SPOLOČNE ZA DOLÁR?

Americká mena sa opäť oslabila a oproti euru dosiahla nové historické minimum. Správy takéhoto druhu sa v posledných mesiacoch objavujú prakticky dennodenne. Len oproti euru dolár za posledný rok stratil takmer 20 % svojej hodnoty. Obdobie „silného dolára“, ktoré v 90. rokoch sprevádzalo najdlhšie trvajúci ekonomický boom v dejinách USA, sa pravdepodobne definitívne skončilo. Pred nami je vek slabej americkej meny. Zopakuje sa história spred dvadsiatich rokov a dočkáme sa ďalšej spoločnej intervencie centrálnych bánk?

Euro aj včera dosiahlo historické maximum oproti doláru, keď kurz týchto dvoch mien sa dostal nad úroveň 1,27 USD/1 EUR. Devízové trhy sú už nejaký čas presvedčené, že za oslabením je zvýšené riziko z teroristických útokov na americké ciele a niektoré nelichotivé výsledky ešte stále najväčšej ekonomiky sveta. Posledný raketový odpal eura za métu 1,27 však spôsobili slová jedného z predstaviteľov americkej centrálnej banky (Fed), ktorý pripomenul, že ekonomické subjekty v USA budú môcť ešte nejaký ten čas počítať z nízkymi úrokovými sadzbami. V preklade to vlastne znamená, že obchodníkom je výhodnejšie uložiť svoje investície napríklad do eura, kde sú základné úrokové sadzby vyššie (2 %) ako v USA (1

Nové maximá spoločnej meny spôsobujú na tvárach európskych ekonómov čoraz viac vrások. Čoraz častejšie sa hovorí o hraničnej hodnote kurzu, ktorá môže ohroziť ekonomický rast na starom kontinente. Podľa nedávnej správy agentúry Reuters sa nemenovaný zdroj z prostredia ECB vyjadril, že centrálnu banku znepokojuje vývoj kurzu eura, pričom za nebezpečnú považuje úroveň 1,3 USD/1 EUR. Podobne sa včera pre nemecký denník Berliner Zeitung vyjadril aj šéf ekonomického inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn. V prípade prekročenia hranice 1,3 nastanú pre exportérov skutočné ťažké časy, uviedol Sinn, pričom dodal, že ďalšie posilňovanie jednotnej meny môže ohroziť zotavovanie nemeckej ekonomiky. Tým by sa z najväčšou pravdepodobnosťou nenaplnila tohtoročná prognóza 2-percentného rastu HDP. Centrálna banka môže tomuto vývoju zabrániť. Buď zníži úrokové sadzby, čím sa investície v eurách stanu menej atraktívne, alebo sa vydá cestou japonskej centrálnej banky.

Slabý dolár totiž robí problémy aj japonskej ekonomike, pretože investori sa pokúšajú presunúť svoje investície aj do jenov. Vďaka tomu sa japonská mena posilňuje. To sa, samozrejme, nepáči ani vláde a ani centrálnej banke (BoJ). V snahe ochrániť domácich exportérov preto BoJ ako jediná centrálna banka intervenuje proti svojej mene. Jen sa vďaka tomu oproti doláru posilňuje oveľa menej ako euro, švajčiarsky frank či britská libra.

Americkej vláde slabnúci dolár podľa všetkého problémy nerobí. Ba naopak, podľa udalostí spred niekoľkých mesiacov by sa mohlo zdať, že vláde Georga Busha táto situácia náramne vyhovuje. Prečo by inak v októbri pri návšteve Japonska prezident USA premiérovi D. Koizumimu povedal, aby jeho vláda neobmedzovala rast jenu? Zo slabého dolára dnes ťažia najmä americkí exportéri, na druhej strane však táto situácia v úplnej nahote ukazuje problémy najväčšej ekonomiky. A tým najzávažnejším problémom je enormné saldo bežného účtu platobnej bilancie a konkrétnejšie deficit zahraničného obchodu. Ten je síce v prípade USA stále pomerne vysoký, ekonomika však tento deficit dokázala v minulosti vykryť prílevom kapitálu (najmä na akciové trhy). Pohyb na dolári je dôkazom toho, že prílev investícii sa mení na odlev.

Súčasnú situáciu, ktorá podľa všetkého nevyhovuje žiadnej strane, by mohli zmeniť len kroky centrálnych bánk. Fed úrokové sadzby zvýšiť nechce, ECB ich pre hrozbu inflácie naopak znížiť nemôže a BoJ už nemá čo znižovať (úrokové sadzby v Japonsku sú na nulovej úrovni). Ďalšou možnosťou by mohla byť spoločná intervencia centrálnych bánk na podporu dolára. Podobná situácia sa v minulosti už niekoľkokrát vyskytla. V roku 1985 sa predstavitelia krajín G7 dohodli na prvom koordinovanom oslabení dolára a v roku 1987 sa tie isté krajiny naopak rozhodli podporiť nákupom slabú americkú menu.

Investori na devízovom trhu tak s napätím budú očakávať februárové stretnutie predstaviteľov G7, ktorého hostiteľom bude americký minister financií John Snow. Hlavným bodom programu by mala byť práve slabá americká mena.

Marcel Laznia