Čo nám ešte treba stihnúť

Termín 1. máj : Povinnosti, obavy i očakávania

V mnohých slovenských firmách a organizáciách si povedali, že všetko, čo sa dalo v rámci príprav na vstup do Európskej únie, už spravili. Inde zasa majú pocit, že do 1. mája im zostáva ešte veľa práce. Ako pre Hd povedal Ing. Milan Králik, konateľ AGRIO-Postrekovače, spol. s r. o. Poniky, v súčasnosti prerábajú sklad, ktorý kúpili od istej zbankrotovanej firmy. Chcú v ňom získať výrobné priestory, pretože objednávok na postrekovače od partnera v Holandsku, ktorý ich výrobky distribuuje ďalej, stále pribúda. „Do 1. mája ho potrebujeme dať do súladu s bezpečnostnými predpismi platnými v Európskej únii.“ Náročné je na tom najmä budovanie lakovne, ktorú dosiaľ nemali. Výrobné haly, v ktorých teraz pracujú, síce spĺňajú nároky EÚ, avšak ide o malé priestory, do ktorých sa „nezmestí“ celý výrobný proces. Mnohé veci si preto musia objednávať u iných výrobcov. „Po 1. máji by sme však chceli robiť všetko u seba doma,“ hovorí optimisticky Ing. Králik.

Mierne obavy prejavuje pred vstupom do EÚ Ing. Mária Majerská, majiteľka firmy ANEX, ktorá vyrába čistiace a pracie prostriedky a dodáva ich najmä upratovacím firmám, hotelom, reštauračným zariadeniam a práčovniam. Nie je jej totiž celkom jasná nová chemická legislatíva. „Trochu vieme, čo treba chystať tento najbližší rok, ako má napríklad vyzerať etiketa, aká má byť dokumentácia k výrobkom. Ale nie je ešte úplne jasné, čo bude ďalej. Týka sa to napr. biologickej odbúrateľnosti výrobkov, toxikológie, schvaľovania nových výrobkov, teda hodnotenia dermatologických vlastností, pôsobenia na pokožku, ochrany zdravia obyvateľstva.“ Výrobcovia vraj zatiaľ nevedia ešte celkom presne, čo ich čaká, aj keď hlavný cieľ je jasný - čo najlepšia ochrana spotrebiteľov v Európskej únii, ochrana ich zdravia. Dnes je podľa M. Majerskej pre malého výrobcu najťažšie získať potrebné informácie. Vymieňajú si ich jednak medzi sebou, jednak sa obracajú na autorizované skúšobne, v ktorých im v časoch povinnej certifikácie certifikovali výrobky.

Na čiarových kódoch sa vstupom do Európskej únie nezmení nič, bude sa z nich dať prečítať to isté, čo dnes. Ide o technológiu, ktorá je rovnaká už 28 rokov, tvrdí Ing. Miloslav Štaffen, riaditeľ EAN Slovakia, združenia používateľov čiarových kódov. Pravda, vstup do EÚ prinesie aj pre združenie niektoré zmeny, na ktoré sa bolo treba pripraviť: „Vieme, že na Slovensku klesne počet výrobcov,“ hovorí M. Štaffen. „Pripravovali sme sa na to od polovice minulého roka. Máme teraz registrovaných asi 3200 výrobcov, ktorí vyrábajú spotrebný tovar pre maloobchod, ale rátame s tým, že aj keď nejakí pribudnú, napokon ich asi nebude viac ako 3000.“ Znamená to, že aj keď štatisticky vykážu nižší počet členov, do medzinárodnej organizácie EAN International budú musieť odviesť členský príspevok vo vyššej sume, keďže ten sa vypočítava na základe skutočnosti minulého roka. Pritom príjem organizácie bude vzhľadom na očakávaný pokles členov nižší. Všetkých členov však mienia oboznamovať s novými službami, ktoré im môžu ponúknuť. Ide predovšetkým o elektronický produktový kód, novú technológiu, ktorá sa postupne cez veľkoobchodné balenia dostáva do maloobchodu. „Očakávam, že sa postupne, v priebehu 5 - 6 rokov, ujme v maloobchode,“ hovorí Ing. Štaffen. „Výhodou tejto technológie, aj keď je založená na tých istých princípoch ako čiarový kód, je totiž jednoznačná identifikácia tovaru.“

Zuzana Krútka