Boli to obavy z hrozby

Carnegieho nadácia o zásahu v Iraku

Predstavitelia americkej vlády „systematicky“ skresľovali nebezpečenstvo irackých zbraní hromadného ničenia, ktoré neboli bezprostrednou hrozbou pre USA a Blízky východ. Tvrdí to vo svojej stredajšej správe americký výskumný inštitút. Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier v štúdii uviedla, že neexistovali „presvedčivé dôkazy“ toho, že Irak obnovil svoj jadrový program. Zbrojní inšpektori OSN pritom zistili, že nervové chemické zbrane stratili väčšinu svojho smrtiaceho potenciálu už v roku 1991. Podľa štúdie boli väčšou neistotou obklopené iracké biologické zbrane, hrozba však súvisela s tým, čo mohlo byť vyvinuté v budúcnosti, nie s tým, čo už Irak mal. Zdá sa, že Irak v roku 2002 uskutočňoval aktívny vývoj v raketovom programe a rozširoval možnosti vyrábať strely s doletmi presahujúcimi limity OSN.

Spojené štáty odôvodnili vojenský zásah proti Iraku hrozbou jeho zbraní hromadného ničenia. Od konca vojny však ich armáda nenašla žiadne zásoby biologickej alebo chemickej výzbroje ani spoľahlivé dôkazy, že Irak oživil svoj nukleárny zbrojný program. Je nepravdepodobné, že Irak mohol zničiť, ukryť alebo z krajiny vyviezť stovky ton chemických a biologických zbraní, desiatky rakiet SCUD a zariadenia na výrobu chemickej a biologickej výzbroje bez toho, aby USA odhalili nejaké známky takejto aktivity. „Predstavitelia vlády systematicky skresľovali hrozbu zo strany irackých zbraní hromadného ničenia a programov balistických rakiet,“ tvrdí štúdia s tým, že jadrové, chemické a biologické zbrane bez rozlíšenia spojili ako jedinú hrozbu, napriek „veľmi rozdielnemu“ ohrozeniu, ktoré predstavovali. To aj skreslilo analýzu nákladov a prínosov vojny. Vládni činitelia okrem toho bez dôkazov neústupne tvrdili, že bývalý iracký prezident Saddám Husajn by poskytol tieto zbrane teroristom. Podľa správy však existovalo mnoho dôkazov proti takémuto tvrdeniu, pričom sa neobjavil ani jasný dôkaz o spolupráci Iraku a al-Káidy. Zdá sa, že pred rokom 2002 spravodajské služby precenili množstvo chemických a biologických zbraní v Iraku, mali však všeobecne presnú predstavu o nukleárnych a raketových programoch. Od roku 2002 až do vojny v Iraku sa však zrejme objavilo prostredie intenzívneho politického tlaku, v ktorom bolo v októbri 2002 rýchlo zostavené Národné spravodajské zhodnotenie otázky zakázaných irackých zbraní. Dokument obsahoval vysoký počet nesúhlasných názorov, hoci malo ísť o konsenzus rôznych tajných služieb.

(TASR)