Spotrebiteľ chce mať istotu

Aby výrobky uvedené na trh boli nielen spoľahlivé, ale aj bezpečné

Slovensko pri aproximácii práva Európskej únie v oblasti slobodného pohybu tovarov dosiahlo úplnú implementáciu právnych noriem v oblasti výrobkov. Obdobie po prechode z plánovaného na trhové hospodárstvo sa prejavovalo rastúcim rozporom medzi požiadavkami zákona o štátnom skúšobníctve, vtedy v SR účinnom 28 rokov, a požiadavkami podnikateľov, ktorí sa v hlavnej miere zamerali na dovoz žiadaných výrobkov posudzovaných najmä podľa tzv. nového prístupu, ktorý sa naplno rozbiehal v EÚ a bol podstatne liberálnejší pre podnikateľov ako náš vtedajší zákon. Bol to aj náš záväzok v Zmluve o pristúpení SR do EÚ, spočívajúci v približovaní nášho práva k právu EÚ vrátane technického práva, uskutočniť zmenu zákona. Ako informoval v tejto súvislosti predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR a Rady Národného programu kvality SR Dušan Podhorský pri príležitosti nedávnej konferencie Slovensko a Európska únia, ktorá sa konala v Bratislave, v roku 1994 sa začala v SR prestavba zákona o štátnom skúšobníctve. Vtedy ani vysoko postavení úradníci štátnej správy nemohli predvídať rozsah zmien, ktoré v oblasti posudzovania zhody nastanú. Z tohto dôvodu sa pristúpilo k návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene i doplnení niektorých ďalších zákonov. V EÚ sa od roku 1985 začala transformácia „starého prístupu“ k posudzovaniu zhody na nový. Pôvodný bol v SR charakterizovaný záväznými technickými normami, často aj predpismi ministerstiev a absenciou možnosti posúdiť zhodu

vlastností výrobku

s predpísanými v technických normách samotným výrobcom. Z toto vyplýva, že tento prístup k posudzovaniu zhody vyžadoval činnosť skúšobných laboratórií, ktoré povinne certifikovali výrobky, schvaľovali ich a dokonca povinne hodnotili kvalitu. Podobný postup bol aj v štátoch EHS. V tejto spleti predpisov nebolo podľa D. Podhorského možné pokračovať, najmä ak sa mal uskutočniť jednotný európsky trh. V krajinách Spoločenstva je doteraz účinný aj starý prístup, hoci nový oficiálne začal 7. mája 1985. Uznesením Rady z 21. decembra 1989 o globálnom prístupe k posudzovaniu zhody (90/C 10/01) začal globálny prístup a jej rozhodnutím z 22. júla 1993, týkajúcom sa modulov pre rôzne fázy posudzovania zhody a pravidiel pre pripojenie a používanie označení CE, ktoré sú určené na použitie v smerniciach pre technickú harmonizáciu (93/465/EHS), začala tzv. modulárna koncepcia posudzovania zhody. Rozsiahle zmeny, ktoré pre Slovensko znamenajú transformácia certifikácie a posudzovania zhody na spôsob používaný v štátoch EÚ, si vyžadovali pozvoľný postup. V opačnom prípade náhly a „revolučný“ postup by mohol spôsobiť dočasné zlyhanie úrovne

ochrany spotrebiteľa

a štruktúr, ktoré sa na tomto procese podieľajú. Rovnaký prístup zvolili aj štáty EÚ. Veď napríklad niektoré smernice okrem toho, že sa dlho pripravovali, mali aj značné prechodné obdobie. Napríklad o elektrických zariadeniach určených na určitý rozsah napätia to bolo takmer sedem rokov. Od januára 2000 nadobudol u nás účinnosť zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Charakterizuje postupy posudzovania zhody tak, že konkrétna podrobná charakteristika postupov pre jednotlivé skupiny určených výrobkov v závislosti od miery nebezpečenstva spojeného s ich používaním, je určená v nariadeniach vlády SR. Hlavnou úlohou skúšobníctva bolo zabezpečiť funkčnosť tohto zákona.

Za najvýznamnejšiu etapu vývoja posudzovania zhody výrobkov v SR treba pokladať podpísanie a účinnosť PECA (protokol o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov) od 1. júla 2003. PECA je medzištátna dohoda medzi členskými štátmi EÚ a SR, ktorá má plne harmonizované technické predpisy a príslušnú štruktúru zabezpečujúcu jej realizáciu a slobodný pohyb tovaru medzi stranami dohody v dohodnutej oblasti výrobkov. To nám umožňuje zúčastniť sa so svojimi výrobkami na jednotnom európskom trhu podobne ako keby SR bola členom EÚ. Dovozcom zjednodušuje import na naše územie, pretože pre nich z hľadiska posudzovania zhody nevyplývajú žiadne povinnosti. Rovnaké výhody vyplývajú aj pre našich exportérov a výrobcov. Realizácia stále

väčšieho objemu

tovaru s narastajúcim množstvom komodít si vyžiadala prijatie spoločných nástrojov, ktoré by zabezpečili slobodu podnikateľom pri uvádzaní nových výrobkov na trh bez ujmy na úrovni ochrany spotrebiteľa. Preventívnym nástrojom, mementom zodpovednosti podnikateľa za to, čo uvádza na trh, sa stala smernica o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom. Komplementárnym nástrojom k existujúcej predpisovej základni sa stala smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (pôvodne 92/59/EHS), v súčasnom znení smernice 2001/95/ES. Ako sa uvádza v jej prvom článku, cieľom je zabezpečiť, aby výrobky uvedené na trh boli bezpečné. Každé ustanovenie platí, pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom detailnejšie upravené v acquis.

Vladimír Turanský

do rastra

Bezpečný výrobok znamená akýkoľvek výrobok, ktorý na základe bežných, alebo racionálne predvídateľných podmienok na používanie, vrátane životnosti a prípadne uvedenia do prevádzky, inštalácie a požiadaviek na údržbu, nepredstavuje v súvislosti s používaním žiadne riziko, alebo len minimálne, ktoré sa považuje za prijateľné a je v súlade s vysokou úrovňou ochrany zdravia a bezpečnosti osôb. Za výrobcu môže byť považovaný aj ten, kto v distribučnej sieti nesprávnym skladovaním znehodnotil výrobok, alebo ho zabalil tak, že došlo k zmene niektorej z jeho pôvodných vlastností.

do rastra

Každý spotrebiteľ chce mať istotu, že výrobok, ktorý kúpi, má vlastnosti, ktoré neohrozia jeho zdravie, život, majetok a životné prostredie. Naviac chce mať istotu, že výrobok má vlastnosti, ktoré sú v zhode s tými, ktoré výrobca deklaruje, alebo s tými, ktoré sú uvedené v technických predpisoch. Keďže štát má ochraňovať obyvateľov pred rôznymi nebezpečenstvami, teda aj pred nebezpečenstvom vyplývajúcim z výrobkov, na tento účel vytvoril právne, technické a kontrolné systémy. Jedným z nich je aj zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je v kompetencii Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.