Vedci skúmajú vraždu

Tajomné okolnosti smrti dávnej vikinskej kráľovnej nedávajú spať nórskym vedcom. Mladá žena, pozostatky ktorej archeológovia objavili v pohrebnej lodi, sa totiž mohla stať obeťou rituálnej vraždy.

Kráľovná je jednou z dvoch žien, ktorých pozostatky našli vedci vo výborne zachovanej vikinskej pohrebnej lodi, objavenej v roku 1904 v juhonórskom Osebergu. Odborníci odhadujú, že ženy zomreli okolo roku 834 nášho letopočtu. O ich osude však experti toho veľa nevedia. Nikto ani nepozná ich mená, zatiaľ čo oseberská loď sa stala (spoločne s odkrytím hrobky egyptského faraóna Tutanchamona) archeologickou senzáciou 20. storočia. Archeológovia pred takmer sto rokmi došli k záveru, že jedna zo žien, ktorá zomrela približne v 50 rokoch, bola kráľovná. Druhá žena, asi dvadsaťročná, bola podľa nich otrokyňou alebo dvornou dámou, ktorú zabili, aby sprevádzala svoju pani na cestu na večnosť. Vedci teraz dúfajú, že sa im pomocou nových genetických metód podarí objasniť, či sa mladá žena stala obeťou rituálnej vraždy. Testy DNA však môžu Vikingov zbaviť viny, pokiaľ by sa napríklad ukázalo, že ženy boli príbuzné. „Nikdy neviete, či v ostatkoch zostalo dosť DNA pre analýzu, ale bolo by fascinujúce to skúsiť,“ povedal šéf múzea vikinských lodí v Osle Arne Emil Christensen. Podľa neho však ani rituálne vraždy neboli v dobe Vikingov nič nezvyčajné.

O vikinskej kráľovnej z Osebergu sa toho veľa nevie, zato vybavenie jej pohrebnej lode je naozaj veľkolepé. Kráľovná dostala na cestu do Valhaly napríklad nádherne vyrezávané sane a vedrá z tisového dreva. V priebehu stáročí však mohli vykrádači hrobov z lodi, do ktorej sa vojde až 50 bojovníkov, ukradnúť zlato a cennosti. Vikinské lode boli vo svojej dobe veľmi obávané. Ich dokonalosť umožnila Vikingom plaviť sa bez obáv, že by ich mohol niekto dohoniť. Oseberská loď, postavená z dubového dreva, je pravdepodobne najhonosnejšia z troch veľkých vikinských lodí, ktoré sa našli v pohrebných mohylách v Nórsku.

(bj)