Koncepcia nezískala rešpekt

Načo sme zachraňovali bryndzu, keď nebudeme mať dosť ovcí?

Podpora chovu oviec navrhnutá ministerstvom pôdohospodárstva znepokojuje ich majiteľov. Podľa predsedu Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Jarolíma Augustína dotácia na jedno zviera má podľa všetkého v tomto roku predstavovať približne len 300 korún, kým vlani to bolo 1100 Sk. Na jednu ovcu chovanú na mäso sa však v Európskej únii vypláca 21 EUR a na mliekovú 16,8 EUR. Návrh rezortu tak hovorí o oveľa nižšej sume. Podľa našich ovčiarov to znamená, že ministerstvo pôdohospodárstva sa stáva hrobárom tohto tradičného slovenského agrárneho odvetvia. Na Slovensku je približne 320-tisíc oviec. Chovatelia si mysleli, že udržia tento stav. Ak by sa však návrhy rezortu stali realitou, stavy týchto zvierat možno klesnú o polovicu. Potom by sa však naša snaha o udržanie kvóty týchto hospodárskych zvierat stala zbytočná. Chov oviec však býva jedným z nosných programov poľnohospodárstva pri udržiavaní kultúrneho vzhľadu krajiny v štátoch, ktoré dbajú o to, aby ich vidiek lákal a bol príťažlivý. Ovca patrila k úžitkovým zvieratám už u starých Slovanov. Rozvoj ovčiarstva, najmä v 18. storočí, bol podmienený vznikom súkeniek. V jeho závere dochádza k rozmachu jemnovlnových merinových oviec. Ekonomický efekt z chovu mliekových bol rovnako významný. Syr a bryndza sa stali dôležitým prvkom vo výžive obyvateľstva. Koncom 19. storočia však dochádza k zníženiu intenzity chovu. Pokles početných stavov spôsobili aj svetové vojny. Chov oviec má u nás funkciu produkčnú a mimoprodukčnú. V produkčnej nemajú výrobky vysoký podiel na tržbách či hrubej produkcii. Na zisku sa najviac podieľa mlieko, jatočné ovce a jahňatá. Význam chovu spočíva aj vo využívaní trvalých trávnych porastov. V podhorských a horských oblastiach sú ovce a kozy často jedinými druhmi hospodárskych zvierat, ktoré dokážu využiť tieto plochy. Dokážu zužitkovať najvyšší počet druhov tráv v porovnaní s inými hospodárskymi zvieratami. Vedia spásať aj nízke trávne porasty.

Podľa informácií ministerstva pôdohospodárstva od roku 1999 sa na Slovensku zvyšoval počet oviec. Vtedy sa ich u nás chovalo 340 300 kusov (208 100 bahníc) a o rok neskôr už 348-tisíc (211 600 bahníc). V prvom polroku 2001 to bolo 389 600 oviec (217 800 bahníc). Podľa koncepcie sa v roku 2005 má na Slovensku chovať 400-tisíc oviec, z toho 235-tisíc bahníc. Prevažná časť oviec je kombinovaného zamerania. V posledných rokoch sa chovatelia orientujú na produkciu mlieka a jatočných jahniat, predávaných najmä v období Veľkej noci. Výroba vlny je len okrajová a v súčasnom období pri nákladoch na strihanie aj nezisková. Slovensko v uplynulých rokoch v súvislosti so vstupom do EÚ zviedlo súboj o pôvod a výrobu bryndze s viacerými štátmi. Uspelo, no teraz svojou agrárnou politikou ohrozuje v tejto oblasti vlastné záujmy.

Vladimír Turanský

do rastra

Priemerná ročná spotreba bryndze sa v posledných rokoch pohybovala na Slovensku okolo 0,3 kg na obyvateľa a rok. V roku 1989 to však bolo 0,8 kg. V rokoch 2000 a 2001 štát podporil formou dotácií prednostne výstavbu dojární. V roku 2000 to bolo 16 dojární a v nasledujúcom 21.