Deti alebo bábky?

Študujú. Robia šport. Chodia do hudobných škôl. Pracujú na počítačoch. Nemajú ani minútu voľného času, tak ako väčšina manažérov. Sú to deti dneška. Niet pochybností o tom, že sa zmenili. Či k lepšiemu, alebo k horšiemu, to ešte vedci definitívne nevedia. Môžu iba konštatovať, že sú iné. Diametrálne odlišné nielen do niekdajších detí, ale sú podstatne ďalej i v porovnaní s mladými, ktorí sú sotva o desať rokov starší ako ony. Dnešné deti vstupujú na svetové javisko obdarení niečím naviac. Sú obratnejšie, informovanejšie, ostrieľanejšie, pripravenejšie. Sú však tiež - a to treba priznať - krehkejšie a nezrelšie. Dnes bývajú deti obklopené väčšinou láskou, pretože sú vzácnym tovarom a veľmi skoro sú uvádzané do spoločnosti. Niektoré si včas neuvedomia, že sú v skutočnosti predmetom kŕčovitých snáh urobiť z nich niečo zvláštne. Ich intelekt je rozvíjaný už od prvého kojenia pomocou samohybných hračiek a od prvých krôčikov prostredníctvom dômyselných skladačiek. Keď sa naučia ovládať televízor a o čosi neskôr počítač, budú dostatočne vnímavé a chápavé. Medzitým budú navštevovať hodiny klavíru, aby si cibrili jemnocit, karate, aby si zocelili charakter, budú chodiť plávať, aby si trénovali telo, učiť sa jazyky, aby sa z nich stali praví svetoobčania. Každodenný záprah, ktorý sa vyrovná výkonu aktívneho manažéra. Na deti sa zameriava aj obchod - od prvých kašičiek a výživ až po módne oblečenie, bude sa prispôsobovať ich predpokladaným potrebám a budú ich lákať vypočítavou reklamou zameranou na ich vkus. V desiatich-dvanástich rokoch nebudú mať pre seba ani minútku, pretože sa budú musieť učiť, ako dobyť svet – prognózujú vedci.

Práve v tomto období sa podľa nich vyvíja tlak na nezrelé dieťa tým, že sa mu dáva najavo spokojnosť či nespokojnosť s jeho výkonmi, pravda podľa úsudku dospelého pozorovateľa. Vplyvom šíriaceho sa psychologizmu nie sú často rodičia na dieťa dostatočne hrdí, aj keď by to bolo opodstatnené.

Priemysel predčasnej zrelosti prichádza so stále rafinovanejšími nástrojmi. Proti tomu stoja katastrofické vízie psychológov, ktoré predpovedajú budúce depresie a izoláciu. Ak si však uvedomíme, že napríklad v Spojených štátoch boli narátané tri milióny výnimočných detí a vo Francúzsku ich registrujú 400-tisíc, je zrejmé, že ide o rýchlo sa šíriaci fenomén, ktorému už znaky mimoriadnosti a odlišnosti chýbajú.

Dieťa, ktoré bolo v stredoveku považované za zázračné, ktoré bolo v dobe romantizmu malým géniom, ktoré v päťdesiatych rokoch minulého storočia označovali za veľmi nadané, to je vlastne dieťa dneška. Nie je reč o tých niekoľko jedincoch, o ktoré sa zaujíma verejnosť i veda pre ich skutočnú či údajnú výnimočnosť. Máme na mysli mnoho detí vyrastajúcich v priemerne vzdelaných rodinách, ktoré viac či menej zasväcujú život predovšetkým príprave svojich potomkov.

Pokiaľ ide o postoje k tendenciám rozšíreným po celom svete, vytvorili sa dva tábory. Dôraznejšie sa presadzuje ten, ktorého prívrženci vystavujú na obdiv výsledky diskutabilných testov inteligencie a požadujú, aby boli zriaďované špecializované školy, ktoré by oceňovali vysoko nadaných jedincov. V Japonsku, kde je rozšírené presvedčenie, že sa géniovia môžu pestovať sériovo ako bonsaje, je takýchto škôl veľmi veľa. V Taliansku sa stopy veľmi nadaných detí strácajú v kartotékach inteligenčných organizácií.

Predstavitelia druhého tábora vidia situáciu v temných farbách. Tvrdia, že deti sú v dnešnej dobe pripravované o detstvo a predpovedajú budúcim dospelým nešťastnú budúcnosť. Aj viacerí vedci označujú predčasnú zrelosť za chorobu, pri ktorej dochádza k rozvratu čistých detských inštinktov.

Väčšina vedcov je však pokojná. Tvrdia, že kto skôr začne, dostane sa jednoducho skôr na priemernú úroveň a tam sa zastaví v pokojnej normálnosti. Stručne povedané, dieťa, ktoré má v šiestich rokoch také matematické schopnosti ako iné v desiatich, bude skôr schopné vyrátať to, čo ostatní dokážu vypočítať neskôr, ale v desiatich rokoch bude na rovnakej úrovni ako iné desaťročné dieťa. Znamená to teda, že netreba mať obavy o tých, ktorí rozvíjajú svoje schopnosti pomocou stimulov moderných prostriedkov? V skutočnosti isté problémy tu určite sú, pripúšťajú vedci. Nedotýkajú sa ale prirýchleho či pomalého získavania znalostí. Nejde ani o to, či začať skôr alebo neskôr. Problémy nastávajú vtedy, ak nie sú rôzne funkcie v rovnováhe a určitý mechanizmus sa naštartuje na spôsob leopardích škvŕn, tj. v neintegrovaných sektoroch. Rýchle pokroky v jednej oblasti nebývajú vždy v súlade s vyzrievaním emócií a vytváraním vzťahu k druhým. To znamená, že sa nevyvíja citovosť a zmysel pre realitu. U takéhoto jedinca nielenže dôjde napr. k oslabeniu pocitu vinu, ale nevyvinie sa z neho ani dostatočne silná osobnosť.

Dospeli sme tak k onej krehkosti a nezrelosti, o ktorej bola reč na začiatku. K deťom, ktoré ohromujú dospelých svojimi výkonmi na počítači, ale trasú sa, keď majú byť vyvolané v škole. K adolescentom, ktorí si nachádzajú partnera už v štrnástich, ale zostávajú u rodičov nekonečne dlho. K malým deťom, ktoré majú viac príležitostí než iné, sú nadané schopnosťami a talentom, ale nevedia, čo je to povinnosť. Vedci varujú. Je to generácia, ktorú dospelí nenaučili stanoviť si pravidlá a zákazy, vytýčiť si trasy a hranice. Pozná iba stimuly.

Jozef Hutka