Dali sa na cestu demokracie

Afganská Lója džirga schválila ústavu so silným prezidentom

Afganistan má od nedele ústavu. Po zdĺhavých troch týždňoch rokovaní ju schválili delegáti na zhromaždení Lója džirga, v ktorej sa stretli predstavitelia rôznych národností zo všetkých častí krajiny. Spôsob hlasovania bol na západné pomery trochu netradičný, keď delegáti (a delegátky) dávali najavo svoj súhlas postavením z miesta. Keď tak urobila väčšina z 502 delegátov pri záverečnom hlasovaní, ústava bola schválená.

Do novej éry chce Afganistan vstúpiť so systémom, ktorý dáva veľké právomoci prezidentovi. To presadzovala predovšetkým súčasná hlava štátu Hamíd Karzaj, ktorý bude pravdepodobne aj najvážnejším kandidátom v prvých priamych prezidentských voľbách v histórii krajiny. Tie sa majú podľa plánu uskutočniť v júni. Zároveň s nimi by sa mali uskutočniť aj voľby do parlamentu, niektorí pozorovatelia však pochybujú, či sa tento cieľ naplní, aj vzhľadom na ťažkú prístupnosť niektorých regiónov. Prezident, ktorému budú pomáhať dvaja viceprezidenti, bude aj hlavou vlády. Bude mať právomoc vymenovať ministrov, generálneho prokurátora a guvernéra centrálnej banky, s čím však bude musieť súhlasiť Wolesi džirga, Komora ľudu. Legislatívu Afganistanu by okrem nej mala určovať Mišrano džirga, Komora starších. V ústave sa nespomína islamské právo šaríja. Žiadny zákon však nebude môcť odporovať islamu. Nová ústava dáva nevídané právomoci aj ženám. Za vlády radikálneho islamistického hnutia Taliban boli ženy diskriminované a na verejnosti mohli chodiť iba celé zahalené v prítomnosti mužského člena rodiny. Nemohli pracovať mimo domova ani sa vzdelávať. S tým je oficiálne koniec a všetci občania štátu bez ohľadu na pohlavie dostali rovnaké práva aj povinnosti. Ústava zároveň predpokladá, že za každú z 32 provincií budú do dolnej komory zvolené aspoň dve ženy.

Veľkú kontroverziu pri tvorbe ústavy vyvolávala otázka, koľko bude oficiálnych jazykov. Delegáti sa napokon dohodli na kompromise, podľa ktorého to bude paštúnčina, jazyk najväčšieho etnika Paštúnov a darí, ktorým hovoria Tadžici. V tých oblastiach, v ktorých sú v majorite iné národnosti, bude ich reč tretím oficiálnym jazykom. Ďalšou spornou otázkou, ktorá sa týkala aj niektorých súčasných ministrov, bolo to, či môžu mať členovia vlády dvojité pasy. Podľa dohody to napokon oficiálne možné nebude, ale parlament im bude môcť udeliť výnimku. Výsadné postavenie sa dostalo bývalému afganskému kráľovi Muhammadovi Záhirovi Šáhovi, ktorý žil 29 rokov v exile v Taliansku. Nová ústava mu doživotne udelila titul „Otec národa“. Prvé reakcie na afganskú ústavu zo sveta boli pozitívne. Americký prezident George W. Bush povedal, že je to historický krok vpred a veľvyslanec USA Zalmaj Chálilzád ju podľa agentúry Reuters dokonca označil za „jednu z najosvietenejších ústav v islamskom svete“. O niečo zdržanlivejší bol odchádzajúci vyslanec OSN pre Afganistan Lachdar Brahími, ktorý síce tiež ústavu privítal, avšak s dodatkom, že je zbytočná, ak sa obyvatelia nebudú cítiť bezpečne.

Afganistan sa teda vydáva na svoju novodobú cestu k demokracii. Určite nebude jednoduchá, aj vzhľadom na rozkúskovanosť krajiny a časté rozbroje medzi predstaviteľmi jednotlivých frakcií. Dôležité bude aj to, aby silný prezidentský post nezlákal niektorú z budúcich hláv štátu k uzurpovaniu moci a k zavedeniu samovlády. Naproti tomu, ak bude Afganistan úspešný, mohlo by to vyslať pozitívny signál do okolitých krajín v regióne, aby sa aj ony vydali podobnou cestou.

Michal Mušák