Ste šťastný, keď ste zdravý

Na prelome rokov si ľudia zvyknú želať zdravie a šťastie. Jedine minister zdravotníctva vyhlásil, že nebude ľuďom želať zdravie, lebo vraj aj ľudia na Titaniku boli zdraví a nepomohlo im to a preto zaželal ľuďom len šťastie. Vysvetliť by sa to dalo aj tak, že minister má na mysli podnikateľské aktivity svojho rezortu, čím viacej chorých, tým viacej dvadsaťkorunáčok.

Zdravie je pojem pomerne jednoznačný, ale šťastie veľmi relatívny. Šťastím dnes je vlastne aj to, ak je človek zdravý. Pre väčšinu Slovákov je dnes šťastím mať prácu, ale aj tú môžete mať len vtedy, ak ste zdravý. Chorého človeka nechce dnes žiadny podnikateľ a snaží sa ho čo najskôr zbaviť. Čo je to byť chorým by asi najlepšie vedeli povedať chorí dôchodcovia, ktorí na lieky vynakladajú veľkú časť svojho skromného dôchodku.

Začiatkom decembra som bol na návšteve v Ružinovskej nemocnici, práve vypadla v celej budove elektrina a náhradný zdroj nenabehol. Aké šťastie, povedal doktor, ktorý práve skončil operáciu na očnom oddelení, že sme nezačali ďalšiu operáciu. V čase, keď sa pri operáciách používa množstvo elektroniky a rôznych prístrojov, to bolo naozaj šťastie pre pacienta. Nešťastím spoločnosti je, že k takému stavu vôbec prišlo.

Choré je nielen zdravotníctvo, ale celá spoločnosť. Mnohí ľudia by za šťastie považovali to, ak by sa boli narodili o niekoľko stoviek kilometrov západnejšie, iní by boli šťastní, keby sa boli narodili za Atlantikom, alebo aspoň, keby sa im tam podarilo vysťahovať. Hlavnou príčinou takéhoto nazeranie na životné hodnoty je možnosť získania práce a jej finančné ocenenie.

Problémom Slovenska je, že sa málo produkuje. Vládne štatistiky síce stále vykazujú rast hrubého domáceho produktu, ale čo je to hrubý domáci produkt? Zjednodušene povedané je to hodnota, ktorá sa v krajine vytvorila za jeden rok, vyjadrená v korunách. Stačí ale zvýšiť ceny a potom to isté množstvo výrobkov bude mať vyššiu hodnotu. Makroekonomické ukazovatele sú síce dobré, ale v porovnaní s predošlými rokmi vidíme okolo seba veľké množstvo neprodukujúcich podnikov, polia ležiace ladom, chátrajúce kravíny a ošipárne. Mnohí ľudia namiesto toho, aby pracovali a vytvárali hodnoty, poberajú sociálne dávky a podpory v nezamestnanosti. Tí šťastnejší pracujú v zahraničí a tvoria hodnoty v iných štátoch.

Pred Vianocami som stretol známu, ktorá už tri roky žije a pracuje v Taliansku a v mestečku, kde žije, je celá kolónia Slovákov z jej mesta. Dnes takmer každá slovenská rodina má niekoho v zahraničí, „nežná revolúcia“ odštartovala novú vlnu vysťahovalectva. Iste by bolo lepšie, ak by namiesto dvadsaťkorunáčok ľudia prispievali do „štátnej kasy“ daňami a odvodmi zo slušnej mzdy. Šťastím pre Slováka by bolo, keby mohol aj na Slovensku dostať primeranú prácu svojej kvalifikácii a keby za ňu dostal primeranú odmenu. Bolo by šťastím pre Slovákov, keby mali vládu a parlament, ktorí by "potiahli“ tým istým smerom.

Jaroslav Burjaniv