Sila práva, nie právo sily

Pre Nový rok 2004 Svätý Otec predložil na uvažovanie tému: Výchova k pokoju. Túto tému rozoberá stručne vo svojom tohtoročnom posolstve o pokoji. Základnou podmienkou pokoja je úcta k životu, úcta k človeku a k ich zákonnej ochrane.

(...) Jednou z podmienok pokoja národov a štátov je preto úcta a rešpektovanie medzinárodného práva a poriadku. Medzinárodné právo udržuje vo svete pokoj. Medzi národmi a štátmi nemôže vládnuť chaos a svojvôľa, lež medzinárodný poriadok a právo. Toto právo má byť zakotvené v základnom prirodzenom práve života človeka, ktoré sa opiera o ľudskú dôstojnosť, o slobodu národov a ich zdravý rozvoj. Vyjadruje to Charta ľudských práv. Z nej vyplýva úcta k sile práva, nie právo sily. Len tak možno zabezpečiť spravodlivý život národov v pokoji a vyhnúť ničivým vojnám, aké sme prežili v dvoch svetových vojnách.

(...) Svätý Otec Ján Pavol II. sa tohtoročným posolstvom pokoja obracia aj na teroristov a píše o terorizme. Terorizmus hovorí, že zápasí o spravodlivosť. Ale slepým vraždením a ničením kompromituje od koreňa práve spravodlivosť, o ktorú chce zápasiť a ktorú chce presadzovať. Ničí slepo a bezhlavo. Z tejto stránky sa terorizmus stal otrasným bičom a nešťastím sveta. No terorizmus nemožno odstrániť len silou a násilím. Akokoľvek treba niekedy siahnuť aj k sile, boj proti terorizmu musí zahŕňať aj čestnú a odvážnu analýzu jeho príčin a jeho pohnútok. Treba odstraňovať najmä nespravodlivosť, ktorá vedie často k zúfalstvu a krviprelievaniu. Nie je možné pripustiť boj všetkých proti všetkým. Tam, kde sa nahromadili krivdy, je potrebné liečiť v prvom rade spravodlivosťou, ale liečiť i odpúšťaním. Odpúšťanie je však veľmi hlboký duchovný postoj k životu.

(...) Moderný život má síce obrovské technické možnosti. Ale nedávajú nám nijakú skutočnú, hlbokú duchovnú oporu ani istotu. Vedu a techniku môže využiť každá moc, ktorej sa podarí ovládnuť spoločnosť, pre svoje vlastné ciele, aj pre ciele naničhodné. Videli sme, ako bezohľadná moc proti vôli väčšiny zorganizovala už neraz všetky zdroje - vedu i techniku - do služieb smrti, zabíjania ľudí vo väzeniach alebo v plynových komorách... Vedu a techniku treba používať podľa hlbokej pravdy života a jeho cieľov. Potrebujeme hlboký duchovný základ, ktorý by všetko usmerňoval k spoločnému dobru a zaväzoval všetkých! Aby sme nebudovali len na neistej rovnováhe fyzickej sily, ktorá sa stále nebezpečne prekláňa zo strany na stranu. Život treba budovať na skale, ktorou je spoľahlivosť pevných zásad, pomocou ktorých sa dajú riešiť všetky konflikty - medzi mocou a spravodlivosťou, medzi rozumom a pudmi, technikou a humanitou, osobným záujmom a obecným dobrom.

(...) Ak sme vstupovali do tretieho tisícročia v očakávaní lepších dní, dnes otvárame oči nad tým, čo sa vo svete deje. Svätý Otec, ktorý povzbudzoval svet k zmene zmýšľania a k zmene činov, bol nútený vo svojom vianočnom príhovore zvolať: „Vrúcne sa modlime: Salvator mundi, salva nos - Spasiteľ sveta, zachráň nás! Zbav nás veľkého zla, ktoré kmáše ľudstvo... Osloboď nás od vojen a ozbrojených konfliktov, ktoré pustošia celé oblasti zemegule. Osloboď nás od šialenstva terorizmu a iných foriem násilia, ktoré trápia slabých a bezbranných ľudí. Zbav nás každej bezradnosti.“

(...) Podľa Svätého Otca to sú najaktuálnejšie úlohy vo svete, v ktorom sa na horizonte črtajú ďalšie skúšky a nebezpečenstvá ohrozujúce pokojné spolunažívanie ľudstva. Aj dnes je pokoj možný. Áno, on nie je iba možný, ale je našou spoločnou úlohou, dokonca povinnosťou! A to nás zaväzuje všetkých.

Ján Chryzostom kardinál Korec, čestný člen Hospodárskeho klubu (NEF), Bazilika - Katedrála sv. Emeráma, 1. januára 2004