Vlna zdražovania, nižšie dane

Ako dôsledok poslednej fázy deregulácie cien energie sa zvýšili poplatky za elektrinu, plyn, teplo i vodné a stočné. Zaplatíme viac aj za mnohé služby a tovary, ktoré sa doteraz zdaňovali podľa nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty. Slovenskí občania budú musieť v tomto roku siahnuť hlbšie do peňaženiek. Náplasťou nie je ani vedomie, že podobne či ešte dramatickejšie pocity zažívajú aj Česi. Ani konštatovanie, že mnoho ľudí sa môže tešiť na vyššie čisté mzdy, ktoré vzrastú so zavedením rovnej dane z príjmu, vrásky na čele nevyhladí. Mnoho zmien, ktoré začali platiť od nového roka, vyplýva z reforiem vládneho kabinetu. Popri už dávnejšie naplánovaných dereguláciách najväčšie zásahy do života občanov spôsobia reformy daní a dôchodkov. Rovná daň z príjmu 19 percent poteší nielen podnikateľov, ale i zamestnancov. Čistá mzda stúpne v porovnaní s minulým rokom najmä ľuďom s nižšími, ale paradoxne aj s vysokými príjmami, a tiež rodičom. Napríklad pracujúci rodič, ktorého partner nepracuje, si k doterajšiemu mesačnému platu 20 550 Sk prilepší o 853 korún. Naopak o niečo viac budú štátu platiť bezdetní ľudia s príjmom medzi 11 500 až 21 000 Sk.

Ekonómovia si od rovnej dane sľubujú väčší záujem zahraničných investorov. Najväčšie očakávania vládny kabinet spája s kórejskou automobilkou Hyundai, ktorá chce v strednej Európe postaviť nový závod. Pravda, uchádzačov, rovnako príťažlivých je dosť. Hoci susedné Česko vypadlo z pelotónu už dávnejšie, silné tromfy ukrýva aj Poľsko, takže napätie „kto z koho“ potrvá do konca februára. Zlé jazyky tvrdia, že sme zatiaľ bodovali až priveľmi nízkou cenou slovenskej pracovnej sily. Nič to, ak kórejskí fachmani začnú budovať na Slovensku, kuvičie hlasy postupne zmĺknu.

Aj daňová reforma nám pridáva v očiach sveta dobré body. Až také, že aj susedné Rakúsko začína prejavovať obavy, že zavedením rovnej dane na Slovensku sa Rakúsko stane pre investorov menej príťažlivé ako jeho dynamický východný sused. Aj preto rakúski liberálni ekonómovia v súvislosti so slovenskou konkurenciou v daňovej oblasti požadujú, aby zdanenie podnikov v Rakúsku bolo zo súčasných nominálnych 34 % výrazne znížené. Od januára sa zjednodušuje aj daň z nehnuteľností. Celkom sa ruší darovacia daň a daň z dedičstva.

Celkom opačný efekt na peňaženky ľudí bude mať zjednotenie DPH na 19 percent z doterajších sadzieb 14 a 20 percent. Znamená to, že sa zvyšujú najmä ceny potravín, liekov, dopravy, kníh, reštaurácií a energie, ktoré patrili do nižšej sadzby. Nespokojní s tým sú predovšetkým predajcovia v pohraničí, ktorí sa obávajú, že ľudia budú viac cestovať za nákupmi do cudziny.

Analytici pripomenuli, že menší dosah zatiaľ bude mať odštartovaná dôchodková reforma, ktorá má odľahčiť verejným financiám podporením súkromného sporenia na dôchodok. Podstatné zmeny zaznamenala sociálna podpora v zamestnanosti a prídavky. Pracujúci majú okrem klasického detského prídavku nárok na daňový bonus 400 Sk. Kabinet sprísnil poskytovanie dávok pre ľudí bez práce. Ľudia, ktorí sa za prácou presťahujú, budú mať naopak nárok na podporu až 10 000 Sk.

Zatiaľ čo radový občan zdražovanie už po prvých dňoch kritizuje, väčšina ekonómov a vládnych politikov si reformy pochvaľuje. Radi používajú argument, že práve vďaka nim slovenskú ekonomiku v tomto roku čaká rast zhruba o štyri percentá, znižovanie inflácie a posilňovanie koruny oproti euru. Pritakávajú aj úspornému štátnemu rozpočtu, ktorý predpokladá, že Slovensko by malo rýchlejšie ako susedné kandidátske krajiny pokročiť v znižovaní verejných schodkov, tak ako to požaduje Európska komisia. Vláda prostredníctvom svojich ekonómov a analytikov odkazuje občanom Slovenska, že všetky reformné kroky smerujú k jedinému cieľu - k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu a dosiahnutiu konkurenčnej výhody v porovnaní s inými krajinami v regióne. Mali by mať stimulujúci vplyv aj na trh práce, keď by mala motivovať časť populácie k intenzívnejšiemu hľadaniu práce. Ibaže občan je zatiaľ skôr skepticky. Sľub totiž ešte nie je skutok.

Eleonóra Bujačková