Pod prísnym dohľadom OECD

Nie je jednoduché obhajovať členstvo v organizácii vyspelých krajín

Na Slovensku má v tomto roku akcelerovať produkcia, ďalší nárast údajne zaznamená export a zvýši sa aj celkový prílev zahraničných investícií. Predpovedá to Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá nedávno uverejnila ekonomický výhľad štyroch stredoeurópskych krajín - budúcich členov Európskej únie. Slovensko ukončilo vstupom do OECD pred tromi rokmi jedno zo svojich úspešnejších období. Táto integrácia bola naším prvým významným úspechom. Podľa odhadov tejto inštitúcie, združujúcej tri desiatky najvyspelejších ekonomík sveta, sa SR v dohľadnom čase pričlení spolu s Gréckom v rámci OECD k štátom s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj očakáva v roku 2005 nárast HDP Slovenska na úrovni 4,5 percenta. Víta konsolidáciu verejných financií a kritériá na prijatie jednotnej európskej meny EUR by mohli byť podľa nej splnené v roku 2006. Za hrozbu však OECD v oblasti fiškálnej konsolidácie považuje politickú opozíciu vo vzťahu k redukcii verejných výdavkov. Prílev kapitálových investícií by mohol zvýšiť napätie medzi infláciou a stabilitou výmenného kurzu, ak bude slovenská mena chránená zvoľňovaním fiškálnej politiky. Vlády vyspelých priemyselných štátov však musia podľa OECD urobiť viac, aby sa v ich krajinách zvýšila zamestnanosť. V opačnom prípade budú riskovať, že ich výraznejšiemu ekonomickému rastu bude brániť vysoký podiel obyvateľov v dôchodkovom veku. Či sa OECD nemýli v predpoklade, že dosiahnuté úspechy SR na makroúrovni pocítia časom aj občania krajiny v každodennom živote, to sa v tomto roku nenaplní a je otázne, ako sa situácia vyvinie v nasledujúcom. Na otázku, či Slovensku nehrozí napríklad aj

vláda korporácií,

generálny tajomník OECD Donald J. Johnston odpovedal slovami: „Nie, aj tie sa predsa musia riadiť zákonmi SR. Keď tieto firmy budú dodržiavať zásady OECD, ktoré usmerňujú správanie nadnárodných spoločností, tak sa budú správať ako dobrý korporatívny občan.“ Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj sa v prípade Slovenska v najbližšom období zameria hlavne na to, ako sa uplatnenie daňovej reformy prejaví v praxi, na vývoji ekonomiky. Zo spolupráce s OECD môžeme podľa predstaviteľov tejto organizácie v budúcnosti profitovať predovšetkým pri znižovaní nezamestnanosti a odstraňovania regionálnych rozdielov v krajine. Čo by teda členstvo v OECD malo Slovensku priniesť? Najmä motiváciu zahraničných investorov, istotu pred vyvlastnením a možnosťou investovať do všetkých odvetví ekonomiky, homogénne a liberálne investičné a regulačné prostredie. Ale aj tlak na makroekonomickú stabilitu a príspevok k modernizácii slovenskej ekonomiky, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a technologický transfer vrátane prístupu k elitnému know-how. Pôsobenie SR v OECD podľa premiéra Mikuláša Dzurindu prinesie

nový rozmer

a kvalitu po vstupe Slovenska najmä do Európskej únie. „Stanoviská a odporúčania OECD boli pre moju vládu silným motorom na ceste nastúpených reforiem,“ zdôrazňuje. Slovensko sa tak pevne zakotvuje v spoločenstve demokratických krajín s fungujúcou trhovou ekonomikou. V súvislosti s ďalším smerovaním a úlohou OECD premiér oceňuje výhody a prínosy organizácie v oblasti monitoringu, analýzy, tvorby a dohľadu nad makroekonomickými a štrukturálnymi politikami na globálnej i národnej úrovni. Pozitívne sa tým ovplyvňuje ekonomická výkonnosť krajín a rast životnej úrovne obyvateľov.

Vladimír Turanský

Po dvoch rokoch nepopulárnych opatrení vláda ponúkne obyvateľstvu riešenia, ktoré sa pozitívne odzrkadlia na životnej úrovni. Všetky hodnotenia renomovaných inštitúcií a v konečnom dôsledku aj pozvánka do OECD hovoria, že to najhoršie už máme za sebou.

M. Dzurinda, 6. sept. 2000, New York (TASR)

V Dohovore o založení OECD sú vytýčené tri hlavné ciele: usilovať sa o čo najväčší možný hospodársky rozvoj a zamestnanosť, koordináciou hospodárskej politiky členských krajín dosiahnuť hospodársky a sociálny blahobyt a stimulovať a zlaďovať činnosť kých štátov v prospech rozvojových krajín.