Nepriazeň počasia i politikov

Pre našich poľnohospodárov bol rok 2003 jeden z najťažších

Po dvoch ziskových rokoch 2001 a 2002, keď postoj vlády k slovenskému agrokomplexu bol iný ako v minulom roku, sa vplyvom sucha a poklesu cien najzákladnejších agrokomodít vráti s najväčšou pravdepodobnosťou k výraznej strate. Podľa ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona po tohtoročnom očakávanom vstupe do EÚ je však možné očakávať významný nárast ziskovosti. Poľnohospodári sa však k tomu môžu dopracovať len vtedy, ak budú ďalej napredovať v reštrukturalizácii. Vyhnúť sa nebude dať ani prepúšťaniu. Podniky však už dlhodobo redukujú počet pracovníkov a je otázne, kedy sa situácia ako-tak stabilizuje. Lebo reformy nemožno vnímať cez pokles počtu pracovníkov. „Samozrejme, každý jeden poľnohospodár musí zabudnúť na sociálny program, pretože na trhu rozhodujú iba peniaze,“ konštatoval minister s tým, že v únii budú musieť ukončiť svoju činnosť tie podniky, ktoré nebudú podnikať hospodárne. Aj keď nemožno od ministra očakávať „odborársku“ rétoriku, nie je však tento postoj v rozpore s celkovou filozofiou únie a zmyslom poctivej práce, ktorej sa poľnohospodári nikdy nevyhýbali? Minister si myslí, že nové pracovné miesta vzniknú napríklad v krajinotvorbe. Ako to však zapadá napríklad do očakávanej recesie ovčiarstva, ktoré má práve v tejto oblasti dôležité poslanie? Pritom podniky, zamerané na mimoprodukčné funkcie, by mali vznikať hlavne v horských a podhorských oblastiach a ich podnikanie bude podľa prísľubov rezortu patrične dotované aj štátom. „Štát tie činnosti bude musieť platiť. Máme to započítané v pláne rozvoja vidieka,“ povedal Simon. Vo výrobných činnostiach má mať Slovensko na spoločnom trhu únie konkurencieschopnejšiu pozíciu hlavne pri obilninách, olejninách či hydine. Naopak, výrazný tlak dovozcov sa dá očakávať v sektoroch ovocinárstva, zeleninárstva, zemiakov či bravčového mäsa.

Vedenie ministerstva pôdohospodárstva sa chce vrátiť aj k prechmatom vo využívaní dotácií v agrosektore, ktoré sa mali stať počas roku 2002, keď ešte rezortu šéfoval Pavel Koncoš. V tejto súvislosti sme však na stretnutí s ministrom upozornili, že aj vtedy sme mali na Slovensku koaličnú vládu zastúpenú aj na úrovni vedenia tohto rezortu. Na základe výsledkov kontrol budú asi musieť niektorí poľnohospodári vrátiť dotácie z tohto obdobia a nie je vylúčená aj možnosť podania trestných oznámení. Na rozdiel od roku 2002 sa v minulom roku už odstúpilo od poskytovania agrodotácií vopred a poľnohospodárom sa napríklad investičné podpory dávajú až po realizácii ich rozvojových plánov. Takéto vyplácanie dotácií sa vlani využilo až pri 90 % poskytnutých podpôr. Tým sa znemožnilo ich prípadné zneužitie. Na podobnom princípe spätného vyplácania sú postavené aj dotačné systémy Európskej únie. Výrazne sa kontrola poskytovania a účelovosti vynakladania dotácií sprísni hlavne po vstupe SR do únie. Reálny stav obrábania polí sa preverí na ortofotomapách a každá parcela bude skontrolovaná aj fyzicky. Vyplácanie agrárnych dotácií slovenským poľnohospodárom počas prvých štyroch mesiacov tohto roka, keď SR ešte nebude členom Európskej únie, a teda nebude mať prístup k jej priamym platbám, však ohrozené nebude. Ministerstvo pôdohospodárstva totiž bude môcť využiť na dotovanie približne dve miliardy Sk, ktoré parlament schválil v tohtoročnom rozpočte ako národný doplatok k platbám únie, vyčlenených iba do výšky 25 % priemeru spoločenstva. Tohtoročné dotovanie agrosektora však má byť už od januára v súlade s pravidlami EÚ, a aj keď budeme v únii až od mája, spoločenstvo chce podľa svojich vnútorných politík zúčtovať podľa svojich pravidiel celý tento rok.

Parlament vlani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu síce agrosektoru schválil doplatok priamych platieb Európskej únie len do výšky 52,5 % priemeru západoeurópskych poľnohospodárov, ale existujú ešte možnosti, ako túto úroveň priblížiť maximálne povoleným 55 percentám. Poslanci totiž prijali k rozpočtu uznesenie, v ktorom od vlády požadujú, aby prípadné vyššie rozpočtové príjmy sa prednostne použili na doplatok k priamym platbám. Bude to však kabinet rešpektovať? Veď už vlani sa ukázalo, ako voľne vie narábať s tým, na čom sa dohodol parlament a k čomu ju vyzval. Druhá možnosť pre ďalšie zvýšenie platieb vychádza z prípadného odobrenia zmien v pláne rozvoja vidieka. Celkové tohtoročné rozpočtové zdroje rezortu predstavujú 18,577 mld. Sk. Táto suma bude ešte znížená o 430 mil. Sk, ktoré sú určené pre vodné hospodárstvo. Minister označuje schválené 52,5-percentné platby za významný pokrok, pretože prvotné návrhy ministerstva financií hovorili len o 40-percentnej úrovni. O tom, že nebola tak naplnená vlani niekoľkokrát jednoznačne deklarovaná priorita Strany maďarskej koalície - dosiahnuť 55 %, sa v súčasnosti už príliš nehovorí. Predseda SPPK Ivan Oravec zdôraznil, že znížením úrovne platieb o 2,5 percenta tak domáci agrosektor stratí 380 mil. Sk. Koncom minulého roka poľnohospodári stále upozorňovali na odďaľovanie vyplatenia odškodného, čo zvyšovalo napätie v odvetví a komplikovalo finančné zabezpečenie zakladania novej úrody. „Po znížení úrod vplyvom sucha, ako aj po tohtoročných prepadoch cien základných agrokomodít bude nám chýbať každý milión. Ale je to vždy lepšie ako pôvodne presadzovaná 40-percentná úroveň platieb,“ uviedol. Príkladom „nekoordinácie“ vlády a parlamentu bol o. i. aj 11. november 2003, keď Národná rada SR požiadala opakovane kabinet, aby v štátnom rozpočte na rok 2004 zabezpečil dorovnanie priamych platieb pre poľnohospodárov na úroveň 55 % platieb v členských krajinách únie. Túto požiadavku schválili poslanci v rámci uznesenia k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2003. Na návrh poslanca Miroslava Maxona adresoval parlament vláde aj výzvu, aby prehodnotila výšku kompenzácií pre poľnohospodárov za následky sucha. Namiesto 400 mil. Sk navrhla NR SR vyčleniť na tento účel 1,3 mld. Sk. Požiadavka ostala nevypočutá, hoci uznesenie podporilo až 88 zo 128 prítomných poslancov.

Vlani dostalo šancu dobudovať svoje potravinárske prevádzky na plnenie hygienických noriem Európskej únie aj počas prvých rokov po začlenení sa do spoločenstva 39 firiem z oblasti spracovanie červeného mäsa i rýb. Celkovo o prechodné obdobia požiadalo 61 potravinárskych firiem. V zmysle podmienok EÚ však nebola daná možnosť dobudovania všetkým záujemcom z mliekarenského a hydinárskeho sektora. Výberom veterinárov neprešli aj niektorí mäsospracovatelia. Udelenie výnimiek kandidátskym krajinám povolila samotná EÚ zmenou svojho pôvodne tvrdšieho prístupu. Na Slovensku však zmäkčenie pravidiel môže vyústiť aj do podávania žalôb voči štátu zo strany tých mäsospracovateľských firiem, ktoré už investovali stovky miliónov korún do splnenia hygienických noriem EÚ tak, ako sa to pôvodne vyžadovalo. Týmto mäsiarom sa zmena prístupu nepáčila, pretože o domáci trh sa budú musieť deliť aj s firmami, s ktorými sa už nepočítalo. Existenciu takýchto upozornení potvrdil aj riaditeľ sekcie potravinového dozoru a hygieny potravín Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Peter Turek.

Podpredseda vlády SR pre európsku integráciu Pál Csáky siedmeho októbra 2003 po rokovaniach v Bruseli informoval, že únia Slovensko upozorňuje na problém meškajúcej identifikácie pôdy, ktorej realizácia je dôležitá aj pre vytvorenie možností na čerpanie podpôr spoločenstva. Csáky tiež v tejto súvislosti upozornil na to, že niektorí slovenskí farmári v záujme získania väčších podpôr nahlasujú aj rozsiahlejšie plochy pôdy, ako v skutočnosti obrábajú. Vicepremiér varoval, že takto sa to realizovať nedá a hlavne nie dlhodobo. „Každý štvorcový meter pôdy v krajinách EÚ musí mať majiteľa a gazdu,“ uviedol. Okrem spružnenia identifikácie pôdy mala EÚ výhrady aj v oblasti potravinovej bezpečnosti. Slovensko v monitorovacej správe Európskej komisie dostalo celkovo štyri vážne upozornenia. Zaostávanie v plnení noriem hygieny potravín či meškanie v budovaní Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ako aj Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) Slovensko však podľa ubezpečenia rezortného ministra zvládne. Poľnohospodárov vlani roztrpčila informácia, že vláda odobrila nové prerozdelenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a posilnila tak dopravnú infraštruktúru na úkor agrokomplexu. Pôvodný 24-percentný podiel poľnohospodárstva z eurofondov sa tak v zmysle návrhov rezortu výstavby a regionálneho rozvoja znížil na 15,4 %. Ako protihodnotu však chcel minister pôdohospodárstva dostať zo štátneho rozpočtu viac zdrojov na priame agrárne platby. Ako to napokon dopadlo, sme už uviedli.

Žatevný veniec odovzdal vlani na tradičnej výstave Agrokomplex v Nitre rezortnému ministrovi predseda SPPK a pridal k nemu aj malý rožok, ktorým bezprecedentne symbolizoval vlaňajšiu nízku úrodu a aj starostlivosť štátu o toto odvetvie. Dňa 8. júla sa koalícia zaoberala znovuotvorením reštitúcií pozemkov, k čomu smerovala najnovšia novela zákona o vlastníckych vzťahov k pôde a poľnohospodárskemu majetku. Navrhované otvorenie reštitúcií nadväzovalo na ďalší záväzok z programového vyhlásenia vlády, ktorým je doriešenie pôdy neznámych vlastníkov. Jednoznačne negatívne sa vláda 2. júla 2003 postavila proti požadovanému doplneniu zdrojov Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry (IPA) o 800 mil. Sk. Zdroje agentúry vláda nechcela navyšovať z toho dôvodu, že možnosti štátu to nedovoľovali a okrem toho táto požiadavka agrorezortu bola už podľa vládneho kabinetu prakticky splnená. Z iných podporných programov ministerstva boli totiž regulácie na trhu s agrokomoditami posilnené o 500 mil. Sk a ďalších 250 mil. Sk získala IPA zo Slovenského pozemkového fondu a z predaja štátnych zásob. Poľnohospodári svoje požiadavky na dofinancovanie rezortu z dôvodu pádu cien chceli presadzovať aj zorganizovaním veľkých protestných akcií, ale napokon ich odložili a následne sa vôbec neuskutočnili. Samosprávne organizácie z tohto odvetvia totiž už dlhšie upozorňovali, že výrobcovia potravín sa nachádzajú vo veľmi kritickom stave a po dvoch ziskových rokoch začala hroziť prvovýrobe veľká ekonomická strata. Požiadavku poľnohospodárov na vyčlenenie mimoriadnych proexportných podpôr presahujúcich až jednu miliardu Sk, ktorú chceli u vlády presadiť aj spomínanými protestnými akciami, však považoval minister pôdohospodárstva za neoprávnenú. Pritom však obhajoval vlaňajší rozpočet, ktorý má „svoje pevné hranice a len v rámci nich je možné konať“. Tým však reálne nespochybnil vecnú stránku problému. „Neodmietam rokovania o požiadavkách agrosektora, poľnohospodári však musia pochopiť, čo ešte je a čo už nie je možné. Určite sa nedáme vydierať,“ uviedol.

Poľnohospodári okrem proexportných podpôr a adekvátneho doplnenia priamych platieb z EÚ žiadali od vlády približne aj 400 miliónov Sk ako odškodnenie za nevyhnutné vyorávky tých plodín, ktoré neprežili zimu. Boli aj proti zvýšeniu dane z pridanej hodnoty na potraviny zo 14 na 19 %. Poľnohospodári z dôvodu ťažkého začiatku roka hľadali podporu aj u premiéra Mikuláša Dzurindu. Z rokovania na Úrade vlády však odchádzali so zmiešanými pocitmi. „Nehrajú čistú hru. Prijal som ich pred časom v dobrej vôli a oni nehrajú čistú hru. To je všetko,“ skonštatoval o. i. vtedy premiér. O tom, že situácia nebola jednoduchá, svedčil aj fakt, že v slovenskom mliekarenskom sektore sa objavili prípady, keď sa mliekarne snažili svojich zmluvných dodávateľov tlačiť pod štátom vypísanú cenu na úrovni minimálne 9,30 Sk za liter mlieka s tým, že pokiaľ to chovatelia neakceptujú, spracovatelia zmluvy rušia. Rezort však údajne nemohol razantnejšie proti mliekarňam pri odstupovaní od zmlúv zasiahnuť. Mohol ostatné podniky iba požiadať o prebratie nezakontrahovaných dodávok. V Českej republike však pri podobných prípadoch štát takýmto podnikom už nedal žiadne proexportné dotácie.

Domáci agropotravinársky sektor už začiatkom roka upozornil, že na trhoch takmer všetkých kľúčových komodít dochádza k vážnym problémom, čo zhoršovalo ekonomiku poľnohospodárov a potravinárov. Zvýšenie dovozu zo zahraničia a chýbajúce vývozné subvencie zo strany štátu sa premietali do zníženia cien a brzdili odbyt domácej produkcie mliečnych výrobkov, bravčoviny, hydiny a aj obilia. Prebytky jatočných ošípaných v chovoch na Slovensku, ktoré boli podľa poľnohospodárov vyvolané dovozom lacnej bravčoviny z Českej republiky, bolo treba riešiť intervenciou štátu. Minister im začiatkom roka odkázal, že ich problémy sú spôsobené aj nízkou produktivitou, a to aj napriek nemalým podporám vložených štátom do tohto sektora, aj keď sa následne situácia riešila.

Odhad minuloročnej stratovosti rezortu v objeme 1,2 až 1,8 mld. Sk sa nezdá korektný. Veď agropodnikatelia už dávnejšie zverejnili, že po suchu a prepade cien agrokomodít sa ich tohtoročné tržby znížia až o 6 mld. Sk. Odhadovaná stratovosť ministerstva je podľa Ivana Oravca len výsledkom veľkého šetrenia pri zakladaní budúcoročnej úrody, čo sa však môže prejaviť v ziskovosti v tomto roku. Veď nutné škrty v nákupe osív, hnojív či chemikálií sa ukážu pri nasledujúcej úrode a žatve. Znamená to, že nedostatky vo financovaní rezortu sa nám pravdepodobne vrátia v tomto roku.

Vladimír Turanský

Vývoj spotreby zeleniny na Slovensku (na obyvateľa v kg/rok)

1993 108,3

1995 105,8

1997 107,4

2000 94,2

2001 80,5

2002 75,6

Zdroj: TASR

Spotreba mlieka na Slovensku (l/osoba/rok)

1993 261

1995 224

1997 219,6

2000 226

2001 202

2002 200

Zdroj: TASR

Výroba bryndze na Slovensku (v tonách)

1998 2700

1999 3430

2000 3080

2001 3393

2002 3295

Zdroj: TASR

Spotreba piva na Slovensku (tis. hl. +1. polrok 2003)

2000 4514

2001 4547

2002 4850

2003+ 2327

Zdroj: SZVPS

Spokojnosť s kvalitou potravín (% veľmi spokojných zákazníkov)

Maďarsko 49

Česká republika 49

Poľsko 40

Slovensko 37

Zdroj: TASR

Priemerná cena poľnohospodárskej pôdy (podľa regiónov v Sk/ha)

Dunajská Streda 89 394

Nové Zámky 78 491

Trnava 74 839

Senica 43 965

Michalovce 31 801

Prešov 20 087

Banská Bystrica 12 938

Čadca 8066

Zdroj: TASR