Lákavé okolie veľkých miest

Slováci sa sťahujú málo, opúšťajú hlavne Bratislavu a Košice

Populácia najviac starne v západnej a južnej časti Slovenska. Konštatovala to Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra Infostat, ktoré nedávno predstavilo publikáciu o populačnom vývoji v regiónoch SR. Od zmeny režimu sa na Slovensku veľmi rýchlo ujal nový model reprodukčného správania, ktorý charakterizuje odkladanie sobášov i pôrodov na neskorší vek, zintenzívňuje sa rozvodovosť (aj keď v porovnaní s ostatnou Európou je stále podpriemerná), pribúda obyvateľov žijúcich mimo manželstva - rozvedených, slobodných, ovdovených. Je čoraz menej úplných rodín a naopak, čoraz viac neúplných rodín a domácností jednotlivcov. Tento model nového demografického správania sa očividne najviac presadzuje v Bratislavskom kraji, ale aj v Trenčianskom a Trnavskom. Žilinský kraj je však podľa D. Jurčovej úplne odlišný od ostatných. Tvrdí pritom, že ani nie je možné jasne povedať, či sa správanie obyvateľov v jednotlivých regiónoch k sebe približuje alebo sa vzďaľuje. V niektorých aspektoch sa totiž tie isté dva kraje môžu podobať a v iných zasa výrazne líšiť. Jednoznačne je však na severnom a východnom Slovensku menej rozvodov i potratov ako na južnom a západnom. Prírastky obyvateľstva v severnej a vo východnej časti krajiny sú predovšetkým výsledkom prirodzeného vývoja, čo znamená, že sa tam rodí viac detí ako zomrie obyvateľov. Prírastky obyvateľstva na južnom a západnom Slovensku sú vak dôsledkom migrácie, čo platí napríklad o Trnavskom kraji. Avšak v Bratislavskom a Trenčianskom kraji už ani migrácia nestačí kompenzovať to, že sa tam rodí málo detí - dochádza v nich k reálnemu úbytku obyvateľstva. Podľa D. Jurčovej je ešte zaujímavejšie sledovať jednotlivé okresy. A to aj napriek tomu, že ich porovnávanie je ťažšie ako v prípade krajov, pretože sa výrazne líšia veľkosťou, počtom obyvateľov, počtom miest či vidieckych sídel. „Niektoré sa veľmi líšia od svojho okolia alebo od ostatných častí okresov, ktorých boli pôvodne súčasťou a neskôr ich administratívne odčlenili,“ uvádza D. Jurčová. Zdrojom rastu počtu obyvateľov je napríklad okres Námestovo, kde úhrnná plodnosť je ešte na hranici rozšírenej reprodukcie. Podobne okres Sabinov odčlenený od okresu Prešov. Opačné sú zasa trendy v okresoch Medzilaborce a Turčianske Teplice, v ktorých je možné sledovať typický degresívny vývoj na rozdiel od okresov, z ktorých sa odčlenili, teda od Humenného a Martina.

Často sa zvykne pripomínať, že je u nás veľmi nízka migrácia za prácou. „Bytová situácia je, žiaľ, taká, že obyvateľstvo je veľmi viazané na byt a rodinný dom,“ hovorí D. Jurčová. „Preto mnohí uprednostňujú dochádzku za prácou aj na väčšie vzdialenosti.“ D. Jurčová ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o sťahovanie, je trochu výraznejšie ako koncom 90. rokov, ale stále nedosahuje ani takú intenzitu ako v 70. a 80. rokoch. Badať však silné dekoncentračné tendencie - kým v 80. rokoch prevažovalo sťahovanie sa do veľkých miest, teraz sú tendencie opačné a stále sa posilňujú zázemia veľkých miest. „Rastú okresy Senec, Malacky, Dunajská Streda, Galanta,“ uvádza D. Jurčová. „Prednosť má lepšie životné prostredie pri únosnej dochádzkovej vzdialenosti.“ Ľudia sa sťahujú z Bratislavy do jej okolia a platí to aj o Košiciach. Mestá v okolí Bratislavy ako napríklad Senec, Stupava, Sv. Jur, či Modra majú prírastky obyvateľstva. Okres Košice-vidiek, z ktorého po dlhé roky obyvatelia odchádzali (aj 850 osôb ročne), je dnes cieľom migrácie. Počet obyvateľov rastie napríklad v Moldave nad Bodvou. Kým na východnom Slovensku sa polovica ľudí sťahuje z Košického kraja do Prešovského a naopak, z ostatných krajov okrem Banskobystrického smeruje najviac migrantov do Bratislavy. Zo všetkých miest mala najväčší prírastok z prisťahovalcov Stupava, zatiaľ čo najviac ľudí sa v rokoch 1996 až 2001 (takmer 3500) odsťahovalo z Bratislavy. Zaujímavé je, že ľudia sa často sťahujú do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti - napríklad Veľký Krtíš, Trebišov, Levice.

Zuzana Krútka

Okresy s najvyššími relatívnymi prírastkami a úbytkami z vnútorného sťahovania v rokoch 1996 až 2001

Senec 1852

Malacky 1955

Pezinok 1374

Košice-okolie 2272

Galanta 1626

Banská Štiavnica 250

Turčianske Teplice 241

Dunajská Streda 1409

Zvolen 789

Skalica 467

Medzilaborce -209

Gelnica -463

Svidník -450

Tvrdošín -447

Humenné -824

Košice -2814

Stará Ľubovňa -515

Sabinov -520

Námestovo 499

Detva -271

Brezno -508

Bratislava -3441

Zdroj: Infostat, VDC