Novoročné prejavy

Novoročné prejavy prezidentov, premiérov, monarchov či hláv cirkví sú najmä v euroamerickom kontexte tradičnou udalosťou. Zaznievajú v médiách na prelome starého a nového roka, v priamych prenosoch i zo záznamu. Niekde ide skôr o symbolické slova štátnikov k národu, inde zase o dôležité bilancovanie a výhľad do budúcnosti. Všade sú však vnímané s náležitou pozornosťou. Bývalé Československo držalo tradíciu novoročných prejavov už od čias T. G. Masaryka. Na Slovensku súčasný prezident - Rudolf Schuster - volí formu apelu k občanom a rekapituláciu roka predchádzajúceho. Aj v krajinách susediacich so Slovenskou republikou čelní politici využívajú príležitosť prehovoriť. V Poľsku na Nový rok už od roku 1996 výhradne hovorí prezident Aleksander Kwaœniewski. Maďarské verejnoprávne médiá vysielajú politický prejav prezidenta tesne po polnoci na Nový rok. V Rakúsku hovorí v televíznom prejave 1. januára prezident , v rozhlase zase predseda vlády. Nemecká televízia vysiela novoročné posolstvo kancelárie Gerharda Schrödera 31. decembra, ale text prejavu je zverejnený s predstihom tak, aby mohol byť zároveň vytlačený v silvestrovských novinách. V Británii nemôžu byť poddaní kráľovnej Alžbety II. ochudobnení o jej vianočné i novoročné želanie - šíri ich televízia, rozhlas a v poslednom čase aj internet. Televízny čas práve 31. decembra má rezervovaný i francúzska hlava štátu Jacques Chirac. V Rusku tesne pred polnocou vysielajú (zo záznamu) krátky novoročný prejav prezidenta všetky televízne kanály.

Pri príležitosti Nového roka sa prihovára tradične aj pápež Jan Pavel II. K občanom hovorí 1. januára aj americký prezident. Špecifickú príchuť maj vystúpenia Fidela Castra na Kube, pretože prvý deň roku je zároveň výročím revolúcie z roku 1959. Japonský cisár Akihito zase hovorí k verejnosť iba dvakrát do roka: na svoje narodeniny 23. decembra a 2. januára pri tradičnom sviatočnom prejave k novému roku.

(bj, ČTK)