Neistota s diplomom

Súčasný záujemca o štúdium na vysokej škole vraj pohŕda vyššími odbornými školami a bakalárskymi odbormi. Pre istotu si podáva hneď niekoľko prihlášok na najrôznejšie fakulty a málo sa zaujíma o to, čo sa na škole skutočne naučí. Chce čo najrýchlejšie diplom. To je názor mnohých učiteľov na vysokých školách. Študenti sa však bránia : Aj keď sa o vybraný odbor zaujímame, nemáme dostatok kvalitných informácií, tak ako sa môžeme zodpovedne rozhodovať?

V krajinách EÚ sa budúci vysokoškolák dozvie o vybranom odbore skutočne viac. V niektorých štátoch dokonca existujú rebríčky vysokých škôl podložené anketami a výskumami. Na strane druhej, ľudia rozhodujúci sa pre štúdium vysokej školy sú v zahraničí v prístupe zodpovednejší - zaujímajú sa aj o budúce perspektívu vybraného odboru. Slovenský študent, zjednodušene povedané, má záujem najmä dostať sa na vysokú školu a potom nech sa deje čo sa deje.

Množstvo prihlášok skresľuje štatistiky - býva veľký rozdiel medzi počtom podaných prihlášok, počtom prijatých študentov a tých, ktorí napokon skutočne nastúpia do prvých ročníkov. V praxi to vyzerá tak, že maturant podá napr. sedem rôznych prihlášok, absolvuje však iba päť prijímacích skúšok, na dve školy je prijatý a vyberie si iba jednu. Odborníci vravia, že je dosť takých maturantov, ktorí vypĺňajú prihlášky často bez rozmýšľania. Nie je výnimkou, keď sa stredoškoláčka bez mihnutia oka hlási na také neporovnateľné odbory ako je napr. medicína, právo, ekonomika a pedagogika. Podľa niektorých praktikov je to výrazom skôr honby za vysokoškolským titulom než skutočnou túžbou po vzdelaní. Aj preto vravia, že práve takéto „anomálie“ by odstránilo zavedenie školného. Prinieslo by nielen potrebné financie, ale študenti by o zvolených odboroch viac premýšľali a viac si štúdia vážili. Väčšina rodičov vysokoškolákov sa však pri myšlienkach na školné budí zo spania. Štúdium sa podľa názoru mnohých tak stane záležitosťou bohatej elity.