Hospodársky denník
USD32,502 Sk
EUR40,873 Sk
CHF26,06 Sk
CZK1,262 Sk
  Piatok  9.Januára 2004

Európe sa vyrovnáme

Viac matematikov a technikov, menej ľudí, ktorí skončili so vzdelávaním už po základnej škole, menej tých, ktorí nerozumejú, čo čítajú, a viac celoživotných študujúcich. To sú konkrétne ciele, ktoré stanovila pre svojich členov Európska únia. Ministri školstva členských a vstupujúcich krajín sa v závere minulého roka radili, ako prinútiť čo najviac mladých ľudí získať aspoň stredné vzdelanie a ako zabezpečiť dospelým možnosť celoživotného zdokonaľovania schopností. Rozširujúca sa Európa je odhodlaná vytvoriť z únie do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu svetovú ekonomiku, založenú na vedomostiach. Teda konkurencieschopnejšou, než je americká a japonská ekonomika. Nechajme bokom otázku, či ide o reálny cieľ, a pozrime sa, na čo sa zameriavajú experti EÚ a do akej miery sú ich požiadavky konkrétne.

Naši praktici vravia, že sú konkrétne i merateľné. Presne sa definuje súčasný stav a stanovujú ciele do roku 2010. Prvou požiadavkou je zvýšiť počet absolventov matematických a technických odborov na vysokých školách. V členských krajinách absolvovalo v roku 2001 tieto odbory 568 000 ľudí. V pristupujúcich krajinách, medzi ktoré patríme aj my, 81 000. To je spolu 649 000. Európska únia stanovila cieľ, aby to v roku 2010 bolo 746 000. V Slovenskej republike študuje v súčasnosti v týchto odboroch podľa niektorých údajov asi 35 percent študentov. Väčší podiel - 36,8 % - má iba Fínsko.

Druhým konkrétnym cieľom je znížiť počet mladých ľudí, ktorí odchádzajú do života iba so základným vzdelaním, teda hneď po skončení povinnej školskej dochádzky. Aj v tomto porovnaní Slovensko obstálo dobre. V krajinách EÚ je totiž medzi sledovanou skupinou 18- až 24-ročných 8,4 percenta, u nás iba niečo nad 5 percent. V EÚ dosiahlo v roku 2002 maturitu alebo výučný list celkovo 75,4 percenta sledovanej populácie, v pristupujúcich krajinách to bolo podstatne viac - 90,1 percenta.

Európska únia sa v súčasnosti veľmi konkrétne zameriava ešte na ďalšie dve kritériá. Jednak na tzv. čitateľskú gramotnosť, ktorá sa testuje na medzinárodnej úrovni, a jednak na tzv. permanentné vzdelávanie. Pokiaľ ide o čitateľskú gramotnosť, je tu snaha znížiť na minimum počet tých, ktorí sú schopní prečítanému textu porozumieť iba na najnižšej úrovni. V krajinách EÚ bolo pri testovaní v roku 2000 takýchto ľudí 17,2 %, u nás približne 18 percent.

Štvrté kritérium je úroveň celoživotného vzdelávania. Európski experti zisťovali medzi ľuďmi vo veku 25 - 64 rokov, či sa nejakým spôsobom ďalej vzdelávajú. Zistili, že v štátoch únie tak robil každý ôsmy až deviaty zo sto, teda 8,5 % respondentov. V pristupujúcich krajinách to bolo iba 5 percent.

V súčasnosti sa európski experti v oblasti vzdelávania zaoberajú flexibilitou vzdelávacieho procesu. Ako to urobiť, aby sa človek neučil to, čo už vie, aby si mohol vyberať, učiť sa to, čo naozaj potrebuje. Je to však skôr otázka peňazí než nedostatku nápadov. Isto, bolo by ideálne, keby každý z tridsiatich detí v triede mal svoj vlastný program - to je však v súčasných podmienkach nereálne a určite ešte dlho bude.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.