Nový druh vesmírnych objektov

Integral, gamalúčový teleskop Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý je vo vesmíre niečo viac ako rok, objavil doteraz neznámy druh vesmírnych objektov. Sú to dvojhviezdne systémy zahniezdené v hustom oblaku studeného plynu, pričom jedným z partnerov je čierna diera alebo neutrónová hviezda. Bežné ďalekohľady tieto objekty zatiaľ nezachytili.

Pravdepodobne prvého zástupcu novej triedy astronomických objektov objavil Integral 29. januára 2003. Vzdialenosť objektu IGRJ16318-4848 od Zeme astronómovia síce nepoznali, ale boli si istí, že leží v Mliečnej dráhe. Zo získaných údajov usúdili, že musí ísť o dvojhviezdny systém a jeden jeho člen je neutrónová hviezda alebo čierna diera. Druhým partnerom by mala byť obyčajná veľmi hmotná hviezda.

Práve táto hviezda sa stala objektom kanibalských chúťok neutrónovej hviezdy alebo čiernej diery, ktorá z nej odčerpáva plynný obal. Pri tomto procese sa uvoľňuje energia, ktorá sa zviditeľňuje vo forme žiarenia rôznych vlnových dĺžok. Astronómovia sa však pýtajú, prečo nebol objekt ako IGRJ16318-4848 objavený už skôr. Vysvetlenie je nasledujúce: IGRJ16318-4848 je obklopený hrubou vrstvou hustého materiálu, cez ktorý prenikne iba najenergetickejšie žiarenie. Integral je špecializovaný na hľadanie práve takéhoto žiarenia, čo by vysvetľovalo, prečo bol IGRJ16318-4848 doposiaľ skrytý pred očami astronómov.

Na potvrdenie uvedenej tézy sa pozorovanie zopakovalo, tentoraz röntgenovým teleskopom XMM-Newton. Ten tiež dokáže objaviť žiarenie bohaté na energiu, zároveň však dodáva informácie o hmote, ktorá bráni priamemu pohľadu na pozorovaný cieľ. XMM naozaj objavil okolo IGRJ16318-4848 hustý kokón zo studeného plynu, ktorý má priemer zodpovedajúci orbite Zeme okolo Slnka.

Materiál obklopujúci dvojsystém dostal do vesmíru pravdepodobne stelárny vietor, ktorý vychádza z hmotnej hviezdy. Tento plyn priťahuje druhý člen dvojsystému, čím vznikol ťažko priechodný obal, cez ktorý prenikne iba vysokoenergetické žiarenie.

„Z tohto obalu môžu uniknúť iba fotóny s najvyššou energiou,“ vysvetlil Roland Walter z Integral Science Data Centre vo Švajčiarsku. IGRJ16318-4848 tak zostal doteraz neobjavený a nevypátrali ho ani iné gamalúčové projekty, pretože nedosahovali citlivosť Integralu.

(TASR)