|
|||||||||||||||||
Streda 7.Januára 2004 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Správajme sa už trhovoKomentuje Ján Rehák Slogan vyzývajúci k trhovému správaniu nás sprevádza už od prvej polovice deväťdesiatych rokov. V oných idylických dobách tento častý výrok znel zvyčajne vtedy, ak chcel rečník upozorniť na skutočnosť, že prechodom na princípy trhového usporiadania ekonomiky a spoločnosti sa objavila potreba prehodnotiť a opustiť vzorce riadenia a správania, ktoré boli obvyklé v prednovembrovom režime. A začať rešpektovať, a dokonca využívať princípy trhu a voľnej súťaže. Mnohí vtedy podstate tohto posolstva nerozumeli a prevládala v nich iba úporná snaha prežiť a prispôsobiť sa. Dnešný význam tohto sloganu sa zásadne posunul. Tieto slova začujete najskôr v akomsi jedovatom zveličení, keď vám opravár naúčtuje za opravu viac, než ste čakali, keď čašník v reštaurácii obhajuje malú porciu na tanieri, keď taxikár zdôvodňuje očividne prehnané jazdné a samozrejme, ktokoľvek, keď prijíma úplatok. Vyzerá to ako dôvod na skepsu, ale pravý opak je pravdou. Normálni občania perfektne pochopili, ako trh funguje, a je im jasné to, čo naopak našim súčasným vodcom zrejme nedochádza. A to fakt, že korupcia je holé presadzovanie síl trhu v netrhovom prostredí. Ekonomické zákony platia v trhovej ekonomike univerzálne. Nedajú sa potlačiť, a tak ako horský potôčik vždy nájde cestu do údolia, rovnako pôsobí ruka trhu. Ľudia a firmy nedávajú úplatky, aby iritovali Transparency International alebo našich mravokárcov, či preto, že trpia zvrhlým sklonom k utrácaniu. Robia tak po zrelej ekonomickej úvahe, kedy do celkových nákladov transakcie jednoducho zahrnú zvláštnu dodatočnú položku, akúsi daň netrhovosti prostredia, ktorej sa vraví úplatok. Pokiaľ uveríme tvrdeniu, že hnacou silou korupcie nie je morálka, prípadne jej nedostatky, ale ekonomické zákony, prečo si myslíme, že korupciu je možné riešiť prostredníctvom morálnych apelov? Rovnako nezmyselné sú pokusy o riešenie korupcie formou represie. Jediné, k čomu represia vedie, je zvýšenie celkových nákladov systému. Inými slovami, úradník, ktorý si je vedomý zvýšeného rizika, že bude chytený, toto dodatočné riziko si zaráta do ceny úplatku. Ako teda na korupciu? Je to celkom jednoduché. Stačí iba všetkým procesom v spoločnosti priznať ich skutočnú ekonomickú váhu a umožniť všetkým účastníkom trhu s touto informáciou pracovať. V krajinách, kde to pochopili, problémy s korupciou majú minimálne. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |