Hospodársky denník
USD32,59 Sk
EUR41,133 Sk
CHF26,373 Sk
CZK1,27 Sk
  Pondelok  5.Januára 2004

Budúcnosť nie je aká bývala

Slováci tento rok očakávajú s najväčším pesimizmom spomedzi všetkých súčasných a budúcich krajín EÚ. Vyplynulo to z nedávneho prieskumu Eurobarometer. Až 65 percent z nás čaká zhoršenie ekonomickej situácie krajiny, čo je najviac spomedzi všetkých členských i vstupujúcich krajín Európskej únie. Zhoršenie osobnej situácie očakáva 42 percent Slovákov. Nie je to síce najviac, pesimistickejší sú napríklad Česi a Slovinci, ale na Slovensku sa najvýraznejšie zvýšil počet pesimistov. Ešte nám nepriaznivé skóre zlepšili slovenskí podnikatelia, ktorí sa na tento rok pozerajú optimistickejšie ako na rok 2003. Podľa výsledkov prieskumu SOPK nárast predaja v nasledujúcom roku očakáva 55 % zo 105 respondentov. S poklesom obratu ráta iba 17 %. Sociológovia tvrdia, že sme si na pesimizmus privykli a situáciu hodnotíme horšie, než aká reálne je. Ak vezmeme do úvahy základný predpoklad na dobré fungovanie spoločnosti - prácu - tak potom by sme mali s nádejou vnímať názory podnikateľskej verejnosti, že podmienky na podnikanie sa na Slovensku konečne zlepšili. A to hlavne vďaka realizácii vládnych reforiem a zníženiu úrokových sadzieb zo strany Národnej banky Slovenska. Aj podnikatelia však majú výhrady k zvýšeniu cien energie pre výrobné podniky. Či sa v praxi pozitívne prejaví daňová reforma rovnakým dielom pre občana i podnikateľa, ukáže až čas. Hoci už dnes viacerí

vyslovujú nesúhlas

s vládnymi prepočtami dosahu na občana. A to ešte nemáme v rukách nové účty za vodu, elektrinu, nájomné. Pochvalu väčšiny si vyslúžil aj novela Zákonníka práce. Zjednodušila totiž vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, keď ponechala priestor na individuálne dohody na úrovni podnikov. Zlepšenie priniesol aj návrh zákona o obchodnom registri. Ten sa konečne stane verejným zoznamom na sprostredkovanie informácií o obchodných spoločnostiach. Kladne hodnotíme aj schválený zákon o zamestnanosti, ktorý zamedzuje zneužívaniu systému sociálnej pomoci.

Na strane nedostatkov však Dzurindov kabinet má zapísaných ešte stále dosť zlých bodov. Klientelizmus, partokracia, stranícky egoizmus a koaličné politikárčenie sú témy, o ktorých sa bude zrejme ešte nejaký čas hovoriť. Aj to, ako sa dokáže vláda s týmto javom vyrovnať, ukáže, či je demokracia v krajine naozaj konsolidovaná. Uplynulý rok bol z hľadiska vývoja slovenskej ekonomiky úspešný. Podarilo sa totiž naštartovať a rozbehnúť všetky dôležité reformy, ktoré má vláda vo svojom programovom vyhlásení. Tieto reformy vytvárajú predpoklady na dlhodobý udržateľný vysoký ekonomický rast. A teda na rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín nielen v ekonomickej úrovni, ale aj v oblasti životnej úrovne. To je tesne

pred vstupom

našej krajiny do európskeho spoločenstva zvlášť dôležité. Objektívne treba priznať, že tento rok ešte viac prehĺbi sociálnu nerovnosť, čo môže vyústiť do občianskej nespokojnosti. Pozitívne sa výsledky reforiem prejavia až o niekoľko rokov. A ak k tomu prirátame ďalšie zvýšenie cien v súvislosti so vstupom do Európskej únie, tak sa situácia ešte vyhrotí. Musíme si však uvedomiť, že ekonomické prostredie sa zásadne zmenilo. Súťažné ihrisko a tiež systémy a aktéri sú obrazom čoraz neľútostnejšieho zápasu. Ekonomické prostredie sa mení na „globálnu dedinu“, v ktorej si na každom mieste konkuruje produkcia z rôznych koncov sveta. Prakticky vo všetkých odvetviach je vysoký prebytok kapacít. Napríklad priemerné využitie kapacít automobiliek sa dnes odhaduje na 60 %. Globálne operujúce firmy premiestňujú výrobu do oblastí s nízkou úrovňou miezd, pokiaľ tu súčasne dokážu zabezpečiť vysokú produktivitu a kvalitu výrobkov. Dohody o voľnom obchode odstraňujú bariéry pohybu tovaru. Pohyb kapitálu nie je problémom.

Slovenská republika by z hľadiska mzdovej hladiny i geografickej polohy pre priamych investorov mohla byť zaujímavá. Vraj si nepočíname dostatočne dobre - varujú analytici. Produktivita je v priemere veľmi nízka a neguje dvojsečnú komparatívnu výhodu nízkych miezd. Nezamestnanosť je pritom stále vysoká, zahraničný obchod kolísavý. Reálna

hodnota akcií

na kapitálovom trhu dlhodobo klesá. Neutešený stav zdravotníctva, školstva, stavebníctva sa zo zdrojových príčin stal chronický. Objektívne slabiny nášho hospodárstva sú dnes spojené s negatívnymi subjektívnymi pocitmi. Ľudia sa cítia byť okradnutí o národný majetok, konzumovaný „lúpežnými barónmi“ v najprepychovejších svetových reštauráciách a palácoch. Reťaz škandálov situáciu ešte zhoršuje. Rezignácia by však bola nebezpečná. Východisko existuje, musíme však zmnohonásobiť našu súčasnú produktivitu. Jednotlivci si musia vo väzbe na systémové zmeny rozširovať a prehlbovať produktívne znalosti. Naše začlenenie do únie si vyžaduje multifunkčnosť, pružnosť a tvorivosť. Znalosti sa viac ako inokedy považujú za rozhodujúci faktor konkurenčnej schopnosti. Potrebné zmeny nášho doterajšieho správania sú mimoriadne náročné a týkajú sa každého z nás. Hlavnú zodpovednosť za osud Slovenska a jeho občanov nesie vláda. Či sa jej to páči alebo nie. A zodpovednosť občanov je v kontrole konania vlády aj parlamentu. Naša situácia je zvláštna, ako by sme sa po

dlhej plavbe

oceánom histórie, po dobrodružnej plavbe rozbúrenými vlnami času približovali na dohľad novému kontinentu. Sme ako Kolumbovia súmračnej doby, ktorí s úžasom sledujú spájanie sveta. Sme na prahu nových možností, nemali by sme teda podliehať sebaľútosti. Lebo i budúcnosť možno znehodnotiť.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.