukturalizácii podnikov. Do akej miery sa očakávania naplnia, však ukážu až nasledujúce mesiace a výkonnosť našej ekonomiky.