Vďačí meteoritom

Analýza údajov získaných sondou Pathfinder ukázala, že planéta Mars nezískala svoju červenkastú farbu vďaka kedysi existujúcim moriam, ako sa doteraz väčšina odborníkov domnievala, ale že za ňu „vďačí“ dažďom meteoritov, ktoré obsahovali železo a magnézium. Odborníci, ktorí sa snažia s definitívnou platnosťou potvrdiť či vyvrátiť existenciu života na červenej planéte, sa stále nemôžu zhodnúť na tom, či je na Marse alebo či aspoň niekedy bola voda. Raz sa objaví tvrdenie, že planétu kedysi obmývalo teplé more, inokedy zase vedci prekladajú závery, že planéta bola vždy pustá a chladná. Doteraz medzi odborníkmi prevažoval názor, že Mars „sčervenal“ vďaka chemickej reakcii železa s vodou z dnes už vyschnutých riek a jazier. Vedci však na základe pozorovaní teraz tvrdia, že k vzniku oxidov železa, ktoré celej planéte dodávajú oranžový až červený nádych , voda nebola potrebná. Stačilo vraj, že za prítomnosti plynov tvoriacich atmosféru Marsu a za teploty klesajúcej až na mínus 60 stupňov Celzia boli vystavené ultrafialovému žiareniu. Albert Yen z amerického NASA na základe svojich pozorovaní predpokladá, že voda na Marse síce kedysi skutočne bola, ale jej vplyv na podobu povrchu planéty bol minimálny.

(hdc)