Ujmy sa budú vyplácať, ale...

Z tohtoročného štátneho rozpočtu nebude ani na protipovodňové opatrenia

„Rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia je aj po schválení v parlamente oproti sume obsiahnutej vo východiskách k nemu nižší o 820 mil. Sk, čo postihne predovšetkým malé projekty, malé obce, ako aj oblasť vodného hospodárstva,“ zdôraznil minister životného prostredia SR László Miklós. Ďalej vysvetlil, že v uvedenom mínuse 820 mil. Sk je konkrétne pre vodné hospodárstvo mínus až vyše 440 mil. Sk, čo je takmer polovica z celkového plánovaného rozpočtu pre túto oblasť. Pritom podľa L. Miklósa prešla oblasť vodného hospodárstva spod strechy pôdohospodárstva pod životné prostredie len v druhom polroku 2003. Prostriedky pre ňu na tento rok boli rozpočtované v kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Až delimitáciou od 1. januára 2004 majú prejsť pod kapitolu MŽP SR. Žiaľ, so 400-miliónovým „mankom“. Pokiaľ ide o kapitolu MŽP SR, tak oproti roku 2003 sa podarilo pridať len zdroje na vyrovnávanie majetkovej ujmy. V tomto roku by teda malo MŽP SR mať k dispozícii na vyplatenie majetkovej ujmy okolo 100 mil. Sk. Pri schvaľovaní rozpočtu v NR SR sa podarilo presadiť aj 40 mil. Sk, ktoré sú účelovo viazané na dokončenie vodohospodárskych stavieb, najmä vodovodu v oblasti Jadrovej elektrárne Mochovce. Hoci argumentom

proti výhradám

predstaviteľov MŽP SR k radikálnemu skráteniu prostriedkov bol prísun peňazí z fondov EÚ vo výške okolo 560 mil. Sk, L. Miklós k tejto téme dodal: „Ani tie nie sú isté. Aj keď ich všetky vyprojektujeme, čo nie je pre nás problém, lebo máme už dnes k dispozícii dostatok dobrých projektov, z doterajších skúseností vieme, že pri tendrovaní sa približne 15 % prostriedkov ušetrí. A tie sa nedajú priamo využiť na iné projekty alebo tam, kde prostriedky chýbajú.“ To znamená, že prostriedky z EÚ nepokryjú schodok v rozpočte kapitoly životného prostredia. Na otázku, či je ohrozené aj budovanie Povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS), minister odpovedal, že jeho budovanie je už rozbehnuté. Nemožno ho zastaviť, lebo aj to, čo sa doteraz doň investovalo, by mohlo prísť nazmar. Navyše si treba uvedomiť, že prostriedky vložené do prevencie a vybudovania POVAPSYS sa niekoľko násobne vrátia, ak sa včas pristúpi k potrebným opatreniam, ktoré môžu

znížiť dôsledky

prírodných katastrof. Napriek faktu, že rozpočet pre vodné hospodárstvo je nižší o viac ako polovicu z plánovanej sumy, treba splniť uznesenie vládneho kabinetu a vybudovať autonómny varovný výstražný systém na priehradách. Splnenie tejto úlohy, ktorú MŽP SR tiež „zdedilo“ prechodom kompetencií vo vodnom hospodárstve z MP SR na MŽP SR, bude stáť okolo 30 - 40 mil. Sk. Nedostatok prostriedkov ohrozuje aj viaceré významné vodohospodárske stavby. Ide najmä o dokončenie vodovodu zo Stariny smerom na sever (tzv. prípojka Medzijamky), potom ukončenie prepojenia severoslovenskej a západoslovenskej vodárenskej sústavy v oblasti Žiar nad Hronom - Hronský Beňadik, ako aj dokončenie vodovodného systému z Klenovskej vodnej nádrže do okresu Rimavská Sobota a pod. No okrem uvedených stavieb visí otáznik aj nad realizáciou plánovaných protipovodňových opatrení. „Čaká nás jedna veľká stavba na Východoslovenskej nížine, ktorá predstavuje investíciu vo výške 150 mil. Sk (hrádza pod prívodným kanálom do Šíravy), potom by sa mal Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) pustiť do opravy hrádze pod Gabčíkovom, lebo už predvlani pri veľkých vodách vznikli pod ňou vývery. Aj na rieke Morave by sa mali nejaké hrádze rekonštruovať. A to už nerátame niektoré menšie práce, ktoré treba ešte zrealizovať,“ dodal L. Miklós. Na otázku, kde na to všetko

zoberie peniaze,

povedal, že je nemysliteľné, aby išlo do vodného hospodárstva naozaj menej takmer o 440 mil. Sk. Preto bude treba pri chýbajúcich 820 mil. Sk nanovo celý rozpočet kapitoly MŽP SR prehodnotiť. Vnútorné rezervy už neexistujú. Veď do minulého roka išlo na veľké vodohospodárske stavby ročne približne 150 mil. Sk. Teraz zostáva len jediné, dať aspoň časť z toho, čo bolo nakalkulované. Nielen na vybudovanie spomínaných vodovodov, ale napríklad aj na prepojenie západoslovenskej a stredoslovenskej vodárenskej sústavy. Aj keď v pôvodnom návrhu (nezníženom o 820 mil. Sk) sa požadovalo na túto akciu približne 70 mil. Sk, minister dúfa, že sa podarí dať aspoň 30 - 40 mil. Sk. Dokončenie vodovodu zo Stariny smerom na sever predstavuje dokonca investičnú akciu v hodnote pol miliardy korún. Na jej realizáciu malo už v tomto roku ísť 100 mil. Sk. Keďže

realita je iná,

opäť bude treba krátiť. Na niektoré stavby či protipovodňové opatrenia si pravdepodobne bude musieť SVP zobrať úvery. V súvislosti s pretrvávajúcim nedostatkom prostriedkov na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží minister L. Miklós povedal, že v rozpočte kapitoly takáto položka nie je kalkulovaná. Sekcia geológie MŽP SR spracovala určité priority likvidácie starých ekologických dlhov, a tak opäť uprú pozornosť len na tie najakútnejšie problémy. A to aj v nadväznosti na príslušnú smernicu EÚ, na základe ktorej sa spracoval materiál o citlivých územiach Slovenska (sú v ňom zahrnuté prakticky všetky nížinné oblasti SR s intenzívnym poľnohospodárstvom). Na margo starých environmentálnych záťaží dodajme, že z príjmov privatizácie malo na ich odstraňovanie dostať MŽP SR pôvodne 2 mld. Sk. Napriek uzneseniu vlády však zostalo len pri sľuboch. Pokiaľ ide o tému majetkových ujm, už dnes

vznikajú obavy,

či aj schválená suma bude stačiť. Hlasy tých, ktorí žiadajú ich vyplatenie, totiž v posledných týždňoch silnejú a v pravidelných intervaloch rozvirujú aj hladinu verejnej mienky. Minister L. Miklós však túto problematiku nevidí až tak čierno. „Už predchádzajúci rok predstavovali požiadavky na vyplatenie ujmy sumu vyše 100 mil. Sk. No keď sa sme začali žiadosti prehodnocovať, tak sumy išli rapídne dolu,“ vysvetlil minister. Podľa neho niektoré požiadavky stavali len na tom, že ak niekto vlastní les v chránenom území, okamžite musí dostať vyplatenú ujmu. Aj keď žiadnu ujmu zatiaľ nemá. Veď aj v chránenej oblasti sa v lesoch normálne hospodári. Dokonca aj v národných parkoch. No titul ochrany prírody nie je ujma. Príkladom je žiadosť o vyplatenie ujmy, o ktorú požiadala majiteľka jedného svahu v Demänovskej doline. Zavolala si odhadcu, a ten jeho cenu odhadol na 15 mil. Sk. A za ňu ho chcela predať.“ Ale to je

hodnota lesa,

nie ujma. Keď ujmu prepočítali naši odborníci - ochranári, vyšla nám jej výška na 4,5 mil. Sk. A tú jej vyplatíme,“ podotkol minister L. Miklós. Vyplácaniu kompenzácií za obmedzenie hospodárenia sa MŽP SR podľa neho nebráni. Veď samo už pred niekoľkými rokmi prišlo s touto myšlienkou. Na druhej strane L. Miklós dodal, že prehodnocovanie žiadostí je naozaj veľmi náročné a kompetentní pracovníci sa doslova za pochodu musia veľa učiť. Ústretovosť rezortu životného prostredia by však nemala vyústiť do zneužívania. Už dnes sa totiž niektorí vlastníci lesov dušujú, ako milujú prírodu. Je im jedno, aj keď bude celé územie Slovenska v piatom - najvyššom stupni ochrany prírody, len aby im vyplatili tučné balíky za majetkové ujmy. „Ale našim záujmom nie je mať celé územie v najvyššom piatom stupni ochrany. Chceme len tam, kde je 5. stupeň (0,8 % celej rozlohy SR), aby sa aj dôsledne príroda chránila,“ dodal L. Miklós.

Zdena Rabayová