Platí sa za nápad

Komentuje Nora Machutová

Na dosiahnutie životnej úrovne porovnateľnej s členmi EÚ si ešte nejaký rok počkáme. Sme však na tom lepšie než tvrdia pesimisti, lebo Slovensko sa na medzinárodnú konkurenciu pripravuje. Odštartovali sme daňovú i dôchodkovú reformu, naprávame deformácie cien energie. Nezaspime však na vavríchoch. Nevyplatilo by sa nám to. Slovenská ekonomika je oproti vyspelej únijnej, ale napríklad aj slovinskej či maďarskej zastaraná a nestavia toľko na vedomostiach. Do vzdelania a nových nápadov investujú málo štát aj firmy. Pritom pre budúcu prosperitu je vzdelanie a kreativita rozhodujúcou podmienkou. V modernej a teda konkurencieschopnejšej krajine rastie životná úroveň výrazne rýchlejšie. Na každom výrobku, či už ide o auto či hračku, najviac zarábajú „mozgy“. Teda tí, ktorí s nápadom prídu. Výskum, reklama a marketing predstavujú stále väčšiu časť ceny. Samotná výroba predstavuje napríklad pri autách iba štvrtinu celkovej ceny. A u mobilov je už iba zlomkom. Viac zarobia softvérový inžinier a dizajnér, ktorí model vymysleli. U značkového oblečenia ide najviac do vrecka návrhárom. Príjmy ľudí, ktorí sa živia nápadmi a objavmi, tak rastú výrazne rýchlejšie. A čím viacej ľudí si zarába predajom znalostí, tým je krajina bohatšia. Ak nezačneme vo veľkom investovať do vzdelania a vedy, dospeje to časom k tomu, že budeme iba montážnikmi pre zahraničie. Zahraničné firmy budú vymýšľať, my vyrábať. Oni budú bohatí, my chudobní. Na to, aby človek mohol predávať nápady, však potrebuje kvalitné vzdelanie, a to je na Slovensku nedostatkový tovar. Pritom pod kvalitným vzdelaním rozumieme štúdium so širokým všeobecným záberom, ktoré vypestuje schopnosť byť tvorivý. Školstvo potrebuje peniaze, lebo nízke investície do ľudí sú hlavným dôvodom chabej schopnosti konkurovať.