Pláca za pracovnú pohotovosť

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/ 6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zaujíma ma, keď po nebohom, ktorý nemal žiadnych príbuzných zo zákona, ani nikomu svoj majetok testamentom neporučil, kto získa tento majetok ako dedičstvo a kto bude platiť daň z dedenia?

- Dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadne štátu. Ide o tzv. odúmrť, pri ktorej nejde o dedičstvo v pravom zmysle slova, ale o právo štátu nadobudnúť priamo zo zákona to, čo nikomu inému nepatrí. Štát majetok takéhoto poručiteľa nezdedí, ale mu pripadne zo zákona ako vec bez vlastníka, pri ktorej je štát povinný sa ujať vlastníctva.

Predmetom dane z dedičstva je podľa súčasne platného zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov nadobudnutie hnuteľných vecí a nehnuteľností, práv a iných majetkových hodnôt dedením. Daňovníkom dane z dedičstva je dedič, ktorý nadobudol dedičstvo alebo jeho časť podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Z uvedeného je zrejmé, že štát, do vlastníctva ktorého majetok odúmrťou prešiel, nie je daňovníkom dane z dedičstva a odúmrť nie je predmetom dane z dedičstva. To znamená, že tento majetok ako dedičstvo (odúmrť) pripadne štátu a štát daň z dedičstva (z odúmrte) platiť nebude.

JUDr. Oto Nedveď

Ovplyvňuje zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2003 poskytovanie náhrady za pracovnú pohotovosť, ako aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí? Môžete uviesť presne najnižšie sumy, o ktoré ide?

- O pracovnú pohotovosť (§ 96 ZP) ide v prípade, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon práce (§ 96 ods. 1 ZP). Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu 8 hodín v týždni alebo 36 hodín v mesiaci a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná iba po dohode so zamestnancom (§ 96 ods. 2 ZP).

Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce a v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku najmenej 50 % minimálneho mzdového nároku v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce, pretože tento výkon je prácou nadčas (§ 96 ods. 3 ZP).

Od 1. októbra 2003 má zamestnanec nárok na náhradu za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska najmenej vo výške 7 Sk za hodinu. Najnižšia (spodná) hranica výšky nároku na náhradu za pracovnú pohotovosť na pracovisku musí byť najmenej 50 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce, čiže od 1. októbra 2003 má zamestnanec nárok na náhradu za pracovnú pohotovosť na pracovisku najmenej vo výške 17,50 Sk za hodinu. Je potrebné uviesť, že uvedené minimálne spodné hranice výšky nárokov na náhradu za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska i na pracovisku sú právne záväzné aj pre účastníkov kolektívneho vyjednávania, teda uvedené náhrady nesmú byť v žiadnom prípade nižšie (avšak môžu byť vyššie).

Za nočnú prácu (§ 123 ZP) patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 ZP v Sk za hodinu pre prvý stupeň (§ 123 ods. 1 ZP). Z uvedeného vyplýva, že od 1. októbra 2003 minimálna (spodná) hranica mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je vo výške 7 Sk za hodinu nočnej práce. Uvedená výška minimálneho mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu platí tak pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, ako aj pre 37,5-hodinový týždenný pracovný čas.

Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (§ 124 ZP), pri ktorej je ohrozený život alebo zdravie zamestnanca v prípade, ak je riziko prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície zamestnanca škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi. Riziko tohto prekročenia na základe žiadosti zamestnávateľa, zástupcu zamestnancov alebo zamestnanca posudzuje príslušný orgán na ochranu zdravia (§ 124 ods. 1 ZP).

Pracovné činnosti, pri ktorých je ohrozený život alebo zdravie v pracovnom prostredí, sú činnosti s rizikom škodlivého pôsobenia

a) profesionálnej infekcie,

b) ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia,

c) chemických karcinogénov,

d) chemických škodlivín,

e) fyzikálnych vplyvov (prachu, teploty, hluku, vibrácií, zvýšeného tlaku vzduchu atď.).

Za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v takom prostredí mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 ZP v Sk za hodinu pre prvý stupeň (§ 124 ods. 3 ZP), teda 20 % z výšky hodinovej minimálnej mzdy.

Z uvedeného vyplýva, že od 1. októbra 2003 najnižšia (spodná) hranica mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí je vo výške 7 Sk za hodinu bez zreteľa na dĺžku týždenného pracovného času. Znamená to, že uvedená suma je rovnaká tak pre 40-hodinový týždenný pracovný čas, ako aj pre 37,5-hodinový týždenný pracovný čas a je právne záväzná pre všetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na skutočnosť, či majú alebo nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu.

JUDr. Z. Macková, PhD.