Čo mali v roku 2003 prezident George W. Bush a premiér Tony Blair a čo im mohol závidieť prezident Jacques Chirac a kancelár Gerhard Schröder? Túto otázku si položil v komentári anglický denník Financial Times a hneď aj odpovedal: Bol to ekonomický vzostup z veľkej časti zabezpečený nedostatkom rozpočtovej disciplíny. Surový keynesizmus sa vrátil a jeho hlavní nositelia boli spokojní s výsledkami. Keď americký prezident G. Bush vlani v januári zverejnil svoj plán zvyšovania zamestnanosti a hospodárskeho rastu, predpovedal: Dobro zo zníženia daní spozorujete veľmi rýchlo. Vlani v treťom štvrťroku vzrástla americká ekonomika v ročnom prepočte o 8,2 %. V decembri G. Bush sumarizoval: Každý pocítil zníženie daní, a to pomohlo ekonomike. Na verejnom zhromaždení v štáte Maryland dodal, že ak je záujem o vytváranie pracovných miest a rast ich počtu aj v budúcnosti, potom znižovanie daní, ktoré sa v USA začalo, sa bude musieť stať trvalým. Minister financií Veľkej Británie Gordon Brown bol opatrnejší, ale sústavne oceňoval úlohu rozpočtovej aktivity zameranej na podporu monetárnej politiky. Ešte v júni však dosť pochyboval o myšlienke uvoľnenia fiškálnych regulátorov alebo sprísnenia rozpočtovej politiky podľa štádia ekonomického cyklu, ak by sa Veľká Británia mala začleniť do eurozóny. Obnovený záujem o fiškálnu politiku ako nástroj riadenia ekonomiky je celkom ľahko pochopiteľný. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vypočítala, že ak sa odhliadne od ekonomického cyklu, ekonomiky USA a Veľkej Británie vďaka voľnejšej rozpočtovej politike dosiahli vlani navyše rast svojho HDP najmenej o 1 %, kým Francúzsko a Nemecko museli svoju rozpočtovú politiku čiastočne sprísniť. Ekonomika USA vlani vzrástla asi o 3 %, Veľkej Británie asi o 2 %, kým francúzska zaznamenala prírastok 0,1 % a nemecké hospodárstvo dokonca stagnovalo.
Aby však bolo jasné, uvádza sa v komentári Financial Times, to, čoho sme boli svedkami v roku 2003, nie je opakovaním diskusie z 30. rokov minulého storočia medzi Johnom Maynardom Keynesom a Friedrichom Hayekom o príčinách hospodárskej krízy a politických východiskách z nej. Podľa denníka ide o návrat ku keynesizmu 50. a 60. rokov minulého storočia, ktorý sa napokon skončil v slzách 70. rokov. Nový surový keynesizmus dosiahol ďalšie veľké víťazstvo. Je však veľmi málo pravdepodobné, že bude úspešný. Nikto nesmie zabúdať na to, že aj keď dôjde k zlepšeniu stavu ekonomiky, túto tendenciu nebude možné nejako ľahko zvrátiť. G. Bush chce napríklad stále pokračovať v znižovaní daní. Permanentné deficity sú veľmi ťažko zvládnuteľné. Vedú k rastu dlhodobých úrokov a znižujú hospodársky rast. Etapa rozvratnej inflácie sa celkom určite dostaví. Je veľmi ťažké zabezpečovať rast vládnych výdavkov a rozumne ich rozdeľovať. Správne načasovanie fiškálnych intervencií je mimoriadne ťažké. A táto úloha je o to ťažšia, že treba rozlišovať, či ide o fiškálny aktivizmus alebo o predvolebné rozdávanie darčekov. Tie trpké poučenia, ktoré získala predchádzajúca generácia, by nám mali zostať na najpoprednejšom mieste v našej mysli. Môžeme len dúfať, že vlády sa tento rok nebudú opičiť po Bushovom znižovaní daní a nebudú sa usilovať dobehnúť ho v rozhadzovačnej výdavkovej politike, ale budú zabezpečovať trvalé stimuly ekonomike, uzavreli Financial Times.
Na našom území bude zo začiatku prevládať zväčša priaznivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, iba mierne podráždenie vplyvom počasia, ktoré pôsobí skôr pozitívne na výkonnosť a koncentráciu. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Nízke teploty však zvyšujú možnosť výskytu niektorých ťažkostí u osôb citlivých na chlad (napr. srdcovo-cievne, prípadne dýchacie ťažkosti). Meteosenzitívne, vegetatívne labilné osoby s nízkym tlakom krvi majú sklon k migrénam a pocitom závratu. Neskôr očakávame zintenzívnenie reumatických bolestí, zvýšenie frekvencie astmatických záchvatov a výskytu depresívnych stavov. Znižuje sa schopnosť rýchlych a správnych reakcií. V nočných hodinách sa môžu zosilniť všeobecne nepriaznivé vplyvy počasia. Zvyšuje sa záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému, znižuje sa tolerancia telesnej a duševnej námahy. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, nervozita, podráždenosť, poruchy spánku. Potrebná je zvýšená opatrnosť v doprave a v nepretržitých Zajtra predpokladáme ústup niektorých zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Pretrvávať budú intenzívnejšie reumatické ťažkosti a sklon k depresii. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení.(zč)
n Dnes bude oblačno až zamračené, na východe spočiatku polojasno. Na západe a neskôr miestami aj na ostatnom území sneženie. Najvyššia denná teplota -8 až -4 stupne. Teplota vo výške 1500 m okolo -8 stupňov. Slabý južný vietor.n Vo štvrtok bude prevažne veľká oblačnosť a miestami sneženie. Nočná teplota -5 až -10, ojedinele okolo -12, denná teplota -7 až -2 stupne. V piatok bude polojasno až oblačno a ojedinele sneženie. V nižších polohách miestami hmly alebo nízka oblačnosť. Nočná teplota -4 až -9, ojedinele okolo -13, denná teplota -5 až 0 stupňov.n Slnko vyjde zajtra o 7.43 a zapadne o 16.14 hod.
