Podniková sféra i ekonomika

Určujúcim kritériom je aj pre nás zisk z jednej investovanej koruny

Za začiatok potransformačnej konsolidácie slovenskej podnikovej sféry možno považovať rok 2000. V tomto roku prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky prevýšila rentabilita kapitálu nefinančných organizácií priemernú úrokovú mieru z termínovaných vkladov. Inými slovami, jedna koruna investovaná do podnikania v priemere priniesla vyšší zisk než jedna koruna uložená na termínovaný vklad v banke. O rozvoji podnikovej sféry v našej ekonomike sme hovorili s Pavlom Kárászom z Prognostického ústavu SAV.

Napriek čiastkovým úspechom zatiaľ zrejme nemožno tvrdiť, že reštrukturalizácia podnikovej sféry je ukončená.

P. Kárász: Reštrukturalizácia podnikov sa skutočne zatiaľ neskončila. Jej zameranie sa však čoraz viac presúva z oblasti adaptácie na podmienky trhu do oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti. Najväčšou zmenou pre fungovanie podnikovej sféry po vzniku samostatného Slovenska bude tohtoročný vstup do Európskej únie. Tento vstup však neznamená iba ľahší prístup na trhy spoločného európskeho ekonomického priestoru a adaptáciu na podmienky legislatívy EÚ, ale aj potrebu výrazného posilnenia národnej hospodárskej stratégie. Toto posilnenie sa

týka tak vládnej,

ako aj podnikovej úrovne. Na význam a zmysel vysokej funkčnosti národnej hospodárskej stratégie v rámci spoločného európskeho ekonomického priestoru poukazuje aj to, že rozdiely medzi krajinami v rámci EÚ sú výraznejšie než rozdiely medzi odvetviami. Znamená to, že v súčasnej EÚ je priestor na reštrukturalizáciu a rozdeľovanie výrobných prostriedkov. Na druhej strane to tiež signalizuje, že synergia adekvátnych národných hospodárskych stratégií a spoločného európskeho ekonomického priestoru môže predstavovať jeden z hlavných faktorov ďalšieho posilnenia pozície Európskej únie vo svetovom hospodárstve .

V nastávajúcom období bude dôležitú úlohu na zabezpečenie funkčnosti hospodárskej stratégie podnikovej sféry zohrávať aj komplexnejšie stanovovanie zmien a cieľov ďalšieho rozvoja než dosiaľ.

P. Kárász: V tejto súvislosti si budeme musieť uvedomiť, že jedným zo základných východísk bude príslušnosť podnikov do odvetví podľa ich náročnosti na prácu, kapitál, marketing a technológiu. Musíme si uvedomiť, že napriek postupujúcemu procesu ekonomickej integrácie, dôležitým faktorom investičnej aktivity na národnej úrovni, naďalej zostáva domáci dopyt a cena práce. Na investičné rozhodovanie podnikov budú mať dôležitý vplyv naďalej rozdiely tak v štrukturálnych, ako aj v iných špecifikách Slovenska. Tie budú vplývať aj v oblasti investičného rozhodovania firiem, na nehmotný a ľudský kapitál. Skúsenosti zo sveta naznačujú, že investície do nehmotných statkov sú pre konkurencieschopnosť dôležité bez ohľadu na odvetvové špecifiká krajiny. Platí to predovšetkým pre odvetvia náročné na výskum, vývoj a odborné znalosti. Možno očakávať, že určujúcimi

faktormi rastu

produktivity práce naďalej zostáva hlavne náročnosť práce na odborné znalosti, investovaný fyzický kapitál a výdavky na výskum a reklamu. Medzi dôležité determinanty rozvoja podnikovej sféry vo zvýšenej miere bude patriť aj tvorba celoeurópskych sietí nadnárodných podnikov. Tá má zásadný význam pre cezhraničný prenos know-how a výhody vlastníctva.

Dokážu podniky, ktoré sú do takýchto sietí zapojené, v prípade nepriaznivých ekonomických otrasov lepšie premiestňovať svoje vnútorné zdroje alebo sa tým zvyšuje aj prispôsobivosť celého ekonomického systému?

P. Kárász: Určite sa tým umožní vyššia adaptabilita, ale zároveň sa obmedzuje priestor na realizáciu čisto domácej politiky. Vo všeobecnosti možno počítať s tým, že trhová pozícia a konkurencieschopnosť najmä veľkých podnikov nezapojených do takýchto sieti, bude podstatne ťažšie udržateľná než podnikov, ktoré do takýchto sietí zapojené sú. Celkovo možno konštatovať, že zásadným predpokladom rastu konkurencieschopnosti slovenskej podnikovej sféry v spoločnom európskom ekonomickom priestore bude predovšetkým vysoká adaptabilita a rýchle štrukturálne zmeny.

Tie však nepochybne závisia nielen od rozvojovej stratégie podnikov, ale aj od hospodárskej politiky tak vlády SR, ako aj Európskej komisie.

P. Kárász: Medzi hlavné oblasti podpory našej vlády a Európskej komisie v tejto súvislosti budú v nastávajúcom období patriť predovšetkým operačné programy Priemysel a služby a Základná infraštruktúra. Tie sa majú zabezpečiť prostredníctvom intervencií zo štrukturálnych fondov v rámci Národného rozvojového plánu SR v rokoch 2004 až 2006. Strategickým

cieľom oboch

operačných programov je, pochopiteľne, rast konkurencieschopnosti priemyselnej výroby a služieb a tiež zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom udržateľnosti vysokého ekonomického potenciálu a rozvoja ľudských zdrojov.

Neraz sa zdôrazňuje, že v porovnaní s EÚ má ekonomika Slovenska nízku výkonnosť. Je šanca na urýchlenú zmenu v tomto ukazovateli?

P. Kárász: Ak vychádzame zo skutočnosti, že výkonnosť ekonomiky Slovenska v roku 2000 mala 46 % z priemeru krajín EÚ, v súlade s našimi strategickými cieľmi je reálne očakávať, že hodnota tohto ukazovateľa sa v roku 2006 bude pohybovať okolo 54 %. Z odvetvového hľadiska sa na tvorbe HDP zachová kľúčové postavenie priemyslu a služieb. Ekonomický potenciál jednotlivých regiónov sa tiež nepochybne zvýši. Zvýši sa tiež význam malého a stredného podnikania v národnom hospodárstve. Reálne možno počítať s nárastom podielu malých podnikov a živnostníkov na zamestnanosti so 44 percentami v roku 2002 na hodnotu prevyšujúcu 48 % v roku 2006.

Jozef Kunik