Hospodársky denník
USD32,304 Sk
EUR40,879 Sk
CHF26,036 Sk
CZK1,263 Sk
  Štvrtok  8.Januára 2004
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Aj taktizovanie má hranice

V prípade Gabčíkova ešte stále nie sú vyčerpané dvojstranné možnosti

Slovensko a Maďarsko by sa malo sústrediť na to, aby našli možnosť dvojstrannej dohody v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVD G-N), vyhlásil piateho januára v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí László Kovács. Reagoval tak na vyhlásenie svojho slovenského kolegu Eduarda Kukana, ktorý koncom decembra vyhlásil, že pokiaľ nedôjde k posunu vo vlečúcom sa spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji, zrejme navrhne opätovné obrátenie sa Slovenska a Maďarska na Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu. Ten už v roku 1997 v spore rozhodol, no Slovensko a Maďarsko sa odvtedy nedokážu dohodnúť na vykonaní rozsudku. „V otázke riešenia tejto otázky ešte neboli vyčerpané možnosti bilaterálnych rokovaní medzi Slovenskom a Maďarskom,“ dodal L. Kovács. Problém jasne pomenoval, no neuviedol, kto je tomu predovšetkým na vine. Maďarská strana napríklad stále nevymenovala svojho splnomocnenca, ktorý by o týchto otázkach rokoval. Malo by sa tak stať do 15. januára. „Nie je podľa mňa možné postupovať donekonečna tak, že nebude nijaký výsledok alebo nijaká ochota. V takom prípade by naozaj stálo za úvahu, či sa znovu neobrátiť na Medzinárodný súdny dvor,“ dodáva minister E. Kukan.

To, že by sa SR možno obrátila vo veci SVD G-N opäť na Medzinárodný súdny dvor v Haagu, si všimli aj maďarské médiá. Napríklad denník Népszabadság konštatoval, že Slovákov vôbec nič nesúri k dohode. Dunaj vyrába elektrickú energiu Slovensku, na Žitnom ostrove vybudovali Slováci vodný raj a aj kohútik zásobujúci dunajskou vodou Maďarsko môžu otvoriť, prípadne zatvoriť, iba oni. Predchádzajúca maďarská vláda podľa tohto periodika nenašla riešenie a súčasný kabinet ešte ani nezačal rokovať so slovenskou stranou. Maďarsko pravdepodobne dúfa, že po vstupe SR a Maďarska do Európskej únie sa jeho pozície zlepšia a bude možné uzatvoriť pre neho výhodnejšiu dohodu. Problémom však je, že ani v rámci Maďarska nie je vytvorený politický, ani odborný konsenzus v riešení dunajského problému. Časť ochranárov chce dôsledne zmeniť pomer rozdelenia vody Dunaja. Ďalší zasa upozorňujú na to, že stratégia vlády, ktorá by sa sústredila iba na túto oblasť, by bola odsúdená na neúspech, a to aj v ekologickom zmysle. Maďarskí vodohospodári už dávnejšie hovoria, že v situácii niekoľko desaťročí trvajúceho procesu poklesu koryta Dunaja by ekologické problémy nevyriešilo ani to, keby im severní susedia prepustili celý prietok rieky.

Počas vlády Gyulu Horna sa zrodila dočasná dohoda, podľa ktorej poskytne SR pätinu vôd Dunaja maďarskej strane podľa harmonogramu na jednotlivé ročné obdobia a mesiace, čo Slovensko odvtedy dodržiava. Tento prietok nie je síce dostatočný, ale stačí na to, aby sa prostredníctvom prahu (prehrádzky) koryta pri Dunakiliti, proti ktorému sa radikálni ochranári hystericky bránili, udržiavala pri živote „zranená krajina“, napísal Népszabadság. Denník však predpokladá, že slovensko-maďarské rokovania by mali pokračovať vo februári a jedinou alternatívou je rozumná dohoda.

Maďarská vláda však nebude v zmysle svojho vládneho programu stavať dolný vodný stupeň na Dunaji, zaznelo nedávno v Budapešti na ustanovujúcej schôdzi medzirezortnej komisie, ktorá bude koordinovať úlohy vyplývajúce z rozhodnutia haagskeho Medzinárodného súdneho dvora. Rezort, ktorý je poverený vládou viesť komisiu a ktorého šéf Miklós Persányi je zodpovedný za vymenovanie vládneho splnomocnenca pre rokovania so slovenskou stranou, sa bude podľa vyhlásenia snažiť túto, roky spolitizovanú otázku, položiť na pevné odborné základy. Chce k tomu získať dôveru väčšiny maďarskej spoločnosti, mieni jasne sformulovať maďarský postoj, ktorý postaví základy na účinné presadzovanie maďarských záujmov na dvojstranných, prípadne medzinárodných rokovaniach. Základným záujmom Maďarska aj Slovenska je však vykonanie rozsudku z Haagu, doriešenie diskutovaných otázok uspokojivým spôsobom. Podľa maďarskej vlády je potrebné zosumarizovať infraštrukturálne a iné investície, ktoré sa kvôli vodnému stupňu na malom Žitnom ostrove nerealizovali, ako aj výsledky monitorovania škôd na životnom prostredí a doterajšie výsledky slovensko-maďarských rokovaní. Na základe týchto poznatkov vyhotovia koncepciu rehabilitácie Dunaja a jeho okolia, ktorú chce vláda prezentovať na rokovaniach so Slovenskom.

Nepostavením dolného stupňa v Nagymarosi vznikajú denne škody vo výške okolo 10 miliónov korún. Nie je to zanedbateľná suma, ktorá chýba aj Maďarskej republike, upozornil riaditeľ gabčíkovského závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Povodia Dunaja Ján Blahuta. Podľa jeho názoru by v každom prípade bolo potrebné, aby sa aj na maďarskej strane otázkou SVD G-N zaoberal vládny splnomocnenec, ktorý by bol partnerom v rokovaniach so slovenskou stranou. V reakcii na otázku, týkajúcu sa prerušenia rokovania medzi SR a MR o výkone rozhodnutia haagskeho Medzinárodného súdneho dvora J. Blahuta ďalej poukázal aj na iný problém. Nepostavením dolného stupňa nedostatok vody bude citeľný aj na maďarskej, aj na slovenskej strane. „Voda je život, voda bude pomaly drahšia ako nafta, treba si dobre premyslieť, či vodné diela postaviť alebo nie,“ dodal. Na margo kritiky maďarských ochranárov, ktorí si myslia, že neobsadenie postu dunajského splnomocnenca na maďarskej strane, a tým aj prerušenie vzájomného rokovania, prehlbuje chátranie Malého Žitného ostrova J. Blahuta povedal, že Malý Žitný ostrov má dosť veľké privilégiá a v tejto súvislosti sa Povodie Dunaja snaží predpísané rozdelenie vôd dodržiavať. Súčasný stav je však dlhodobo pre Maďarsko neprijateľný a tak treba začať konať.

Dvadsaťsedem rokov trvalo, kým bola 16. septembra 1977 podpísaná medzi Maďarskom a bývalým Československom Zmluva o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Podľa bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Bratislava (VVB) Ing. Júliusa Bindera to bolo štvrťstoročie „ustavičných obštrukcií proti stavbe, a to nielen z maďarskej, ale predovšetkým z českej strany. Aj začiatok stavebných prác na jar roku 1978 bol viac ako skromný. Nebola slávnostná tribúna, zástavy neviali..., nebolo ani slávnostných hostí tak, ako aj pri prehradzovaní (Dunaja) 24. októbra 1992. Urážalo to, ale chuť vybudovať grandiózne dielo to jeho budovateľom nezobralo. ...strečkovanie partnera nás pobádalo k opatrnosti... To sa nám oplatilo. Áno, priznávam, už pred pozastavením výstavby Nagymarosu maďarskou vládou a parlamentom sme, zatiaľ len v teoretickej rovine, hľadali možnosť dokončiť dielo vlastnými silami a len na našom území Predvídavosť sa nám vyplatila“, napísal k desiatemu výročiu prevádzky vodného diela Gabčíkovo (2002).

„Kým nevznikol spor o plnenie zmluvy, nebolo treba vynakladať mimoriadne úsilie a finančné prostriedky na propagáciu SVD G-N v zahraničí. Predpokladali sme, že úspešná funkcia sústavy toto dielo dostatočne spropaguje po jeho uvedení do prevádzky...,“ hovorí predseda Slovenského priehradného výboru Ing. Miroslav Liška, CSc. „Maďarská propaganda o ekologickej katastrofe, ktorú by vyvolalo uvedenie SVD G-N do prevádzky, bola úspešne šírená po celom svete,“ pokračuje v hodnotení vtedajšej situácie M. Liška. „Tomuto dezinformačnému tlaku vôbec nebola pripravená čeliť diplomacia Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky. Úlohy šírenia pravdivých informácií v zahraničí sa ujal investor vodohospodárskej časti spoločnej investície - VVB. Tí, ktorí navštívili vodné dielo Gabčíkovo, sa mohli na vlastné očí presvedčiť o tom, že katastrofa sa nekoná a zrejme sa ani konať nebude. Okrem prednášok na mnohých európskych, britských, kanadských a amerických univerzitách, sme túto problematiku prezentovali aj v priestoroch amerického Kongresu, v OSN v New Yorku, v Európskom parlamente v Štrasburgu, vo Francúzskej obchodnej a priemyselnej komore v Paríži, na pôde inžinierskych organizácií v Londýne, San Franciscu, Denveri, Tampe... V rokoch po vynesení rozsudku Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu (25. septembra 1997) nezabúdame informovať svetovú technickú verejnosť o priaznivých environmentálnych vplyvoch vodného diela Gabčíkovo a stave plnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu,“ dodáva M. Liška.

Vo svojom rozsudku (72 strán) MSD dospel k nasledujúcim záverom:

- Maďarsko nebolo oprávnené prerušiť a následne opustiť v roku 1989 práce na vodnom diele Nagymaros a na jeho podiele prác na VD Gabčíkovo (pomer hlasov sudcov MSD v prospech Slovenska 14:1). MSD neprijal ekologickú argumentáciu Maďarska, označilo ju za prehnanú a neuznal „stav ekologickej núdze“.

- Česko-Slovensko bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k „dočasnému riešeniu“ (9:6 v prospech SR). Súd považoval (náhradný variant dokončenia Gabčíkova) za primerané protiopatrenie, vzhľadom na absurdnú situáciu, do ktorej bolo Česko-Slovensko uvedené a vzhľadom na veľké škody, ktorým bolo treba zabrániť,

- Česko-Slovensko nebolo oprávnené uviesť v októbri 1992 „dočasné riešenie“ do prevádzky (10:5 v neprospech Slovenska). Súd tak neodobril spôsob, akým bolo Gabčíkovo jednostranne uvedené do prevádzky, pri ktorom Česko-Slovensko prevzalo plnú kontrolu nad dielom a nedelilo sa o dosiahnuté prínosy s Maďarskom, zatiaľ čo zmluva z roku 1997 predpokladala spoločnú prevádzku v prospech oboch strán. V daných podmienkach sa Maďarsko nechcelo podieľať na žiadnom riešení a trvalo na zbúraní všetkých objektov,

- Maďarská notifikácia z 19. mája 1992 o ukončení zmluvy z roku 1977 a pridružených dokumentov nemala právny účinok na ich ukončenie (11:4 v prospech Slovenska). Súd tak neakceptoval žiadny z dôvodov Maďarska na jednostranné ukončenie zmluvy, lebo Česko-Slovensko v máji 1992 ešte neporušilo zmluvu, čo by mohlo odôvodniť takúto reakciu Maďarska,

- Slovensko, ako následník Česko-Slovenska sa stalo od 1. januára 1993 stranou v zmluve z roku 1977 (12:3 v prospech Slovenska). Počas ústneho pojednávania sa Maďarsko snažilo presvedčiť MSD, že zmluva bola vlastne zavrhnutá oboma stranami - Maďarskom tým, že ju prestalo plniť a Česko-Slovenskom tým, že uviedlo do prevádzky iné riešenie, ako bolo predmetom zmluvy. Súd kvalifikoval zmluvu z roku 1977 ako teritoriálnu medzištátnu zmluvu, ktorá určovala režim príslušnej oblasti, aj jej hranice, takže takéto zmluvy nemôžu stratiť platnosť zánikom štátu, ktorý ju uzavrel, ale automaticky prechádzajú na následnícky štát na danom .

Ďalšie štyri odpovede MSD sa týkajú budúceho správania strán sporu.

Všetky sú v súlade so stanoviskom Slovenska, ktoré sa vždy snažilo o plné uplatnenie zmluvných podmienok:

- Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere, vo svetle existujúcej situácie a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov zmluvy zo 16. septembra 1977, v súlade so zmenami, na ktorých sa dohodli (13:2),

- ak sa strany nedohodnú ináč, musí byť ustanovený spoločný prevádzkový režim, v súlade so zmluvou zo 16. septembra 1977 (13:2),

- ak sa strany nedohodnú ináč, Maďarsko musí kompenzovať Slovensku škody, ktoré utrpelo Česko-Slovensko a Slovensko v dôsledku opustenia prác Maďarskom a Slovensko musí kompenzovať Maďarsku škody, ktoré utrpelo v dôsledku jednostranného uvedenia do prevádzky „dočasného riešenia“ Česko-Slovenskom a jeho udržaním v prevádzke Slovenskom (13:2),

- vyrovnanie účtov za výstavbu a prevádzku objektov musí byť vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a pridruženými dokumentmi, berúc primerane do úvahy opatrenia, ktoré budú uplatnené stranami pri uplatnení uvedených bodov (13:2).

Rokovania o plnení rozsudku sa začali hneď v októbri 1997 a za päť mesiacov bol pripravený text obojstranne výhodnej Rámcovej dohody. Jej podpis bol odložený na obdobie po voľbách v Maďarsku, ktoré sa konali v máji 1998. Po nich sa podmienky na dosiahnutie dohody o uplatnení rozsudku MSD skomplikovali. V programovom vyhlásení novej vlády sa podľa informácií, ktoré publikoval M. Liška, objavilo stanovisko nepripustiť budovanie dolného stupňa a usilovať sa o vrátenie Dunaja do jeho pôvodného koryta, akoby zmluva z roku 1977 neexistovala. Slovenská strana preto predložila 3. septembra 1998 na MSD novú žiadosť o pomoc MSD v uplatňovaní jeho rozsudku. Keď boli rokovania 27. novembra 1998 obnovené, nová delegácia maďarskej strany neuznala výsledky predchádzajúcich jedenástich kôl rokovaní. Podľa našich odborníkov ako dôvod takéhoto stanoviska bolo oficiálne vysvetlené, že predchádzajúca delegácia nerokovala v dobrej viere uplatniť rozsudok MSD, ale len splniť zmluvu z roku 1977! Takýmto spôsobom sa vytvoril fiktívny rozpor - ako keby výhodné splnenie zmluvy - ktorej platnosť bola potvrdená, nebolo cieľom rozsudku MSD! Do júna 2001 maďarská delegácia odmietala rokovať na úrovni odborníkov, potvrdzujúc tým, že riešenie vzájomných vzťahov v rámci zmluvy z roku 1997 je stále najmä politickým problémom. Keďže argumenty o vyvolaní ekologickej katastrofy a stavu „ekologickej núdze“ neboli zo strany MSD akceptované, prešla maďarská strana na argumenty ekonomické. Podľa viacerých informácií sa však vodné dielo Gabčíkovo výrobou elektrickej energie už dávnejšie splatilo, nehovoriac o ďalších plavebných a ekologických výhodách, ktoré prinieslo a prináša.

Vladimír Turanský

do rastra

Úspechom v Haagu sa chváli kdekto. Ale dodnes sa nenašiel nikto kompetentný, aby navrhol na štátne vyznamenanie niekoho z tímu, ktorý obhájil pred MSD platnosť zmluvy z roku 1977 a obhájil tým legálnosť projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Július Binder (2002)

Uznesenie vlády ČSFR z 21. 10. 1992 neprehradiť Dunaj do 2. novembra 1992 mal zabezpečiť splnomocnenec vlády Ing. Dominik Kocinger. „Som hrdý na to, že som vtedy túto úlohu nesplnil. Splnil sa tak sen všetkých tých stoviek projektantov, technikov, právnikov, prírodovedcov, vodohospodárov a energetikov, ktorým všetkým treba vzdať úctu, že aspoň časť SVD G-N, vodné dielo Gabčíkovo - Čunovo, sa oživilo a napriek mnohým problémom vyvrátilo nepodložené negatívne až katastrofické predpovede na tejto časti SVD G-N.“

Dominik Kocinger

Počasie

Na celom území Slovenska bude prevládať počasie, ktoré môže podmieniť celkové nepríjemné telesné pocity, ako aj nepokoj, predráždenosť, nervozitu, pocit depresie. Následkom nižšej telesnej aj duševnej výkonnosti a koncentrácie a predĺženia reakčného času je možnosť väčšieho rizika úrazov a nehôd. Výraznejšie môžu byť reumatické bolesti, bolesti fantómové, jaziev a starších poranení. Vyššia je záťaž srdcovo-cievneho systému a dýchacieho systému. Častejšie sa môžu vyskytnúť poruchy trávenia a koliky.Zajtra pretrvávanie zníženej výkonnosti, reakčnej schopnosti a porúch koncentrácie, a teda aj zvýšenia rizika úrazov a nehôd. Neočakávame podstatnejšiu zmenu v účinkoch počasia na meteosenzitívnych ľudí oproti predchádzajúcemu dňu.(zč)

n Dnes bude v západnej polovici Slovenska oblačno až zamračené a miestami slabé sneženie. Vo východnej polovici Slovenska polojasno až oblačno a sneženie iba ojedinele. Najvyššia teplota -6 až -2 stupne. Slabý premenlivý vietor. Maximálna teplota na horách vo výške 1500 m okolo -6 stupňov.n V piatok bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach sneženie. Nočná teplota -4 až -8, v dolinách na východe okolo -12 stupňov, denná -6 až -2 stupne. n V sobotu bude naďalej veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach sneženie, v nížinách lokálne dážď so snehom, ojedinele mrznúci. Nočná teplota -2 až -6, ojedinele okolo -10 stupňov, denná -5 až -1 stupeň.n Slnko vyjde zajtra o 7.40 a zapadne o 16.15 hod.

Amsterdamdážď3
Atényoblačno5
Belehradoblačno-1
Berlínsneženie0
Bratislavaoblačno-2
Bruseldážď4
Budapešťsneženie-2
Bukurešťsneženie-2
Frankfurtzamračené1
Helsinkisneženie-5
Istanbulsneženie0
Kodaňdážď2
Kyjevsneženie-8
Lisabonoblačno12
Londýndážď9
Madridslnečno12
Moskvapolojasno-10
Oslozamračené-2
Paríždážď5
Prahaoblačno-2
Rímoblačno10
Sofiasneženie-3
Štokholmpolojasno0
Varšavasneženie-7
Viedeňpolooblačno-1
Záhreboblačno-2
Ženevazamračené4

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.