„Srdcervúcnosť“ Barbieriho

Keď si Argentínčan Gato Barbieri (1934) v mladosti vypočul zopár albumov bláznivého altového saxofonistu Charlieho Parkera, na doživotie hlboko prepadol džezu. Sotva sa jeho rodičia presťahovali do Buenos Aires, využil tamojšie prostredie, a začal vážne študovať džezovú hru. Neskôr prešiel na tenorový saxofón. Prudký vzostup jeho hudobníckej prestíže spadá do začiatku sedemdesiatych rokov, keď sa presadil aj ako úspešný skladateľ filmovej hudby, aj ako tvorca osobitého príspevku k dobovým integračným snahám na poli syntézy džezu s latinskoamerickou hudbou. V tomto období s prenikavým ohlasom účinkoval na viacerých podujatiach . Záznam z Montreux z roku 1971 vyšiel pôvodne na vinylovom nosiči na albume El Pampero. V roku 2002 firma BMG France (v SR distribuuje BMG) vydala tento záznam nanovo na CD nosiči obohatenom o ďalšie hudobné záznamy pod pôvodným titulom El Pampero. Nielen odborná kritika považuje toto obdobie v tvorbe Gata Barbieriho za špičkové. Pomyslí si to taktiež každý trochu skúsenejší, vyzretejší džezový poslucháč, hoci sa s s jeho tvorbou stretne možno po prvý raz. Kompozície El Pampero, Mi Buenos Aires Querido a Brasil zahrali v Montreux s Barbierim klavirista Lonnie Liston Smith, elektrický basista Cuck Rainey, bicista Bernard Purdie, kongista Sonny Morgan a perkusionista Nana Vasconcelos.

Miloš Drastich