Aká si, ekonomika?

V čase "klubových prázdnin" odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovil stotridsaťštyri prominentných členov ocenených buď Zlatým biatecom, alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, prípadne verejní činitelia, ktorí sú členmi tejto prestížnej komunity, poniektorí s dlhšími či kratšími prestávkami od roku 1993, bez ohľadu na svoju príslušnosť k vládnej koalícii alebo k opozícii. Ich odpovede by mali vytvoriť plastický obraz o stave slovenskej ekonomiky a jej potrebách. Táto správa o Slovensku sa stane východiskovým materiálom pri príprave zimnej klubovej diskusie o tom, ako optimalizovať podmienky na podnikanie.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

2. Ktoré brandže prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľmi, vo VÚB a v IRB?

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku ?

Ich názory sú takéto:

Fedor Malík, enológ, profesor STU Bratislava

1. Pozitívne je fungovanie ťahúňov slovenskej ekonomiky, väčšinou firiem s majoritným zahraničným kapitálom, stále nezvládnuté je hospodárenie firiem, ktorým chýbajú investície.

2. VW, U. S. Steel a Slovnaft.

3. Bankový sektor, ako sa zdá, sa pozviechal, opäť však zásluhou nadnárodného kapitálu.

4. Koruna sa drží, nie je však "silná", na druhej strane to podporuje exportnú aktivitu štátu. Zdá sa, že i ľudia jej začali veriť.

5. Podnikateľom, ktorí sa spoliehajú na štát, by som rád pripomenúť slová filozofa T. G. Masaryka: "Keď sa sám o seba postaráš, o nás všetkých bude postarané."

6. Nie som národohospodár, som však presvedčený, že práce je na Slovensku dosť. Polovici z nezamestnaných sa však pracovať nechce. Žijem na vidieku a môžem to dokázať. Modranské vinice obrábajú trestanci.

7. Naša fakulta patrí medzi najlepšie na Slovensku. Radi by sme, aby našu prácu akceptovala i európska univerzitná komunita. Chceme napríklad viac zahraničných študentov. V krátkom čase otvárame diaľkové bakalárske štúdium.

Pavol Konštiak, generálny riaditeľ, KON-RAD, s. r. o., Bratislava

1. Za pozitívne považujem zníženie úrokových sadzieb oproti predchádzajúcim obdobiam, prípadne ich udržanie, pomerne stabilný vývoj menového kurzu a zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investícií. Z uvedeného vyplýva tiež správa MMF, ktorá hodnotí našu ekonomiku prekvapujúco pozitívne napriek tomu, že stojí na veľmi labilnom ľade politickej koalície. Opäť sa raz potvrdilo, že taká široká a rôznorodá koalícia nemôže byť zárukou kontinuity politiky, a tým aj základom kontinuity ekonomiky. To je to, čo stále slovenskej ekonomike chýba - jednoznačná vedecky a verejne prediskutovaná stratégia hospodárskeho smerovania. Preto sa i prvý polrok 2001 niesol v dôsledkoch rozporuplných rozhodnutí tejto i predchádzajúcich vlád, bez zásadných korektúr v oblasti vymožiteľnosti práva, daňovej reformy a svojvôli štátnych úradníkov v súdnych registroch, pozemkových katastroch a staronových kauzách v štátnych podnikoch, ktoré spravujú náš spoločný majetok. To zásadné, čo chýba tomuto štátu a ekonomike, je poriadok, disciplína a strach pred porušením akéhokoľvek zákona (vrátane daňových a pracovných). Stále sa chválime počtom uzatvorených kapitol na ceste do EÚ, ale podrobná informácia s dosahovými štúdiami na slovenskú ekonomiku sa v odbornej tlači objavuje zriedkavo. Kedy chceme diskutovať o axiómach budúcnosti (v prechodnom období po prijatí za člena?), keď nie teraz, v období negociačných rokovaní? Odpoveď na túto otázku by sme si mali strategicky položiť ako ekonomický organizmus, ktorý hľadá svoje smerovanie. Bez celonárodnej analýzy a diskusie nie je možné jednoznačne odpovedať. Konečne by však k tomuto procesu malo prísť. Príde k nemu aspoň po budúcich voľbách? Je to oblasť makroekonomiky, je potrebné zapojiť všetky kapacity našej krajiny? Kto naštartuje tento proces, keď doteraz pri všetkých tzv. stratégiách vlády (vrátane tejto) podriaďovali ekonomické rozhodnutia politickým, čiže želaniam lobistických skupín?

2. Poľnohospodárstvo, podporu rozvoja dediny a vidieckej turistiky a, samozrejme, rozvoj turizmu ako takého vrátane služieb. Z iných odvetví považujem za veľmi dôležitý chemický a strojársky priemysel, výrobu elektrickej energie, ako aj rozvíjajúcu sa oblasť informačných technológií a softvérových programov.

3. Mám úplne odlišný názor na tzv. ozdravný proces v Slovenskej sporiteľni a vo VÚB i v IRB. Tento proces zahladzuje kriminálnu nehospodárnosť s akou nakladali bankoví úradníci pod kontrolou ministerstva financií a NBS s peniazmi občanov. Chybou predchádzajúcich vlád sa banky nesprivatizovali. Za hypotetického predpokladu, že by ich odovzdali do privátnych rúk (myslím tým seriózne banky) za 1 Sk, nemuseli by sme zaplatiť vyše 100 mld. Sk, aby sme získali na daniach zo zisku týchto bánk a privatizácia by sa bola uberala iným smerom. Neskoro, ale predsa len vítam privatizáciu bankového sektora a dúfam, že noví vlastníci konečne urobia poriadok, ktorý prispeje k stabilite ekonomiky.

4. Nie som prorok, napriek pozitívnemu hodnoteniu MMF ma však zaráža negatívny vývoj zahraničnoobchodnej bilancie, ktorá za polrok dosiahla deficit približujúci sa k minuloročnému deficitu. Pesimistický predpoklad ku koncu roka je 80 mld. Sk, čo by bol najväčší deficit za posledných osem rokov. Je potrebné sa zaoberať týmto vývojom a včas prijať opatrenia na stabilitu zahraničnoobchodnej bilancie. Nevplýva na túto skutočnosť aj fakt, že na Slovensku už máme viac hypermarketov na milión obyvateľov ako v Portugalsku, Grécku, Taliansku atď. a centrály všetkých firiem majú sídla v Prahe, a tým
k nám prúdi oveľa viac českého a zahraničného tovaru?

5. V súčasnom období považujem za najdôležitejšie, aby politici, ktorí, žiaľ, riadia ekonomiku, nezačali predvolebnú kampaň, ale aby sa do konca volebného obdobia snažili na všetkých postoch o vytváranie synergického efektu stabilizácie a vyváženosti slovenskej ekonomiky. Viem, že je to sen, ale i to patrí
k životu.

6. Prijal by som tri opatrenia:
a) Predpokladám, že u nás síce poberá 500-tisíc ľudí podporu v nezamestnanosti, ale nezamestnaných je menej, to sa nedá ďalej tolerovať.
b) Daňová politika nemôže byť orientovaná na protiziskové správanie sa podnikateľských subjektov . Aktívna daňová politika musí smerovať k tomu, aby podnikateľské firmy boli zainteresované tvoriť zisk,
a tu ide o daňový základ a možnosť jeho zníženia, napríklad o investície na vytvorenie pracovného miesta.
c) Politiku zainteresovanosti nemôžeme riešiť cez sociálnu oblasť, to demotivuje nezamestnaného i podnikateľa. Sociálna politika má plus rozmer, ktorý podporuje zainteresovanosť sociálne najslabších rodín na plodenie detí, ktoré sú v konečnom dôsledku zdrojom príjmov týchto rodín.

7. Ako riaditeľ firmy KON-RAD chcem pokračovať v procese stabilizácie firmy v neľahkej zahraničnej konkurencii a ako prezident Zväzu obchodu SR sa už dnes optimisticky teším na splnené sľuby z predvolebnej kampane. Potenciálnym členom Zväzu obchodu SR chcem povedať, že našou snahou je s vládou bojovať za záujmy obchodu (aj keby sme radšej spolupracovali), aby sme vytvorili dôstojné podmienky na fungovanie trhu na Slovensku. Veľmi ťažko sa táto dobrovoľná úloha plní bez odbornej pomoci a podpory nečlenských firiem. Bojujeme však aj za nich. Preto príďte medzi nás.
Bližšie informácie na stránke www.biznis.sk.

Milan Cagala, prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR

1. Malé pozitívum vidím v oddlžení bánk. Bol by to pozitívny krok, ak by bolo pokračovalo aj oddlženie priemyselnej sféry. Negatívne hodnotím nezvládnutie rozvojových programov, čo je jednou z hlavných príčin vysokej nezamestnanosti. Problémom pre bežného podnikateľa je dostať sa k úverovým zdrojom napriek proklamovaniu, že máme lacné úvery.

2. Za strategické organizácie považujem prirodzené monopoly - plynárenský priemysel a energetiku. Preto nesúhlasím so štýlom a súčasným stavom pripravovanej privatizácie.

3. Ozdravné procesy vnímam ako nevyhnutné, avšak nemôžem súhlasiť, za akú cenu bola Slovenská sporiteľňa a VÚB predaná, ako aj pripravený predaj IRB. Cena predaja nezohľadnila ozdravené procesy v bankových inštitúciách a vznikla škoda tomuto štátu, ktorú nevieme nahradiť.

4. Pád koruny podľa môjho názoru v roku 1999 bol neopodstatnený. Slovenská koruna bola podhodnotená a dodnes aj vplyvom výkonnosti ekonomiky SR sa nemôžeme už z toho spamätať. Oba faktory ovplyvňujú vývoj slovenskej koruny aj v tomto roku - čiže ani druhý polrok nebude iný.

5. Medzi hlavné úlohy hospodárstva patrí oživenie rozvojových programov a infraštruktúry. Je nevyhnutné naštartovať výstavbu diaľnic, bytov atď.

6. Zdroje vidím v zrušení verejnoprospešných prác, sú len prejedaním peňazí. Iné zdroje na zníženie nezamestnanosti pod hranicu 15 % nevidím. Nezanedbateľné možnosti však vidím v rozvoji cestovného ruchu. Heslá nestačia, rozvoj potrebuje financie.

7. Ako Zväz strojárskeho priemyslu (ZSP) chceme, aby sme v tomto roku preverili pravidlá hry, ktoré čakajú na strojárske firmy v už podpísaných kapitolách vstupu do EÚ. Ako ZSP sa chceme stať zástancom našich firiem v rámci pripravovanej globalizácie, a to tak, aby súčasný priepastný rozdiel, ktorý bol spracovaný v hospodárskej politike Združenia priemyselných zväzov, neznamenal zánik domácej podnikateľskej vrstvy, domácich firiem.

Prof. Ferdinand Devínsky, rektor Univerzity Komenského Bratislava

1. Za zvládnuté pokladám udržanie menového vývoja aj napriek veľmi nepriaznivým podmienkam. Za nezvládnuté pokladám spomalenie priebehu reforiem, nevyriešenie jednej z hlavných príčin nezamestnanosti - vyslovene antistimulačne pôsobiaci rozdiel medzi minimálnou mzdou a podporou v nezamestnanosti, praktickú neexistenciu koncepcie verejných financií, najmä daňový systém aj vo vzťahu k verejnej spotrebe. Nemyslím si, že je pozitívnym znakom to, že je stále veľa počuť o nevymožiteľných pohľadávkach, o kolapse zdravotníctva i školstva. To boli a stále sú témy, ktorých podstata sa vôbec nemení. Myslím si tiež, schválený Zákonník práce má značne socialistické črty, čo celkom určite nepomôže rozvoju ekonomiky. Žiaľ, aj neočakávane nízky prílev zahraničných investícií nesvedčí o zvládnutí ekonomických problémov krajiny.

2. V prvom rade finančné inštitúcie, a to nielen banky, ale aj všetky poisťovne (komerčné i ostatné). Čo tiež považujem za dôležité je, že osud celej ekonomiky nemôže byť závislý od dvoch-troch veľkých firiem. Za životne dôležité pre našu ekonomiku pokladám účasť dobrých a veľkých zahraničných firiem alebo firiem s prevládajúcou zahraničnou účasťou na riešení problémov našej ekonomiky. Za rozhodujúce pokladám, či sa nám podarí zapojiť do ekonomiky intelektuálne bohatstvo (kým tu ešte nejaké je) a využiť pomerne výhodnú polohu Slovenska (pre tranzit, komunikácie), preto by aj cestná a železničná sieť mali mať prioritu.

3. Tzv. ozdravný proces sa javí byť značne finančne náročný. Nevidím nijaký dobrý dôvod na to, aby vytunelované banky zachraňovali daňoví poplatníci. To, že dnes každého živého občana Slovenska bankový "ozdravný" proces stojí približne 21-tisíc Sk a ľudia to berú mlčky, je úplne nepochopiteľné. Krach Devín banky bude stáť 11 mld. Sk. Zaplatia to zasa občania a zdravé banky.

4. Pôvodne som predpokladal nezhoršenie vývoja, čo prinesú udalosti ostatných dní v USA však ťažko povedať. Neviem, či to dnes vedia prognostici. Predpokladám však, že udalosti v USA budú mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. Domnievam sa, že ekonomika Slovenska (je malá a nie príliš výkonná) bude unášaná "vlnami" ekonomickej recesie a prípadných (málo pravdepodobných) pozitívnych vývojov svetovej ekonomiky bez ohľadu na to, aké má predsavzatia.

5. To, čo pre celú spoločnosť - dobré pravidlá, ich dodržiavanie, platobnú disciplínu a platobnú schopnosť, rešpektovanie a vymožiteľnosť práva, dobrého práva. Okrem toho tiež význam a ocenenie kvalitnej práce. Pre hospodárstvo a podnikanie nezávislosť od politiky a možnosť prístupu k finančným prostriedkom na podporu podnikania a zamestnanosti. Profesionalizovať kontrolné orgány a finančnú políciu a zamerať ich na ťažiskové problémy národného hospodárstva.

6. Je veľmi ťažké "dávať zaručené recepty" na tieto otázky, ktoré sa niekoľko rokov neriešia, prípadne ich riešime len veľmi ťažko. Domnievam sa, že rozhodne by veľmi prospelo prehĺbenie rozdielu medzi príjmami z práce a zo sociálnej pomoci. Tú by mali udeľovať na základe podstatne prísnejších pravidiel a kritérií. Druhý dôležitý moment vidím vo finančnej podpore vytvárania nových pracovných miest, ale nie pridelením miliónových súm vopred. Riešenie môže byť napríklad v refundácii účelne vynaložených nákladov, napríklad po roku ich efektívneho využívania; alebo bonifikácia úverov, odvodov do poisťovní po roku, významná dotácia sociálneho fondu podniku a pod. Umožniť vstup zahraničného kapitálu, ktorý môže vytvoriť nové pracovné miesta.

7. Ako dobrá vysoká škola - udržať si dosiahnutú európsku úroveň, zlepšovať podmienky na štúdium a vedeckú činnosť pre študentov i pre zamestnancov, zvýšiť možnosti štúdia a vedeckých činností členov našej akademickej obce v zahraničí na vynikajúcich vedeckých a vysokoškolských inštitúciách, mať možnosť zlepšovať aj sociálne stránky univerzity. To je nielen tohoročný, ale je to i náš dlhodobý cieľ. V tomto roku je však absolútnou prioritou prijatie dobrého vysokoškolského zákona.

Andrei Bartolomei, predseda predstavenstva BARTOLOMEI FINANCE, o. c. p., a. s.

1. Za pozitívne považujem, že sa konečne podarilo spustiť privatizáciu bankového sektora, od ktorej je závislý ďalší rozvoj podnikateľského prostredia. Nezvládnutých úloh bolo neúrekom, a dá sa povedať, že táto vláda nezvládla z ekonomického hľadiska takmer všetko, čo si predsavzala zvládnuť. Mám na mysli hlavne neschopnosť znížiť nezamestnanosť vytváraním podmienok na tvorbu pracovných príležitostí, nekoncepčný daňový systém, ktorý je kontraproduktívny k potrebám podnikateľov, a teda aj štátu, a najmä neschopnosť zabezpečiť hladkú vymožiteľnosť práva. Ťahanicami o podobu regionálnych samospráv sa stratil tak potrebný čas, ktorý sa dal využiť efektívnejšie na koncepčné ekonomické zmeny. Dá sa povedať, že sa neudiala žiadna koncepčná ekonomická zmena aj napriek tomu, že bolo znížená daň z príjmu. Už len ustavičné licitovanie o výške dane svedčí o nekoncepčnom prístupe v tejto oblasti.

2. Plynárenstvo, petrochémiu, telekomunikácie, bankovníctvo a energetiku. Všetky rozhodujúce brandže sú v podstate reprezentované jednotlivými gigantmi. Keďže tieto giganty sú pre ekonomiku SR rozhodujúce, myslím, že je potrebné, aby si štát v nich zachoval určité rozhodovacie právomoci, lebo ich prosperita, resp. úpadok má značný dosah na ekonomiku štátu. Privatizácia nie je všeliek, všetko je závislé od prístupu ľudí, teda privatizátorov. Ani zahraniční investori nie sú žiadni baránkovia, takže mantinelizmus vo forme privatizácie v prospech zahraničných investorov je rovnako škodlivý ako mantinelizmus vo forme orientácie na ZSSR pred rokom 1989. Pri privatizácii by som odporúčal riadiť sa prioritne záujmami štátu, pokiaľ si ešte niekto pamätá, aké sú záujmy tohto štátu.

3. Vo všeobecnosti predstavuje bankový sektor "krv" každej ekonomiky. Preto bolo potrebné také bankové domy, akými sú SLSP, VÚB či IRB sprivatizovať s cieľom ich rozvoja a rentability ešte v roku 1993, čím by sa predišlo ich zhumpľovaniu a navyše by to rozhýbalo ekonomiku. Žiaľ, na to nemal nikto odvahu, lebo sme žili a ešte aj žijeme v socialisticko-kapitalistickom matrixe. Je len na škodu veci, že najprv boli uvedené banky zaťažené dubióznymi úvermi, a potom ich štát "ozdravoval". Bolo by rozumnejšie, keby štát predal uvedené banky za korunu s tým, že uvedené problémy týchto bánk by vyriešil už nový majiteľ, ktorý by určite našiel spôsob, ako dostať od neplatičov peniaze. Takto sa jednoducho nedobytné úvery preniesli na bežných daňových poplatníkov, lebo výnos z privatizácie bánk bol menší ako boli náklady na ich ozdravenie. Je namieste otázka, prečo sa zvolil tento spôsob, kedy sme takpovediac darovali "pár" miliárd novým nadobúdateľom bánk, prípadne tunelárom, ktorí ich riadili dovtedy. Keby sme uvedené miliardy "darovali" napríklad zdravotníctvu alebo školstvu, prípadne na rozvoj malého a stredného podnikania, tak by sme nemuseli mať 20-percentnú nezamestnanosť.

4. Stav akejkoľvek meny je vyvolávaný vnútornými, ako aj zahraničnými faktormi, čo platí aj u nás. Vývoj koruny bude vo významnej miere závisieť najmä od výšky platobnej bilancie, ktorú negatívne môže ovplyvniť výška deficitu zahraničného obchodu. Súčasne túto negatívnu platobnú bilanciu zrejme ovplyvní aj celosvetová ekonomická recesia. Preto predpokladám, že koruna sa oslabí oproti EUR zhruba o päť percent, avšak oproti USD by toto oslabenie malo byť nižšie, pretože predpokladám posilnenie EUR oproti USD až na úroveň 98 centov ku koncu roka. Na negatívny vývoj koruny budú dosť významne vplývať aj blížiace sa Vianoce, keď očakávam zvýšený import, a teda zvýšený dopyt po devízach. V neposlednom rade bude kurz SKK závislý od úspešnosti slovenskej ekonomiky, ale keďže sa blížia voľby, tak si myslím, že problémy ekonomiky budú riešené najmä verbálne a po voľbách uvidíme, koľko sľubov sa splní. Už sa teším na x-násobné platy, vysoké dôchodky, fungujúce zdravotníctvo a školstvo, vysokú vnútornú bezpečnosť a na všetko, čím sa dá charakterizovať "pošvajčiarskované" Slovensko.

5. V prvom rade by som neoddeľoval žiadne odvetvie národného hospodárstva, lebo sú navzájom prepojené. Za prioritnú úlohu považujem vytvorenie fungujúceho daňového systému, lebo od jeho funkcie sú odvodené všetky ostatné vzťahy. Je potrebné zladiť záujmy štátu so záujmami podnikateľov. Nie je mysliteľné, aby sa štát k podnikateľom, čiže k tvorcom hodnôt a daní správal ako k potenciálnym podvodníkom a z tohto hľadiska vytváral aj daňové predpisy. Je potrebné, aby daňové predpisy boli stabilné a nemeniace sa každý štvrťrok podľa toho, ako sa to komu páči. Je nevyhnutné vytvárať podmienky na podnikanie znižovaním priamych daní a rozhodujúcu príjmovú stránku štátneho rozpočtu orientovať na nepriame dane. V takomto prípade sa určite nájde viac peňazí pre zdravotníctvo, školstvo alebo justíciu. Zanedbávanie týchto odvetví sa prejaví až po čase na zdravotne podlomenom obyvateľstve, ktoré bude pýtať viac a viac peňazí, na nižšej vzdelanostnej úrovni obyvateľstva, ktoré znižuje našu ekonomickú výkonnosť a v neposlednom rade sa "podkapitalizovanie" justície prejaví na "gaunerizácii" našej spoločnosti.

6. Ako som už spomenul, absolútna väčšina problémov sa dá riešiť sfunkčnením daňového systému. Len ten podnikateľ, ktorého štát nedrží pod krkom a nevyhráža sa mu ustavičnými kontrolami, je schopný produkovať a súčasne rozširovať svoje aktivity, ktorých priamym následkom je zvyšovanie zamestnanosti. Je už načase, aby politici prestali riadiť ekonomiku štátu a ponechali to na podnikateľov, lebo tí už dokázali, že to vedia. Politici sú tu na to, aby vytvárali legislatívu. Najlepšou podporou podnikania, teda znižovania nezamestnanosti, je jasne definovaná legislatíva a korektný prístup zo strany kontrolných orgánov. Pod korektným prístupom mám na mysli aj to, že ak niekto porušuje zákony, tak nech ho odsúdia a zavrú, ale nech o tom stále nerečnia politici v médiách a nech nevytvárajú svojimi rečami negatívne nálady v neprospech celého podnikateľského sektora, čo v konečnom dôsledku vytvára aj negatívne ekonomické nálady. Je už načase povedať, že hodnoty, a teda aj zamestnanosť, vytvárajú podnikatelia a nie pracujúci ľud, lebo keď podnikateľ niečo nevymyslí a nedá im prácu, tak pracujúcemu ľudu nezostane nič okrem voľne položených rúk a siláckych rečí. Je načase zreálniť spoločenské vzťahy a prestať sa klamať socialistickou demagógiou.

7. Vzhľadom na to, že naša činnosť sa orientuje výhradne na obchodovanie na svetových akciových a devízových trhoch, je našim prvoradým cieľom umožniť aj našim klientom takéto obchodovanie. Na tento účel sme spustili obchodovanie cez prvý on-line terminál, prostredníctvom ktorého naši klienti môžu otvárať a uzatvárať kontrakty v reálnom čase a bez poplatkov. Súčasne školíme klientov a vykonávame primerané marketingové aktivity, aby mali možnosť oboznámiť s obchodovaním prostredníctvom finančných derivátov. Je naším cieľom, aby aj naši ľudia mali možnosť zarábať na svetových finančných trhoch a aby boli úspešní. Ako firma sa snažíme poskytovať širokej verejnosti primeraný servis v tejto oblasti, ktorý sa skladá najmä z aktuálnych analýz akciových a devízových trhov, z investičných odporúčaní a z investičného trenažéru, prostredníctvom ktorého sa majú klienti možnosť naučiť zarábať na svetových finančných trhoch. Tento servis, ako aj naše služby môžu nielen naši klienti využívať zadarmo, ak sa napoja na našu web stránku www.bfx.sk.

Peter Lukeš, predseda predstavenstva Ditec, a. s., Bratislava

1. Slovensko podobne ako ostatné postkomunistické krajiny potrebuje mať stabilnú trhovú ekonomiku, ktorá by optimálne fungovala v danom geopolitickom priestore. Od optima sme ďaleko. V procese budovania v prvom polroku 2001 pozitívne vnímam predovšetkým rast zahraničných investícií, ktoré majú priamy vplyv od reštrukturalizácie ekonomiky až po sociálne zabezpečenie obyvateľstva a pomáhajú udržiavať stály rast HDP. Vďaka reštrukturalizácii bankového sektora sa aj banky začali správať oveľa trhovejšie, čo malo vplyv na kryštalizáciu podnikateľskej sféry. Zvýšila sa konkurencia, na trhu pôsobia životaschopné domáce i zahraničné podnikateľské subjekty. Problémom zostáva roztrieštená politická scéna, čoho dôsledkom sú veľmi komplikované postupy pri zavádzaní reforiem v zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére. Nepodarilo sa znížiť mieru nezamestnanosti, legislatíva, ktorá má bezprostredný vplyv na ekonomiku, napreduje veľmi pomaly a za samostatný negatívny fenomén považujem vymožiteľnosť práva.

2. Odvetvia plynárenského, automobilového, hutníckeho, petrochemického priemyslu a oblasť telekomunikácií. Hoci ťažko hovoriť v odvetviach, pretože väčšinou ide o jeden podnik, ktorý má však z ekonomického hľadiska veľký význam, lebo zabezpečujú podstatnú časť slovenského exportu. V súčasnosti je nevyhnutné zabezpečiť rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré by sa malo svojou produktivitou práce, flexibilitou a schopnosťou znížiť nezamestnanosť podieľať významným spôsobom na tvorbe HDP.

3. Bankový sektor predstavuje zrkadlo fungovania ekonomiky a naopak funkčný bankový sektor predstavuje nevyhnutnú podmienku pre podnikateľské subjekty na investovanie, zvyšovanie produktivity práce na rast konkurencieschopnosti v proexportných aktivitách. Preto reštrukturalizáciu a následnú privatizáciu kľúčových bánk, bankového sektora vnímam ako jednu z najdôležitejších reforiem v procese reštrukturalizácie a transformácie ekonomiky, ktorú sa vláde podarilo uskutočniť. Zvýšila sa tým konkurencia medzi jednotlivými bankami, tie sa začali správať výlučne trhovo. Prílev zahraničných investícií do bankového sektora nám umožňuje zapojiť sa do medzinárodných ekonomických štruktúr, a to má priamy vplyv na ďalšie zahraničné investície do rôznych oblastí priemyslu. Rozšírila sa aj množina bankových produktov. Z vlastných podnikateľských skúseností môžem potvrdiť, že súčinnosť a podpora bánk pri financovaní podnikateľských aktivít sa výrazne zlepšila a priblížila sa k fungovaniu bánk v zabehnutých trhových ekonomikách.

4. Menová situácia v SR je ovplyvňovaná domácimi a zahraničnými faktormi. Sila slovenskej koruny závisí predovšetkým od sily slovenskej ekonomiky. Negatívne kurz slovenskej koruny ovplyvňuje rastúci deficit SR v zahraničnom obchode, a tým deficit bežného účtu platobnej bilancie. Negatívne túto skutočnosť môže ešte ovplyvniť celosvetová recesia, prípadne recesia ekonomiky v USA a v Európe. Čiastočnou pozitívnou protiváhou proti týmto skutočnostiam je prílev zahraničných investícií, a to najmä ako súčasť privatizačného procesu. Ak zoberiem do úvahy smutné udalosti v septembri v USA, netrúfam si hodnotiť možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD.

5. Slovensko ako malá krajina s malou ekonomikou je veľmi závislá od okolitého prostredia. V dôsledku toho je z celospoločenského hľadiska nevyhnutná čo najrýchlejšia integrácia Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. V rámci slovenskej ekonomiky je potrebné dotiahnuť proces privatizácie a reštrukturalizácie bankového sektora a správne investovať z toho získané prostriedky. Dôležité je podstatne zvýšiť podporu malého a stredného podnikania, najmä úpravou legislatívy a daňových pravidiel. Z hľadiska zabezpečenia občanov je potrebné uskutočniť proces sociálnej reformy, reformy dôchodkového zabezpečenia, zdravotníctva a školstva.

6. Miera nezamestnanosti je tiež jeden z ukazovateľov sily ekonomiky. Nemožno ju riešiť z dlhodobého hľadiska administratívnymi opatreniami bez zmeny štruktúry a exportného potenciálu ekonomiky. Súčasná vysoká miera nezamestnanosti vyplýva z nevhodnej štruktúry ekonomiky a jej nedostatočnej schopnosti presadiť sa na zahraničných trhoch. Negatívnou skutočnosťou je zároveň veľká prezamestnanosť vo väčšine štátnych podnikov a v štátnej správe. Preto tiež zahraničné investície môžu dočasne spôsobiť zvýšenie miery nezamestnanosti. Správnymi systémovými opatreniami z dlhodobého hľadiska sa mi javia: a) optimálna podpora malému a strednému podnikaniu,
b) snaha o čo najväčší a najrýchlejší prílev zahraničných investícií na zmenu štruktúry podnikov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti doma a v zahraničí,
c) daňová a colná podpora pri zavádzaní aktivít napríklad v tzv. priemyselných parkoch,
d) podpora a daňové zvýhodňovanie na rozvoj cestovného ruchu.
Aj pri použití uvedených opatrení a pozitívnom vývoji ekonomiky si však len ťažko viem predstaviť pokles miery nezamestnanosti v horizonte 2 - 3 rokov pod hranicu 15 %.

7. Informatická spoločnosť poskytujúca služby zákazníkom má spomedzi všetkých odvetví najkratší inovačný cyklus, a ten sa ešte stále skracuje. Napriek tejto skutočnosti je naším cieľom poskytovať služby ešte kompletnejšie, rýchlejšie a s kvalitnou dlhodobou podporou zákazníkovi. Chceme sa tak ako po iné roky pohybovať niekde okolo špice "peletónu" IT firiem (Top 5). Pritom sme si za nový cieľ vytýčili etablovať sa vo všetkých zahraničných firmách, ktoré sa dostali na Slovensko v procese privatizácie. To znamená na jednej strane ešte užšie spolupracovať s najväčšími technologickými IT firmami (Cisco Systems, Microsoft, Oracle, IBM, Compaq, HP atď.), ktorých produkty integrujeme do jednotlivých riešení pre zákazníka až po úzku spoluprácu s najväčšími konzultačnými firmami v oblasti informatiky (Accenture, Cap Gemini Ernst & Young atď.). Samozrejme, musíme pritom investovať do našich zamestnancov, posielať ich na školenia a semináre, aby úspešne mohli riešiť náročné projekty. Ako významný cieľ na tento rok sme si vytýčili okrem riešenia komplexných projektov a kvalitných služieb inštalovať na slovenskom a českom trhu naše vlastné produkty v oblasti e-biznisu a internetu. Spomeniem predovšetkým platobný portál Monex, ktorý je zatiaľ úspešne inštalovaný v troch bankách (Tatra banka, PKB, Poštová banka) a umožňuje riešenie modelových situácií "obchodník-obchodník" a "obchodník-klient". Ďalším produktom je certifikačná autorita, ktorú by sme chceli priniesť na trh koncom roka. Certifikačná autorita by mala byť schopná vydávať certifikáty pre subjekty využívajúce elektronickú komunikáciu a elektronický podpis.

Alexander Pálffy, generálny riaditeľ a. s. Plastika Nitra
1. Už niekoľko rokov sa vlády snažia Slovensko orientovať smerom k Európskej únii, čo sa považuje za základný smer. Považujem to za veľmi pozitívne z dôvodu, že sa zabezpečí maximálny synergický efekt výhod polohy, ekonomiky, ale aj výrobných a mozgových kapacít. Relatívne kladne je možné hodnotiť aj úroveň inflácie za spomínané obdobie. Robiť komplexné hodnotenie mi neprináleží, napriek tomu vnímam ohromnú aktivitu podnikateľských subjektov nielen domácich, ale aj zahraničných na prežitie a prípadný rozvoj. Mnohé vyhlásenia našich politikov vnímam ako pokus o oživenie bez komplexného hľadiska na daný problém, teda veľmi populistické konanie bez záverečného účtu z hľadiska na vývoj krajiny. Tieto moje tvrdé slová potvrdzujú skutočnosti, že na Slovensku nezamestnanosť dosiahne v decembri 530- až 540-tisíc občanov. Podľa prognóz v januári 2002 to bude dokonca 550- až 560-tisíc vrátane toho, že sa v tomto roku očakáva rovnaký priemer ako v roku 2002. Za varujúce považujem obchodný deficit, ktorý sa v auguste vyšplhal na 8,9 % z HDP. Tieto výsledky môžu významne zúžiť kľúčový priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb našich bánk. Preto vláda, dovoľujem si tvrdiť, nevytvára dostatočné podmienky pre podnikateľov v oblasti exportu a chýbajú stimuly na intenzívnejší rozvoj. Z hľadiska zahraničných investorov chýba slovenskému podnikateľskému prostrediu transparentnosť legislatívy a osobitne daňovej. Preto vláda na poslednú chvíľu dodatočne navrhuje rôzne zmeny a dobrým príkladom tohto môjho tvrdenia je Devín banka. Samotné a zdravé podnikateľské prostredie tvorí územný celok s daným podnikom. Neskoré prijatie zákona o územných celkoch môže významne spomaliť aktivitu zahraničných investorov. Keď k tomu pripočítame rôzne oneskorené privatizačné kroky vlastného územného celku v oblasti infraštruktúry, ako napríklad kanalizácia a skladovanie odpadov a z toho vyplývajúcu neznalosť nákladov, tak chýbajú vlastne seriózne podklady pre podnikateľský zámer. Som toho názoru, tento krátky výpočet problémov len naznačuje to, že od vlády, ministrov a parlamentu sa musí požadovať vyššia koncepčnosť. Úplne samostatnú kapitolu v našom štáte tvorí problém vymožiteľnosti práva. Zatiaľ medzi poctivými podnikateľmi je mnoho indivíduí, ktoré zámerne zapríčinili pád niektorých bánk a prosperujúcich podnikov a nie sú možno ani trestne stíhané a s úsmevom ich stretávame na uliciach.

2. Pre Slovensko už tradične najväčší podiel tvorby HDP a zahraničného exportu zabezpečuje strojárstvo, ktoré je v súčasnosti chápané už len ako automobilový priemysel, a celá chémia vrátane gumárenského a farmaceutického priemyslu. V týchto odvetviach zaznamenávame žiaduce tendencie nielen rastu efektívnosti a konkurencieschopnosti, ale sa vytvárajú predpoklady na celosvetový globalizačný proces. Vlajkovými loďami sú Volkswagen Slovakia, Slovnaft, Matador Púchov, Slovakofarma Hlohovec. Ostatné sektory ďaleko zaostávajú, ale sú perspektívne možnosti. Za také považujem cestovný ruch, dopravu a poľnohospodárstvo. Z totálneho úpadku sa len veľmi ťažko zotaví celý drevársky priemysel vrátane nábytkárov. Relatívne málo sa hovorí o celulóze a papierenských komplexoch. Vzhľadom na významné výsledky hospodárenia, exportu a možnosti zabezpečenia surovinami z domácich zdrojov je tu významná perspektíva. Osobitnú kategóriu tvorí celý energetický a plynárenský sektor, ktorý má významné možnosti, ale hlavne aj rezervy.

3. Vlastné procesy sa začali už v roku 1993, a to preto, že napríklad VÚB v tom čase bojovala o medzinárodné uznanie. Posledné roky umožnili prípravu na vstup zahraničných investorov, čo považujem za jediný možný spôsob ako nás skutočne zapojiť do medzinárodných ekonomických štruktúr. Z dôvodu objektívnosti však musím konštatovať, že daň, ktorá padne na ramená daňových poplatníkov, je veľmi vysoká a dalo sa tomu objektívne zabrániť.

4. Žiaľ, posledné septembrové udalosti v USA významne budú rezonovať v celosvetovej ekonomike a budú mať dosah na vývoj kurzu všetkých mien. Je ťažko vyslovovať prognózy,
ale samotný vývoj už teraz poznamenáva našu obchodnú bilanciu. Môže znamenať spomalenie a pokles produkcie najvýznamnejších odvetví, a tým aj spomaliť už i tak pomalý rast HDP.

5. Musím konštatovať, že od roku 1990 chýbajú základné koncepčné dokumenty pre podnikateľskú sféru. Ako prvú zásadnú vec, ktorú už nemáme možnosť v podstate napraviť, bola koncepcia privatizácie a samotný proces zmeny vlastníckych vzťahov. Paralelne s týmto procesom malo nasledovať spracovanie rozvoja infraštruktúry (diaľnice, letecká doprava, turistický ruch). Pokusy o spracovanie energetickej koncepcie a zásadnej hospodárskej politiky vrátane vedy, techniky a školstva sa síce zaznamenali, ale nedôsledne časovo plnené. Tieto principiálne dokumenty spracovať na časový horizont 5 až 15 rokov považujem za nevyhnutné v krátkom čase nielen rozpracovať, ale aj začať plniť.

6. Určite by som zrušil verejnoprospešné práce a mnoho zamestnancov štátnej správy. Musíme si uvedomiť, že práve oni nesú zodpovednosť za zlé hospodárenie a následné prepúšťanie. Vysoko neodborná účasť v dozorných radách a v predstavenstvách v mnohých podnikoch má za následok hromadné prepúšťanie alebo i mnohé konkurzy podnikov. Často sa stáva, že neodborná privatizácia predlžuje ekonomickú agóniu podniku a má za následok tzv. sociálnu únavu národa, čo sa odráža významne na hospodárskych výsledkoch. Na zníženie nezamestnanosti sa musíme vybrať cestou zásadnej podpory malých a stredných podnikateľov, agroturizmu, cestovného ruchu a poľnohospodárstva. V oblasti priemyslu je potrebné využiť zvýšenú podporu zahraničných investorov, okrem iného aj výstavbou priemyselných zón a markantných daňových úľav a iných systémových opatrení.

7. Prajem si, aby náš podnik hospodáril s kladným výsledkom. Chceme posilniť naše pozície nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu. Prioritou je ČR, ale i SNŠ a Ukrajina. Želám si, aby sme naplnili sociálny program vrátane vzdelávania. Manažment vie, že v podniku sú pracovití ľudia, ktorí žijú nielen pre firmu, ale pre celý región. Chceme aktívne ovplyvňovať poslancov, aby prijímané zákony pre rezort chémie boli odborne a legislatívne na úrovni EÚ.

Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarne Podbrezová.

1. Za pozitívne v slovenskej ekonomike je nesporne možné hodnotiť jej orientáciu na Európsku úniu, ako základný smer vývoja do budúcnosti. Každý človek, aj bez ekonomického vzdelania vie, že zapojenie maličkej slovenskej ekonomiky do európskej umožní subjektom na Slovensku oveľa viac využívať svoje výrobné i mozgové kapacity. Kladne treba hodnotiť aj vývoj v oblasti daňovej politiky, aj keď, samozrejme, neexistujú dane, ktoré by nemohli byť nižšie, ako sú dnes. Ide o otázku dnes veľmi diskutovanú. Mám však obavy, že naši politici si z toho robia diskusné fórum. O daniach nediskutujeme v celej rovine a veľmi často sa stáva, že hovoríme o daniach priamych a zabúdame na tie nepriame. Prvovýroba je daňovým zaťažením vždy postihnutá najviac. Na druhej strane je potrebné otvorene priznať, že daňové zaťaženie v roku 2001 je omnoho miernejšie, ako to bolo v uplynulých rokoch, a tak subjekty, ktoré seriózne pracujú, majú vytvorené lepšie podmienky na svoj súčasný aj budúci rozvoj. Verím, že v budúcnosti bude táto otázka v celom rozsahu pozitívne prehodnotená smerom dole. Ako nezvládnuté v slovenskej ekonomike považujem zabezpečenie vymožiteľnosti práva. Ide o často diskutovaný problém a je potrebné otvorene povedať, že za súčasný stav v tejto oblasti zodpovedá vláda, minister spravodlivosti, parlament na čele s predsedom. Títo ľudia si neuvedomujú svoju zodpovednosť za to, že miliardy a miliardy korún skončili na súkromných účtoch, či to bolo z podnikov alebo z bánk. Ľudia, ktorí spôsobili tento stav, chodia po Slovensku s úsmevom a vysmievajú sa každému slušnému človeku. Celé Slovensko bojuje s nedostatkom finančných prostriedkov na rozvoj kultúry, školstva, zdravotníctva, na veľké rozvojové programy, ako je napríklad diaľničná sieť, a to nehovorím, že v každom slušnom štáte fungujú letiská. Od vymožiteľnosti práva sa odvíjajú mnohé ďalšie nedostatky, s ktorými sa v bežnom reálnom živote stretávame a vyriešenie ktorých nie je možné bez riešenia tejto základnej podmienky. Za veľmi problematické považujem aj vyhlásenie predsedu vlády, že rozpočet na rok 2002 napĺňa hlavné rozvojové programy Slovenska. Rád by som vedel, o ktoré programy ide, aby sme prípadne mohli trochu upriamiť aj orientáciu našej spoločnosti, aby sme mohli v budúcnosti lepšie využívať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorý, mimochodom, pomáhame napĺňať.

2. Skôr narodení si pamätajú, že pri každej výrobnej fabrike boli vybudované odborné školy zabezpečujúce výučbu v robotníckych profesiách potrebných na využitie výrobných kapacít v jednotlivých regiónoch. My sme toto všetko vďaka privatizácii, vďaka novým manažérom, novým politikom, ktorí vyrástli na Slovensku ako huby po daždi, zmietli zo sveta a čuduj sa svete, nové rozvojové programy, ktoré nám boli predostierané prostredníctvom týchto ľudí, sa neuplatnili. Ten, kto chodí po veľkom svete s otvorenými očami, vie, že aj v západných krajinách, v Amerike, ale aj na Strednom a Ďalekom východe sú výrobné kapacity využívané oveľa lepšie a mnohé špičkové výrobky vyrábajú na strojných zariadeniach so životnosťou desať, dvadsať, tridsať, ale aj päťdesiat rokov. Myslím si, že by sme mali omnoho viac využívať tie výrobné možnosti, ktoré sme na Slovensku mali a mali by sme sa snažiť o zapojenie tých výrobných činnosti, či už ide o stredný a ťažký priemysel, hutnícky, automobilový, textilný, sklársky, papierenský priemysel, do európskych štruktúr, pretože tu je potrebné hľadať garanciu zníženia počtu nezamestnaných na Slovensku. Jedným z programov, pre ktoré naša vláda nebola schopná vytvoriť vhodné podmienky, je rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, pre ktorý má naša krajina vynikajúce prírodné a kultúrne podmienky. Žiaľ, musím konštatovať, že zo strany vlády a parlamentu vidím veľmi málo úsilia o pokles počtu nezamestnaných na Slovensku. Samozrejme, teraz pred voľbami sa zobudia všetky politické strany a budú mať tisícpercentné návody, ako to zabezpečia. Predpokladám však, že hlavne tí nezamestnaní budú natoľko múdri, že budú počúvať, kto to rozpráva a zhodnotia jeho skutočné osobné výsledky dosiahnuté v oblasti manažmentu a koľko pracovných príležitostí vybudoval. Zároveň využívam túto príležitosť a prosím tých, ktorí nikdy nič neriadili, aby takéto reči neviedli a neokrádali ľudí o čas.

3. Som veľmi rád a veľmi pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa na Slovensko dostal zahraničný kapitál a rozhodujúce banky boli sprivatizované a že na Slovensko prišli bankové ústavy s dostatočnými finančnými rezervami. Veľmi pozitívne hodnotím sprivatizovanie Slovenskej sporiteľne, VÚB i ďalších bánk, pretože to je garancia zapojenia slovenskej ekonomiky do európskej ekonomiky. Na základe našich skúseností môžem konštatovať, že aj prístup týchto bánk k podnikateľským zámerom spoločností, ktoré dokážu garantovať naplnenie svojich zámerov, je veľmi seriózny a dávajú týmto spoločnostiam garanciu ich ďalšieho rozvoja. Veľmi špecifické postavenie majú banky, ktoré sa dostali do problémov. Tu je však potrebné uvedomiť si problematiku vymožiteľnosti práva a spýtať sa zodpovedných, ako je možné, že k takému niečomu došlo a ako je možné, že naši susedia v Českej republike, ktorých mnohí tak radi kritizujeme, sa dokážu vyrovnať s touto problematikou a my Slováci nie.

4. Táto otázka je veľmi problematická, pretože udalosti, ku ktorým došlo v uplynulých dňoch v USA, sú nesmierne poľutovaniahodné a budú mať negatívny dosah aj oproti euru, a tým i oproti slovenskej korune. Sila slovenskej koruny je daná silou slovenskej ekonomiky. Kým nedokážeme zabezpečiť jej rozvoj, kým Slovensko nebude zapojené do európskych štruktúr, jej sila bude veľmi slabá. Som však presvedčený, že Slovensko sa v krátkom čase stane členským štátom EÚ a slovenská mena pomaly prestane existovať. Pre našu spoločnosť, patriacu do malej skupiny podnikov, ktoré podstatnú časť svojej produkcie predávajú na zahraničných trhoch, bude prechod na euro veľmi príjemný.

5. To nie je mojím poslaním. Mojou povinnosťou je definovať hlavné úlohy pre rozvoj spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktoré máme presne definované na nasledujúcich päť až desať rokov a v budúcnosti sa môžeme k tejto otázke vrátiť. Ja sa však niekoľko rokov domáham toho, aby zo strany kompetentných boli vytýčené hlavné rozvojové programy na desať a viac rokov a aby ich štát kopíroval svojím záujmom o vytváranie podmienok na ich naplnenie. Toto sa na Slovensku nedeje a vývoj ide živelne. Veľké spoločnosti sa musia o svoj rozvoj starať samy. Nepoznám rozvojové programy, na ktoré by štát v rozpočte vyčlenil väčšie finančné prostriedky. Pod pojmom väčšie chápem niekoľko miliardové investície, ktoré by zabezpečili naplnenie uvedených programov. Zoberme si veľmi jednoduchý príklad. Po tragických udalostiach v USA sú dosahy na leteckú dopravu, napríklad v Nemecku, samozrejme, veľké, ale štát vynakladá miliardy mariek, aby pomohol týmto spoločnostiam prežiť ťažké obdobie. Vie totiž, že to je jednou z dôležitých súčastí zabezpečenia životnej úrovne, podmienenej udržaním a rozvojom ekonomiky v tomto štáte. Na Slovensku sa to, žiaľ, nedeje. Všetky peniaze, ktoré zarobíme, dokážeme statočne prejesť a ešte sa pomaličky zadlžujeme. Myslím si, že Slovensko by sa mohlo oveľa viac, intenzívnejšie zadlžiť, ale iba v záujme naplnenia rozvojových programov. Akýkoľvek rozvojový program, pokiaľ však nebude podložený vymožiteľnosťou práva, nebude naplnený. Nechceme si uvedomiť, že za posledných desať rokoch sme dostali zdravotníctvo do situácie, keď súkromní lekári vyhlásia štrajk a nechajú pacienta napospas osudu. Zdravotné poisťovne sme dostali do pozície handrkovania sa , namiesto toho, aby štát garantoval seriózny výber poistného od všetkých občanov vrátane štátnych úradníkov. Pripustili sme veľmi veľa neporiadku, ktorý je potrebné odstrániť.

6. V prvom rade by som znížil stavy štátnych zamestnancov. Dal by som im lehotu na zamestnanie sa v priebehu troch-šiestich mesiacov v oblastiach, ktoré pomohli počas svojho účinkovania v štátnych funkciách vytvoriť. Znížil by som počty ľudí v samosprávach. Vytvorili sme totiž obrovskú armádu ľudí, ktorí nič neprodukujú a berú peniaze zo štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nových rozvojových programov by sme mali vytvoriť pre nezamestnaných nové pracovné príležitosti. Mali by sme prijať zákony, ktoré by prinútili ľudí na týchto programoch robiť. Viem, že sa to ťažko počúva nezamestnaným, ktorí chcú pracovať. Ak sa však nad tým poriadne zamyslíme, dôjdeme k záveru, že zníženie nezamestnanosti je možné iba dosiahnutím vymožiteľnosti práva, zamedzením vykrádania bankových inštitúcií, štátnych podnikov, zamedzením nerozumnej divokej privatizácie, vytvorením dlhodobo strategických rozvojových programov, na ktoré nebudú mať dosah žiadne politické strany a žiadne vývrtky vo voľbách. Len tak je totiž možné zabezpečiť rozvoj. Zdôrazňujem však, že sa necítim makroekonómom, ani ním nechcem byť, máme ich totiž dosť. Stačí si zapnúť prenos v parlamente a vidíme, koľko máme vzdelaných, múdrych ľudí, ktorí majú na všetko odpoveď, iba sa nehlásia k zodpovednosti.

7. Prajem si, aby sme hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom, aby sa nám podarilo rozvinúť ponuku pre odberateľov na všetkých trhoch, na ktorých predávame. Želám si, aby sme naplnili sociálny program, ktorý spoločnosť na tento rok postavila a som presvedčený, že splniť tieto úlohy sa nám podarí. A to preto, že vo vedení Železiarní Podbrezová sú ľudia, ktorí pre spoločnosť žijú, rozmýšľajú a konajú pre ňu a ich najvyšším cieľom je udržanie jej vysokej prosperity. V porovnaní s tými, ktorých som kritizoval, máme za sebou hospodárske výsledky. Na Slovensku takýchto a lepších spoločností nie je možno dostatok, ale sú a všetkým, ktorí pomohli udržať aj túto životnú úroveň, aj túto orientáciu Slovenska, je potrebné poďakovať. Noví politici, ktorí vzídu z najbližších volieb, by si mali uvedomiť, že na takýchto ľuďoch by mali byť postavené rozvojové programy Slovenska a nie na tých, za ktorými ostávajú tmavé diery bez svetla nádeje.

Viliam Veteška, predseda predstavenstva, Slovenské aerolínie, a. s.
1. Komplexné hodnotenie mi neprináleží, no napriek tomu vnímam ohromnú aktivitu veľkého množstva podnikateľských subjektov i samotných podnikateľov nielen prežiť, ale i zabezpečiť rozvoj. Naša ekonomika je pod dlhodobým tlakom všeobecného vývoja krajiny a mnoho pokusov o jej oživenie z komplexného hľadiska vidím skôr ako deklaratívne, teda na báze populizmu. Skutočnosť je taká, že koruna oslabla, nezamestnanosť stúpla, životná úroveň klesla. Za obrovský problém považujem, že rôzne teoretické úvahy sú ďaleko od reálnej praxe, a preto v mnohých prípadoch i dobrá myšlienka nenachádza cestu do reálneho ekonomického života.
2. Ukazuje sa, že klasické sú naďalej stabilné, dokonca potvrdzujú svoj rast. Nateraz sa javia dominantne odvetvia chemického a automobilového priemyslu. Osobitnú úlohu však musí hrať energetika a plynárenský priemysel. Svoje môže zohrať oblasť služieb, ale to by sme sa museli dopracovať k hotelového priemyslu a k priemyslu cestovného ruchu. Za najdôležitejšie však považujem koordinovanosť a súčinnosť medzi jednotlivými odvetviami, napríklad medzi dopravou a cestovným ruchom.

3. Šach, ktorý zohrali "neviditeľné ruky" v tomto sektore, aj naďalej môže mať dlhodobé následky. Za obrovské množstvo klasifikovaných úverov môžu konkrétni ľudia, a to isté platí aj o procese "ozdravovania" bánk. Prevládli skupinové záujmy a na skutočné výsledky si ešte budeme musieť počkať.

4. Vyše 14-percentnú infláciu považujem za vysokú. Ťažko sa zhodnocuje koruna nielen podnikateľom, ale hlavne radovým občanom sa poškodzujú ich úspory. Umelé kroky môžu korunu podržať len dočasne, skutočnou podporou by bola reálne silnejšia ekonomika. Pokiaľ ide o vývoj kurzu koruny, som skeptický. Sústavne musíme kalkulovať vysoké kurzové riziko, a to nie je tiež stabilizačný prvok, pokiaľ ide o postavenie výrobkov a služieb na trhu.

5. V kľúčových odvetviach by som ponechal významné postavenie štátu aj v podnikateľskom prostredí. Nie je pravda, že štát je zlý akcionár, ale zlí, slabí alebo špekulanti sú často zástupcovia štátu uplatňujúci jeho práva a záväzky. Ideme budovať priemyselné parky na zelenej lúke (to je tiež dobré), ale množstvo veľkých podnikov komplexne vybavených nám pustne. Ja viem, že je to ťažké, ale nech sa chopia riešenia schopní ľudia z praxe, ktorí na rozdiel od teoretikov vedia dosiahnuť aj nevyhnutné improvizačné postupy tak, aby nakoniec bol dosiahnutý cieľ - efektívna ekonomika. Z celospoločenského hľadiska by mal skončiť hon na čarodejnice. Je potrebné skončiť reálne majetkové priznania, tieto prírastky definitívne zdaniť a vytvoriť podmienky istoty pre ďalšie investície zo strany vlastných občanov. Peniaze zvonku treba prinavrátiť do našej ekonomiky. Musia sa skončiť útoky všetkých proti všetkým a mala by sa navodiť väčšia vzájomná úcta.

6. Je potrebné posilniť malých a stredných podnikateľov tzv. dlhými peniazmi. Odregulovať daňové zaťaženie, aby mohli naštartovať rozvojové impulzy tak v priemysle, ako aj v oblasti služieb. Zabrániť stavu, keď nezamestnaný berie podporu a ešte si privyrába doma či v zahraničí. Je potrebné zvýšiť tempo výstavby diaľnic a v oblasti služieb investovať do rozvoja turistického a hotelového priemyslu. Všetky opatrenia je potrebné robiť na základe výsledkov analýzy - kto sa podieľa na nezamestnanosti a kto sa priživuje na práci iných. Kroky musia byť rázne bez ohľadu na strach z volebných preferencií.

7. Do rozvoja sme už investovali viac ako 400 mil. Sk. Prial by som si, aby iniciatíva a peniaze neboli cieľavedome znehodnocované. Chceme rozšíriť letecký park o štyri lietadlá a rozšíriť pravidelné linky z Bratislavy do Mníchova, Zürichu, Bruselu a do Londýna. Predtým však, aby sa definitívne profesionálne vyrovnal vzťah štátu k Slovenským aerolíniám vložením lietadiel štátu do majetku akciovej spoločnosti, a tak definitívne stabilizovať doterajšie úspešné výsledky.

Ján Bočkay, riaditeľ Hotel Lux B&B

1. Priority definované alebo dávané do súvisu s politickou orientáciou alebo príslušnosťou nemožno nazvať prioritou alebo smerom. Zatiaľ je občan presvedčovaný, že je prioritné predať posledné najvýnosnejšie podniky, a potom všetkým odľahne, vyrovnajú sa dlhy, investujú sa peniaze na podporu a reštrukturalizáciu ekonomiky. HDP nerastie spôsobom, ktorý dáva perspektívu zníženej nezamestnanosti a znižovania tempa alebo miery inflácie. V prvom polroku to bol relatívne stabilný kurz slovenskej koruny, nie však asi k USD. Po posledných udalostiach je pozitívny vývoj SKK oproti USD. Obrovské tempo rastu deficitu obchodnej bilancie, ktoré nejaví žiadne známky spomalenia, vysoká nezamestnanosť, ak odpočítame Bratislavu, je stále okolo 20 % a vo viacerých regiónoch až 30 %, nedáva veľký dôvod na optimizmus. Hoci sa proklamuje rast nominálnych miezd, reálne to nie je cítiť.

2. Na výslní sú stále veľké podniky, ktoré exportujú, čiže sú orientované na export: Volkswagen, Slovnaft, Duslo Šaľa, Železiarne Podbrezová, Matador Púchov, U.S. Steel Košice. Keby však vláda venovala toľko pozornosti, prostriedkov a úľav malým a stredným firmám, výsledky slovenskej ekonomiky by boli určite oveľa lepšie. Je stále pravda, že veľkému sa viac dá, odpustí a strední a malí, ktorí vlastne všade vytvárajú zamestnanosť a prosperujúcu strednú vrstvu, ostávajú v tieni, prípadne sú podporovaní viac verbálne ako prakticky.

3. Ozdravovanie bánk mi pripadá ako kozmetika na chradnúcom pacientovi, aby dobre vyzeral na pohľad, dokonca až zdravo. Bez zdravých podnikov, ktoré sú životne dôležitými orgánmi pacienta, nemôžu dobre fungovať v budúcnosti ani tzv. ozdravné banky. Neviem, prečo sa to nazýva ozdravný proces, keď treba vložiť obrovské prostriedky, ktoré nakoniec zaplatí občan a prínos po ich transformácii, prípadne predaji je viac ako diskutabilný. Za povšimnutie stoja úrokové miery, ktoré sa konečne pohli smerom dolu, jedno je však proklamovaná miera a druhé je skutočnosť. Najmä v prostredí malých a stredných podnikov nejde o nižšie hranice úrokových mier, ale skoro zásadne o hornú hranicu proklamovaného rozpätia. V službách je ešte stále problém úverovanie na dlhšie obdobie, teda na viac ako päť rokov je skôr výnimkou. Pretože pôsobím v oblasti cestovného ruchu, dovolím si tvrdiť, že tomuto odvetviu sa ozdravovací proces bánk viac-menej vyhýba. Neexistuje, dovolím si tvrdiť, banka, ktorá prioritne a programovo pracuje pre toto odvetvie.

4. Po posledných udalostiach, najmä v USA, je ťažko vyslovovať prognózy, zrejme sa vývoj vo svete dotkne i slovenskej ekonomiky. Rastúci deficit obchodnej bilancie a možný dosah situácie vo svete na export môže zasiahnuť slovenskú menu a spomaliť už i tak pomalý rast úrovne HDP.

5. Podpora, ale aktívna podpora malých a stredných podnikov. Stále sa stretávame s ignorovaním sféry služieb, teda cestovného ruchu ako odvetvia. Vo svete je to jedno z najproduktívnejších odvetví, ktorého výkony rastú rýchlejšie a sú vyššie ako v automobilovom priemysle. U nás je tento fenomén frekventovanejšie spomínaný len v období pred voľbami. Nejde tu o programovanú, ustavičnú podporu zo strany vlády. V systéme ministerstva hospodárstva je to prívesok, ktorý je viac-menej trpený alebo sporadicky podporovaný, keď sa to niekomu hodí. Pokiaľ sa podpora tohto odvetvia nedostane aspoň na úroveň susedných štátov ako Maďarsko, Poľsko, ČR, Rakúsko, Slovinsko, nie je možné hovoriť vážne o podpore cestovného ruchu.

6. Potenciál cestovného ruchu v oblasti znižovania miery nezamestnanosti je dnes v celom svete nevyvrátiteľný. Cestovný ruch zamestnáva vo svete 10 % práceschopného obyvateľstva, vytvára 10 % všetkých pracovných miest a podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu sa podieľa 11 percentami na svetovom HDP. V spojitosti so zvyšovaním životnej úrovne, predlžovaním voľného času a sústreďovaním osídlenia do veľkých miest a aglomerácií, modernizáciou dopravy a celkovou technizáciou spoločnosti sa rozvíja cestovný ruch v posledných desaťročiach veľmi dynamicky. Napriek niektorým výkyvom rastie v celosvetovom meradle počet účastníkov cestovného ruchu i jeho ekonomický efekt. V mnohých štátoch patrí cestovný ruch už v súčasnosti medzi najvýznamnejšie hospodárske odvetvia. Odborníci sa zhodujú v názoroch, že v 21. storočí sa stane cestovný ruch najvýznamnejším odvetvím hospodárstva. Medzinárodne sa hodnotí cestovný ruch predovšetkým z hľadiska devízových príjmov a z hľadiska jeho podielu na HDP. V rámci jednotlivých národných ekonomík sa oceňuje aj jeho prínos na vytváraní nových pracovných miest, na riešení rozvoja horských a odľahlých regiónov, málo vhodných na industrializáciu a efektívne poľnohospodárstvo. Štátne a ústredné hospodárske organizácie nemôžu v cestovnom ruchu vidieť len jeho ekonomický efekt, ale aj jeho sociálne, kultúrne a výchovné účinky, osobitne vo forme účelného využívania voľného času ako kvality života a životnej úrovne obyvateľstva. Prostredníctvom cestovného ruchu ekonomicky, ale aj devízovo zhodnocujeme ubytovacie, stravovacie, dopravné, sprievodcovské a iné služby, ale aj rôzne kultúrne, športové, spoločenské a iné programy. Jeho výhodou je, že ide spravidla o okamžité hotovostné platby a v značnom rozsahu dokonca o platby vopred.

7. Po 34 rokoch strávených v tejto profesii a z toho vlastne všetky v hotelierstve či v cestovnom ruchu je jednoduchá odpoveď. Napriek ťažkým podmienkam, zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva, udržať a zvyšovať úroveň a kvalitu služieb. Byť a pracovať v službách nemusí znamenať nič menejcenné, náš návštevník je hosť a my sme hostitelia, a tak sa musíme správať. Viesť firmu tak, aby sme prosperovali, aby sme sa dočkali lepších pomerov v podpore malého a stredného podnikania a, samozrejme, v cestovnom ruchu.

Richard Frimmel, starosta Bratislava - Nové Mesto

1. Pozitívne hodnotím nižšiu cenu peňazí. Úvery v mierach 25 a viac percent nahradili úvery 8 - 15 %. Zároveň termínované vklady vo výške maximálne 7 % nútia investorov finančné prostriedky vkladať do investícií. Žiaľ, výkyvy v politike sa ešte stále prejavujú v ekonomike.

2. Bez ohľadu na mieru, ktorú tvorí národný dôchodok, považujem stavebníctvo a jeho rozvoj za veľmi dôležitý pre vývoj celého hospodárstva. Zamestnáva veľké množstvo ľudí, ako aj pre jeho rozmanitú štruktúru pracovníkov (od pomocných robotníkov až po špičkových odborníkov). Zároveň viaže na seba veľa pracovníkov iných odvetví hospodárstva. V oblasti stavebníctva nikdy nebudú v krajine, ako je Slovensko zanedbateľné štátne zákazky, ktoré už dnes poriadne ani neevidujeme:

- výstavba komunikačnej siete a diaľnic,

- výstavba informačných a ostatných sietí,

- výstavba vodných diel národného významu,

- meliorácia a úprava tokov riek a potokov,

- bytová výstavba.

V posledných desiatich rokoch žijeme z predchádzajúceho obdobia a význačné zákazky štát nerealizoval. Ďalšou oblasťou, ktorá nie je štátom, ale ani politicky dostatočne podporovaná, je turizmus a využívanie krás Slovenska. Netransparentná politika v tejto oblasti odrádza od návštevy našej krajiny množstvo turistov. Považujem to za dôležité, pretože sú oblasti Slovenska, kde, keď chceme, aby ľudia žili, tak je potrebné im pomôcť. Nie je problém hovoriť o ďalších oblastiach národného hospodárstva, ale myslím si, že podpora týchto dvoch oblastí povedie k rovnomernejšiemu rozvoju našej krajiny, kým ostatné budú vytvárať bohaté mestá a hladové doliny, spojené s migráciou obyvateľstva.

3. Bankový sektor vnímam predovšetkým ako partnera pri zabezpečovaní finančných operácií vo vzťahu k rozpočtu našej mestskej časti. Skúsenosti s bankami, s ktorými spolupracujeme, sú dobré a v predchádzajúcich rokoch boli bezproblémové. Nie je však medzi nimi žiadna z uvedených bánk, ktoré sú spomenuté v otázke. Ozdravný proces v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB vnímam tak, ako väčšina občanov Slovenska, s rozpakmi. Nie je mi úplne jasný pomer vložených prostriedkov, ktoré boli potrebné na ozdravenie týchto bankových inštitúcií a následný prínos pre našu ekonomiku.

4. Hodnotu slovenskej koruny oproti EUR a USD už by nemali ovplyvniť žiadne politické kauzy, ani voľby do vyšších územných celkov, pretože ich dosah je len lokálny. Myslím si, že v druhom polroku 2001 bude slovenská koruna oproti uvedeným menám stabilizovaná.

5. Formulovať hlavné úlohy pre hospodárstvo a podnikanie sa v súčasnej etape vývoja našej spoločnosti neodvážim. Myslím si však, že ďalší rozvoj nášho hospodárstva a podnikateľskej sféry bude priamo úmerný stabilizovaným "pravidlám hry" najmä v daňovej oblasti.

6. Nezamestnanosť ako fenomén našej krajiny je riešená úradnícky, bez kúska citu, vzájomnej väzby tých, čo za nezamestnanosť na Slovensku zodpovedajú a jej dôsledkov. Každý nezamestnaný znamená nulový príjem pre obec prostredníctvom podielových daní. Obciam treba odovzdať čo najviac kompetencií v riešení zamestnanosti a nezamestnanosti, lebo majú najviac informácií o práci "na čierno" svojich občanov, ako aj o ich vzťahu k práci. Čo najviac kompetencií im treba dať v oblasti evidencie nezamestnaných. Zároveň je potrebné vytvoriť právne inštitúty, aby aj nezamestnaný musel niekoľko hodín denne pracovať vo "verejnoprospešných prácach", a až potom mal nárok na príspevok v nezamestnanosti.

7. Mestská časť plní svoje úlohy v zmysle schváleného rozpočtu na rok 2001. Môže ich plniť len pri dostatočnom príjme. Aj pri vynakladaní väčšej snahy ako v predchádzajúcom období rastie snaha daňovníkov neplatiť povinné dane, poplatky či zmluvné záväzky. Manažovaním pohľadávok ako nového ekonomického fenoménu v mestskej časti Bratislava - Nové Mesto držíme úroveň príjmov na prijateľnej výške, a tým sa vytvárajú podmienky na splnenie úloh rozpočtového roka. Cieľom je dosiahnuť mierne prebytkový rozpočet pri splnení prijatých úloh.

Ján Jasovský, poslanec Národnej rady SR

1. Domnievam sa, že základným nedostatkom hospodárskej politiky SR je nesystémovosť. Pri hodnotení základných ukazovateľov je potrebné vychádzať z dôkladných analýz makro- a mikroukazovateľov a ich vzájomnej afinity. Obávam sa, že sa stávame jedným z veľmi chudobných štátov v Európe, pretože aj prílev zahraničných investorov je skôr motivovaný lacnou kvalifikovanou pracovnou silou. Príjmy štátneho rozpočtu aj vplyvom čiernej a sivej ekonomiky sú nedostatočné, pričom nie sú vytvorené vnútorné rezervy v štátnom rozpočte. Platby občanov za služby sú vysoké, pohľadávky málo aktívne, deblokácie sú stratové. A čo považujem za mimoriadny nedostatok je, že príjmy z privatizácie nejdú na rozvoj ekonomiky, výrobných programov a do samospráv, ale ich prejedáme. Uvediem niekoľko konkrétnych čísel. HDP za posledné dva roky rástol pomalým tempom (1,2, resp. 2,2 %, čo je nižší rast ako v Maďarsku, Poľsku, ČR, Slovinsku) a vôbec nedosahuje úroveň rastu z obdobia Mečiarovej vlády. Inflácia sa zvýšila na 10,6 až 12 %. Miera nezamestnanosti dosiahla katastrofálne rozmery 18 - 20 % a sme na poprednom mieste v Európe. Saldo bežného účtu k HDP v roku 1998 tvorilo až mínus 10 %, čo je najvyššia úroveň zo všetkých transformujúcich sa krajín. Ťažko je hľadať národohospodársky ukazovateľ, ktorý by identifikoval pozitívne zmeny v slovenskej ekonomike. Vláde sa nepodarilo vytvoriť podnikateľské prostredie, ktoré by motivovalo k rozvoju aktivít. Prijímaná legislatíva je pre malých a stredných podnikateľov skôr demotivujúca.

2. Niektoré slovenské podniky už prejavujú životaschopnosť, a treba pre ne vytvoriť tie isté ekonomické podmienky ako pre zahraničných investorov tak, aby sa ich konkurenčná schopnosť neznižovala a aby prežili v tvrdej konkurencii na svetových trhoch. Druhou skupinou podnikov, ktoré treba podporiť, sú podniky, ktoré spracúvajú domácu surovinu. Napríklad v minulom roku sa zo Slovenska vyviezlo viac ako 1,7 milióna kubíkov surového dreva. Ide o vzácnu obnoviteľnú surovinu, ktorej finalizácia môže prispieť k vytvoreniu 8- až 10-tisíc pracovných miest. Nie som proti liberalizácii zahraničného obchodu, ale spoliehať sa len na trh, ktorý vyselektuje schopných a neschopných, je naivná ekonomická politika. Podpora firiem, ktoré spracúvajú domácu surovinu, je atraktívna a efektívna. Strojársky priemysel má kapitál v kvalitnej pracovnej sile. Potrebuje však okrem peňazí aj prístup na zahraničné trhy, čo je problém riešiteľný v spolupráci so zahraničnými investormi. Veľké výrobné a obchodné transakcie potrebujú financovanie, čo by malo byť jednou z prioritných úloh bánk. Turistický priemysel na Slovensku má veľmi dobré prírodné podmienky, čo si však vyžaduje investície, vybudovanie infraštruktúry, veľa organizačnej práce a predovšetkým podporu vlády.

3. Slovenská koruna nekopíruje skutočný stav našej ekonomiky. Predaj (po ozdravení a reštrukturalizácii) bankových domov je minimálne o jednu tretinu podhodnotený, ako je ich skutočná cena. Núka sa otázka. Bolo to potrebné? Odpoveď je komplikovaná, lebo za tým stojí politické rozhodnutie. Pretože sa domnievam, že to nebolo ekonomicky odborné rozhodnutie, nesie vláda plnú zodpovednosť za tieto transakcie. Ako budú zabezpečené relevantné informácie o fyzických a právnických osobách? Bankový sektor vnímam rozpačito, s určitou nedôverou, lebo výsledky ozdravovacieho procesu Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB neboli transparentné, boli skôr účelové a nechránili záujmy štátu. Dotácia bánk z prostriedkov občanov a následne ich predaj je aj neúcta k občanovi, pretože táto obchodno-finančná transakcia nie je ozdravovacím krokom, ale škodou na občanovi. Vstup zahraničných bánk do slovenského finančného systému je dominantný a prakticky bude ovládať slovenský finančný trh. Je naivné si myslieť, že zahraničné banky nemajú svoje vlastné záujmy, ktoré sa zatiaľ nedajú presne identifikovať. Nie je možné očakávať, že slovenský transformujúci sa priemysel je schopný splniť tie isté podmienky ako stabilizované zahraničné firmy.

4. Menová situácia SR je odrazom úrovne ekonomiky štátu a odrazom politických turbulencií a kríz v spoločnosti. Vývoj kurzu nie je možné posudzovať za obdobie niekoľkých mesiacov. Krátkodobé výkyvy sú často spôsobené špekulatívnymi postupmi na finančných trhoch, ale aj politickými udalosťami. Takéto krátkodobé hodnotenie sa často zneužíva na politikárčenie. Dobre sa pamätám na vystúpenie ministerky financií, ktorá zdôvodňovala poklesy kurzov vypísaním referenda a podobne. Takýmto hodnoteniam by som sa rád vyhol. Príčiny krátkodobých výkyvov sú totiž niekedy ťažko identifikovateľné. Dlhodobejšie trendy sú však jasné, pokles výmenného kurzu oproti EUR a tiež oproti USD. V medziročnom porovnaní sa koruna znehodnotila oproti EUR o viac ako 3 % a v porovnaní s USD až o 12,5 %. Iste to podporilo naše vývozné aktivity, ale platobnej bilancii zahraničného obchodu to veľmi nepomohlo. Znehodnotenie meny nekopíruje infláciu a aj podnik, ktorý exportuje na európske trhy, nakúpi menej domácej suroviny. Zdražujú sa domáce investície a aj cena pracovnej sily je relatívne drahšia. Čo ma však ešte znepokojuje, je výška úrokových mier vkladov občanov, pretože sú nižšie ako miera inflácie. Vklady občanov sa znehodnocujú a je len otázkou času, keď zistia, že viac je vlastne menej a znížia sa úspory obyvateľstva. Pokiaľ ide o očakávaný vývoj slovenskej koruny, bude naň pôsobiť vývoj deficitu štátneho rozpočtu, zahraničnoobchodná bilancia, ale aj stav slovenskej ekonomiky.

5. V rámci podnikania bude dôležitá úverová politika v právnom štáte, spravodlivé rozdeľovanie dotácií, ľudský prístup a medziľudské vzťahy. Pri definovaní hlavných úloh hospodárstva (podnikania) ide o pokračovanie riešení zmien štruktúry transformujúcej sa ekonomiky štátu. Medzi hlavné úlohy rozvoja patrí výroba i obchod, najmä odbyt. Štandardne podľa reálnych predpokladov mať významnú stratégiu odbytu (obchodu a zahraničného obchodu). Do výroby zapojiť čo najviac domácich subjektov. Jedným z hlavných cieľov je pripraviť slovenské podniky na vstup do EÚ tak, aby boli konkurencieschopné, aby už v prípravnej fáze nedochádzalo k ich likvidácii. Tomu je potrebné prispôsobiť legislatívu aj vyjednávací proces o vstupe do EÚ. Veľkou brzdou podnikov je rozsiahla platobná neschopnosť. Vývoj platobnej neschopnosti sa v posledných rokoch výrazne zrýchlil a jej objem presiahol tri štvrtiny HDP a v absolútnej hodnote to tvorí viac ako 500 mld. Sk. To môže stiahnuť do priepasti aj prosperujúce a vysoko ziskové podniky. A novoprijatá legislatíva nie je v tomto smere najšťastnejší krok, pretože nevychádza z ekonomickej reality. Je potrebné vážne sa zaoberať aj problémami riadenia akciových spoločností z hľadiska legislatívneho a etického. OECD odporučilo prijať štandardy správy podnikov, ku ktorým patria základné práva akcionárov, zodpovednosť členov správnych orgánov, rovnocenné zaobchádzanie s akcionármi, úloha záujmových skupín (vrátane regionálnych úrovní), ale predovšetkým zverejňovanie informácií a transparentnosť.

6. Záujmom každého občana by mal byť taký prístup, aby bol zamestnaný, a aby aj on urobil ústretové kroky na získanie zamestnania. Štát musí vytvárať podmienky aj pre podnikateľov, aby mohli zamestnávať bez zábran. V oblasti sivej a čiernej ekonomiky musí dôjsť k obratu, k urýchlenej náprave (tu sa pohybujú alebo sú veľké peniaze - možno presahujúce štátny rozpočet). Načrieť do latentných peňazí a premeniť tento pasystém na zdravo fungujúcu ekonomiku. Zatrhnúť rast počtu zbohatlíkov a podporovať poctivo nadobudnutý kapitál či osobný majetok (nadobudnutý podľa platných zákonov). Tu treba hľadať rozuzlenie príčin zaostávania ekonomiky. Veľkú časť energie spoločnosť spotrebúva na protizákonné hospodárenie (ako žiak, keď svoj osobný čas venuje písaniu ťahákov). Nezamestnanosť nie je len ekonomickým problémom. Sociálne dôsledky vysokej nezamestnanosti, ktoré ju sprevádzajú, ako je strata návykov k práci, kriminalita a niektoré ďalšie, majú trvalé následky. Učňovské školstvo je devastované a mladí ľudia nemajú možnosť získať profesionálnu odbornosť ani návyky k práci. To znehodnocuje kvalitu pracovnej sily. Často sa stretávame s podnikateľmi, ktorí hľadajú kvalitných elektrikárov, sústružníkov, strojných zámočníkov, zváračov a celý rad ďalších profesionálne zručných pracovníkov. Jednorazové kurzy nenahradia systematické vzdelávanie, môžu ho len doplniť a zlepšiť mobilitu pracovnej sily. Druhým problémom je vytváranie pracovných miest. Slovensko nie je bohaté na suroviny, a preto je hriech ich nefinalizovať. Turistický priemysel potenciálne môže vytvoriť niekoľko tisíc pracovných miest. Nemôžeme však malého podnikateľa, ktorý vlastní penzión a zamestnáva troch ľudí, ničiť daňami a odvodmi.

7. Ovplyvňovať poslancov, aby prijímané zákony, najmä pre rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií boli odborne a legislatívne na dobrej úrovni.

Miroslav Knitl, riaditeľ Sociálnej poisťovne

1. V prvom polroku 2001 pozitívne hodnotím pokračovanie negociačného procesu do EÚ a pokračovanie privatizácie. Tá však mohla byť rýchlejšia. Za problematické označujem nezvládnutie daňovej reformy kvôli neustálemu politikárčeniu.

2. Je to automobilový a chemický priemysel. Z firiem jednoznačne Volkswagen, Slovnaft a Duslo Šaľa.

3. Ozdravenie bankového sektora bolo príliš drahé a mnohokrát pomalé. Myslím si, že predovšetkým z politických dôvodov.

4. Pevne verím, že kurz sa stabilizuje. Samozrejme, že to bude závisieť hlavne od domácej politickej situácie.

5. Najvýznamnejšími úlohami sú zníženie daní, dôchodková reforma, riešenie nezamestnanosti, zrušenie niektorých ústredných orgánov štátnej správy a presun kompetencií na regióny.

6. Je potrebné prijať prísnejšie podmienky na registráciu nezamestnaných, pôjde o administratívne opatrenie. Zo systémových riešení je potrebné prijať zákony, ktoré budú motivovať zamestnávateľov. Mám na mysli jednoduchú a zrozumiteľnú legislatívu, vymožiteľnosť práva, zníženie daní a odvodov, žiadne výnimky.

7. Dokončiť racionalizáciu a pripraviť podmienky na spustenie dôchodkovej reformy.

Štefan Kassay, predseda dozornej rady I.D.C. Holding, a. s., Bratislava

1. Vidím to tak, že priemyselná produkcia rastie, ako to potvrdzuje prvý polrok. Veľké podniky sú stabilizované a rastie aj ich exportná výkonnosť. S tým súvisí aj začiatok rastu reálnych príjmov obyvateľstva. Rastie aj ich spotreba. Za pozitívne považujem dosiahnutie výrazných úspechov pri rokovaní o vstupe do EÚ. Oproti tomu sa mi javí, že sa nepodarilo zvládnuť v ekonomike vonkajšiu rovnováhu, definovanú vysokým deficitom zahraničného obchodu a zvýšeným importom. Nie je dobré, že máme vysokú nezamestnanosť. Z makroekonomického hľadiska nie je namieste neriešenie obmedzenia vládnych výdavkov. Tempo rastu vládnych výdavkov presahuje rast príjmov. Aj v našej firme pociťujem ako nefunkčné neriešenie oživenia kapitálového trhu a vytvorenia výkonného trhu na potravinárske komodity. V podnikateľskej sfére je dlhodobo neriešený problém v daňovej oblasti. Protistimulačne a bez vízie sú riešené daňové odvody so zreteľom len prijímať a spotrebovať bez výrazného efektu. V legislatíve chýba podpora podnikania a vytvárania vhodného prostredia pre subjekty, ktoré podnikajú, a to hlavne v oblasti malých a stredných firiem. Nie je dostatočná úroveň prípravy reformy verejnej správy, dôchodkového zabezpečenia, reforma zdravotníctva i školstva. Málo je rozvinutá infraštruktúra, cesty sú nekvalitné a absencia diaľnic a s tým spojený nerovnomerný rozvoj regiónov. Pre podmienky výroby je problematické zavedenie množstvových obmedzení dovozu cukru, ktoré majú za dôsledok deformácie cien cukru a sladidiel a zvýhodňujú výrobcov cukru.

2. Štruktúra priemyslu je stále zameraná na ťažký priemysel a spracovanie surovín s nízkou pridanou hodnotou. Toto treba zmeniť. Je nevyhnutné sa zamerať na priemysel a služby, ktoré majú budúcnosť a perspektívu s dôrazom na vytváranie nových pracovných príležitostí, vyššej pridanej hodnoty, zvýšenie exportu a environmentálnu bezchybnosť. Dôraz kladiem na potravinársky priemysel, nové technológie s vysokou pridanou hodnotou, služby a turistický ruch, ale tieto oblasti zatiaľ nie sú ani podporované, ani nemajú takú výkonnosť, aby sa naša ekonomika mohla o ne opierať.

3. Bankový sektor je podkapitalizovaný s veľkým množstvom malých bánk s pridelenou licenciou a nedostatočným a politicky motivovaným bankovým dozorom. Mám taký pocit, že nebol uskutočnený dôsledný dozor nad bankami, ktoré sa nesprávali v zmysle bankovej etiky. Štát riešil nezvládnutie bankového dozoru úpravou zákona v neprospech ochrany vkladov obyvateľstva a v rozpore so smernicami EÚ. Dosiaľ sa nedarí splniť cieľ zvýšenia základného imania podkapitalizovaných bánk, nie je snaha zo strany bánk so zahraničnou majetkovou účasťou ani v pobočkách zahraničných bánk. Takisto nie sú naplnené predpoklady o príleve zahraničného kapitálu do bankového sektora. Predaj bánk a ozdravenie zanechalo vysoké náklady na reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu bánk s majetkovou účasťou štátu a veľké pohľadávky v podobe nevymáhateľných úverov. Ako to vyplýva z prístupných materiálov, pri skrachovaných bankách konkurzy prebiehajú bez dostatočnej kontroly veriteľov. Pri speňažovaní majetkových hodnôt dodnes rozhodujú konkurzní správcovia, vymenovaní sudcami bez zohľadnenia návrhov najväčších veriteľov. Dosiaľ neboli ustanovené veriteľské zbory zložené zo zástupcov veriteľov, ktoré by mohli kontrolovať správcov a priebeh konkurzu vrátane speňažovania konkurznej podstaty. Pozitívnou stránkou je privatizácia bánk s majetkovou účasťou štátu a oddelenie štátu od bankového sektora a ich očistenie od klasifikovaných úverov, aj keď na úkor obyvateľstva Slovenska.

4. Prehlbuje sa vonkajšia nerovnováha v raste deficitu zahraničného obchodu, rastú dlžoby krajiny a na druhej strane zvyšujú sa rezervy a rastie prílev zahraničných investícií. Spomaľuje sa hospodársky rast v štátoch OECD, kde smeruje 90 % vývozu SR. Máme najvyššiu nezamestnanosť spomedzi všetkých krajín usilujúcich sa o vstup do EÚ, ktorá v druhom štvrťroku 2000 bola 19,1 %, v EÚ 8,4 %, v kandidátskych krajinách 12,5 %. Stavebníctvo stagnuje. Zvýšenie výdavkov spojené s neuhrádzaním faktúr krajských úradov, zadlženosť v polroku je na úrovni koncoročných z roku 2000. Rastie výška istiny štátneho dlhu splatného v tomto roku a predpokladaná roku 2002 je na úrovni 102,3 mld. Sk. Je veľa faktorov ovplyvňujúcich vývoj kurzu oproti USD a EUR, odhadoval by som asi 10-percentný rast, ale toto je oblasť veľmi špecifická.

5. Hlavne na úrovni štátnej správy treba vytvoriť prostredie na podnikanie a podporovať ho zákonmi a nariadeniami, ktoré zjednodušujú procesy a spriehľadňujú ich. Zabezpečí sa tak dodržiavanie práva a vymáhateľnosť. Je jasná vízia hospodárskej a legislatívnej politiky a decentralizovaná moc na nižšie správne celky. Ak to v stručnosti zhrniem, potom sú to: daňové a odvodové zaťaženie treba znížiť a sprehľadniť ich toky. Treba vypracovať daňovú legislatívu so zreteľom na oblasť upravujúcu zdaňovanie príjmov tak, aby sa stále nemenila a existovala vízia o jej transformácii. Upraviť systém nárokovania si odpočtov DPH pri použití faktoringu a princíp platenia preddavkov na DPH. Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku pri komoditách informačných technológií, dopravných prostriedkoch, štátna správa by nemala mať vyššie limity ako podnikateľská sféra. Vo vládnom návrhu zákona o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností treba znova zaviesť odvodové povinnosti. Vyvážiť
spôsob ochrany veriteľov a dlžníkov pri vyhlásení úpadku, ak má viacej veriteľov, ktorých pohľadávky sú staršie ako 30 dní. Pozornosť si zaslúži záložné právo, vymáhateľné právo a hypotekárne úvery. Reforma verejnej správy a s ňou spojená decentralizácia moci, právomocí, rozdelenia a výberu finančných prostriedkov. Treba zjednodušiť postupy zakladania právnych subjektov a začatia podnikania. Žiadajú sa zmeny vo fungovaní stredného a vysokého školstva, takisto dôchodkového a zdravotného systému.

6. Nie je to problém, ktorý je možné vyriešiť zo dňa na deň. Je to výsledok dlhého obdobia nekoncepčnosti jednotlivých vlád, ktoré používajú verejné výdavky na dočasné zníženie nezamestnanosti. Je potrebné vypracovať víziu na dlhšie obdobie a aby bola uvedená do života, bez ohľadu na vládne zoskupenie. V prípade nelegálne pracujúcich nepostupovať len reštriktívnymi opatreniami, ale zároveň vytvoriť lepšie podmienky, aby mohli nezamestnaní občania začať podnikať, znížiť povinné odvody podnikateľov, administratívnu náročnosť a rôzne byrokratické prekážky pri vedení finančnej agendy pracovných síl v podnikajúcom subjekte. Zmeniť situáciu v zamestnanosti absolventov škôl. V záujme uplatnenia mladých ľudí (bez praxe) v pracovnom procese je potrebné vhodne zladiť vzdelávanie s potrebami podnikateľského prostredia. Zmeniť treba princíp vzdelávania na stredných a vysokých školách. Do prípravy učebného procesu je dôležité zapojiť čo v najširšej miere podnikateľov, ktorí poznajú požiadavky praxe. Prostriedky vynaložené Národným úradom práce na rekvalifikačné kurzy by mali byť efektívne vynaložené, lebo sú vynaložené neefektívne a na aktívnu politiku ustavične klesajú (asi len 20,2 % absolventov si našlo zamestnanie). Rozbeh spoločných projektov orientovaných na podporu malých a stredných podnikov a zjednodušenie agendy.

7. Podstatne zvýšime nárast exportu do krajín V4 a EÚ. Zefektívnime vnútornú štruktúru so zameraním na exportné ciele. Ešte uvediem príklad dokumentujúci naše napredovanie: produkcia tvrdých cukríkov Verbena rastie neočakávaným spôsobom. Značka Sedit v Českej republike iba za prvý polrok predstavuje prírastok oproti vlaňajšku v korunách 21,2 %. Zlepšíme si postavenie na domácom trhu a prenikneme do povedomia stálych aj potenciálnych zákazníkov novými značkami. Ide nám o rast firmy, jej dôveryhodnosť. Máme dobrý zvuk u dodávateľov. Koncentrujeme sa na zníženie výrobnej spotreby, kde ešte možno veľa urobiť. Každý rok zvyšujeme rentabilitu využitia vlastného kapitálu, celkového kapitálu a úrokovej miery. Sme zdravá firma vo všetkých smeroch, kladieme dôraz na znalosti a ich využitie. Na tom základe dosahujeme čoraz lepšie výsledky, a preto sme zaujímaví aj pre banky a zahraničných investorov.

Andrej Glatz, generálny riaditeľ Motor-Car Wiesenthal & Co., generálne zastúpenie Daimler-Benz AG
1. Nastalo podstatné oživenie v oblasti predaja osobných áut všetkých značiek. Za porovnateľné obdobie prvého polroka oproti minulému polroku je to nárast o 33 %. To je, samozrejme, pozitívny signál, ktorý z niečoho pramení, a to z celkového oživenia hospodárskeho života krajiny. Mohlo by to byť lepšie, keby... tento štát si vytýčil jasné ciele a určil smerovanie, keby sme sa namiesto hašterenia usilovali o zjednocovanie názorov.
2. Najlepšie sa darí automobilovému a chemickému priemyslu. Malá krajina ako Slovensko iste nemá rozsiahlejší vlastný odbytový potenciál, a preto je pre ňu najvýhodnejšie napojiť sa na už jestvujúce odbytové kanály. Dnes totiž nie je až taký veľký problém niečo vyrobiť, ale predať. Preto považujem výrobu komponentov za najperspektívnejšiu oblasť.

3. Každé ozdravovanie je prínosom, isté však je, že na chyby (myslím niekedy aj úmyselné), ktoré niektorí predstavitelia týchto inštitúcií urobili, dopláca dnes štát, čiže každý z nás, a ak sme chceli banky privatizovať, museli sme za to zaplatiť všetci. Po predchádzajúcich "nenávratných" úveroch banky nechcú podstupovať ani minimálne riziká, a tak by sa zabezpečenia, ktoré žiadajú od (hlavne začínajúcich) podnikateľských subjektov, mohli rovno nazvať odmietnutím.

4. Očakávam a hlavne dúfam, že nenastanú veľké výkyvy, pretože pri našej činnosti sme už dosť doplatili na kurzové straty.

5. Hlavné úlohy a stratégiu pre hospodárstvo je potrebné jasne definovať vo vláde. Žiaľ, ak pre niekoho sú najnedostatkovejším tovarom peniaze, ťažko rozmýšľa o budúcnosti, ale snaží sa naplniť štátnu pokladnicu za každú cenu bez ohľadu na straty. Jednoznačne si myslím, že okrem iného je potrebné zvýhodniť investície, nielen miliardové, ale hlavne malé a stredné, ktoré sú v celom svete hybnou silou hospodárstva, tvorcom zamestnanosti a celkového rozvoja.

6. Je veľa čiernej práce, to znamená, že ľudia pracujú a sú odmeňovaní inými formami.

7. Rok 2001, zatiaľ osem mesiacov, je pre nás veľmi pozitívnym. Nárast predaja áut i tržieb zo služieb je veľmi sľubný. Chceli by sme ešte lepšie stabilizovať našu servisno-predajnú sieť tak, aby sme boli dobre pripravení na zvýšenie počtu predajov, v ktorý veľmi veríme v nasledujúcich rokoch a hlavne na zabezpečenie služieb pre našich dnešných aj budúcich zákazníkov. Máme perspektívy, veď zatiaľ čo v Taliansku na jedno auto pripadá 1,89 osôb, Rakúsku 2,1 osôb, v ČR tri osoby, tak v SR až 4,36 osôb.

Martin Krekáč, co-chairman, Amrop Jenewein Group

1. Pozitívne hodnotím najmä niektoré makroekonomické ukazovatele ako rast HDP. Negatívne vidím vysokú mieru nezamestnanosti, takmer neexistujúci kapitálový trh, pomalé alebo žiadne zásadné reformy v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému, regionálneho rozvoja a verejnej správy.

2. Kľúčové pre vývoj hospodárstva je najmä ozdravenie bankového sektora. Práve od neho bude závisieť rozvoj podnikateľského prostredia a zamestnanosti v budúcnosti. Dôležitými sektormi pre rozvoj slovenskej ekonomiky je tiež automobilový sektor, ktorý reprezentuje štvrtinu nášho exportu. Ďalším sektorom, ktorý by sa mal rozvíjať, sú informačné technológie, ktoré sú najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou.

3. Pozitívne vnímam privatizačný proces a vstup zahraničných investorov do bankového sektora. To umožní skvalitnenie bankového prostredia a nastolenie štandardných pomerov pri poskytovaní úverov a bankových produktov bežných pre vyspelé ekonomiky.

4. Kurz koruny bude závislý od politického a ekonomického vývoja v našej krajine a tiež od celkového vývoja na európskom a svetovom trhu.

5. Za najdôležitejšie považujem riešenie nezamestnanosti, ktorá je medzi najvyššími v Európe. Potrebné je tiež stále znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Za veľmi dôležité považujem zavádzanie transparentnosti pri verejnom obstarávaní. Pevne verím, že príde obdobie, keď sa pozície v štátnych podnikoch a v štátnej správe budú obsadzovať profesionálnymi postupmi bežnými v zahraničí.

6. Zníženie nezamestnanosti sa nedá dosiahnuť počas veľmi krátkeho obdobia. Z krátkodobého hľadiska musí byť uplatňovaná dôslednejšia kontrola čiernej práce. Riešenie nezamestnanosti absolventov by mohlo spočívať aj v daňových úľavách pri ich zamestnávaní. Kľúčom je však vypracovanie koncepcie dlhodobej zamestnanosti, ktorá by mala obsahovať aj koncepciu vzdelávania odborníkov v nadväznosti na potreby našej ekonomiky.

7. Poradenská skupina Amrop Jenewein Group okrem ustavičného rozvíjania poradenstva v oblasti vyhľadávania a výberu ľudských zdrojov klasickými a on-line spôsobmi (Executive Search, e-Recruiting) rozvíjania manažmentového poradenstva (manažérske a personálne audity, hodnotiace analýzy a štúdie) rozvíja nový typ poradenstva orientovaný na prístupový proces do EÚ (europoradenstvo) a naďalej bude aktívna aj pri podpore zahraničným investorom. Naším cieľom je pokračovať v úspešnej realizácii poradenských projektov v sektore energetiky a verejných služieb, a tiež vo vládnom a neziskovom sektore.

Ing. Ján Šimunek, predseda Slovenského mliekarenského zväzu a generálny riaditeľ Mliekospolu, a.s., Nové Zámky

1. Za rozhodujúce považujem zníženie daní podnikateľom. Zdá sa, že sa banky umúdrili, podnikateľom podávajú pomocnú ruku pri plnení podnikateľských zámerov a čo je dôležité, úvery sú prijateľnejšie ako v minulosti. Medzi pozitíva patrí aj stabilný kurz koruny voči EUR. Som rád, že v mliekarenskom priemysle sa presadzuje kvalita pred kvantitou, čo je zásluhou aj vstupu zahraničného kapitálu. V mliekarňach pribúdajú nové technologické zariadenia, čím sa dostávame na európsky štandard. To len naznačuje, že sme závislí od zahraničného kapitálu. Za nedostatok považujem neznižovanie nezamestnanosti, zvyšovanie cien za vodu, plyn i elektrickú energiu. Tieto vstupy do výroby negatívne pôsobia na rast cien mliečnych produktov, čo je voda na mlyn firmám dovážajúcim mliečne výrobky. Ešte stále zaostáva legislatíva za potrebou podnikateľov, rieši len nadstavbu, ale nedoceňuje prechodné obdobie vstupu do EÚ. Prečo sa zvyšuje nezamestnanosť? Je to dôsledok nekoncepčného postupu ekonomických ministrov.

2. Ak sa hovorí o prosperite národného hospodárstva, kladne sa hodnotí VSŽ, Slovnaft a Volkswagen. Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel sa kritizujú za neprosperitu. Naozaj je agrokomplex na tom tak zle? Ak pôda dostane, čo potrebuje, zarodí. Ak nie, vydáva nízke úrody. Žiaľ, poľnohospodári zápasia s finančnými ťažkosťami, nemajú peniaze na kúpu priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov, chýbajú im výkonné stroje. Nuž a v živočíšnej výrobe hovädzí dobytok i ošípané chovajú v pustnúcich objektoch. Aj napriek tomu v mnohých poľnohospodárskych podnikoch dosahujú vysokú úžitkovosť. Preto je aj z čoho v mliekarenskom priemysle vyrábať. Platí to aj o mäsokombinátoch. Či už mliekari, alebo mäsiari sa nemusia za kvalitu výrobkov hanbiť. Potvrdzujú to aj ocenenia, či už Nadáciou Slovak Gold, alebo na Agrokomplexe, ale aj na súťažiach v zahraničí, odkiaľ sa naši výrobcovia nikdy nevracajú s prázdnymi rukami.

3. Je len potešiteľné, že banky uvoľnili dosť finančných prostriedkov na ozdravenie ekonomiky. Predsa však by bankovníctvo malo vysielať ďalšie impulzy na podporu podnikateľskej činnosti a viac sprístupniť služby. Banky sú na pretrase dňa. Kritizovaná platobná disciplína, nie najlepšia pozícia veriteľa pri vymáhaní svojich práv sa odrazili v portfóliu všetkých bánk. Posledným negatívnym príkladom je Devín banka. O Slovenskej sporiteľni a IRB sa nevyjadrujem. Prebytok zdrojov v komerčných bankách umožňuje úverovanie reálneho - podnikového sektora, domácností a štátov za prijateľných úrokových podmienok. Lenže úverovanie podnikov, aj mliekarenských, je sporadické. Tu sa prejavuje nedotiahnutá reštrukturalizácia bankovníctva a podnikového sektora. Je potrebné posilniť úlohu veriteľa v procese vymáhania dlhu.

4. Keďže sa nám nedarí presadiť sa na zahraničných trhoch, naše saldo je pasívne. Ekonomika sa nerozbieha, stagnuje, preto predpokladám, že ostane na doterajšej úrovni. Na stabilnú menu vplýva znižovanie inflácie, aj napriek cenovej deregulácii cien, ale aj tempa rastu HDP a postupné ozdravovanie verejných financií. Veľa záleží na schopnosti vlády SR, ako zvládne štrukturálne reformy a prijatie opatrení na rast výkonnosti podnikovej sféry.

5. Pre rozvoj ľahkého priemyslu, stavebníctva a poľnohospodárstva by sa malo uvoľniť viac finančných prostriedkov, najmä pre malé a stredné podnikanie, čím sa vytvoria nové pracovné príležitosti, ktoré znížia výdavky na podpory pre nezamestnaných. Vláda by mala vyčleniť peniaze aj na podporu zahraničného obchodu. Čo tým myslím? Vytvoriť základňu na dlhodobé uplatňovanie našich výrobkov na zahraničných trhoch, čiže vytvárať stabilné podmienky pre vývoz. Treba uzatvárať také hospodárske zmluvy, ktoré by ušetrili investície vlády. Zdôrazňuje sa, že pre podnikanie sú najdôležitejšie jasné a stabilné pravidlá spolu so stabilnou menovou politikou. Ja sa s týmto nepísaným zákonom stotožňujem, lebo pre podnikateľov je dôležité dodržiavanie pravidiel v rámci národného hospodárstva.

6. Aj v súčasnosti, keď je pre nás vysoká miera nezamestnanosti strašiakom, vytvárame nové pracovné príležitosti. Zamestnali sme 35 žien. Riadime sa fortieľom slovenských syrárov, že kvalita otvára cestu na západné trhy. Objem vývozu do dolárovej oblasti sme vlani zvýšili na 400 mil. Sk, čo je takmer 40-percentná produkcia mliekarne. Mliekospol Nové Zámky dodáva do obchodov výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktoré vytvárajú zdroje na modernizáciu technologického zariadenia, a tým približovanie sa k štandardu EÚ.

7. Našou úlohou je upevniť si pozíciu na slovenskom mliekarenskom trhu, byť prvým alebo druhým podnikom v spracovaní mlieka. V tomto roku chceme vyviezť na západné trhy výrobky za 460 mil. Sk, stať sa lídrom vo výrobe čerstvých výrobkov a dostať sa do povedomia konzumentov sloganom: Čerstvé a zdravé mliečne výrobky z Mliekospolu, a.s., Nové Zámky s logom ZDRAVO, každý deň.

Jozef Mudrík, bývalý viceguvernér NBS

1. Prioritou slovenskej ekonomiky je v súčasnej etape hospodársky rast, samozrejme, udržateľný, čo nám zatiaľ nehrozí. Preto za uplynulé mesiace najvyššie hodnotím zrýchlenie rastu HDP ku koncu marca medziročne o 3 %, k tomu prispel aj relatívne stabilný kurz slovenskej koruny a pokračujúci pokles úrokových sadzieb nielen z vkladov, ale aj z úverov, hoci by som privítal, keby úvery podnikateľskému sektoru rástli rýchlejšie ako doteraz. Na druhej strane, napriek všetkým proklamáciám kompetentných, vážnou hrozbou zostáva vysoká nezamestnanosť a obnovenie rastu deficitu obchodnej bilancie, ktorý za päť mesiacov dosiahol 34 mld. Sk a má rastúcu tendenciu. Z krátkodobého hľadiska to nie je taký problém, kryje sa priamymi zahraničnými investíciami (prevažne príjmami z privatizácie), domnievam sa však, že pôjde o dlhodobú tendenciu a už dnes treba uvažovať o spôsobe jeho riešenia.

2. Zatiaľ dosiahnuté výsledky najviac pozitívne ovplyvňujú veľké exportne orientované firmy, ako je Volkswagen Slovakia, Slovnaft, U.S. Steel Košice, Duslo Šaľa, Matador Púchov, Železiarne Podbrezová a iné, ale aj firmy, ktoré uspokojujú domáci trh. Ide o to, aby zvyšovali efektívny čistý export. Stále však dávame málo priestoru malým a stredným firmám, ktoré považujem za živú vodu rozvoja podnikateľského sektora, najmä na Slovensku, ktorý dlhodobo trpí nedostatkom veľkého kapitálu.

3. Minulá vláda už začiatkom roku 1995 prijala uznesenie, ktoré obsahovalo ozdravenie bankového sektora a parlament novelizoval zákon o bankách, v ktorom ju k tomu zaviazal. Nemal však odvahu tento program uskutočniť a situácia v bankách sa rapídne zhoršovala. Len v dôsledku nezmyselného zahŕňania nesplácaných úrokov do výnosov sa za desať rokov suma niektorých stratových úverov zvýšila až 2,6-krát. Preto vysoko oceňujem odvahu a ochotu tejto vlády vziať na seba a na bedrá daňových poplatníkov bremeno nákladov na reštrukturalizáciu bánk. Žiaľ, odsúvanie riešenia tohto problému z minulosti, zvýšilo náklady na ozdravenie a zúžilo priestor na reštrukturalizáciu bánk na jeho totálnu privatizáciu do zahraničia. Po nástupe novej vlády sa začal ministerstvom hospodárstva pripravovať program ozdravenia podnikového sektora a ministerstvo financií s NBS osobitne program ozdravenia bánk. Po diskusiách sa správne dospelo k záveru, že ide o spoločný problém a prijal sa jednotný program ozdravenia bánk a podnikov. Prevažne sa realizuje len ozdravenie bánk. Ale bez zdravých podnikov nemôžu zdravo fungovať ani banky.

4. Súčasnú menovú situáciu v SR považujem za stabilizovanú a pre podnikateľský sektor priaznivú. Cena peňazí významne klesla a banky majú dostatok zdrojov na úverovanie. Treba však spoločne hľadať dobré projekty. Vo vývoji kurzu SKK oproti EUR neočakávam výraznejšie výkyvy, z dlhodobejších hľadísk by sa mal kurz SKK posilňovať.

5. Z názoru, ktorý som vyslovil v odpovedi na tretiu otázku, vyplýva aj môj názor na ďalší postup. To znamená viac pozornosti venovať ozdraveniu životaschopných a perspektívnych podnikov a využiť na to časť prostriedkov určených na ozdravenie bánk. O tom, ktoré to sú, by museli rozhodovať výlučne veritelia. Myslím si, že by to mohol byť potrebný rozvojový impulz ďalšieho hospodárskeho rastu.

6. Donedávna viacerí vládni predstavitelia zastávali názor, že nezamestnanosť nie je problém, ktorý má riešiť vláda. Ja si to nemyslím. V dôsledku výskytu choroby šialených kráv klesol aktívny turistický ruch vo Veľkej Británii. Britská vláda reagovala a prijala opatrenia na zlepšenie, napríklad Tony Blair sa rozhodol ísť príkladom a trávil dovolenku doma. Nespoliehajú sa len na zákonitosti trhu. Náš problém s nezamestnanosťou je väčší a očakával by som adekvátnejšiu reakciu.

7. Pre mňa ako dôchodcu táto otázka nie je aktuálna.

Ivan Saktor, prezident Konfederácie odborových zväzov SR

1. Pozitívne treba hodnotiť určitú stabilizáciu ekonomiky SR na mierne rastovej trajektórii po dvoch predchádzajúcich rokoch depresie. Treba však podčiarknuť cenu a obete, ktoré táto stabilizácia vyžadovala od obyvateľstva v predchádzajúcich rokoch: rast spotrebiteľských cien, pokles reálnych miezd, zníženie príjmov v domácnostiach zamestnancov a dôchodcov a vysokú nezamestnanosť. Za pozitívne považujem tiež prijatie Slovenska do OECD (a následne aj KOZ SR do TUAC), od čoho očakávame postupné pozitívne účinky na našu ekonomiku a v dôsledku toho aj priaznivé sociálne následky v budúcnosti. Ako negatíva súčasného vývoja ekonomiky SR treba uviesť zhoršujúcu sa bilanciu zahraničnoobchodnej bilancie, čo naznačuje, že potenciál stabilizačných opatrení zavedených vládou v predošlých rokoch sa už vyčerpáva a keďže adaptácia mikrosféry neprebieha dostatočne masívne a intenzívne, vývoj je znova v ohrození. Na zamedzenie takýchto výkyvov je potrebné prijať z úrovne vlády určité rozvojové podporné programy strategického charakteru. To sa doteraz nestalo, čo je trvalým negatívom.

2. Všetky stabilizované a perspektívne, konkurencieschopné podniky a odvetvia zabezpečujúce zamestnanosť. Samozrejme, preferovať treba tie, ktoré sú založené na sofistikovaných technológiách, na prevahe domácich použitých surovín a polotovarov a na vysokej pridanej hodnote. Žiaľ, nemáme veľa takýchto príkladov. Za rizikové faktory treba považovať závislosť slovenskej ekonomiky od niekoľko málo veľkých podnikov a produkcie založené na lacnej pracovnej sile.

3. Výsledky tzv. ozdravného procesu v najväčších slovenských bankách nás stoja prinajmenej 105 mld. Sk. Po ozdravovaní sa tieto banky predávajú (väčšinou lacno zahraničným kupcom) a výnosy z predaja sa použijú najmä do spotreby obyvateľstva a na riešenie akútnych problémov okruhu verejných financií. Nič z toho alebo len veľmi málo sa použije na rozvojové účely, či už do ekonomiky alebo na sociálne systémy. Z tohto hľadiska ide o stratový proces, ktorý by mal byť vyvážený prínosmi. Prvá fáza tejto prínosovosti, zníženie úrokových sadzieb na podnikateľské úvery, už nastala. Teraz pôjde o dovŕšenie zmyslu tohto ozdravného procesu: aby ozdravené banky mali pre koho vykonávať finančnú obsluhu, treba sa zamerať na podnikovú sféru. Oba procesy musia ísť súbežne.

4. Súčasná menová situácia v SR je ovplyvňovaná hlavne menovou politikou NBS, čo je stabilizujúci prvok v tejto oblasti na jednej strane a vývojom zahraničnoobchodnej platobnej bilancie, ako aj vývojom kurzov EUR a USD na druhej strane, čo sú v súčasnosti do určitej miery destabilizujúce prvky. Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a potreby, ktoré tu máme v sociálnej oblasti, je potrebné posilniť aj koordináciou menovej a fiskálnej politiky štátu a, prirodzene, cielenými aktivitami štátu do oblasti rozvoja hospodárstva.

5. Ak sa chceme v reálnom čase, čo aj proklamujeme, integrovať do EÚ, vyvstáva pre SR a jej hospodársku a sociálnu sféru komplexná úloha - pozdvihnúť kvalitatívnu úroveň všetkých procesov v týchto sférach na taký stupeň, ktorý by bol obojstranne akceptovateľný. Žiaľ, pri súčasných tempách rozvoja ekonomiky sa SR k EÚ nepribližuje, ale naopak, vzďaľuje. Nevyhnutná je akcelerácia ekonomického rastu až na hranicu trvalo udržateľného rozvoja. Z hľadiska záujmov odborov sú to oblasti: zamestnanosť a rast reálnych miezd.

6. Pri korelácii medzi rastom HDP a rastom zamestnanosti 0,13, ktorý u nás v súčasnosti približne platí, by dosiahnutie 15-percentnej hodnoty nezamestnanosti vyžadovalo oproti súčasnosti reálny nárast HDP o 30 - 35 %. Je zrejmé, že okamžité riešenie tu neexistuje. Na Slovensku je to otázka stredno- a dlhodobého (a to priaznivého) vývoja, a treba povedať, že 15-percentná hranica nezamestnanosti ešte vôbec nie je naším ideálom. Na druhej strane sú tu aj riziká zhoršenia vývoja. Okrem rozvojových procesov by sa mal štát v záujme celej spoločnosti v maximálnej možnej miere sústrediť na podporu reštrukturalizácie podnikového sektora a zvýšenie mobility pracovnej sily.

7. Po IV. zjazde KOZ SR v októbri 2000 sa naše aktivity zameriavajú na modernizáciu roztrieštenej odborárskej štruktúry, z ktorej vyplývali mnohokrát v minulosti málo razantné kroky na obhajobu práv zamestnancov, odborárov, ale aj ostatných sociálne ohrozených skupín občanov. Východiskovým cieľom je postupná integrácia jestvujúcich 38 odborových zväzov, tak ako to prebieha v ostatných krajinách. Rovnako ako v rokoch 1997 - 1998 nastavíme zrkadlo súčasnej vládnej garnitúre formou zverejnenia plnenia vládnych sľubov, hlasovania poslancov v NR SR v celej škále sociálnej problematiky, aby naši členovia dostali pravdivý obraz o realite predvolebných a vládnych sľubov. Svoje pôsobenie v RHSD v rámci sociálneho dialógu chceme už dnes ako jediní orientovať do tlaku na zachovanie sociálnych funkcií hospodárstva tak, ako to deklaruje Ústava SR, že „hospodárstvo sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“. Žiaľ, súčasná vládna, ale aj parlamentná garnitúra zabúda na to „sociálne“.

Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky

1. Pozitívne možno hodnotiť celkovú stabilizáciu makroekonomického prostredia. Hospodársky rast zaznamenaný za prvý polrok signalizuje mierne oživenie našej ekonomiky. V bankovom sektore došlo k zníženiu úrokových sadzieb pre podnikateľov, čo je jedným z predpokladov dynamickejšieho rozvoja podnikateľských aktivít. Naopak, za veľmi zaťažujúcu pre slovenskú ekonomiku pokladám stále mimoriadne vysokú mieru nezamestnanosti, jej riešeniu je potrebné venovať ešte viac pozornosti ako dosiaľ. Povážlivý je i vývoj deficitu zahraničnoobchodnej bilancie za obdobie prvého polroka. Poukazuje na skutočnosť, že vláda v oblasti exportu pre podnikateľov nevytvára dostatočné stimuly a vhodné podmienky na intenzívnejší rozvoj.

2. Významný vplyv na naše hospodárstvo majú podniky podieľajúce sa výraznou mierou na tvorbe HDP a na exporte. Sú prevažne orientované na surovinovo a energeticky náročnú výrobu s nižšou pridanou hodnotou. Aby naše hospodárstvo lepšie prosperovalo, mali by sme viac brať zreteľ na naše danosti a podmienky, ktoré máme k dispozícii. A v záujme trvalo udržateľného rozvoja je žiaduce zamerať sa na rozvoj moderných odvetví s vyššou pridanou hodnotou, založených na vyššej vzdelanostnej a inovačnej úrovni. Je našou veľkou chybou, že nedokážeme lepšie rozvíjať oblasť cestovného ruchu, ktorý by sa mohol stať jedným z ťahúňov našej ekonomiky.

3. Aj keď reštrukturalizácia našich najväčších bánk stála štát nemalé finančné prostriedky, v konečnom dôsledku bola nástrojom skvalitnenia slovenského bankového sektora. Tento proces bude prebiehať postupne a nepochybne pomôže zvýšiť konkurenciu v tejto oblasti. Myslím si, že je reálne predpokladať, že úvery pre podnikateľov sa postupne stanú dostupné za prijateľnejších podmienok, ako to bolo v minulosti. Dôvodom nízkej úverovej aktivity bánk v súčasnosti nie je nedostatok prostriedkov na financovanie hospodárstva, ale určitá zdržanlivosť, obozretnosť a nedôverčivosť pri posudzovaní projektov.

4. Slovenský menový vývoj možno považovať za relatívne vyrovnaný. Väzbou našej koruny na euro je určená jej závislosť od kurzu európskej meny oproti USD, ktorý sa bude vyvíjať podľa situácie na svetových finančných trhoch. Zníženie stability na slovenskej politickej scéne má tiež zákonite vplyv na kurz meny, čo by mali mať na zreteli naši politici. Ako sa bude kurz SKK vyvíjať v druhej polovici roka, závisí nielen od výkonnosti našej ekonomiky, ale aj od stability politickej situácie na Slovensku.

5. Hoci slovenská ekonomika zaznamenáva určitú stabilizáciu a oživenie, stav v akom sa v súčasnosti nachádza, nedáva dôvod na spokojnosť. Veľkým nebezpečenstvom je vývoj deficitu verejných financií. Sústavné vytváranie nových dlhov sa nám v budúcnosti môže vypomstiť, preto by bolo žiaduce zamerať sa na uskutočnenie takých opatrení, ktoré by tento nepriaznivý trend zmiernili. Za jednu z hlavných úloh v najbližšom období považujem skvalitnenie legislatívneho rámca so zreteľom na zabezpečenie vymožiteľnosti práva, zrýchlenie rozhodovania súdnych sporov a dôsledné uplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní. Rovnako dôležité je ukončenie reformy podnikovej sféry a s tým súvisiace riešenie štrukturálnych problémov slovenského hospodárstva. Na Slovensku prevažujú podniky s nízkou finalizáciou priemyselnej výroby. Preto je potrebné uskutočniť zmeny výrobných programov, ktoré by zvýšili finalizáciu výroby a podporili export. Riešenie štrukturálnych problémov podnikového sektora je dôležité aj preto, že jeho stav významne ovplyvňuje narastajúci deficit zahraničnej obchodnej bilancie.

6. Očakávať pokles nezamestnanosti na hodnotu 15 % pokladám v súčasnosti za nereálne. Zníženie jej úrovne si vyžaduje viacero opatrení, ktoré by mali smerovať k skvalitneniu podnikateľského prostredia a odstráneniu zaťažujúcej administratívy. Nepochybne účinné by bolo zníženie odvodového zaťaženia podnikateľov a zavedenie viacerých motivačných stimulov podnikania. Všetci očakávame, že projekty priemyselných parkov v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou vytvoria nové zaujímavé pracovné príležitosti. Rovnako potrebné je viac pozornosti venovať intenzívnemu uplatňovaniu opatrení na potláčanie tzv. čiernej práce. Vysoké percento absolventov vysokých a najmä stredných škôl, ktorí rozširujú rady nezamestnaných, poukazuje na skutočnosť, že by malo dôjsť k reforme nášho školstva. Bolo by vhodné zaviesť do našich stredných škôl nové študijné odbory takých profesií, o ktoré je na trhu práce záujem.

7.Bez odpovede.

Dušan Muňko, predseda predstavenstva Satur Travel

1. Z makroekonomického hľadiska pozitívne možno hodnotiť iba tendenciu pozvoľného rastu HDP, ktorý v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol približne o 3 % v stálych cenách roku 1995. Napriek tomu sa nedarí dosahovať základné ciele programového vyhlásenia Dzurindovej vlády, najmä úlohu „zastaviť hospodársky úpadok a stabilizovať ekonomiky a vytvárať predpoklady na rast životnej úrovne ľudí“. Nenastalo sľubované oživenie ekonomiky, prevláda pesimizmus, narastá chudoba spôsobená nezamestnanosťou takmer jednej pätiny obyvateľstva. Priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, teda hlavné odvetvia, ktoré by mali dynamizovať tvorby spoločenských zdrojov, nedosahujú úroveň zo začiatku roku 1996. Nepociťujú ani dostatočnú pomoc štátu, smerujúcu k ich oživeniu. Celé úsilie vládnutia sa orientuje na privatizáciu a riešenie podružných problémov, pritom hlavné veci, ktoré by mali podporiť celkový rast zdrojov ekonomiky, zostávajú bez náležitej starostlivosti vládnych orgánov.

2. Podľa môjho názoru a dostupných informácií rozhodujúcu úlohu budú vo výrobe i v zahraničnom obchode zohrávať najmä odvetvia strojárstva a chemického priemyslu. Z podnikov je to hlavne Volkswagen Bratislava, Slovnaft Bratislava, Matador Púchov, VSŽ a U.S. Steel Košice, Slovalco Žiar nad Hronom, ale aj SCP Ružomberok, Izomat Nová Baňa, Palma - Tumys Bratislava, ako i ďalšie podniky a korporácie. Vychádzam z toho, že v týchto podnikoch podľa ich výsledkov za minulé roky i v tomto roku vládne poriadok a technologická disciplína a vedú ich schopní manažéri.

3. U nás je problematické hovoriť o bankovom sektore ako o ústavoch, ktoré pomáhajú rastu ekonomiky a k zhodnocovaniu úspor obyvateľstva. Prevádzkové a investičné úvery sú často pre podnikateľské subjekty nedostupné a zaťažujú náklady podnikov vysokými úrokmi. Podľa niektorých publikovaných informácií nekoná sa ani úmerné zhodnocovanie úspor obyvateľstva, keď banky v dôsledku inflácie na úsporách obyvateľstva napríklad za rok 1999 získali približne 20 mld. Sk. V minulom roku začala vláda reštrukturalizáciu a ozdravovanie bánk. Presunula klasifikované úvery do štátnej agentúry Slovenská konsolidačná, a. s., a do štátneho peňažného ústavu Konsolidačná banka. Táto transakcia očisťovania bánk od zlých úverov pred ich privatizáciou predstavuje náklady za 105 mld. Sk. Keď sa k tomu ešte pripočíta kapitálové posilnenie bánk, tak celkové náklady predstavujú 123,9 mld. Sk. Zaujímavé je potom porovnanie celkových uvedených nákladov s nasledujúcimi výnosmi z privatizácie bánk:

za 24 % akcií ČSOB je výnos 15,7 mld. Sk,

za 67 % SLSP je výnos 18,3 mld. Sk,

za 94,47 % akcií VÚB je výnos 21,2 mld. Sk,

za 51,2 % akcií Poľnobanky je výnos 1,3 mld. Sk.

Náklady sú teda vyššie ako výnosy o 67,4 mld. Sk. Natíska sa otázka, kto ich uhradí. Štát, teda občania? Viem, že celý proces reštrukturalizácie a privatizácie bánk nie je jednoduchý. Želajme si však, aby bol úspešný, aby banky začali tak fungovať, aby pomohli dynamizácii reprodukčného procesu slovenského hospodárstva.

4. Existuje vzájomná súvislosť medzi vývojom ekonomiky a menovou situáciou. Navyše, kurzy domácich mien oproti zahraničným menám ovplyvňuje vo všetkých tranzitívnych ekonomikách v značnom rozsahu privatizácia, a teda motivácia záujmu na príleve zahraničných investícií a kapitálu. A v tomto smere slovenská koruna nie je výnimkou. Tu sme sa dopracovali k najvyššej devalvácii od roku 1998, keď USD sa predával za 34 Sk, koncom minulého roka už za 52 Sk a v súčasnosti stále osciluje tesne okolo 50 Sk. Podobne je to aj vo vzťahu k EUR. Aj v druhom polroku možno očakávať takýto nepriaznivý vývoj.

5. Je úlohou vlády a jej výkonných orgánov, aby stanovili strategické smery a priority rozvoja národného hospodárstva. Pomocou ekonomických stimulov možno potom motivovať hospodárske subjekty, aby v určitom čase a za konkrétnych podmienok konali. Takáto vecná a ekonomická orientácia zo strany vlády, ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy zatiaľ chýba, čo je na škodu. Hlavnou úlohou v súčasnosti ostáva oživenie a dynamizácia rozhodujúcich odvetví priemyslu, predovšetkým strojárstva. Druhou prioritou sa musí stať obnovenie rozvoja stavebníctva s orientáciou na rekonštrukcie a opravy bytového fondu a výstavbu nových bytov. Urýchliť treba výstavbu priemyselných parkov a diaľničnej siete i za priamej účasti zahraničných investícií či kapitálu. Ľuďom treba dať prácu, aby sa im žilo ľahšie ako v poslednom desaťročí. Musíme konečne rešpektovať, že občan a zabezpečenie jeho životnej úrovne je najdôležitejšou prioritou hospodárskej a sociálnej politiky štátu.

6. Vôbec sa nedomnievam, že môže ísť o ľahko riešiteľný problém. Ak si uvedomíme, že v roku 1998 pred poslednými voľbami do parlamentu bola miera nezamestnanosti 12,8 % a teraz dosahuje takmer 20 %, tak zníženie o 5 % vyžaduje enormné úsilie v dvoch smeroch. V prvom rade treba skoncipovať a vládou cieľavedome vytvoriť sústavu aktívnej politiky zamestnanosti tak, aby sa v prvom rade vytvárali trvalé pracovné miesta, a nie iba sezónne pracovné miesta formou verejnoprospešných prác. Zníženie miery nezamestnanosti o 5 % vyžaduje vytvoriť asi 140-tisíc pracovných miest. Súčasne treba na úradoch práce sprísniť režim poskytovania podpory v nezamestnanosti. Za prísnejší režim hovorí aj skutočnosť, že v počte evidovaných nezamestnaných je dlhšie ako jeden rok takmer 285-tisíc osôb, čiže 55 % z celkového počtu nezamestnaných.

7. Na tento rok sme si stanovili jasné ciele. Predovšetkým chceme, aby klienti boli spokojní s našimi službami, čo sa nám v prvom polroku aj darilo. Chceme, aby naša firma dosiahla primeranú rentabilitu, pričom časť finančných zdrojov investujeme do skvalitnenia dopravného parku. Marketing orientujeme už na budúcoročnú sezónu, na ktorú chceme pripraviť atraktívny produkt pre najširšiu klientelu. To sa týka tak výberu destinácií, ako aj ponuky jednotlivých služieb. V snahe uspokojiť čo najväčší počet záujemcov o dovolenku ponúkame cenovo veľmi prijateľné ubytovanie v zariadeniach nižšej kategórie, ale máme v ponuke aj štvor- a päťhviezdičkové zariadenia pre solventnejšiu klientelu. Je len prirodzené, že ako organizácia cestovného ruchu pomáhame propagácii Slovenska prostredníctvom pobočiek, ktoré máme v okolitých krajinách, a v spolupráci s Agentúrou pre cestovný ruch chceme docieliť aj skvalitnenie legislatívnych noriem na tomto úseku.

Ján Líška, prezident SCP, a. s., Ružomberok

1. Hodnotenie je vždy relatívne. Treba však povedať, že pozitívny vývoj v poslednom období zaznamenala stabilizácia makroekonomických ukazovateľov, ale, žiaľ, iba vďaka tvrdej reštriktívnej politike vlády, čo, samozrejme, malo negatívny dopad na mnohé podnikateľské aktivity a právne subjekty. Rovnako pozitívny vývoj sme zaznamenali v znižovaní úrokových sadzieb pre bankové úvery. Treba však doplniť, že slovenské banky sa stále správajú konzervatívne a na ručenie potrebujú niekoľkonásobné garancie. Niektoré banky sa, žiaľ, nesprávajú ako banky a cesta k bankovým úverom je veľmi zložitá, predovšetkým v menších firmách, ktoré neexportujú svoje výrobky. Ako nezvládnuté sú mnohé ďalšie oblasti, napríklad stratégia rozvoja ekonomiky a hospodárstva, stanovenie priorít, podpora exportu, vymáhateľnosť práva atď.

2. Pre vývoj hospodárstva SR ako prioritné musíme považovať exportné firmy, strojárstvo a elektrotechniku,

celulózo-papierenský a drevospracujúci priemysel, rozvoj cestovného ruchu, poľnohospodárstvo a školstvo. Osobne by som chcel zdôrazniť prioritu pre celulózo-papierenský priemysel. Ročne sa zvyšujú zásoby dreva, ktoré dnes predstavujú viac ako 400 miliónov kubíkov. Teda slovenské lesy starnú, potom je veľa zdrojov kalamitného dreva, ktorého efekt spracovania je nižší. Som veľmi rád, že firma, na ktorej riadení sa posledné roky podieľam, dnes patrí medzi významné slovenské firmy, predovšetkým silou svojej ekonomiky, rozsahom investícií a exportom.

3. Tieto ozdravné procesy boli potrebné a nevyhnutné. Otázna je ich ekonomická efektívnosť, ktorú priamo ovplyvňuje spôsob vykonania ozdravných procesov a čas ich realizácie. Tieto podľa mňa neboli najšťastnejšie.

4. V menovej oblasti došlo ku stabilizácii, avšak za cenu predchádzajúceho, podstatne neprimeraného zníženia hodnoty slovenskej koruny. To na jednej strane podporilo export, na druhej strane došlo k zásadnému znehodnoteniu majetku slovenských firiem. Tento spôsob riešenia nepovažujem preto za správny ani za optimálny. Centrálne orgány, vláda a parlament nevytvárajú lepšie podmienky na podporu exportu. Preto vidím riziko v stabilite koruny.

5. Rozhodujúce priority vidím v podpore exportu, pretože to je efektívny spôsob, ako dostať ďalšie finančné prostriedky do ekonomiky Slovenska. Potom investície všeobecne, lebo len investície do nových technológií môžu zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenským výrobcom a zamestnanosť občanom.

6. Riešenie nezamestnanosti môžu zabezpečiť nové investičné programy, ako som už uviedol, rozvoj podnikateľských subjektov, najmä malého a stredného stavu. Treba odstrániť všetky prekážky, ktoré brzdia rozvoj podnikania, dosiahnuť stabilitu zákonov a legislatívy, pripraviť zásadnú zmenu zákona DPH, vymáhateľnosť práva, odstrániť výhody štátu voči podnikateľom a vyrovnať ich pozíciu atď. Žiaľ, o mnohých problémoch hovoríme viac rokov a bez úspechu, lebo ministri a vláda neodstraňujú spomenuté prekážky. Myslím si, že nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvní nielen ďalší ekonomický, ale aj politický vývoj Slovenska.

7. Napriek tomu, že SCP Ružomberok je firma stabilizovaná, hľadáme spolu s našimi akcionármi ďalšie efektívne zlepšenia predovšetkým v posilnení pozície na európskom trhu kopírovacích a ofsetových papierov, v zmenách organizácie a riadení firmy sledujúcich zvýšenie efektívnosti a zodpovednosti, v zjednodušení toku informácií vrátane spätnej väzby, zefektívnenie všetkých procesov, ďalšie investície do nových technológií zabezpečujúcich zlepšenie ekológie, zvýšenie kvality a produktivity práce. Náš pohľad na riešenie vo všetkých oblastiach vychádza z cieľa zabezpečiť konkurencieschopnosť najväčšieho slovenského výrobcu papiera nielen dnes a zajtra, ale predovšetkým s výhľadom o 5 - 10 rokov. A to je v zásade to, čo Slovensku chýba.

Pavol Rusko, predseda Aliancie nového občana

1. Krátkodobý pohľad na ekonomiku nemusí mať potrebnú vypovedaciu schopnosť. Napríklad priaznivý cenový vývoj je relativizovaný faktom, že cenová regulácia sa má vyčleniť z agendy ministerstva financií až v roku 2003. Rovnako zvýšený prílev zahraničných investícií nemusí mať dynamizujúci vplyv na ekonomiku, ak smeruje prevažne do rúk štátu, ktorý nemá povesť dobrého investora. Naopak, nerovnováha v zahraničnom obchode môže byť príznakom hospodárskeho oživenia. Dokonca ani deficit štátneho rozpočtu nemusí byť za každých okolností jednoznačne negatívnou skutočnosťou. Preto by nebolo vhodné prikladať veľký význam okamžitým hodnotám vybraných ekonomických veličín, ktoré môže byť aj výrazom presahu minulosti do prítomnosti, alebo snahy prispôsobiť hospodársky cyklus politickému cyklu. Rozhodujúce je, či dochádza k systémovým zmenám, vedúcim k udržateľnému ekonomickému rastu, a tie nemožno dlhodobo nahrádzať makroekonomickou plastikou.

2. Jednou z komparatívnych nevýhod slovenského hospodárstva je jeho prílišná závislosť od pár desiatok veľkých firiem, z ktorých je navyše značná časť vo vlastníctve štátu. Týmto firmám sa často vytvárajú osobitné podmienky, čím sa deformuje podnikateľské prostredie v neprospech ostatných účastníkov trhu. Nie jednotlivé firmy, ale kvalita podnikateľského prostredia je pre vývoj slovenského hospodárstva rozhodujúca. Prekonávanie nezmyselného odporu (ne)systémového prostredia ochudobňuje reprodukčný, efektívnostný, inovačný a adaptačný potenciál podnikateľských subjektov. Povedané slovníkom inštitucionalizmu, ekonomická aktivita na Slovensku je poznamenaná vysokými transakčnými nákladmi. Stabilné, stimulujúce a neskresľované podnikateľské prostredie, vybavené dopravnou, finančnou, informačnou a vzdelávacou infraštruktúrou, je tým verejným statkom, ktorého sa v záujme hospodárskeho rozvoja musíme domáhať aj za cenu personálneho auditu štátnych funkcií.

3. Na pohľad pôsobivý deväťmiliardový zisk bankového sektora za prvý polrok stráca svoju príťažlivosť na pozadí oneskorenej a nákladnej "ozdravnej" kúry, ktorá naopak podlomila zdravie štátneho rozpočtu a teda nás všetkých. Je pritom pozoruhodné, že vo vzťahu k robustnej deformácii úverového portfólia štátnych bánk neboli priznané autorské práva ani ich manažmentu, ani predstaviteľom bankového dohľadu. Finančná reštrukturalizácia bánk sama osebe ozdravná nebola, iba vytvorila predpolie na ich privatizáciu. Zdravý bankový sektor, pri dodržiavaní kapitálovej primeranosti a kritérií obozretnosti, zarába predovšetkým na financovaní zdravých podnikateľských projektov a nie na pohodlnom úverovaní štátu. Zostáva veriť, že súčasný pokles úrokovej miery bude sprevádzaný lepším prístupom najmä malých a stredných podnikov k úverovým zdrojom. A ešte interpretačný dôvetok, vydávať príjmy z privatizácie bánk za príznak dlho očakávaného obratu v príleve zahraničných investícií sa mi vzhľadom na finančnú náročnosť ich "ozdravenia" vidí nevkusné.

4. Pozícia koruny bude výslednicou dynamiky hospodárskeho rastu, stability vnútropolitického vývoja, spôsobu a harmonogramu privatizácie sieťových odvetví, vzťahu medzi exportnou výkonnosťou a dovoznou náročnosťou našej ekonomiky, ako aj vývoja kurzu EUR a USD. V každej z uvedených oblastí sú naukladané nášľapné míny; verím však, že naša Božena je schopná väčšinu z nich zneškodniť. Záleží len na tom, kto ju uvedie do pohybu.

5. V hospodárskej politike dnes dominuje primárna starostlivosť o makroekonomické agregáty a účtovnícky prístup ministerstva financií, ktoré vidí v podnikateľovi div nie triedneho nepriateľa. Naopak mikroekonomika, ktorá zápasí s neprimeraným daňovým a odvodovým zaťažením, platobnou neschopnosťou, sťaženým prístupom k úverovým zdrojom, neprehľadnými a meniacimi sa pravidlami hry a problematickou vynútiteľnosťou práva, sa zdá byť nedôstojnou témou pre kabinetnú či parlamentnú rozpravu. Rýdzo makroekonomické chápanie hospodárskej politiky bez mikroekonomického ukotvenia však smeruje k rovnováhe holých zadkov. Pokiaľ totiž nepodporíme ekonomickú aktivitu na úrovni podnikov, budeme nútení obnovovať rovnováhu na čoraz nižšej úrovni. Pritom pod podporou nemám na mysli smutne známe rozvojové programy či selektívnu resuscitáciu, ale systémovú starostlivosť o podnikateľské prostredie.

6. Nezamestnanosť je vážnym spoločenským problémom, najmä vzhľadom na vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí. Z ekonomického hľadiska stojíme pred úlohou zvýšenia zamestnanosti, ktorej riešenie je podmienené tvorbou nových pracovných miest, čiže oživením hospodárstva, t. j. vytvorením vhodného podnikateľského prostredia. K zmierneniu problému by prispel aj presun vyplácania podpôr na miestnu úroveň, kde sa ľudia poznajú a vedia, kto si kráti čas čakania na podporu prácou načierno. A možno by pomohol aj pružnejší prístup k pracovným úväzkom.

7. V tomto roku ešte nikde, ale v tom budúcom by som veľmi rád priviedol "našu firmu" do parlamentu.

Vojtech Tkáč, poslanec NR SR

1. "Obdivujem" dadaistické videnie ekonomiky a sociálnych problémov zo strany vedúcich predstaviteľov súčasnej metakoalície, neriešenie reformy hospodárstva a absenciu reformných legislatívnych krokov v ekonomike. Je to symbolické, že najväčšie problémy v aproximácii má ministerstvo hospodárstva? Antireforma verejnej a štátnej správy je dôkazom mínusovej reformnej kapacity súčasnej vlády, ktorej tmelom je len privatizácia.

2. Malé a stredné podnikanie, najmä v čase, keď veľké firmy majú celozávodnú dovolenku. Čas dovoleniek trávim na východnom Slovensku. Keď získate skúsenosť, že výroba troch palaciniek pre dieťa trvá 1,5 hodiny, prestanú človeka zaujímať ekonomické učebnice. Rozhodujúce sú ekonomické aktivity, prevzatie zodpovednosti a viera v mladých podnikateľov.

3. Tzv. ozdravovací proces uznám len vtedy, keď sa premietne do hospodárskeho rastu, keď dá Slovensko znovu do pohybu, aby kapitál privádzal po diaľniciach a nie cez pokladnice politických strán.

4 Treba poukázať na to, čo "urobí" prechod na euro so špinavými peniazmi v slovenskej ekonomike do konca roku 2001.

5. Vytvoriť veriteľské právo, zabrániť dlžníkom zruinovať ekonomiku a finančný sektor, rehabilitovať podnikateľský sektor, zrušiť ministerstvo hospodárstva a ministerstvo spravodlivosti, urobiť komplexnú a koncepčnú reformu obchodného práva a obchodného súdnictva, znovu uviesť Slovensko do pohybu, brať vážne sociálnu reformu atď. Ale to už je volebný program pre predčasné voľby? Ak nechceme rozpočtové provizóriá, predsunúť termín volieb zo septembra na letné mesiace!

6. Nevolil by som vo voľbách tie politické subjekty, ktoré boli v roku 1991 pri raste nezamestnanosti zo štyridsaťtisíc (apríl 1991) na tristotisíc (december 1991), tie politické subjekty, ktoré administratívne vylúčili z evidencie nezamestnaných desaťtisíc ľudí (v porovnaní s legislatívou o zamestnanosti v roku 1998 by sme dnes mali 26 - 27 % nezamestnaných) a dosiahli európsky rekord nad 20-percentnú nezamestnanosť, vyššiu ako v časoch svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

7. Opozícia v NR SR nemá na výber, v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy by som chcel sformulovať princípy riešenia problematiky Rómov/Cigánov v Európe.

Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR.

1. V prvom rade by som chcel uviesť, že úspech transformačného procesu, ktorým prechádza nielen slovenská ekonomika, ale celé Slovensko, závisí od toho, ako sa nám podarí ďalej zabezpečiť miesto Slovenska v európskych a v transatlantických integračných procesoch. Popri dôraze, ktorý z pochopiteľných dôvodov kladieme na politickú a bezpečnostnú integráciu Slovenska do priestoru stability, robíme všetko pre úspešnú integráciu slovenskej ekonomiky do priestoru hospodárskeho rastu a prosperity. V tomto smere máme už na čom stavať. Zavŕšili sme úsilie o pevnejšie ukotvenie hospodárstva SR vo svetovej ekonomike, s čím spájame naše nedávno získané členstvo v OECD po boku hospodársky najvyspelejších krajín sveta. Slovensko získalo za posledné roky pevnejšie postavenie vo vonkajších hospodárskych a obchodných vzťahoch a v multilaterálnom obchodnom systéme, založenom na dohodnutých a rešpektovaných pravidlách voľného obchodu, ktoré sú osvedčeným garantom celosvetového hospodárskemu rastu a prosperity. Vo vývoji slovenskej ekonomiky za posledné dva roky môžeme pozorovať mnohé pozitíva. Nielen tým, že to potvrdzujú uznávané medzinárodné inštitúcie, ale na základe osobného presvedčenia medzi ne radím predovšetkým obnovenie udržateľného hospodárskeho rastu, založeného na vonkajšej a vnútornej stabilite. Vďaka výrobcom, ktorí už prešli fázou reštrukturalizácie, nastalo oživenie priemyselnej a stavebnej produkcie. Týmto sa vytvárajú alebo udržujú stovky ba tisíce pracovných miest. Hospodárstvu Slovenska v poslednom období osobitne prospieva nebývalý prílev priamych zahraničných investícií, ktorý má pozitívny nielen makroekonomický, ale osobitne mikroekonomický význam. Za posledné dva roky sa výrazne znížili a stabilizovali úrokové sadzby dokonca s miernym zhodnocovaním ich úrovne vo vzťahu k aktuálnej miere inflácie. Ak by som mal hovoriť aj o negatívach, tie vôbec nepresahujú dosiahnuté pozitíva. A súčasne ich treba vidieť v určitých súvislostiach. Nikto nezakrýva, že v riešení nezamestnanosti cestou reštrukturalizácie podnikovej sféry sme chceli a vari aj mohli byť o kus cesty ďalej. Odkladanie reštrukturalizácie a ozdravenia bankového odvetvia predchádzajúcou vládou spôsobili, že sa podnikateľskej sfére vo všeobecnosti sťažili podmienky na prístup k úverovým zdrojom na rozvojové programy. Pomerne ťažko sa mení podnikateľské prostredie, nepresadili sa zatiaľ v širšom rozsahu zásady tzv. good governance, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou podnikateľskej kultúry vo vyspelých krajinách.

2. Ešte z nedávnej minulosti pretrváva jav, že ťažisko proexportne orientovanej slovenskej ekonomiky spočíva na niekoľkých výkonných podnikoch a ich prosperita alebo ťažkosti sa automaticky premietali aj do základných agregovaných ukazovateľov rastu alebo poklesu výkonnosti slovenského hospodárstva. Domnievam sa, že s výnimkou vari automobilového priemyslu, ktorý sa na Slovensku v takom nebývalom rozmere rozvinul iba v nedávnom období, budúcnosť slovenskej ekonomiky možno hľadať v podpore stredného a malého podnikania. Takéto podniky vrátane dynamického odvetvia služieb sú najlepšie situované na to, aby zabezpečovali veľkému priemyslu budúcu konkurencieschopnosť a cestou nástupu inovácií a informačných technológií sa stali súčasne významnými zamestnávateľmi nielen v tradične priemyselne orientovaných regiónoch, ale aj ďalej od centier a na vidieku. Skúsenosť vyspelých krajín dokazuje, že malé a stredné podniky dosahujú významné podiely na tvorbe HDP, a preto treba pravidelne prehodnocovať platné nástroje podpory tomuto perspektívnemu odvetviu. Našou komparatívnou výhodou, ktorú inak nedostatočne využívame, je oceňovaná pracovná zručnosť a vysoká kvalifikácia robotníkov a technikov. Je po nej dopyt zo strany zahraničných investorov, ktorí prenikajú na náš trh formou dlhodobých priamych investícii. Netajím uspokojenie nad správnosťou našej voľby otvoriť všetky odvetvia ekonomiky vstupu významných zahraničných investorov aj za cenu poskytovaných daňových stimulov a úľav. Efekt pre hospodárstvo SR sa prejavuje v tom, že v rebríčku najvýkonnejších slovenských firiem sa nachádza prevaha nadnárodných spoločností, ktoré si u nás postupne našli domovské miesto, rozširujú ďalej výrobu, pripravujú si budúci rozmach, zamestnávajú a dobre odmeňujú domácich pracovníkov.

3. Bolo zrejmé, že bankové odvetvie na Slovensku bude musieť prejsť náročným procesom ozdravenia a hlbokej reštrukturalizácie. Súčasná vláda našla odvahu, ale aj medzinárodnú podporu k takému radikálnemu kroku pristúpiť. Po dotovaní odvetvia mnohomiliardovou sumou spojenou s presunom klasifikovaných úverov do Slovenskej konsolidačnej, sme svedkami nielen záujmu, ba dokonca odpredaja spomínaných bánk. Napriek vysokým nákladom na ozdravenie bánk bez pomoci toho istého štátu, ktorý v nich v období dávno pred nástupom tejto vlády k moci nevykonával zodpovedne úlohu akcionára, by prípadný ďalší odklad riešenia konsolidácie bankového sektora vyšiel oveľa drahšie. Dôležitú prvú etapu zmien má bankové odvetvie už za sebou. Akvizície Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky silnými kapitálovými skupinami s know-how v širšom medzinárodnom meradle zaiste prispeje k posilneniu stability odvetvia ako takého. Súčasne bude účinným nástrojom zvyšovania konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva, z čoho budú napokon profitovať nielen podniky ako bankoví klienti, ale aj spotrebitelia. Dôsledné dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania a kapitálové injekcie pôsobia pozitívne na zvýšenie dostupnosti úverov a skvalitnenie bankových služieb. V neposlednom rade sa dokončením odštátnenia domácich bánk definitívne eliminujú politické tlaky známe z minulosti, na základe ktorých sa poskytovali úvery aj s nezaručenou návratnosťou.

4. Nie som, samozrejme, tým najpovolanejším odborníkom hodnotiť menovú politiku

centrálnej banky, ktorá ju navyše zvláda s uznaním analytikov a medzinárodných finančných

inštitúcií. Navyše, nie je nijakou neznámou, že menový kurz závisí od mnohých externých a interných faktorov nielen ekonomického, ale aj politického charakteru. Avšak z toho, keď na túto tému diskutujem s odborníkmi, robím záver, že menová situácia na Slovensku je stabilizovaná. Každý politik si praje posilňovanie národnej meny v závislosti od zdravého vývoja ekonomických parametrov. Na druhej strane výrazné posilnenie národnej meny môže prehĺbiť narastajúci obchodný deficit. Tento faktor by mohol byť v súčasnom období vyvážený priaznivým dosahom na mieru inflácie, ktorá je vyvolaná donedávna mimoriadne pevným kurzom USD, za ktorý nakupujeme ropu a rozhodujúce suroviny. Myslím si, že náznaky ekonomického poklesu nielen v USA, ale aj u nášho dôležitého obchodného partnera z eurozóny, ktorým je Nemecko, by skôr naznačovali potrebu mierneho oslabovania koruny v záujme priaznivého stimulovania exportu za čoraz ťažších podmienok realizácie našej produkcie smerujúcej v drvivej väčšine na náročné trhy krajín OECD.

5. Pokiaľ by som mal hovoriť o tých najaktuálnejších úlohách, tak tie sú obsiahnuté vo

vyhlásení o hospodárskej politike, ktoré prijala vláda v júni a zhodnotila ich na prvom zasadnutí vlády po návrate z dovoleniek. Tieto úlohy boli dohodnuté v úzkej spolupráci a v dialógu s medzinárodnými finančnými organizáciami, predovšetkým Medzinárodným menovým fondom. Záujem o monitorovací program MMF dodal reformnému procesu, vedenému slovenskou vládou, dôveryhodnosť v širokom meradle a umožnil spustiť pôžičkový program so Svetovou bankou pod názvom EFSAL s určením na finančnú a podnikovú reštrukturalizáciu. Súčasne by som chcel všetkým netrpezlivým kritikom pripomenúť, že neexistuje zázračný všeliek, ktorý by naraz odstránil zostávajúce ťažkosti, s ktorými zápasí naša ekonomika. Reformy, osobitne v situácii, v ktorej sa nachádzalo Slovensko, potrebujú svoj čas. Tak na prípravu, ako aj na jej realizáciu. Pokiaľ sa ma pýtate na hlavné úlohy pre naše hospodárstvo a podnikovú sféru, som presvedčený o tom, že našou najcennejšou devízou je investícia do vzdelania, ktoré predurčuje a zakladá efektívnosť transformácie hospodárstva, pružnú "employabilitu", reagujúc tak na potreby trhu a technologických zmien.

6. Vôbec ma neprekvapuje, že mi kladiete túto otázku. Súhlasím. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že minister zahraničných vecí a jeho rezort nemajú veľa spoločné s takou úlohou, akou je znižovanie miery nezamestnanosti. Zahraničná služba však nie je odtrhnutá od realít, potrieb a záujmov našej ekonomiky. Práve naopak. Úlohou pracovníkov zahraničnej služby - od veľvyslanca cez obchodného a ekonomického radcu až po ostatných aktérov vystupujúcich v smere podpory obchodnej výmeny a prílevu investícii na Slovensko - je uskutočňovať to, čo nazývame trochu nadnesene pojmom "ekonomická dimenzia diplomacie". Je pravdou, že veľké rezervy stále pociťujeme v miere informovanosti o možnostiach investovania na Slovensku. Na tomto poli musíme totiž prekonávať aj tú nepriaznivú okolnosť, že na Slovensku sme prijali stimulačné opatrenia na podporu prílevu zahraničného kapitálu oveľa neskôr ako naši susedia v Česku a v Maďarsku. Osobne som presvedčený, že návratnosť z politiky stimulov, osobitne v prípade významných investorov, ktorí prinášajú nielen priame, ale aj nepriame nové pracovné príležitosti, ďaleko predstihuje celkovú výšku poskytnutých daňových úľav a dotácií napríklad na vybavenie potrebnej priemyselnej infraštruktúry v zaostalejších regiónoch. Veľkou výzvou aj pre zahraničnú službu je vhodným spôsobom pomôcť stagnujúcemu aktívnemu cestovnému ruchu. Ako príklad uvediem, že slovenské inštitúty v zahraničí usporiadali a majú v pláne usporiadať desiatky konkrétnych prezentačných podujatí s partnermi zo slovenských turistických centier a regiónov. Vychádzame zo skúseností turisticky navštevovaných krajín, ktoré napriek tomu, že turistické odvetvie je v plnom rozmachu a predstavuje nezanedbateľný podiel na tvorbe HDP, ustavične investujú do propagácie a podporných nástrojov na rozvoj aktívneho cestovného ruchu a s tým spojených dopravných, ubytovacích služieb a centier voľného času a zábavy. Nehovoriac o tom, akým významným zamestnávateľom sa v posledných rokoch stalo odvetvie cestovného ruchu všade vo svete. Mne to vychádza tak, že ak v tomto smere prevezmú naše zastupiteľské úrady logicky ešte väčšiu mieru angažovanosti, aj zahraničná služba prispeje pre ňu vlastným spôsobom k zníženiu miery nezamestnanosti.

7. Samozrejme, že úlohy ministerstva si rozvrhujeme aj na ročné obdobia. Pohybujeme sa však v podmienkach napĺňania našich programových cieľov rozvrhnutých na viacero rokov. A s tými je aj veľmi dobre oboznámená naša široká verejnosť. Na prvom mieste je úsilie pripraviť čo najlepšiu pozíciu Slovensku pri završovaní procesov integrácie do NATO a Európskej únie. Roky 2001 a 2002 sú z tohto hľadiska kľúčovými. Avšak naše ambície spojené s akceleráciou našej integrácie do politických a bezpečnostných štruktúr nemožno oddeľovať od reálnych procesov prebiehajúcich v našej ekonomike. Práve naopak. Prijatie do uvedených integračných zoskupení bude so sebou niesť aj väčší podiel na zodpovednosti a akcieschopnosti týchto inštitúcií. Bez výkonnej ekonomiky, ktorá už prekonáva záverečné štádium transformácie smerom k fungujúcej a k výkonnej trhovej ekonomike, by ani naše integračné snahy nemali dlhodobý reálny základ. V konkrétnom vyjadrení nás v najbližšom období čaká úloha dobudovať podmienky pre aktívnu zahraničnú službu. Chceme ďalej posilniť jej úlohu v členských krajinách NATO a EÚ so zameraním na vyváženú mieru jej záberu nielen v politickej, ale už v spomínanej ekonomickej rovine. Slovensko chce v tomto roku aktívne prispieť k spusteniu nového kola multilaterálnych obchodných rokovaní na pôde Svetovej obchodnej organizácie, čím sa posilňuje integrácia nášho hospodárstva do svetovej ekonomiky. V dvojstranných vzťahoch nadväzujeme na už dosiahnutú vysokú mieru hospodárskeho a obchodného previazania s krajinami OECD, EÚ a najbližšieho stredoeurópskeho regiónu.

Slavomír Hatina, prezident Slovnaftu, a. s., Bratislava.

1. Viacero faktorov nasvedčuje tomu, že slovenská ekonomika by mohla nastupovať do rozvojovej fázy, klesla úroková miera, rast HDP okolo 3 % je zlepšeným parametrom po dvoch rokoch, avšak pri našich ambíciách začleniť sa čo najskôr do EÚ sú potrebné vyššie prírastky. Oživenie ekonomiky v prvom polroku 2001 by som chcel dokumentovať údajom aj z vlastnej brandže. Zo zahraničných i z vlastných skúseností totiž poznáme úzku súvislosť medzi rastom HDP a spotrebou motorových palív. V prvom polroku 2001 oproti rovnakému obdobiu minulého roka spotreba motorových palív v SR vzrástla približne o 9 %, z toho autobenzín o 4 % a motorová nafta o 14 %. Na porovnanie: za celý rok 1998 sa spotreba motorových palív oproti roku 1997 zvýšila o necelých 2 %, avšak v nasledujúcich dvoch rokoch bol zaznamenaný medziročný prepad spotreby o 3,1 % a 11,0 %. V poslednom období sa diskutuje o deficite zahraničnoobchodnej bilancie, kde sa jedným z dôvodov je aj rast ceny ropy. Nechcem sa vyjadrovať bližšie k príčinám tohto problému, avšak chcem poukázať na skutočnosť, že Slovnaft aj napriek tomu, že v dovoze surovín za prvý polrok zaznamenal rast o 2,1 mld. Sk oproti prvému polroku 2000, sa nepričinil o rast deficitu, pretože dokázal navýšiť export o viac ako 3,5 mld. Sk, čiže náš medziročný príspevok je pozitívny o takmer 1,5 mld. Sk. Je to predovšetkým prínos lepšieho zhodnotenia ropy na novom technologickom komplexe EFPA, prejavujúci sa vo vyššej výrobe motorových palív, ktorú sme takmer celú predali do zahraničia. Okrem už uvedeného deficitu je tu celý rad ďalších problémových oblastí. Pretrváva vysoká miera nezamestnanosti. Aj keď vznikajú nové menšie spoločnosti, nestačia absorbovať nových absolventov škôl, zamestnancov zo zanikajúcich podnikov či uvoľňovaných zamestnancov tých spoločností, ktoré sú nútené tlakom konkurencie znižovať svoje stavy. Nedostatočné tempo má reštrukturalizácia výrobnej sféry, vysoká miera daňového zaťaženia neláka investorov, štátna sféra vykazuje príliš veľkú spotrebu, nenastal zásadný obrat v transformácii zdravotníctva a školstva, zdá sa, že sa prijímajú len čiastkové riešenia podfarbené politickým žonglovaním namiesto nekompromisných manažérskych opatrení. Nedarí sa zásadnejšie znižovať korupciu, jedna kauza za druhou už pomaly otravujú občanov a znižujú dôveryhodnosť predovšetkým štátnych inštitúcií a ich predstaviteľov.

2. Národná ekonomika potrebuje všetky brandže, ktoré prosperujú a sú schopné sa ďalej rozvíjať a plnia svoje záväzky voči štátu a partnerom. To sú podľa môjho názoru rozhodujúce kritériá úspešnosti firiem. Ja osobne si veľmi vážim tých podnikateľov, ktorí dokážu vývoj v brandži s dostatočným predstihom predvídať, majú jasnú víziu o tom, čo ich spoločnosť má dosiahnuť o päť, desať či viac rokov a rozmýšľajú pritom prirodzene v intenciách európskej integrácie či v podmienkach globalizujúcej sa ekonomiky. A ešte malá poznámka o tom, že si neviem celkom dobre predstaviť úspešný vývoj hospodárstva SR bez toho, aby sme podstatne nerozšírili export produkcie. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať na nevyužité rezervy aj nevýrobnej sféry, osobitne turizmu, kde sme zatiaľ nenašli ešte efektívne riešenie a ani podpora zo strany štátu nie je badateľná.

3. Jednoznačne podporujem vstup zahraničného kapitálu do bankového sektora. Prikláňam sa tiež k tej názorovej skupine, ktorá hovorí, že je na škodu veci, ak sme s privatizáciou bánk nezačali už skôr. So zahraničnými investormi neprichádzajú len nové zdroje, ale aj tak prepotrebný bankový know-how, nová kultúra i vyššia miera svedomitosti, ktorá akoby v uplynulých rokoch z domácich bánk vyprchala. Navyše, ak sa hovorí o nedostatku finančných zdrojov či o príliš drahých peniazoch, z vlastných skúseností zo Slovnaftu môžem potvrdiť, že na efektívne rozvojové projekty sa peniaze dali vždy získať a aj ich cena bola prijateľná. Treba však poznamenať, že z hľadiska objemu našich potrieb a možností domácich bánk sme sa museli orientovať predovšetkým na zahraničné úvery. Som presvedčený, že ozdravný proces v rozhodujúcich domácich bankách bude najmä pre malé a stredné podnikateľské subjekty znamenať v budúcnosti významný prínos.

4. Myslím si, že vývoj ekonomiky i zahraničné zdroje z privatizácie vytvárajú dobré predpoklady na stabilitu, čiže mierne posilnenie kurzu koruny oproti EUR. Kurz koruny oproti USD sa vyvíja od kurzu EUR/USD, a tu neočakávam nejaké výraznejšie zmeny v prospech EUR, aj keď určité signály sú. Obchod s ropou je na celom svete "zavesený" na USD, preto aj my prioritne vnímame pohyby kurzu USD, navyše v tejto mene máme aj najviac úverov. V poslednom období sa nám podarilo výraznú časť z nich už splatiť, a preto výkyvy kurzu SKK/USD už tak výrazne neovplyvňujú naše hospodárske výsledky ako pred rokom 2000 v čase vrcholiacej investičnej činnosti.

5. Aj v podmienkach stabilnej a výkonnej národnej ekonomiky nie je formulovanie hlavných úloh ľahké. O to je zložitejšie určiť priority v podmienkach ešte stále sa transformujúcej slovenskej ekonomiky, a určite ich musí byť viac. V tejto súvislosti by som chcel spochybniť ešte často sa vyskytujúci názor, že aj teraz je možné prostredníctvom "revolučných zmien" urobiť skokové zmeny. Tie sa uskutočnili v roku 1989 a odvtedy je to evolučný proces. Niečo sa nám už podarilo dosiahnuť, ale tvrdú prácu na desiatky rokov máme ešte pred sebou. Akékoľvek prísľuby skokového zlepšenia národnej ekonomiky a sociálnych vymožeností obyvateľstva sú plané a nezodpovedné od tých, čo ich hlásajú. Aj keby sme robili len správne veci, ide o dlhodobý namáhavý proces a nemôžeme pritom byť ani naivní, že nespravíme žiadne omyly a nemusíme robiť určité korekcie v našich zámeroch. Nepoviem novinku, keď za rozhodujúci faktor označím politickú stabilitu v štáte. Myslím si, že to večné hašterenie sa v politickom spektre nesvedčí o stabilite, minimálne to vyvoláva väčšie či menšie obavy spoločnosti, ale, samozrejme, i zahraničia. Stále nám chýba dlhodobá stratégia hospodárskeho rozvoja, rezervy sú v skvalitňovaní podnikateľského prostredia, osobitne, pravda, čo sa týka legislatívy, jej častých zmien a vymožiteľnosti práva. Aj keď čísla nasvedčujú o raste zahraničného kapitálu, nemali by sme to preceňovať, pretože ide aj o výnosy z predaja štátnych podnikov alebo o kúpu akcií už predtým sprivatizovaných spoločností. Slovenská ekonomika však potrebuje predovšetkým razantnejšie investície do nových technologických celkov vrátane investícií na "zelenej lúke" a do modernizácie výrob schopných produkovať tovary, ktoré sa dobre predajú na zahraničných trhoch. Predpokladám, že potrebu investícií do malého a do stredného podnikania nemusím osobitne zdôrazňovať. Treba zmeniť stav, keď rozhodujúci podiel nových investícií zabezpečil len malý počet spoločností ako napríklad Volkswagen a Slovnaft.

6. V prvom rade treba urobiť poriadok v oblasti čiernej práce, tu musíme začať. S nezamestnanosťou sa ťažko vyrovnávajú aj v hospodársky rozvinutejších krajinách. Žiadny univerzálny liek neexistuje. Treba sa sústrediť na vytváranie nových pracovných miest a prijať rôzne formy podpory v oblasti daní, štátnych zákaziek a podobne. Potenciálne najviac nových miest sa môže vytvoriť v službách, v malých a v stredných podnikoch a predpokladám, že budú aj v prioritnej pozornosti orgánov vyšších územných celkov, ktoré onedlho vzniknú. Zrejme by prospelo aj prehodnotenie terajšieho systému podpory v nezamestnanosti. Ak sa nám nepodarí znížiť mieru nezamestnanosti, obávam sa, že u postihnutej skupiny dlhšie nezamestnaných môže nastať aj nepríjemná devastácia ich základných hodnôt.

7. Rozbehli sme reštrukturalizáciu skupiny Slovnaft, ktorá bude znamenať výraznejšie zmeny v portfóliu dcérskych spoločností. Jednou z hlavných úloh v tomto roku je dosiahnutie významnej redukcie vo všetkých druhoch nákladov. Očakávame značný prínos z využitia synergických efektov, z vytvorenia tandemu Slovnaft - MOL. Prikročíme k modernizácii siete čerpacích staníc v SR, ale aj k jej rozširovaniu v zahraničí. Pripravujeme modernizáciu ďalších technologických celkov, ktorá zabezpečí, aby kvalitatívne parametre našich motorových palív boli v súlade s požiadavkami na trhoch v krajinách EÚ aj po roku 2005, keď budú opäť sprísnené. Začali sa tiež práce na modernizácii petrochemickej časti spoločnosti. A, samozrejme, verím, že Slovnaft bude rok 2001 bilancovať ako veľmi úspešný, nasvedčujú tomu doterajšie priebežné výsledky, osobitne v ziskovosti a v oblasti finančnej stability spoločnosti.

Július Šramek, majiteľ firmy ATAK

1. Ako pozitívum programový nárast 3 % HDP, čo ukazuje na trend oživenia ekonomiky štátu. Ako negatívum pretrvávajúce nedocenenie vplyvu malého a stredného podnikania na ekonomiku štátu. Vytváranie netrhového podnikateľského prostredia zvýhodňovaním jedných subjektov pred druhými dochádza k likvidácii malého a stredného subjektu.

2. Najmä malý a stredný podnikateľský sektor, a potom "vlajkové lode ekonomiky SR" VW, VSŽ, Slovnaft, JCP, čiže tie, ktoré vytvárajú najvyššiu pridanú hodnotu.

3. Stále chýba prirodzený partner pre malé a stredné podnikanie vo forme niekdajšej živnostenskej banky s príslušnými dimenziami finančných operácií. Za dobré hodnotím v ozdravovacom procese vstup strategických partnerov. Výhody a nevýhody ukáže budúcnosť.

4. Odpoveď je ťažká, pretože nie je vidieť stabilizovanú korunu. Zatiaľ zohráva negatívnu úlohu nadhodnotený USD.

5. Približovať sa k podmienkam EÚ, splniť podmienky na prijatie za primeranú cenu.

6. Presnejšie formulovať vzťah zamestnávateľa a zamestnanca legislatívnymi úpravami (aj nepopulárnymi), podstatne viac postihovať čiernu prácu a zároveň úpravami zdanenia zvýhodniť pre zamestnávateľa vytváranie pracovných miest a ich udržanie. Zároveň niektorým činiteľom vo vláde odporučiť, aby zabudli na svoje minulé presvedčenie a nedehonestovali podnikateľský stav nerozvážnymi výrokmi.

7. Pokračovať v trende ekonomického posilnenia firmy, rozšírenia činností a zároveň aj naďalej zabezpečiť jej vysoký odborný kredit.

Michal Němec, predseda predstavenstva VSP Tatry, a. s., generálny riaditeľ Prvej DDP Tatry-Sympatia

1. Bez komentára.

2. Slovensko má vyprofilované odvetvia, ktoré budú dlhodobými piliermi jeho ekonomiky. Má aj nové odvetvia, ktoré sa tiež môžu dostať do tejto pozície. Okrem štandardne najsilnejších podnikov, napríklad v chemickom priemysle, v oblasti tranzitu plynu a ropy, v relatívne krátkom čase sa dostal medzi ne aj strojársky automobilový priemysel, konkrétne Volkswagen Slovakia. Myslím, že Slovensko má možnosti na viacero podobných "volkswagenov", takisto šance na rozvoj širokej siete subdodávateľov pre takéto spoločnosti. Najmä v priemyselnej výrobe ide o produkty s vysokou pridanou hodnotou. To je to, čo v Slovenskej republike potrebujeme. Tieto firmy sú už tu, ale potrebujeme, aby pribúdali ďalšie.

3. Jednoduchá odpoveď asi nejestvuje. Najpodstatnejšie je, že veľké banky, akými sú Slovenská sporiteľňa a VÚB prešli do rúk zahraničných investorov, od ktorých očakávam vyššiu firemnú kultúru, prísnejšie pravidlá hospodárenia aj určité nové zahraničné väzby, ktoré týmto bankám môžu pomôcť, ale očakávam tiež výraznejší boj o klienta. Po "vyliečení sa zo starých rán" a prechode týchto bánk do súkromných rúk by zmeny v bankovom sektore mali znamenať zvýšenie ich konkurencieschopnosti a mali by prispieť k skvalitneniu celého finančného sektora.

4. Bude veľa záležať na tom, aké signály bude Slovenská republika vysielať navonok. Pokiaľ bude mať nálepku politickej nestability, ak sa budú neustále pertraktovať neproduktívne "problémy", ani najlepšie hospodárske výsledky nedokážu posilniť kurz koruny voči euru. Hlavnou zodpovednosťou politikov by malo byť zachovanie stabilného vývoja, stabilnej vlády, čo sú predpoklady stabilného vývoja ekonomiky. Potom aj zahraničie bude pozitívnejšie vnímať Slovensko a jeho korunu. Inou otázkou je možný vývoj vzťahu slovenskej koruny k USD. Sme príliš malou krajinou na to, aby Slovensko bolo schopné ovplyvňovať niektoré procesy. Vývoj koruny oproti USD závisí skôr od celosvetového vývoja, prinajmenšom od výsledkov zápasu EUR verzus USD. V silách Slovenska je iné: stabilná ekonomika, vyhýbanie sa zbytočným turbulenciám. Vtedy má šancu udržať si svoj kredit aj slovenská koruna.

5. Stabilizácia, zvýšenie kultúry podnikania, vytvorenie dlhodobých väzieb, garancie štátu na tvorbu vhodného právneho rámca v jednotlivých oblastiach. V neposlednom rade sú potrebné reformy, ktoré sa musia uskutočniť, teraz myslím najmä na reformu sociálneho systému.

6. Správne zodpovedanie takejto otázky je, ako sa hovorí, na Nobelovu cenu. Osobne si myslím, že v našich podmienkach trhovej ekonomiky je potrebné v záujme znižovania nezamestnanosti pracovať aj s nepriamymi nástrojmi. Nestačí sústreďovať sa na znižovanie miery nezamestnanosti, napríklad z 15 na 10 percent. Skôr sa postarajme o to, aby boli v poriadku procesy, ktoré umožňujú fungovanie hospodárstva a ekonomiky. Potom sa dostaví aj výsledok, teda znižovanie nezamestnanosti. Podotýkam, nezamestnanosť nie je len ekonomický, ale i sociálny a psychický fenomén. Aj preto priaznivo hodnotím verejnoprospešné práce pre dlhodobo nezamestnaných. Ide o jeden z nástrojov, keď človek nestráca pracovné návyky. Ďalšou vecou by mali byť aktuálne úvahy o zmenách v daňovom systéme a vhodných krokoch vo vzťahu k riešeniu zamestnanosti.

7. Akciová spoločnosť VSP Tatry, ktorá je správcom Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry - Sympatia, končí prvý rok spolupráce so zahraničnými partnermi. Máme lepšie podmienky na prácu, ale dostali sme aj vysoké ciele. Takým je napríklad získanie 50-tisíc nových poistencov v roku 2001 a udržanie si podielu na trhu doplnkového dôchodkového poistenia. Radi by sme ciele splnili, aby sme potvrdili, že spolupráca je dobrá. Chceme dobre ukončiť doterajšiu etapu vývoja doplnkového dôchodkového poistenia. Zároveň sa pripravujeme na nasledujúce obdobia, v ktorých budú naše plány a ciele ešte tvrdšie a náročnejšie. Hodláme ďalej držať krok v oblasti vývoja legislatívy na Slovensku, ale aj s vývojom a modernými trendmi sociálneho poistenia v zahraničí, minimálne v európskom priestore. Preto sa zameriavame na rozvoj a zvyšovanie odborných kvalít našich zamestnancov. Pre spoločnosť s orientáciou na poskytovanie sociálneho servisu sú zamestnanci tým najcennejším, čím disponuje.

Ladislav Vaškovič, prezident Všeobecnej úverovej banky

1. Pozitívne hodnotím zlepšujúce sa podmienky na podnikanie, aj keď s výhradou rýchlosti zavádzania zmien. Výraznejšie oživenie ekonomiky vidím aj pri našej práci s klientmi z korporátnej sféry, naproti tomu viditeľne pomalšie sa zlepšuje finančná situácia obyvateľstva. Napríklad záujem o hypotekárne úvery je v porovnaní s ČR rádovo nižší a pri tradičnej snahe Slováka postarať sa o vlastné bývanie je jasné, že stále veľmi málo občanov má dostatočné príjmy na zaobstaranie si vlastného bývania.

2. V úvodzovkách musím povedať, že, žiaľ, stále tie isté. Je tu primálo nových dravcov, najmä medzi strednými a veľkými podnikmi. Skôr pretrváva systém niekoľkých spoľahlivých ťahúňov, ktorí sa dokázali prispôsobiť trhovej ekonomike a globalizačným tendenciám vo svetovej ekonomike. Čiže stále tie isté mená prevažne zo sektora chémie a automobilového priemyslu.

3. Nie je dôležité, či sa uvedený proces nazýva reštrukturalizačný alebo ozdravný. Dôležité je, že má pozitívny dosah aj na ekonomiku, pretože zmysel procesu nebol v zmene postavenia bánk, ale cez ich rozšírené možnosti vytvoriť podmienky na naštartovanie ekonomiky. Ale treba hneď povedať, že nie "rozdávaním" úverov, ale ich poskytovaním štandardným spôsobom, čiže obdobne ako vo vyspelých ekonomikách. Zárukou toho je privatizácia uvedených bánk subjektmi s príslušným know-how a so zárukami nezávislosti od neštandardných vplyvov. Banky samy osebe nevyriešia problémy našej ekonomiky, ale bez silných a zdravých bánk ekonomika nemôže trvalo a dlhodobo rásť. Na základe porovnania procesu reštrukturalizácie bankového sektora s inými krajinami v regióne, ale aj mimo Európy je jasné, že tento proces u nás prebehol veľmi rýchlo a prehľadne. Napríklad v porovnaní s krajinami V 4 sme obstáli veľmi dobre. Procesu sa dá z hľadiska posledných desať rokov vytknúť vari len to, že prišiel neskoro.

4. Vo svojej práci sa často stretávam s prognózami menového, prípadne korunového vývoja. Sám som sa však príliš často presvedčil, že obyčajne aj tie najlepšie a najpresvedčivejšie znejúce vízie zlyhávajú. Menový vývoj závisí nielen od precízne merateľných ukazovateľov, ale aj od veľkého množstva ukazovateľov vykazujúcich značnú volatilitu a vo veľkej miere aj od politického vývoja. Myslím si, že u mňa vo všeobecnosti prevažuje pesimistické hodnotenie a zdá sa, že veličiny či exaktne merateľné tendencie, ako je saldo obchodnej bilancie alebo ťažko kvantifikovateľné ukazovatele, ako je politická stabilita, mi dávajú za pravdu. Na druhej strane treba priznať, že vidieť aj jednoznačné pozitívne tendencie. Takže, žiadne víťazstvá z hľadiska posilňovania koruny, ale na druhej strane ani prepady napríklad v kurze oproti USD alebo EUR.

5. Neodsudzujme úspech a nevyzdvihujme priemer alebo podpriemer. Naopak, vyzdvihujme najlepších, cestu dopredu prerážajú vždy špičky, tí riskujú a možno aj robia chyby, ale na konci sa hodnotí vždy výsledok a kvalita prostriedkov na jeho dosiahnutie. Ako Slováci máme asi najväčšie rezervy práve pri uznaní úspešných medzi nami. Štát má vytvárať podmienky na podnikanie. V určitom časovom úseku musia jeho predstavitelia citlivo uvážiť, ktoré oblasti ovplyvňujúce podnikanie treba vyzdvihnúť a presadzovať v našich podmienkach. Pritom treba reálne vidieť, že zatiaľ naše pomery majú ďaleko od trhových štandardov. V tejto súvislosti som vždy zdôrazňoval, že najlacnejšie sú z hľadiska vynaložených nákladov a v súčasnosti môžu mať najväčší dosah opatrenia v legislatíve a najmä v oblasti vymožiteľnosti práva. Tu je najväčší dlh vlády voči podnikateľskému prostrediu. S vytváraním podmienok na podnikanie, a tým i rozvoj ekonomiky, súvisí aj vytvorenie príslušnej politickej kultúry, kde jednotlivé strany musia jasne artikulovať a denne dokazovať, že chcú najmä prospech, a to prospech ekonomický pre celú populáciu krajiny. Obávam sa, že tento moment vo všeobecnosti politickým stranám zatiaľ v každodennej praxi uniká.

6. V ekonomike nikto nedosiahol úspech, keď sa zameral len na znižovanie nezamestnanosti. Tá neklesne na prijateľnú hodnotu vytváraním programov na jej zníženie, ale až vytvorením dobrých podmienok na podnikanie všetkým, čo chcú a vedia podnikať. To je stará a overená axióma, a preto verím len vo vytvorenie podmienok na rozmach ekonomiky a nie v izolované snaženie sa o zníženie miery nezamestnanosti.

7. VÚB prešla v minulosti zložitými obdobiami. Viem, že ciele, ktoré chceme dosiahnuť v tomto roku, sa pohybujú v inej kvalitatívnej rovine ako povedzme pred dvoma rokmi. Na druhej strane sa stávame súčasťou skupiny s globálnou pôsobnosťou, a to kladie diametrálne odlišné požiadavky na všetkých v banke. Či chceme alebo nechceme, otvára sa oveľa širší priestor ako doteraz pre mladých a dravých, ale špičkovo pripravených či jazykovo, odborne alebo morálne. Bude sa meniť kultúra bankovej inštitúcie. Som presvedčený, že postupne to pozitívne pocítia všetci klienti.

Miloš Kraus, generálny riaditeľ, Sauer-Danfos, a. s.

1. Slovenská ekonomika zaznamenala určitý vzostup, ale nie je veľa dôvodov na veľký optimizmus. Zvýšenie priemyselnej výroby ovplyvnilo zvyšovanie exportu, domáca spotreba naďalej stagnuje. Aj v samotnom exporte vidím problém v tom, že naďalej vyvážame predovšetkým výrobky kapitálovo, surovinovo a energeticky náročné, s nízkou mierou pridanej hodnoty, ktoré sú určené na výrobnú spotrebu. Asi štvrtina priemyselných podnikov je v prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti, nepodarilo sa zatiaľ "vyčistiť" podnikateľský priestor, zlepšenie nepriniesla ani novela zákona o konkurze a vyrovnaní. O určitých problémoch hovorí aj prognóza spomalenia rastu priemyselnej produkcie v druhom polroku.

2. Z môjho pohľadu sú dve rozhodujúce odvetvia, a to automobilový a chemický priemysel. Osobne je mi veľmi smutno z vývoja v strojárstve. Jeho podiel na priemyselnej produkcii síce rastie, ale len vplyvom automobilovej výroby. Je to odvetvie, ktoré má nízku dovozovú náročnosť, vysokú pridanú hodnotu a jeho potenciál na Slovensku je oveľa vyšší ako súčasná realita.

3. Naštartovanie ozdravného procesu bankového sektora je pozitívnym signálom a dobrou správou pre budúcnosť. Zatiaľ sa však, okrem zníženia úrokových sadzieb, výrazne v podnikateľskej sfére neprejavil.

Problém vidím v tom, že ozdravný proces bánk nie je prepojený s reštrukturalizačným procesom podnikateľského sektora a niektoré konkrétne kroky bánk voči podnikateľským subjektom v snahe očistiť svoje úverové portfólio sú pre mňa nepochopiteľné.

4. Myslím si, že vývoj koruny oproti EUR a USD bude do konca roka relatívne stabilný, neočakávam veľké výkyvy. Môže tomu pomôcť prílev peňazí z privatizačného procesu.

5. Nie som zástancom názoru, že vláda musí riešiť všetky problémy podnikateľského sektora. Žiadna vláda to ani nie je schopná urobiť. Strategické úlohy a ciele, politické, ale aj hospodárske musí mať však Slovensko definované, a to musí urobiť vláda. Táto stratégia by mala mať zároveň širšiu politickú podporu. Azda sa toho v budúcnosti dočkáme.

6. V tomto prípade všetko so všetkým súvisí. Od legislatívneho prostredia po vymožiteľnosť práva, fungujúcich bánk a kapitálového trhu, rozumnej daňovej politiky až po stanovenie priorít. Keď budeme riešiť tieto problémy, vytvoríme lepšie predpoklady na vstup zahraničného podnikateľského prostredia a nezamestnanosť sa prirodzene zníži. Dva konkrétne kroky v tejto oblasti by mal urobiť štát, zvýšiť kontrolu nezamestnaných a čiernej práce a podporiť zamestnanie absolventov škôl formou zvýhodnenia zamestnávateľa.

7. Firma Sauer-Danfoss vyváža svoje produkty do krajín EÚ a značnú časť aj do USA. Recesia na americkom trhu v našich komoditách spôsobí, že oproti minulému roku nebudeme rásť. Toto obdobie však využívame na prípravu rozboru nových projektov a v rokoch 2001 - 2003 rozbehneme zaujímavé projekty v Považskej Bystrici a v Dubnici nad Váhom. Tieto projekty by mali priviesť zdvojnásobenie obratov v časovom horizonte 4 - 5 rokov.

Jaroslava Maceková, výkonná riaditeľka SLZ Chémia, a. s., Hnúšťa

1. Pozitívne hodnotím prístup všetkých manažérov podnikateľských subjektov, ktorí pripravujú podnikateľské zámery rozvoja svojich spoločností v horizonte 5 - 10 rokov, aj napriek často sa meniacej legislatíve.

Vysoko hodnotím exportný potenciál našej ekonomiky, ale najmä to, že aj napriek chýbajúcej legislatíve v oblasti podpory exportu, zrovnateľnej s krajinami EÚ či západnej Európy, si produkty slovenského priemyslu našli svoje uplatnenie na globalizovanom trhu, a toto uplatnenie je zárukou ich ďalšieho rozvoja. Za problematické a zatiaľ nezvládnuté považujem vysoké percento nezamestnanosti, neriešenie problémov zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, ako aj politické súperenie pri rokovaní o reforme verejnej správy.

2. Strojársky a z neho najmä automobilový priemysel. Z hľadiska Slovenska je potrebné k nim priradiť aj chemický priemysel vrátane spracovania nerudných surovín a metalurgiu. Na vývoj hospodárstva na Slovensku však vplýva aj pomaly sa rozbiehajúce malé a stredné podnikanie, ktoré by pri správnej politike štátu podporou regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a služieb mohlo v blízkej budúcnosti priniesť zaujímavé efekty najmä z hľadiska zamestnanosti.

3. Naša spoločnosť dlhodobo spolupracuje s dvoma bankovými inštitúciami, zhodou okolností s tými najlepšími na slovenskom trhu. Zostáva len veriť, že po skončení privatizácie uvedených bánk sa zlepší záujem o zákazníka nielen z hľadiska transferu finančných zdrojov, ale aj poskytovania služieb nevyhnutných pre progresívny rozvoj podnikateľského prostredia.

4. Menová situácia SR aj napriek mnohým vplyvom vrátane politickej situácie patrí k pomerne stabilizovaným oblastiam. Svetová ekonomika, ale najmä jej spomalenie, ktoré začíname pociťovať v brandži chemického priemyslu, bude určite ovplyvňovať vývoj kurzu koruny oproti USD alebo EUR.

5. Za posledný jeden a pol roka sme prijali celý rad legislatívnych noriem a zákonov, ktorých cieľom je zdynamizovanie rozvoja hospodárstva, podpora vstupu zahraničných investorov, zákon o priemyselných parkoch, zmeny daňového zákona. Je však nevyhnutné riešiť aj nadstavbové činnosti, ako je zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo najmä z hľadiska vymožiteľnosti práva a oblasť sociálnej politiky.

6. Naša spoločnosť pracuje v regióne, ktorý dlhodobo patrí k regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti. Preto vždy vítame akékoľvek kroky na jej zníženie, ktoré sú zabezpečované z pozície štátu, regiónu a, samozrejme, vlastného podnikateľského prostredia. Naposledy toľko diskutované verejnoprospešné práce aspoň vzbudili u ľudí záujem znovu pracovať a postarať sa o seba, aj keď takáto výučba nebola najlacnejšia. Som presvedčená, že bez priameho vstupu zahraničného kapitálu v súčinnosti s legislatívou v hospodárskej oblasti a sociálnej politiky štátu, ako aj podpory rozvoja regiónu nie je možné očakávať zníženie miery nezamestnanosti na 15-percentnú, resp. nižšiu úroveň v horizonte jedného až dvoch rokov.

7. Naša spoločnosť patrí do skupiny Dividend Group, kde pre každú spoločnosť vzhľadom na jej charakter a výrobný potenciál sú stanovené priority, ciele a programy rozvoja. Tak napríklad v roku 1994 náš export dosahoval asi 48 % z predaja, pričom za prvý polrok 2001 dosiahol úroveň 85,7 %, hlavne v komodite produkcie na báze drevného uhlia a esterov kyseliny octovej. Pracujeme v regióne s dlhodobo vysokou mierou nezamestnanosti, a preto máme záujem o rozšírenie podnikateľských aktivít v nových výrobných programoch, ktoré by okrem iného priniesli aj zvýšenie zamestnanosti. Z hľadiska tohto roka je rozhodujúce uvedenie na trh SR a EÚ nový ochranný filter typu A, B, E, K, teda protiplynový a kombinovaný filter na individuálnu ochranu a priemyselné účely, spĺňajúci tie najnáročnejšie kritériá európskych noriem STN EN 141.

Vincent Pillár, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární, a. s.

1. Považujem za dôležité, že sa podarilo ozdraviť alebo rozbehnúť činnosť viacerých veľkých firiem (Volkswagen Slovakia, U.S. Steel Košice, Slovnaft Bratislava a ďalšie), ktoré majú nielen veľký a priamy vplyv na tvorbu HDP, ale aj na kvalitu fungovania obchodno-ekonomických vzťahov v štáte. Ukazuje sa, že veľký priemysel prekonal krízovú hranicu a môže v ekonomike SR začať pôsobiť ako stabilizujúci faktor. Je zrejmý tiež určitý posun, ktorý sa ukazuje napríklad v konkrétnych postupoch a ponukách bankového sektora voči podnikateľským subjektom, avšak s kreativitou postupov zahraničných bánk zastúpených aj v SR je to ešte stále neporovnateľné. Napriek týmto a ďalším signálom, že hospodárstvo nastúpilo pozitívny trend, je nevyhnutné vidieť aj súčasné problematické okruhy, ktoré stále môžu nedobre zasiahnuť do pozitívneho smerovania. V pozornosti všetkých subjektov hospodárskej sféry by stále mala byť nedostatočná efektívnosť tvorby HDP, ktorá nevytvára predpoklady na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, ekonomiky štátu, ani na udržateľnosť ekonomického rastu. Vo výkone a dosahu štátnej správy vo väzbe na hospodársku sféru - podniky, firmy sa nepodarilo zbaviť prebyrokratizovanosti postupov. Na vyššiu úroveň sa musí dostať spravovanie hospodársko-obchodno-legislatívnych vecí, ktoré priamo zasahujú do každodenného podnikateľského života. Je možné konštatovať, že neraz možno len nechuť úradu či úradníka zaoberať sa nejakou vecou priam blokuje alebo skresľuje dôležité rozhodnutia. V mnohom by sa riešenia pohli dopredu, ak by riadne fungoval výkon zákona o konkurze a vyrovnaní. Prikláňam sa k tvrdeniam, že by mal mať skôr ozdravný ako likvidačný dosah. Akútnou bolesťou celého hospodárskeho života v našej republike je malá miera právnej istoty v hospodárskom živote, osobitne v oblasti vymožiteľnosti práva. Naďalej najväčším problémom slovenskej energetiky je nezamestnanosť. Podniková sféra, konkrétne energetika, sa permanentne borí s pohľadávkami. Najviac ma mrzí výška pohľadávok oproti štátnej sfére, kde by sme vzájomnými zápočtami výrazne znížili pohľadávky. Je všeobecne známe, že vstupom do EÚ sa oproti súčasnosti v SR zmenia nielen podnikateľské podmienky - konkurencia, ale do veľkého konkurenčného tlaku sa dostane tiež ekonomika celého štátu. Podľa môjho názoru je preto nevyhnutné mať na zreteli zabezpečenie konkurencieschopnosti celého hospodárstva.

2. Hospodárstvo štátu je závislé od každého odvetvia, či je to priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, energetika a ďalšie. Nielen ako energetik môžem konštatovať, že energetika je strategickým odvetvím. Hoci porovnávať Slovensko s USA aj u mňa vyvoláva úsmev, jedno je neodškriepiteľné, riešenie otázok energetického zabezpečenia celého štátu je takmer o tom istom. Preto príklad súčasných energetických kríz, napríklad v Kalifornii, je priam výzvou na získanie čo najviac informácií o príčinách a následkoch v záujme poučenia sa nielen energetikov, ale hlavne výkonnej a zákonodarnej moci, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o podmienkach rozvoja alebo útlmu toho-ktorého odvetvia. Je všeobecne známe, že máme regulovaný trh s elektrickou energiou a pripravujeme ho na liberalizáciu. Regulovaný trh sa podpísal pod nedostatočnú tvorbu prostriedkov na prirodzenú reprodukciu elektroenergetického sektora, a ten je v týchto chvíľach nesmierne zaťažený úvermi. Boli dohodnuté a verejnosti oznámené zámery súvisiace s odstránením spomínaných deformácií a zavedením postupného zreálňovania cien. Bude na zodpovednosti politikov, či budú schopní dodržať tieto zámery a postupovať podľa prijatých zásad. Sledujeme v Európe liberalizáciu trhu s elektrickou energiou, na ktorú sa intenzívne pripravujeme. Jej sprievodným znakom bude výrazná konkurencia výrobcov elektrickej energie. Otvorene poviem, že Slovenské elektrárne sa jej neobávajú, lebo pri súčasných cenách v európskom meradle náš výrobok je konkurenčne schopný. Pritom sme si vedomí rezerv v našom hospodárení.

3. Dobre rozvinutý a zdravý bankový sektor je hybnou silou hospodárskeho života. Už som spomenul, že určitý posun v tejto oblasti je badateľný aj na Slovensku. Je zrejmé, že značným prínosom pre ozdravovanie funkcií bankového sektora sú skúsenosti z fungovania zahraničných finančných inštitúcií v SR. Obrovské množstvo prostriedkov, ktoré dal štát na ozdravenie bánk, zdá sa, konečne prináša efekt. Podľa mojich informácií bankový sektor charakterizuje zlepšujúci sa trend vývoja finančných ukazovateľov i plnenia kritérií obozretného bankového podnikania. Predpokladám, že veľa urobí dokončenie kapitálového vstupu silných finančných subjektov do zatiaľ neprivatizovaných finančných inštitúcií, s ktorými príde nielen kapitál, ale tiež nové formy finančných služieb zákazníkom, optimálne úrokové podmienky a podobne. Nie som si však istý, či finančná injekcia do bankovej sféry nebola prehnaná hlavne pri pohľade na jestvujúce množstvá bankových inštitúcií.

4. Na stabilite meny sa veľkými písmenami podpisuje zahraničnoobchodná bilancia, zadlženosť verejného sektora, konkrétne strategické rozhodnutia výkonnej a zákonodarnej moci a ďalšie vnútroštátne činitele, ale tiež menová situácia európskych krajín oproti USD, čo súvisí so vzťahom k referenčnej mene EUR. Relatívne stabilný kurz koruny oproti EUR v minulom polroku umožnil aj našej spoločnosti s lepším efektom riešiť reštrukturalizáciu úverového portfólia. Na druhej strane zhodnocovanie koruny oproti referenčnej mene neprospieva exportérom. Je však na manažmentoch jednotlivých firiem, aby sa s týmto problémom vyrovnali. Očakávam, že kurz koruny sa v budúcom polroku posilní, avšak veľa bude závisieť aj od vývoja ekonomiky ostatných európskych štátov a, samozrejme, od schopnosti našej hospodárskej sféry uplatniť rozpracované programy, a tiež na schopnosti politikov operatívne ovplyvniť politickú scénu. Sledujeme v tlači polemiku o tom, či zavedenie jednotnej meny v rámci európskeho teritória vyvolá zvýšenie alebo zníženie vo všeobecnosti. Mám pocit, že tak napoly. Budú výrobcovia, ktorí prepočet na EUR, súc si vedomí konkurencie, zaokrúhlia smerom dole, ale mnohí tieto možnosti využijú na eskaláciu smerom hore.

5. Nemyslím si, že všetky problémy vyrieši absolútne nasadenie trhových postupov. Naša ekonomika je stále v neštandardnej pozícii, a to si žiada osobitné postupy, metódy a kreatívne postupy. Politici a odborníci pôsobiaci vo vrcholovom riadení hospodárskej sféry si musia permanentne preverovať dosahy svojich rozhodnutí, mať stály prehľad o vývoji hospodárstva, o dosahoch vývoja ostatných európskych ekonomík a politiky v Európe a vo svete vôbec. Pokiaľ ide o konkrétne kroky vnútri hospodárstva, niektoré som už spomenul. Začnem bankovým sektorom, ktorého ozdravovací proces u nás trvá už príliš dlho a efekt stále necháva na seba čakať. Osobitne dôležité je rýchlejšie konať vo vytváraní zdravého prostredia na podnikanie jednoznačnými legislatívnymi normami a, samozrejme, organizačným a technickým zabezpečením ich výkonu. Je tiež nevyhnutné postupne odstrániť deformácie spôsobené reguláciou cien. Čím viac budeme odkladať vážne rozhodnutia, tým väčšou mierou sa to spoločnosti negatívne vráti. V oblasti energetiky stanovujeme hlavné úlohy smerom k ďalšej stabilizácii tohto odvetvia, ale hlavne k vytvoreniu konkurencieschopnej energetickej spoločnosti.

6. Živiť armádu nezamestnaných je luxus, ktorý si nemôže dovoliť žiadny moderný štát dvadsiateho prvého storočia. Keď je príliš veľká a dopadá formou daní a odvodov do fondov na plecia tých, ktorí pracujú a produkujú, pôsobí demotivačne. Nie náhodou odporúča Medzinárodný menový fond Slovensku znížiť daňové zaťaženie zamestnancov. Nezamestnanosť je však problém, ktorým sa zaoberajú celé štáby ľudí vo vyspelých krajinách a nenachádzajú optimálne riešenie. Aj z tohto hľadiska sa nezamestnanosť javí ako principiálny problém systému. Na druhej strane práve nezamestnanosť pôsobí ako stimulátor na nachádzanie nových, netradičných riešení a postupov v podnikaní a v hospodárskom živote vôbec. Pokiaľ ide o naše hospodárstvo, zdá sa, že tento mechanizmus sa ešte "nezapol". Osobne si myslím, že jedným zo zásadných krokov na zníženie nezamestnanosti bude rozvoj takzvaných hospodárskych zón alebo priemyselných parkov. Zatiaľ sme tiež nevyužili jednu overenú cestu - zvýšiť investície do stavebníctva a hospodársky silných investičných akcií. Aj odborníci v štatistike potvrdzujú, že práve to oživuje ďalšie nadväzujúce oblasti hospodárstva a priamo vplýva na zamestnanosť. Pritom ide o zhodnocovanie základných surovín štátu, ľudskej práce a neraz i uplatnenie národného know-how.

7. Keďže sme úzko zviazaní s hospodárstvom a s ekonomikou štátu, naše očakávania v druhom polroku sú realistické. V porovnaní s plánom na rok 2001 predpokladáme, že dôjde k výpadku tržieb za elektrinu vo výške 400 mil. Sk v dôsledku nižšej spotreby u hlavných odberateľov, hlavne rozvodných energetických podnikov, k výpadku tržieb za teplo o približne 60 mil. Sk v dôsledku klimatických podmienok. Robíme však opatrenia, aby sa naše tržby ďalej neznižovali. V rámci reštrukturalizácie sme urobili niekoľko krokov s priamou väzbou na získanie prostriedkov alebo zníženie strát (Globtel, predaj teplárne Handlová atď.). V rokovaní sú ďalšie akcie. Očakávame, že v druhom polroku bude spoločnosť v súlade s uzneseniami vlády reštrukturalizovaná a budú pripravované ďalšie podmienky na vstup strategického investora.

Brigita Schmögnerová, ministerka financií SR

1. Trojpercentný rast HDP za prvý štvrťrok 2001, rast priemyselnej a stavebnej produkcie za polrok o 6,1 %, resp. 6,2 %, rast domáceho dopytu (v prvom štvrťroku o 4,6 %) potvrdzujú vzostupnú fázu rozvoja slovenského hospodárstva. V zásade možno povedať, že politika štruktúrnych reforiem, fiskálna a hospodárska politika vlády podľa očakávania sa začína prejavovať pozitívne. Nemôžu nás uspokojovať dva ukazovatele: vývoj zahraničného obchodu, a to napriek tomu, že niektoré charakteristiky vývozu (rastie podiel s vyššou pridanou hodnotou, pozitívny je vývoj kg-cien vývozu) ako aj dovozu (v štruktúre dovozu je väčší podiel sofistikovanej produkcie a investičného dovozu) sú priaznivejšie. Rast domáceho kúpyschopného dopytu do konca roka sa odrazí na pokračujúcom zhoršení zahraničnoobchodnej bilancie. Je to i dôsledok nižšej flexibility domácej podnikateľskej sféry na dynamické zmeny v domácom (aj v zahraničnom) dopyte. Druhým ukazovateľom, napriek priaznivejšiemu vývoju, je miera nezamestnanosti, ktorá odráža nižšiu absorpčnú schopnosť malého a stredného podnikania a popri nepriaznivom demografickom vývoji aj nedostatky slovenského trhu práce.

2. Podiel malého a stredného podnikania v slovenskom hospodárstve nedosiahol ešte dostačujúcu úroveň. Slovenské hospodárstvo je ešte závislé od 10 - 15 najväčších "podľa tržieb" nefinančných podnikov. Nepokladám to za zdravé. Skracuje sa životnosť podnikov, ktorých ziskovosť je založená na nízkokvalifikovanej a zle platenej práci. V súťaži s Východom prehrajú.

3. Výsledky hovoria za všetko: priemerné mesačné úrokové sadzby v % p. a. pre podnikové úvery klesli z 22,5 % v januári 1999 na 11,29 % v apríli 2001. Priemerný dosiahnutý výnos na aukciách štátnych dlhopisov v roku 1998 predstavoval 23,894 %, v roku 2000 to bolo 9,486 % a priemerný dosiahnutý výnos na aukciách ŠPP v % v roku 1998 už 18,5 a v roku 2000 však 7,361. Je to dôsledok stabilizácie verejných financií (v roku 1998 schodok - 5,2 %, v roku 2000 - 3,4 %) a reštrukturalizácie finančného sektora. Iba v dôsledku poklesu úrokových sadzieb štát usporil na dlhovej službe v roku 1999 - 2000 3,527 mld. Sk. Ročná úspora v podnikovej sfére na finančných nákladoch sa odhaduje na úrovni 10 -12 mld. Sk. Je možné predpokladať, že po vstupe zahraničných investorov sa počas pol až trištvrte roka zlepšia aj bankové služby SLSP, VÚB, IRB a zvýši sa dostupnosť úverov (za inak nezmenených podmienok). Už dnes je zrejmý rast konkurencie na bankovom trhu a bitka o najlepších klientov.

4. Pri úspornej fiskálnej politike bude dôležité správne nastavenie menovej politiky. Rizikom je vývoj bežného účtu platobnej bilancie, a z tohto hľadiska by som dala prednosť tomu, aby sa tiež SKK výraznejšie oproti EUR neposilňovala. Posilnenie SKK oproti USD je a bude dané slabším USD. NBS (v kooperácii s ministerstvom financií) bude musieť uvažovať o úrovni sterilizačnej úrokovej sadzby.

5. Najslabším článkom je nízka vymáhateľnosť práva. Počas dva a pol roka sme dosiahli uspokojivú legislatívnu úroveň, zvyšný čas treba využiť na jej dotvorenie. Pri súčasnej úrovni súdnictva (a osobitne konkurzného, ale aj registračného) je aj dobrá legislatíva neúčinná. Za druhý slabý článok pokladám zlú dostupnosť pôžičkového kapitálu pre malé a stredné podnikanie a nedostupnosť rizikového kapitálu. Tretím slabým článkom zostáva (napriek zatiaľ najdynamickejšiemu rastu zahraničných investícií v roku 2000) nízka úroveň zahraničných investícií. V tzv. nevýrobnom sektore pokladám za najdôležitejšiu reformu zdravotníctva a pokračovanie reformy sociálnej sféry (dôchodkové poistenie).

6. Nie je možné predpokladať, že existuje rýchle a lacné riešenie. Napriek tomu je potrebné zvýšiť úroveň a efektívnosť vynakladaných prostriedkov na politiku trhu práce, na strane dopytu, ale aj ponuky, prekonávať čiastkové nerovnováhy na trhu práce zvyšovaním profesijnej a geografickej mobility. Napríklad prostriedky, prípadne ich časť na tzv. verejnoprospešné práce (VPP) používať na podporu zamestnávania absolventov v podnikateľskej sfére, realizovať projekt tzv. duálneho učňovského vzdelávania, zaviesť programy samozamestnávania, zainteresovať do riešenia samosprávne orgány a podnikateľskú sféru na lokálnej i regionálnej úrovni atď.

7. Ministerstvo financií SR chce dokončiť reformu vo finančnom sektore a sústrediť sa na urýchlenie finančnej reštrukturalizácie v podnikovom sektore (zvýšenie efektívnosti, nový zákon o osobitných spôsoboch vyrovnania a nakladania s pohľadávkami štátu a vybraných verejnoprávnych inštitúcií), urýchliť reformu daňovej správy a reformu riadenia verejných financií. Chceme pokračovať v realizácii vládou schválenej reformy daní, ktorá bude v rokoch 2002 - 2003 predstavovať zavedenie tzv. investičného úveru (možnosť odpočítať si časť investícií z daňového základu) a zmeny v odpisovej politike (zrýchlené odpisovanie atď.). Znižovanie daňového zaťaženia touto formou umožní zvýšiť investičný dopyt a bude akcelerátorom rozvoja.

Pavol Hamžík, predseda SOP a poslanec NR SR

1. Z makroekonomického hľadiska pozitívne vnímam predovšetkým pokračujúci rast HDP, na ktorom sa podieľa najmä domáci dopyt a prílev zahraničných investícií, a to i s prispením vlády SR v procese privatizácie. Rovnako štruktúra dovozov orientovaná najmä na dovoz technológií dáva signál, že sa zobúdza reálna ekonomika, ktorá po reštrukturalizácii bankového sektora by sa mala stať motorom rozvoja ekonomiky Slovenska. Ďalším pozitívom je dotvorenie inštitucionálnych kapacít na naštartovanie prílevu finančných zdrojov z predvstupových a neskôr štrukturálnych fondov EÚ. Fondy ISPA a SAPARD umožňujú odstrániť štrukturálne nedostatky, najmä deficit v oblasti životného prostredia, a podporiť potrebu urýchleného dobudovania hlavných trás - európskych koridorov železničnej a cestnej dopravy. Spolu s negociačným úsilím v procese prípravy Slovenska na vstup do EÚ považujem vyššie spomenuté úspechy za hlavné pozitíva vo vývoji slovenskej ekonomiky. V rozvoji podnikateľského prostredia je pozitívom relatívne stabilný kurz koruny voči EUR a značný pokles úrokových mier. Z mikroekonomického hľadiska pozitívne vnímam najmä skutočnosť, že rastie počet podnikateľských subjektov, ktoré dosahujú veľmi dobré výsledky na trhu, a to nielen na Slovensku. Naša ekonomika je však stále viac závislá od kvality priamych zahraničných investícií. Žiaľ, zatiaľ ide zväčša o využívanie zošľachťovacieho styku s nízkou pridanou hodnotou, čo vnímam ako nedostatok, no na druhej strane aj ako dôsledok dlhodobého neriešenia rastu vzdelanosti a kvalifikácie pracovnej sily. Za hlavný nedostatok považujem notorické odkladanie reforiem, najmä sociálneho zabezpečenia (reformy dôchodkového systému), školstva a spolitizovanie a nezvládnutie reformy verejnej správy jej nositeľmi. Tieto deficity reforiem môžu mať nedozerné následky na budúci rozvoj Slovenska, pretože vytvárajú predpoklady vnútornej nestability a nerovnováhy vo verejných financiách v budúcnosti. Rovnako nekoncepčný prístup zo strany ekonomických ministrov vedie k stále pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti.

2. V súčasnosti sú to veľké spoločnosti, ktoré sa úspešne zapojili do medzinárodnej spolupráce a podieľajú sa rozhodujúcim vplyvom na obchodnej bilancii krajiny. Pre budúcnosť však bude potrebné, aby sa aspoň časť podnikov po privatizácii stala konkurencieschopná na trhoch EÚ a schopná zapojiť sa do globálnej kooperácie alebo kooperácie regionálneho významu. Budúcnosť patrí spoločnostiam, ktoré sa dokážu presadiť na trhu produkciou s vysokou mierou pridanej hodnoty. Popri týchto spoločnostiach majú šance i tie odvetvia, ktoré dokážu využiť danosti regiónu Slovenska. Mám na mysli predovšetkým odvetvie cestovného ruchu.

3. Bankový sektor ako finančný sprostredkovateľ "nasal" od začiatku 90-tych rokov do seba všetky problémy reálnej ekonomiky. Celková nízka platobná disciplína, slabá pozícia veriteľa pri vymáhaní svojich práv sa odrazila v portfóliu všetkých bánk. Selektívne ozdravenie troch bánk, hoci privatizácia IRB ešte nie je ukončená, bolo nevyhnutným krokom. Domnievam sa však, že iba odsun stratových pohľadávok bez súbežného alebo aspoň veľmi rýchleho riešenia ozdravenia rozhodujúcich slovenských podnikov nie je najšťastnejší, hoci umožnil predaj bánk. Z toho dôvodu považujem hodnotenie ozdravného procesu bánk za predčasné. Bankový sektor v súčasnosti je možné vnímať v dvoch polohách. Na jednej strane prebytok zdrojov v komerčných bankách umožňuje úverovanie reálneho - podnikového sektoru, domácností a štátu za prijateľných úrokových podmienok. Túto výhodu zatiaľ pociťuje iba štát a VIP klienti. Úverovanie podnikov, osobitne malých a stredných, je však zatiaľ sporadické. Práve tu je potrebné citlivo vnímať zdržanlivosť bánk a neochotu niesť úverové riziko a tu vidím i dôsledok nedotiahnutia reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Na úverovanie malých a stredných podnikov bude v budúcnosti nevyhnutné posilniť úlohu veriteľa v procese vymáhania dlhu a na druhej strane finančné kapacity napríklad Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, aby mohla vo väčšom rozsahu znížiť úverové riziká komerčných bánk, a tým stimulovať ich úverové aktivity do malých a stredných podnikov.

4. Vláda SR a NBS sa spoločne pričinili o stabilizáciu menového vývoja v uplynulom období. Vyjadruje to jednak postupné znižovanie inflácie k hranici pod 8 %, a to i napriek cenovej deregulácii cien, i tempá rastu HDP, ktorý by mal prelomiť hranicu 3 % v tomto roku a postupné ozdravovanie verejných financií. Tieto skutočnosti majú rozhodujúci vplyv na stabilnú menu, a to najmä z hľadiska napätia v dlhu verejných financií. Ďalší menový vývoj je podmienený práve schopnosťou vlády SR zvládnuť štrukturálne reformy a prijať opatrenia smerujúce k rastu výkonnosti podnikovej sféry v strednodobom časovom horizonte. Konkrétny vývoj kurzu koruny voči EUR a USD bude determinovaný ako vývojom ekonomiky SR a jej sily a vývojom na nadnárodných finančných trhoch.

5. Pre hospodárstvo a podnikanie sú najdôležitejšie jasné a stabilné pravidlá podnikateľského prostredia spolu so stabilnou menovou politikou. Pre hospodárstvo na to navyše treba stanoviť priority SR vo väzbe na integračný proces do štruktúr EÚ, priority v regionálnom rozvoji a sektorové priority, aby sa podnikateľ vedel správne pohybovať v ekonomickom a sociálnom prostredí SR. To konkrétne znamená na úrovni centra vytvoriť jasné regulačné rámce vymáhateľnosťou práva veriteľmi, spravodlivou daňovou politikou, postupným znižovaním odvodov do fondov a daní pre podnikateľov, ale pri súbežnom riešení reforiem sociálneho a zdravotného systému. Priority hospodárskej politiky musia byť ďalej zamerané na podporu tvorby pracovných miest, a to nie plátaním cez verejnoprospešné práce, ale cez rámce tvorby kvalifikovaných pracovných miest. Z uvedeného vyplýva, že ruka v ruke z reštrukturalizáciou podnikov a prílevom priamych zahraničných investícií musí ísť ďalšie vzdelávanie pracovných síl, účelové smerovanie aktívnej politiky zamestnanosti na zvyšovanie kvalifikácie pre konkrétne odbory. Toto je úloha štátu. Pre podnikateľov je hlavnou úlohou čestné a férové podnikanie a dodržiavanie pravidiel v rámci hospodárstva.

6. Liekom je podpora tvorby konkurencieschopného podnikateľského prostredia a reštrukturalizácia podnikovej a bankovej sféry, ktorá bude podporená ozdravením verejných financií. Súčasná vláda zlyhala v podpore tvorby konkurencieschopného prostredia a veľa času venovala privatizácii, vrátane zasahovania do kompetencií ministerke privatizácie. V pozitívnom zmysle slova podporujem systémovú reformu daňového a sociálneho systému v smere zníženia daňového a odvodového zaťaženia podnikateľov, ale aj pracujúcich. Tieto systémy je potrebné reformovať spoločne, a nie parciálne, a to z dôvodu zabránenia ich protismerného pôsobenia a nejednoznačnosti. Zároveň treba podporiť investičnú výstavbu, osobitne nadobúdanie strojov a zariadení, a to cez tzv. daňové úvery, čo by stimulovalo rozvoj podnikateľského prostredia. Cez programy aktívnej politiky zamestnanosti bude nevyhnutné väčšiu pozornosť venovať systému zvyšovania kvalifikácie a podporil by som rast vzdelanosti. Inak nie sme schopní pritiahnuť investície ako domáce, tak i zahraničné s vyššou pridanou hodnotou. Zároveň cez projekty infraštruktúrneho charakteru i pomocou programov ISPA, PHARE je možné rovnako dosiahnuť efekt k rastu zamestnanosti. Osobitnou kapitolou je podpora malých a stredných podnikov. Tá bez systémovej podpory znižovania daňového a odvodového zaťaženia, ako aj bez dlhodobo pôsobiacich jasných pravidiel hry nemá šancu na prežitie. Treba si uvedomiť, že malý podnikateľ vytvára hodnoty a sám pre seba vytvára pracovné miesto a odvádza časť svojho hospodárskeho výsledku do štátneho rozpočtu. Preto je potrebné malé a stredné podnikanie chápať ako vládnu prioritu a nemôže sa stať, že nám podpora malého a stredného podnikania takmer absentuje vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Preto treba vo výdavkoch štátneho rozpočtu podporiť cez kapitolu VPS a ministerstva hospodárstva malých a stredných podnikateľov 1 mld. Sk cez osvedčené inštitúcie, akými sú Slovenská záručná a rozvojová banka a Národná agentúra pre rozvoj MSP.

7. Do povedomia občanov ako strana, ktorá plní svoj program aj keď bez populizmu stráca preferencie.

Andrej Egyed, generálny riaditeľ ŽSR

1. Vývoj v posledných mesiacoch ukazuje, že prijaté opatrenia vlády v uplynulom období sa už pozitívne prejavujú na ekonomickom raste a zlepšuje sa aj trend v oblasti štrukturálnych zmien. Narastá tok zahraničných investícií, čo svedčí o zlepšujúcom sa obraze Slovenska v zahraničí. To možno považovať za najdôležitejší prínos súčasnej vládnej garnitúry. Pozitívne hodnotím pokrok pri plnení programu na zníženie makroekonomickej nerovnováhy, osobitne fiskálnu konsolidáciu a naštartovanie oneskorených štrukturálnych reforiem. Vláda nie celkom dobre zvládla prioritné rozvojové projekty, kde nepochybne patrí aj modernizácia infraštruktúry. Sú to kapitálovo veľmi náročné projekty, ktoré sa nemôžu riešiť z prípadu na prípad cez štátny rozpočet, ale vyžadujú si stredno- a dlhodobé strategické plánovanie. Projekty infraštruktúry prekračujú nielen plánovacie obdobie jedného roka, ale aj horizont pôsobnosti jednej vlády. Podobne aj v rozvoji rezortov, ako je strojárstvo, mi chýba dlhodobé strategické plánovanie, aby každému bolo jasné, čo preferujeme z hľadiska štátnej politiky. Nazdávam sa, že aj ekonomicky vyspelé krajiny využívajú metódy dlhodobého strategického plánovania. Ešte stále je nedostatočná podpora malého a stredného podnikania, ktoré má významný podiel na tvorbe HDP, a ktoré by mohli zohrať významnú úlohu pri znižovaní nezamestnanosti.

2. Z odvetví chcem oceniť rozvoj automobilového priemyslu, ktorý má synergický efekt aj pre ďalšie dodávateľské odvetvia.

3. Oceňujem reštrukturalizáciu bankovníctva a privatizáciu bánk vo vlastníctve štátu, čo nepochybne prispieva k stabilizácii bankového sektora na Slovensku. Aj keď nerád, ale musím povedať, že banky, najmä vo vlastníctve štátu, na prelome rokov 1998 - 1999 takmer ignorovali potreby železníc. Keď sme už s nimi vstúpili do zmluvného vzťahu, ich služby boli veľmi drahé, zvyšovali naše finančné náklady, a tým aj negatívne ovplyvňovali hospodársky výsledok. Preto reformu bankového systému vnímam veľmi pozitívne. Teraz už môžeme čerpať finančné prostriedky z domácich úverových zdrojov s výrazne nižšími úrokovými sadzbami. Škoda len, že k reštrukturalizácii bánk nedošlo skôr, hneď v prvom roku účinkovania vlády SR. Už skôr sme mohli pociťovať aktívnu finančnú politiku slovenských bánk k transformujúcim sa ŽSR.

4. To je veľmi ťažké posúdiť a tipovať radšej nebudem.

5. Okrem makroekonomických cieľov a reformných úloh za najdôležitejšie považujem formovanie stabilného právneho, transparentného a predpovedateľného inštitucionálneho prostredia. To je rozhodujúci predpoklad rozvoja a hospodárskeho rastu. V rámci toho je nevyhnutné dostať na potrebnú úroveň vymáhateľnosť práva. Nestabilnosť v ekonomickom prostredí veľmi významne pociťujú aj železnice, ktoré pracujú pod tlakom účelových exekúcií a znášajú dôsledky značnej zadlženosti štátu oproti železnici za výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave. Štát má veľký podiel na vysokej miere podnikovej zadlženosti, a to tým, že štátne podniky si neplnili záväzky voči verejným fondom, daňovým úradom, a tým vznikol reťazec zadlženosti, ktorý by sa mal riešiť radikálne.

6. Podľa niektorých analýz prirodzená nezamestnanosť na Slovensku je asi 15 %. K tejto miere prirodzenej nezamestnanosti prispievajú aj železnice, ktoré mali a ešte aj majú prezamestnanosť, a to pre oneskorenú transformáciu a reštrukturalizáciu. Z toho sa dá usúdiť, že nezamestnanosť sa nedá výrazne znížiť prostredníctvom zmeny dopytu. Mali by sme využiť také ekonomické nástroje, ako sú štrukturálne zmeny ekonomiky, zvýšenie pružnosti pracovnej sily, rekvalifikácia, zvýšenie mobility a iné. K zníženiu nezamestnanosti významne prispievajú ŽSR, a to reštrukturalizáciou vlastného podniku, a tiež využívajú nástroje na zvýšenie domáceho dopytu. Napríklad ŽSR udržujú alebo zvyšujú zamestnanosť v podnikoch, kde majú svoju kapitálovú účasť, napríklad v železničných opravovniach a strojárňach Vrútky, Zvolen a Trnava. Môžeme prispieť k zníženiu miery nezamestnanosti aj tým, že zintenzívnime investičnú činnosť pri obnovách a modernizáciách tratí, kde má svoj priestor nielen veľké stavebníctvo, ale množstvo menších firiem. Podobne dáme príležitosť aj firmám, ktoré sa môžu podieľať na modernizácii a obnove vozňového parku ŽSR.

7. Nevyhnutnou podmienkou úspešnej transformácie je oddlženie železníc. Predpokladáme, že prostriedky získané od štátu za neuhradené výkony v minulosti budú môcť železnice použiť iba na zníženie svojej zadlženosti. Poskytovanie týchto prostriedkov bude navyše podmienené dodržiavaním harmonogramu reformy a transformačných programov. Už teraz vytvárame podmienky na úspešnú činnosť nových dvoch spoločností. Keďže v zmysle schváleného projektu je potrebné delimitovať značnú časť majetku, uvedenému kroku predchádzala dôsledná inventarizácia celého majetku ŽSR spojená s jeho ocenením, ktoré sa urobilo v spolupráci s Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Ďalšie implementačné kroky sme orientovali na prípravu nových ekonomických pravidiel, v rámci ktorých je veľmi dôležitý nový spôsob úhrady vnútropodnikových výkonov prostredníctvom zavedených vnútropodnikových cien. Spomenúť možno tiež prechod na tzv. kĺzavé plánovanie, manažérske výkazníctvo, manažment aktív a manažment logistiky. Neodmysliteľnou súčasťou transformačných príprav je aj tvorba nových organizačných štruktúr budúcich ŽSR a Železničnej spoločnosti, a. s. Návrhy organizačných štruktúr vrcholov obidvoch spoločností sú už pripravené na posúdenie. Momentálne prebieha príprava štruktúr na strednej a na základnej úrovni. Aj keď sa domnievam, že z našej strany sme urobili všetko, aby transformácia ŽSR priniesla očakávané ozdravenie na slovenských železniciach, vytvorila pre ich ďalšiu činnosť vhodné podnikateľské podmienky a zvýšila ich celkovú konkurencieschopnosť oproti iným druhom dopravy i zahraničným železničným podnikom, nemyslím si, že pôjde o jednoduchý proces. Nie som naivný v očakávaní, že obe spoločnosti, ktoré vzniknú po rozdelení dnešného podniku, budú zo dňa na deň ziskové. Napríklad budúce ŽSR by mali dosiahnuť vyrovnané hospodárenie až v roku 2004. Ale hoci obe spoločnosti nebudú hneď produkovať obrovské zisky, je dôležité si uvedomiť, že určite nebudú produkovať také obrovské straty ako dnes. Z hľadiska finálneho výsledku ešte nie sme ani len na polceste, pretože finančná reštrukturalizácia sa musí rozložiť na dlhšie obdobie a jeho dĺžka bude v mnohom závisieť od možností štátu.

Rainer Franz, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky, a. s.

1. Od roku 2001 sa očakávalo, že prinesie zmenu výrazného zníženia tempa ekonomického rastu a poklesu reálnej mzdy z rokov 1999 a 2000 z hľadiska celej ekonomiky, ako aj zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Podľa posledných známych výsledkov za prvý štvrťrok možno konštatovať, že rast HDP sa zrýchlil na 3 % v porovnaní s 2,2-percentným rastom za celý minulý rok. Výraznejšia zmena spočíva v štruktúre jeho rastu. V rovnakom období minulého roka bol jediným zdrojom rastu HDP zahraničným dopytom generovaný export. Počas tohto roka naopak dochádza k tomu, že oživujúci sa domáci dopyt nie je možné plne uspokojiť domácou ponukou, čo sa prejavuje vo vysokom náraste deficitu zahraničného obchodu. Rast konečnej spotreby domácnosti v prvom štvrťroku dosiahol 4 %, čo bola najvyššia úroveň od roku 1998. Druhou stranou mince je, že svojím objemom v stálych cenách zaostáva za príslušnou úrovňou z rokov 1998 a 1999. Obnovenie rastu spotreby domácností, ako aj reálnych miezd bolo možné hlavne vďaka zmierneniu tempa rastu spotrebiteľských cien. Tieto v priemere za minulý rok vzrástli o 12,2 %, pričom tento rok by sa ich rast mal spomaliť na asi 7,5 %. Pri očakávanej nižšej miere deregulácie cien v budúcom roku by sa rast spotrebiteľských cien mohol znížiť asi na 6 %, čo by umožnilo aj zrýchlenie rastu reálnych miezd. Úspešne napreduje aj proces privatizácie a s ňou v rozhodujúcej miere súvisí aj očakávaný rekordný prílev zahraničných investícií. Ich objem je dôležitý aj z hľadiska bezpečného financovania rastúceho deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Nezlepšila sa stále vysoká miera nezamestnanosti, čím na jednej strane sa znižuje objem vytvorených zdrojov a na druhej strane na seba viaže vysoké výdavky systému sociálneho zabezpečenia. V prvom polroku nedošlo ani k výraznejšej zmene v systéme fungovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti, pre ktorú je aj naďalej charakteristický nedostatok zdrojov spojený s ďalším narastaním dlhov.

2. Za rozhodujúce považujem odvetvie priemyslu plynárenského, petrochemického, automobilového a hutníckeho, v neposlednom rade však i oblasť telekomunikácií. Ide predovšetkým o odvetvia s vysokou proexportnou orientáciou, ktoré významne pomáhajú kompenzovať importnú náročnosť slovenskej ekonomiky. V podmienkach Slovenska skôr ako o odvetviach je na mieste hovoriť o podnikoch ako o odvetviach, pretože v každej danej oblasti dominuje jeden podnik, ktorého rozsah výkonov a činností predstavuje väčšinu aktivít celého odvetvia. V prípade SPP, ktorý je tesne pred privatizáciou či predajom 49-percentného podielu štátu strategickému investorovi, ide o podnik, ktorý má kľúčový význam z hľadiska platobnej bilancie SR. Len tržby za tranzit plynu dosiahli v roku 2000 výšku 27,5 mld. Sk. Dominantným podnikom petrochemického priemyslu je Slovnaft, ktorého objem predaja v minulom roku dosiahol 73,955 mld. Sk, z toho dve tretiny smerovali na vývoz. Kľúčový význam z hľadiska zastúpenia v celkovom exporte SR má spoločnosť Volkswagen Slovakia, ktorý každoročne zvyšuje objem výroby a rozširuje oblasť svojej produkcie. Tento podnik je významným ťahúňom ďalších odvetví slovenského hospodárstva, ako sú strojársky, gumárenský priemysel atď. V rámci hutníckeho odvetvia je jasne dominantnou spoločnosť U.S. Steel Košice, ktorá po prevzatí americkou spoločnosťou dokazuje opodstatnenosť vstupu zahraničného kapitálu na slovenský trh. Okrem uvedených veľkých podnikov však bude potrebné podporovať rozvoj malých a stredných podnikov, ktoré sú v čoraz náročnejších podmienkach vonkajšej konkurencie flexibilnejšie a schopné rýchlejšie aplikovať moderné technológie vo svojej výrobnej činnosti a sú rozhodujúce aj z hľadiska tvorby pracovných miest. Tomuto faktu sa snažíme prispôsobiť aj naše produkty v Tatra banke, aby sme spomínanému segmentu vyšli čo najviac v ústrety. Z hľadiska zvyšovania konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a ambícií priblížiť sa úrovni vyspelých ekonomík bude nevyhnutné stimulovať odvetvia či subjekty podnikajúce na báze progresívnych informačných technológií. Z celkového pohľadu by sa v slovenskom priemysle mali stále viac presadzovať podniky produkujúce vyššiu pridanú hodnotu, čo by zlepšilo aj exportnú pozíciu celej slovenskej ekonomiky.

3. Predprivatizačná reštrukturalizácia a následná privatizácia vybraných bánk predstavujú jednu z najdôležitejších štrukturálnych reforiem, ku ktorým pristúpila súčasná slovenská vláda. Prijatý plán reštrukturalizácie bánk sa skladal z dvoch častí - zo zvýšenia základného imania vybraných bánk a z následného presunu klasifikovaných úverov do špecializovaných štátnych konsolidačných agentúr. V rámci prvej časti reštrukturalizácie ministerstvo financií zvýšilo základné imanie vo VÚB o 8,9 mld. Sk, základné imanie SLSP o 4,7 mld. Sk a základné imanie IRB o 5,7 mld. Sk. Vláda na účely financovania reštrukturalizácie úverového portfólia bánk vydala 5- až 10-ročné štátne dlhopisy v objeme 105 mld. Sk, ktoré v aktívach transformujúcich bánk nahradili úvery s osobitnou zárukou štátu, poskytnuté na finančné krytie postúpených klasifikovaných pohľadávok. Objem vynaložených prostriedkov bol veľmi vysoký, ale táto daň bola nevyhnutná na ozdravenie slovenského bankového sektora. Výsledkom reštrukturalizácie bola kapitálová primeranosť bánk okolo 10 %, podľa medzinárodných účtovných štandardov, podiel klasifikovaných úverov pod 20 % a dostatočná likvidita. Sumy, ktoré strategickí investori zaplatili za rozhodujúce podiely v dvoch najväčších bankách, prekročili pôvodné očakávania a možno ich považovať za úspech súčasnej vlády. Úspešne by sa mala skončiť aj privatizácia troch menších komerčných bánk - IRB, Poštovej banky a Banky Slovakia. Zavŕšenie privatizácie významne zvýši podiel zahraničného kapitálu na celkovom základnom kapitáli v bankovom sektore SR. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku bude jedným z najrozhodujúcejších faktorov v procese posilňovania konkurencie a zlepšovania kvality poskytovaných služieb. Negatívna skúsenosť bankového sektora s problémom zlých úverov spôsobila konzervatívnejší prístup bánk k úverovým aktivitám v súkromnom sektore a zvýšila orientáciu na verejný sektor v rokoch 1998 - 2000. Od minulého roka môžeme pozorovať zvýšenú orientáciu bankového sektora aj na retailovú oblasť, ktorá je považovaná za bezpečnejšiu ako corporate sektor. Aj keď v tomto roku dochádza už k miernemu rastu úverov aj pre corporate sektor, tempo rastu tu pravdepodobne bude stále zaostávať za dynamikou úverov poskytovaných domácnostiam. Privatizáciu bankového sektora považujeme v neposlednom rade aj za významný faktor, ktorý vytvára podmienky na zlepšenie hodnotenia dôveryhodnosti SR renomovanými ratingovými agentúrami (presunutiu SR zo špekulatívneho pásma späť do investičného, z ktorého vypadla v druhej polovici roku 1998). Práve ozdravenie bankového sektora uvádzali v minulosti ratingové agentúry ako jeden z dvoch hlavných faktorov brániacich zlepšeniu hodnotenia SR.

4. Kurz slovenskej koruny by mal byť aj v ďalšom období podporovaný priaznivým vývojom platobnej bilancie. Trend k silnejším hodnotám, ktorý získal na intenzite v druhom štvrťroku, viedol k posilneniu kurzu SKK oproti EUR (referenčná mena pre korunu) až na 14-mesačnú top úroveň 41,900. Motívom zvýšeného záujmu o korunu je prílev zahraničných investícií, hlavne vo forme účasti zahraničných investorov v privatizačnom procese, kde hlavné projekty sú koncentrované do druhého polroku. Prílev priamych zahraničných investícií, s ktorého rekordným objemom v tomto a budúcom roku v Tatra banke počítame, je nevyhnutnou podmienkou, aby sa eliminoval vplyv rastúceho deficitu SR v zahraničnom obchode a minimalizoval vplyv potenciálnych negatívnych správ z domácej politickej scény. Deficit SR v zahraničnom obchode dosiahol za polrok už 42,1 mld. Sk, čo je takmer zhodná úroveň s deficitom za celý rok 2000 (42,4 mld. Sk). Táto položka podstatnou mierou zvyšuje aj deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý vzrástol za prvých päť mesiacov o 28,1 mld. Sk, čo predstavuje viac ako päťnásobok deficitu v rovnakom období minulého roka (4,8 mld. Sk). Uvedený vývoj podporuje naše už skôr revidované očakávania na tento rok, kde sme deficit bežného účtu stanovili na úrovni 68 mld. Sk. V pomere k nami projektovanému objemu HDP na tento rok to znamená deficit takmer 7 %. NBS vo svojom v máji revidovanom menovom programe predikovala deficit 54,8 mld. Sk, prípadne 5,7 mld. Sk. Napriek uvedenému si myslím, že prebytok na finančnom účte platobnej bilancie vďaka prílevu priamych zahraničných investícií presiahne očakávaný deficit bežného účtu a poskytne tak korune nepriamo podporu. Dominantným z tohto hľadiska bude predaj 49 % SPP, ktorý by sa mal uskutočniť v závere roka (efektívna platba začiatkom roka 2002) a ktorý by mal byť zdrojom najväčšieho prílevu devíz do ekonomiky. Určitú opatrnosť investorov možno pripísať krehkej domácej politickej scéne. Pre uvedený scenár je nevyhnutné, aby bol harmonogram privatizácie dodržaný v takej podobe, ako si ho vláda stanovila.

5. Z celospoločenského hľadiska bude najdôležitejšie pokračovanie a úspešné zavŕšenie integračného procesu do euroatlantických štruktúr. V domácej oblasti je nevyhnutné čo najrýchlejšie dokončenie privatizačného procesu spojené s efektívnym použitím z toho plynúcich príjmov a začatie reformy dôchodkového a zdravotného zabezpečenia. Potrebné je takisto pokračovanie v snahe znižovania deficitu verejných financií.

6. Nesedím našťastie na ministerskej stoličke, aby som mal konkrétnu zodpovednosť za riešenie tejto otázky. Miera nezamestnanosti je však v rozhodujúcej miere istou reziduálnou veličinou, ktorá iba reflektuje celkový ekonomický vývoj, štrukturálnu stránku ekonomiky, ako aj jej medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny. Aj preto vnímanie a izolované riešenie nezamestnanosti hlavne rozmanitými administratívnymi zásahmi vlády môže priniesť nanajvýš krátkodobý úspech. Nezamestnanosť sama osebe sa nedá riešiť štandardnými ekonomickými nástrojmi, ako v prípade nastolenia makroekonomickej rovnováhy a pozitívne výsledky sa dostavujú navyše s relatívne značným časovým oneskorením. Dlhodobo udržateľné zníženie miery nezamestnanosti je možné iba priaznivým ekonomickým vývojom motivovaným tvorbou pracovných miest súkromným sektorom. Vývoj miery nezamestnanosti, počítanej z disponibilnej pracovnej sily, okrem sezónnych výkyvov v posledných dvoch rokoch nevykazuje významnejšie zmeny. Jej úroveň sa v ročnom priemere pohybuje okolo 18 %. Aj keď sa pre štrukturálne zmeny ekonomiky, vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia a tvorbu nových pracovných príležitosti dalo v posledných rokoch zrejme spraviť viac, napriek tomu hlavnou príčinou zostáva zdedená štruktúra ekonomiky z predchádzajúcich 40 rokov. Za posledných desať rokov sa nepodarilo ani úplne odbúrať existujúcu prezamestnanosť. Preto pri naozaj nepriaznivom demografickom vývoji a ekonomickom raste v 90. rokoch, ktorý bol hlavne vysoko kapitálovo náročný, pri nízkej tvorbe nových pracovných miest, je súčasná miera nezamestnanosti logickým dôsledkom. Pod nárast nezamestnanosti sa podpísal aj prílev zahraničných investícií, ktoré sú najmä v prvej fáze mnohokrát priamo spojené s poklesom zamestnanosti. Vzhľadom na existujúcu prezamestnanosť a technologickú zaostalosť ide o nevyhnutný očistný proces. V každom prípade rast produkcie a produktivity práce môže vyvolávať sekundárne priaznivé efekty pre zamestnanosť v sieti dodávateľov. Navyše prílev zahraničných investícií na Slovensko je v porovnaní so susednými krajinami značne oneskorený, a preto do budúcnosti je reálne počítať aj s priaznivejším vplyvom na tvorbu pracovných miest. V najbližších dvoch rokoch sa však aj pri priaznivom ekonomickom vývoji pravdepodobne nedá očakávať pokles miery nezamestnanosti pod hranicu 15 %.

7. Veľmi jednoducho by sa dalo odpovedať: do časopriestoru splnených očakávaní našich klientov. Tatra banka bude pokračovať v presadzovaní svojej stratégie, stať sa jednou z najsilnejších univerzálnych bánk v SR. V súvislosti s privatizáciou očakávame zvýšenie konkurencie, z ktorej budú profitovať ako korporátni, tak i privátni klienti. Strategicky to bude znamenať úlohu zabezpečiť rýchlejšie a lepšie služby pre top podnikateľskú sféru klientely, diverzifikáciu a rozšírenie klientskej základne vrátane segmentu stredných a malých podnikateľov, ako aj vývoj v oblasti "na mieru šitých produktov". Ďalšie rozšírenie pobočkovej siete Tatra banky, ako aj internetových predajných kanálov, posilní naše distribučné možnosti s cieľom ponúknuť komplexnejšiu a sofistikovanejšiu škálu retailových produktov tak, aby sme vyhoveli požiadavkám klientov, ktorých chceme osloviť. Významným objektom záujmu banky sú aj jej dcérske spoločnosti a strategická spolupráca. Okrem podpory predaja podielových listov spoločnosti TAM i aktivít Tatra Leasingu, za významnú považujeme najmä strategickú spoluprácu s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou Pokoj a zaradenie produktov doplnkového dôchodkového poistenia do ponuky banky.

Štefan Rosina, prezident Matador, a. s., Púchov

1. Pozitívne hodnotím pokrok a pokračovanie v nastúpenom trende integračného procesu. To, čo si myslím, že sa nepodarilo zvládnuť, je rozvoj hospodárstva. Nemôžeme sa spoliehať iba na zahraničné investície. Po procese transformácie a reštrukturalizácie sú už aj domáce podnikateľské subjekty schopné rozširovať podnikateľské aktivity. Je nevyhnutné vytvoriť podmienky na ich rozvoj, či už zjednodušením legislatívy, alebo budovaním infraštruktúry. Osobne som sklamaný aj z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť také opatrenia, ktoré by pomohli prehodnotiť rating Slovenska. Dôveryhodnosť, otvorenosť a politická stabilita krajiny sú základom pre fungovanie podnikov na medzinárodných finančných trhoch. Aj napriek pozitívnym výsledkom nedochádza k znižovaniu rizikových marží v dôsledku ratingu krajiny. Za problematické považujem aj neznižovanie či zvyšovanie počtu zamestnancov štátnej správy. Myslím si, že musíme zvyšovať produktivitu práce aj v oblasti štátnej správy, cestou, ako to dosiahnuť, sú informačné technológie. Pozitívne je možné hodnotiť akceptovanie SR v integračných procesoch, hoci je možné konštatovať, že sa to deje za príliš vysokých "obetí"; najmä nízke ceny predajov lukratívnych prirodzených monopolov a bankového sektora a vysokej miery sociálnych rozdielov a nezamestnanosti. Za nezvládnuté možno považovať nevytvorenie podmienok na účasť zahraničných investorov v podpore regiónov, čo je všade vo svete bežné, najmä pri lacnom prístupe k firmám, k obchodným reťazcom (trhu) a k lacnej a kvalitnej pracovnej sile.

2. Tie, ktoré prinášajú vysokú pridanú hodnotu, tvoria nielen priestor na zamestnanosť a daň z miezd závislých osôb, ale predovšetkým ponechávajú vysokú pridanú hodnotu v ďalšom investovaní do rozvoja kreatívnej práce, podporujú regióny a platia ostatné druhy daní, najmä daň z príjmu a daň z majetku. Medzi takéto odvetvia možno zaradiť tradične chemický a spracovateľský priemysel, rozhodne však treba vytvoriť rovnaké podmienky pre domácich podnikateľov ako pre zahraničných v ďalších tradičných odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, potravinárstvo a turistický ruch. Veľký význam však má podpora strojárskeho a automobilového priemyslu v zmysle kooperácií a aliancií.

3. Je jednoznačné, že ekonomika na svoje fungovanie potrebuje funkčný finančný systém s aktívnym bankovým sektorom. Otázny je spôsob, akým sa ozdravenie bankového sektora uskutočnilo. Vláda sa rozhodla pre rýchle riešenie a jej rozhodnutie treba akceptovať. Nevyhnutné je ale zachovanie rovnosti podmienok a nastavenie parametrov tak, aby už k ďalšiemu ozdravnému procesu nemuselo dôjsť. Nedá sa neustále každé nesprávne rozhodnutie vo veciach verejných prenášať na občana. Musíme sa naučiť aj vo finančnom sektore niesť zodpovednosť za rozhodnutia a činy. Ozdravenie uvedených bánk vítam predovšetkým z toho dôvodu, že definitívne skončilo obdobie politických nominácií na manažérske funkcie. Banky sme predali za príliš nízke ceny. Štát si mal ponechať významný vplyv aspoň v jednej komerčnej banke (Slovenskej sporiteľni).

4. V prvom polroku sme boli svedkami zhodnocovania SKK voči svojej referenčnej mene až pod úroveň 42,000 SKK/EUR. Určite tento vývoj neprospieva domácim exportérom, ktorí nie sú v pozícii "market maker-a" na zahraničných trhoch. Tento vývoj je z pohľadu ekonomiky opodstatnený a očakávali sme ho, hoci nie tak rýchlo. Vyrovnať sa s týmto problémom je úlohou manažmentu. Jeho úlohou je menové riziká riadiť. Čo sa týka kurzu SKK voči USD, keďže ten závisí od kurzu SKK/EUR a kurzu EUR/USD, je ťažké vyjadrovať sa k takému menovému páru, keďže jeho vývoj ovplyvňuje volatilita EUR na svetových trhoch. V druhej polovici roku 2001 očakávam posilňovanie SKK voči EUR z viacerých dôvodov, akými sú privatizácia, prílev priamych a portfóliových zahraničných investícií atď. V prípade budovania exportných odvetví môžeme byť svedkami dlhodobejšieho zhodnocovania SKK, ako to bolo v prípade CZK, až pokiaľ nedôjde k rovnováhe medzi ponukou a dopytom na devízovom trhu. Ďalší vývoj kurzu SKK/USD bude závisieť od vývoja ekonomiky USA a EÚ a od dôvery účastníkov trhu v schopnosť FED a ECB naplniť opatrenia na podporu rastu svojich ekonomík.

5. V posledných mesiacoch sa veľmi veľa hovorí o rozvoji podnikania, znižovaní daní a tvorby prostredia na podnikanie. Do popredia sa dostávajú problémy vymáhateľnosti práva a súdnictva. Nehovorí sa už ale o legislatíve a infraštruktúre. Zjednodušenie legislatívy, hlavne v oblasti malého a stredného podnikania, môže len prospieť. Osobne by som sa snažil formulovať jeden komplexný "business zákon", ktorý by riešil drobných podnikateľov od registrácie až po odvody. Pre veľké podnikateľské subjekty je zase dôležitá stabilita legislatívneho rámca, aby mohli svoje aktivity dlhodobo plánovať. Ďalej sa musí pokračovať v budovaní infraštruktúry a integračnom procese. V oblasti ekonomiky považujem za prioritné formulovanie rozvojovej stratégie hospodárstva, aby sme mohli nasledujúcim generáciám urobiť odpočet toho, čo im zanecháme. Taktiež je najvyšší čas dokončiť proces privatizácie. Dôležité je prostriedky z privatizácie investovať do rozvoja spoločnosti, a nie spotrebovať. Pozornosť treba venovať zachovaniu komparatívnych výhod Slovenska, ktorými sú hlavne vzdelanosť a jazykové schopnosti mladých ľudí. Štát nevytvára dostatočné motivačné mechanizmy na podporu investovania a účasť v konkurenčnom trhovom prostredí najmä domácich podnikateľov. Mal by významne podporiť všetky možné dlhodobé poistenia, pripoistenia k dôchodkom aj za cenu daňového uznania u zamestnávateľa, ale zároveň zaviazal poistné fondy ponechať prostriedky v štáte (v štátnych dlhopisoch na podporu verejných financií alebo v iných formách investovania, zásadne však podporujúcich investovanie v SR).

6. Ukazuje sa, že nepremyslené opatrenia v tejto oblasti majú krátkodobý charakter, prípadne sú neúčinné. Preto by som problém formuloval inak. Prioritným na fungovanie ekonomiky musí byť cieľ, to znamená kde a akú ekonomiku chceme vidieť v dlho a strednodobom časovom horizonte. Od tohto cieľa sa bude odvíjať aj stratégia a z nej vyplynú jednotlivé kroky a opatrenia v hospodárskej politike. Tie súčasné len hasia problémy a nepripadajú mi v niektorých prípadoch koncepčné. Napríklad, ak chceme mať Slovensko založené o desať rokov primárne na poľnohospodárstve, vieme dnes naformulovať kroky na rozvoj tohto odvetvia so sekundárnym efektom vo forme postupného znižovania nezamestnanosti. Je moderné v súčasnom období hovoriť o priamych zahraničných investíciách, ktoré prinášajú nové pracovné príležitosti. Až na niekoľko výnimiek doterajšie priame zahraničné investície riešili reštrukturalizáciu a privatizáciu jednotlivých článkov hospodárstva. Z dôvodu sociálneho prístupu v minulosti v oblasti zamestnanosti preto nemohli priniesť výrazné zníženie nezamestnanosti. Tento efekt máme pravdepodobne ešte len pred sebou vo forme výroby doplnkov a komponentov na doterajšie investície zahraničných spoločností. Rezervu by sme mali hľadať aj v domácich podnikateľských subjektoch, ktoré prešli privatizáciou a podarilo sa im z dlhodobého pohľadu etablovať sa na svetových trhoch. Po tomto procese vzniká priestor v týchto podnikoch na ďalšie rozvíjanie podnikateľských aktivít a s tým súvisiace znižovanie nezamestnanosti v SR. Tieto podniky ale nesmú byť diskriminované na úkor zahraničných subjektov. Musia mať prinajmenšom rovnaké šance a vtedy môžeme apelovať na ich lokálpatriotizmus.

V podnikaní sa v procese globalizácie musia stále hľadať rezervy, spôsoby znižovania nákladov a eliminovať riziká. Tieto princípy musia platiť aj z národohospodárskeho pohľadu. Rezervy stále vidím v oblasti cestovného ruchu a malého a stredného podnikania. Nebojme sa ráznych rozhodnutí a opatrení, hlavne v rozvoji živnostenstva a malého podnikania. Kladiem si otázku, či je pre štát lepšie platiť podpory v nezamestnanosti, odvody a sociálne dávky nezamestnaným občanom, alebo ich oslobodiť od daňových povinností na tri roky a nemať z takéhoto živnostníka príjmy, ale ani výdavky? Na druhej strane, ak bude stúpať životná úroveň občana, bude stúpať aj jeho spotreba a budú rásť príjmy štátneho rozpočtu z nepriamych daní. Problémom je aj deformácia ekonomických kategórií, keď napríklad z podpory v nezamestnanosti, ktorá má udržať určitú úroveň spotreby v prechodnom období, sa stáva samozrejmý a automatický zdroj príjmu. Riziká vidím v celom sociálnom systéme. Na jednej strane nie je schopný odvďačiť sa dôchodcom za ich celoživotnú prácu a na strane druhej nemotivuje. Príčin vysokej nezamestnanosti je veľa a treba intenzívne pracovať na ich odstránení. Musíme sa zaoberať dôvodmi odchodu mladých ľudí do zahraničia, hľadať príčiny nezáujmu o prácu v poľnohospodárskych regiónoch južného Slovenska, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, ale aj najvyšší prírastok úspor, riešiť deformáciu trhu práce v oblasti stavebníctva, keď naši ľudia odchádzajú nedeľnými vlakmi pracovať na stavby do zahraničia a k nám prichádzajú stavbári z Ukrajiny. Treba už ukončiť reštrukturalizáciu zbrojárskych a strojárskych fabrík. Prečo nevytvoriť skupinu manažérov, ktorí by sa týmto problémom zaoberali s jasne formulovanými merateľnými úlohami a zodpovedajúcimi kompetenciami. Problémov je veľa. Treba ich ale začať riešiť koncepčne.

7. Matador v roku 2001 splní ciele zo strategického plánu zvýšením aktivít o 8 % a pripraví si podmienky na rozvoj do roku 2005. V tejto etape upevnenej pozície, najmä na trhoch v predaji osobných plášťov, vytvorí podmienky na prípadný strategický zámer spolupracovať so silnou firmou v rámci globalizačných tendencií. Tento zámer sleduje cieľ vyrábať v Púchove dva milióny nákladných plášťov a 10 -15 miliónov osobných plášťov, čo zabezpečí využitie a modernizáciu kapacít výroby, ale aj sofistikovaných činností vývoja, výskumu technológií a strojov a zabezpečí stabilizáciu vzdelaných pracovníkov.

Jozef Murgaš, primátor mesta Lučenec

1. Pozitívny je rast reálnych miezd, aj keď minimálny, sledovaný rastom domáceho dopytu, reštrukturalizáciou finančného sektora. Nezvládnuté zostali problémy transformácie sociálnej sféry a zdravotníctva, problematický je program regionálneho rozvoja Slovenska.

2. Automobilový priemysel, firma Volkswagen. Chemický priemysel - Duslo, Slovnaft. Elektrotechnický priemysel.

3. Reštrukturalizácia bankového sektora a jeho ozdravenie prišlo, žiaľ, neskoro, ale výsledky sú jednoznačne pozitívne: zrušenie úrokových mier, zvýšená ponuka finančných zdrojov, vylúčenie korupcie pri získavaní úverov, sprístupnenie tzv. spotrebiteľských úverov.

4. Menová situácia sa ukazuje vcelku stabilná, odhliadnuc od krátkodobých výkyvov často spôsobených politickými rozhodnutiami. Vývoj oproti EUR by mal byť stabilný, oproti USD bude rozhodujúci ďalší vývoj ekonomiky v USA. Menový vývoj môže však byť tak oproti EUR, ako aj USD výrazne ovplyvnený situáciou v koalícii, ide o politický aspekt, prípadne infláciou, čo je ekonomický aspekt.

5. Vymožiteľnosť práva je absolútne prvoradá. Konečne prejsť od proklamácií podpory malému a strednému podnikaniu k ich reálnej podpore účinnými ekonomickými nástrojmi, ako sú odvody, daňové výhody, prístup k úverom. Zvýhodnenie dovozu špičkových technológií, zjednotenie výkladu colných predpisov na všetkých hraničných prechodoch. Zásadné zjednodušenie administratívy pre zahraničných podnikateľov. Zriadenie inštitúcií, ktoré budú slúžiť ako informačné, ale aj výkonné orgány na pomoc zahraničným podnikateľom. Zvýhodnené podmienky pre zahraničných a domácich podnikateľov, ktorí sú ochotní podnikať v skrachovaných podnikoch, ktoré sú v konkurze. Netreba budovať siete, ide o hotové celky, bolo by výhodné ich ponúknuť za symbolickú cenu, či dosiahnuť ich oživenie prostredníctvom osobitného fondu. Predstavuje to význačné úspory v porovnaní s módnym trendom budovania priemyselných parkov na zelenej lúke. Diferencovanú poľnohospodársku politiku v zmysle zásady "podporujeme úspešných", na oživenie poľnohospodárstva ako zdroja zamestnanosti na vidieku.

Za celospoločensky najdôležitejšie považujem problematiku reformy vzdelávania ako základu budúcej prosperity štátu, znižovania nezamestnanosti. Ďalej je to urýchlená reforma zdravotníctva a sociálnej sféry, ich ďalšie neriešenie predstavuje reálnu hrozbu rozpadu verejných financií.

6. Zmena politiky zamestnanosti. Je zrejmé, že značná časť dlhodobo nezamestnaných (24 a viac mesiacov) je tvorená skupinou ľudí, ktorí nie sú ochotní pracovať, prípadne ich odborná spôsobilosť, nekvalifikovaná pracovná sila, im neumožňuje zamestnať sa. Orientovať politiku zamestnanosti na absolventov škôl (v súčasnosti počet nezamestnaných absolventov kolíše okolo 130-tisíc). Realizovať zvýhodnenie podnikateľských subjektov pri ich zamestnávaní (odvody, prípadne úhrada nákladov na odvody a minimálna mzda po obdobie 6 - 12 mesiacov a pod.). Žiaľ, neplatí zásada z prvej republiky: kto nepracuje, nech neje, kto nepracuje nie je Slovák ani Čech, nie je človek. Pre dlhodobo nezamestnaných zaviesť "pracovnú povinnosť" odpracovať určitý počet hodín v mesiaci pri tzv. verejnoprospešných prácach, čo by malo ekonomický, ale aj psychologický efekt.

7. Po prekonaní agónie reformy verejnej správy doriešiť tzv. kompetenčný zákon o prenose kompetencií zo štátu na samosprávu, či už vyššie územné celky alebo nižšie články riadenia. Mám vážne obavy, že aj tento zákon bude tak "kompetenčne obmedzený", že proces reformy bude len formálny. Chcel by som, aby bolo jasné, akými pravidlami sa bude pracovať, hospodáriť, kde bude stáť občan a kde štát.

Ladislav Krajňák, podnikateľ, bývalý predseda dozornej rady SPP, š. p.

1. Pozitívne hodnotím snahu o zavádzanie štandardného podnikateľského prostredia. Zároveň, žiaľ, musím vyjadriť názor, že ide len o snahu, pretože očakávané výsledky vo forme prístupnosti úverov pre stredný a malý podnikateľský stav, vymožiteľnosť práva vo vzťahu k právam veriteľa, konania súdov v obchodných sporoch a znižovania zasahovania štátu do podnikateľského prostredia sa nedostavili. To sú podľa mňa najväčšie negatíva vývoja. Za problematické považujem vývoj obchodnej bilancie, a to až s dôsledkami pokusov o neštandardné obmedzovanie nákupu fyzických osôb v zahraničí, čo mi nápadne pripomína obdobie minulé.

2. Pre budúcnosť považujem za rozhodujúce:

Vo veľkom priemysle - chemický priemysel (Slovnaft, Duslo, NChZ, Matador atď.), celulózovo-papierenský priemysel, automobilový priemysel a oceliarsky priemysel. V rozvoji infraštruktúry - výstavbu diaľnic a železníc, radšej ako nákup stíhačiek.

V malom a v strednom podnikaní - podporu štátu pri rozvoji turizmu a cestovného ruchu na Slovensku (namiesto projektu VPP radšej peniaze smerovať napríklad do výstavby skládok tuhého komunálneho odpadu alebo formou fondu na rozvoj cestovného ruchu podporiť výstavbu kvalitných služieb pri poskytovaní prírodných krás pre turizmus v SR).

V podnikateľskom prostredí - vymožiteľnosť práva, a to cestou tzv. nútenej kapitalizácie pohľadávok, cestou inštitútu súdneho zmieru s odmenou pre príslušný súd na zabezpečenie jeho fungovania.

3. Asi najväčšou daňou za transformáciu spoločenského systému je tzv. ozdravný proces bánk, predpokladám však, že ich privatizácia urýchli proces štandardizácie podnikateľského prostredia. Podľa môjho názoru však existovali aj iné metódy riešenia klasifikovaných úverov v bankách a mali sme ich použiť, pretože dôsledkom nevyváženosti ekonomiky boli v bankách úroky na úrovni až 24 % p. a., a tie subjekty, ktoré všetky svoje záväzky do bánk splatili, svojím spôsobom doplatili na serióznosť vo forme vysokých finančných nákladov. Štát mohol emisiu dlhopisov na reštrukturalizáciu bánk rozdeliť pre podnikateľské subjekty a v aukcii ich predať na úhradu svojich záväzkov podnikateľským subjektom a časťou emisie kryť prípadné straty v bankách pre nových investorov, a tak banky donútiť napríklad nútenou kapitalizáciou riešiť problémové pohľadávky, ktoré spôsobili banky. Založením Slovenskej konsolidačnej a presunom pohľadávok do nej sa len bremeno zodpovednosti za tieto pohľadávky presunulo z bánk na štát a NBS mohla klasifikovať po novom.

4. Vzhľadom na zvyšujúci sa deficit obchodnej bilancie (a neriešenie napríklad vývozov do Ruskej federácie - Jamburská zmluva a pod.) očakávam pokles kurzu Sk oproti voľne zameniteľným menám. Rozsah si netrúfam odhadnúť.

5. Celospoločensky najvýznamnejšie sú podľa mňa:

a) dôvera vo vlastné schopnosti a podpora schopných

b) znižovanie zasahovania štátu do podnikateľského prostredia na minimum

c) zefektívnenie konania obchodných súdov

d) široká diskusia odbornej verejnosti o používaní štátnych zdrojov na rozvoj regiónov

e) prenos kompetencií a financií na vyššie územné celky

f) zavedenie kultúry do politiky, a to vo forme hesla: "Môžete byť proti, ale musíte navrhnúť lepšie riešenie!"

6. Smerovanie verejných financií do aktivít s trvalým zachovaním pracovných miest. Podpora turizmu, agroturistiky, kúpeľníctva a služieb s tým spojených, budovanie diaľnic a železníc.

7. Skupina firiem, ktoré patria do mojej kompetencie, musí byť schopná obstáť v konkurencii zahraničných investorov, ktorí majú oproti nám výhodu v prístupe ku kapitálu, a investovať peniaze len do návratných investícií s cieľom dosahovania stabilného zisku. Treba podporiť vzdelávanie mladých ľudí a pomáhať im orientovať sa v dnešnom komplikovanom svete a učiť ich vedieť byť zodpovedný sám za seba.

Silvester Adamča, predseda Slovenského zväzu spotrebných družstiev

1. Pozitívne treba hodnotiť nárast priemyselnej produkcie, rast výkonov na úseku dopravy, pôšt a telekomunikácií. Pozitívne hodnotím aj situáciu na úseku vývoja inflácie a rastu ceny výrobkov, ktoré neprekročili rámec predchádzajúceho obdobia, čiže ukazuje sa tu už dlhodobejšia stabilizácia týchto nesmierne dôležitých ukazovateľov rozvoja ekonomiky. Na druhej strane treba negatívne hodnotiť situáciu na úseku zahraničného obchodu, kde v tomto roku, ale s ohľadom na výsledky minulých rokov, prudkým tempom narastá najmä dovoz, a hoci vývoz a export našich výrobkov má vcelku slušné parametre, je oveľa nižší ako dovoz. Z tohto hľadiska výšku nepriaznivého salda zahraničného obchodu treba vnímať už mimoriadne negatívne.

2. Osobne som presvedčený, že trvalo treba venovať pozornosť veľkému priemyslu vrátane energetiky, plynárenstva, pretože tieto odvetvia môžu teraz i v budúcnosti vytvárať podmienky na rozvoj malého a stredného podnikania a obrovského počtu živnostníkov. Osobne by som preferoval z môjho hľadiska rozvoj kľúčových strojárenských častí nášho priemyslu (pozri vynikajúce postavenie automobilového priemyslu), ďalej významne postavenie má u nás celá oblasť chémie a najmä by som všetkými krokmi, politickými aj ekonomickými, podporoval rozvoj výroby na báze dreva.

3. To, čo sa udialo vlani v bankovom sektore, malo byť rozhodne vykonané už včaššie. Už dnes aj náš systém veľmi blahodarne využíva výsledky ozdravného procesu slovenských bánk a verím, že tento proces bude úspešne pokračovať aj v budúcnosti. Je to jedno zo základných ekonomických pravidiel, že len nízke úroky za poskytované úvery môžu zabezpečiť ďalší rozvoj ostatných odvetví, najmä v našej situácii, keď z minulého plánovacieho systému do systému trhového hospodárstva prechádzali nie bohaté, ale v drvivej väčšine chudobné a podkapitalizované podniky a družstvá.

4. Súčasná situácia nenahráva tendencii vývoja silnej koruny, a podľa môjho názoru ani to nie je potrebné. Sme krajina, ktorá je významnou mierou odkázaná na export svojej produkcie, a preto treba aj v menovej oblasti vytvoriť patričné podmienky. Som presvedčený, že NBS má vytvorené všetky páky aj prostriedky na udržanie menového kurzu koruny na súčasnej úrovni.

5. Už som sa v minulom období zdôveril s mojimi názormi na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Opätovne zdôrazňujem, že prioritou je zlepšenie legislatívneho prostredia a celej tejto oblasti, ktorú sme definovali pod pojmom vymáhateľnosť práva. Skutočne v tejto oblasti cez obrovské počty a nekonečne dlhé termíny súdnych sporov, cez exekúcie a konkurzy, vďaka nedobrým zákonom je zablokované obrovské množstvo majetku. To by malo zodpovedných činiteľov prebudiť na legislatívne riešenia, ktoré by zabezpečili, aby tento majetok pracoval lepšie, účinnejšie a efektívnejšie, ako je to doteraz. Z ďalších významných úloh by som spomenul urýchlené vytvorenie podmienok na zvýšenie exportu slovenských výrobkov, urýchlené dopracovanie celej daňovej reformy, najmä tam, kde táto znemožňuje rýchlejší rast ekonomiky a seriózne dokončenie procesu decentralizácie verejnej správy. Pre podnikateľské vrstvy je mimoriadne žiaduce, aby vláda SR urýchlene vypracovala dosahové štúdie nášho vstupu do EÚ, pretože na jednej strane úspech v uzavretí 19 kapitol je mimoriadny, ale naši kolegovia podnikatelia napríklad v ČR už poznajú veľa dosahových štúdií po vstupe do EÚ, my na takéto závažné dokumenty iba čakáme.

6. Nezamestnanosť sa dá veľmi rýchlo zvýšiť (pozri rozhodnutia federálnych orgánov ČSFR z rokov 1990, 1991), ale pri vytvorení nových pracovných miest už z dnešného hľadiska treba mať na pamäti, že na každé jedno nové pracovné miesto treba obrovské finančné prostriedky, ktoré táto republika nemá. Jedným z výrazných prostriedkov zníženia nezamestnanosti na Slovensku je podpora malého a stredného podnikania, a to konkrétne cez prenikavé zníženie neúmerného daňového zaťaženia tohto sektora.

7. Systém spotrebných družstiev na Slovensku dosiahol vlani veľmi dobré tempá rastu svojich výkonov a tento rok sme boli menšími pesimistami v prognózach rozvoja, pretože sme oveľa viac ako iné podnikateľské subjekty zaregistrovali prílev zahraničných obchodných reťazcov aj s ich konkrétnymi super- a hypermarketmi, odovzdaných vlani do používania. Výsledky za prvý polrok nás však nielen potešili, ale vykázaným nárastom výkonov na úseku maloobchodu o 28,4 % a na úseku veľkoobchodu o16,5 % aj presvedčili, že integračné úsilie z minulosti sa pretavilo do dobrého fungovania jednotlivých základných častí systému. Dnes viem, že do konca roka sa otvoria v našej sfére podnikania ďalšie štyri supermarkety a niekoľko zmodernizovaných veľkopredajní, a preto si myslím, že výsledky ku koncu roka budú minimálne v číslach, ktoré som prezentoval za prvý polrok. Oproti minulému roku je tu zmena aj v tom, že rýchlejšie rástol zisk a hoci nie je vysoký, je to povzbudivé najmä na ďalšie roky.

Peter Hrinko, majiteľ a spolumajiteľ viacerých spoločností

1. Aj keď sú náznaky možného oživenia slovenskej ekonomiky, stále prevláda prežitie. A to na Európu prichádza kríza, ktorej sa Slovensko nevyhne. Nezvládli sme rýchlosť zmien a nepomohol nám ani zdĺhavý proces reforiem. Rozhodovanie v štátom riadených inštitúciách trvá veľmi dlho, najmä v oblasti zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, školstva a samosprávy. Tie pohlcujú veľké finančné zdroje, ktoré potom chýbajú v hospodárskej sfére.

2. Klasické odvetvia majú a budú mať významné postavenie, rozvoj služieb je to, čo by štát mal výrazne podporovať. V rámci služieb je to aktívny cestovný ruch, a ten treba začať od prípravy mladých ľudí na odborných školách. Nestačí postaviť nový hotel, ale treba mať v ňom aj profesionálny manažment. To si budú žiadať služby.

3. Reštrukturalizáciu bankového sektora si priamo alebo nepriamo vynútili zahraniční investori. Ak by sa pred privatizáciou podnikového sektora uskutočnila určitá reštrukturalizácia zo strany štátu, dnes by Slovensko bolo na tom podstatne lepšie. Ozdravný proces v bankovníctve a v priemysle sa mal realizovať súbežne a pred privatizáciou.

4. Vývoj slovenskej koruny k EUR môžeme predpokladať stabilnejší ako k USD. S blížiacim sa termínom volieb na Slovensku môže dôjsť k miernemu oslabovaniu kurzu slovenskej koruny.

5. Jedna vec je stanoviť hlavné úlohy, čo je v pôsobnosti vlády, ale druhá vec je ich vykonávať a plniť. To znamená mať zodpovedných a schopných ľudí všade, kde ich potrebujeme. Stavať na ľuďoch úspešných. Niekedy sa čudujem, kde sa berú toľkí neschopní ľudia, keď máme toľko šikovných? Treba mať správnych ľudí na správnom mieste!

6. To nebude také jednoduché. Dostali sme sa na veľmi vysokú hranicu nezamestnanosti. Aj keď sa vytvoria nové pracovné miesta, po predaji veľkých strategických podnikov zahraničným investorom sa bude znižovať zamestnanosť aj v týchto podnikoch. Na rade je terciárna sféra, teda služby. Vhodnou daňovou motiváciou podporovať podnikanie v oblasti služieb.

7. Mať vlastný kapitál na prevádzku a výhodné úvery na investovanie.

Arpád Demko, bývalý generálny riaditeľ SPP

1. Pozitívny trend vývoja slovenskej ekonomiky, meraný syntetickými ukazovateľmi za uplynulé obdobie, je nepopierateľný. V praktickom živote prevažnej väčšiny občanov nie sú dosiahnuté výsledky vecne ani časovo konfrontovateľné. Skúsenosti zriadenia hospodárskych subjektov ukazujú nenahraditeľnosť jasnej a zrozumiteľnej koncepcie. Cez takúto hospodársku a sociálnu koncepciu, ktorá jednoduchým spôsobom triedi vecne a časovo cestu k cieľu, možno interpretovať konkrétne opatrenia tvorcov hospodárskej politiky. Častým opakovaním základnej fabuly koncepcie sa opatrenia a výsledky stávajú zrozumiteľnými. Na Slovensku je vnímateľný negatívny dosah z neprofesionálneho prejavu politikov. Výsledkom je, že občania nemôžu rozumieť aktuálnemu stavu hospodárskej a sociálnej politiky a politici strácajú dôveru občanov.

2. Hlavné úlohy pre hospodárstvo sú zníženie miery nezamestnanosti a keď vylúčime príčiny dnešného stavu, ako sú strata trhu RVHP, prezamestnanosť, dovoz bezobslužných technológií a pod., hodno sa zamyslieť nad zmenou vlastníckych vzťahov a ich dosahu na uvedené problémy. Zdôrazňujem, že úvaha sa týka len tých subjektov a odvetví, ktoré sa považujú za problémové, totiž tie problémy niekto zapríčinil svojím konaním a štát mu to umožnil. Národné hospodárstvo sa našťastie skladá z veľa rezortov a subjektov. Považujem za nelogické devastované odvetvia revitalizovať z neexistujúcich peňazí daňových poplatníkov a z výnosov z privatizácie cez „múdre“ ministerstvá.

3. Je ťažké mať názor na ozdravný proces slovenských bánk, ak som nemal možnosť študovať analýzy príčin choroby. Banky vnímam ako podnikateľský subjekt na finančnom trhu, teda príčina choroby banky nie je zrovnateľná s chorobou živých tvorov, keď predpokladám, že neboli nakazené vírusom špekulácií na svetových finančných trhoch. Ostáva mi len vnímanie horkej chuti z pocitu, že skupiny ľudí prostredníctvom napríklad zlých úverov neeticky obrala občanov Slovenska o prostriedky, ktoré chýbajú v dôchodkovom a v sociálnom fonde. Nejako mi tu v celom procese chýbajú zodpovední za tých, čo dávali, ktorí dostali a pod patronátom ktorého sa to roky udialo. Som zvedavý, či štát by použil takéto elegantné riešenie, keby sa majiteľ Prvej stavebnej sporiteľne zachoval rovnako.

4. Východiskom optimistického očakávania môžu byť ukazovatele hospodárskeho rastu SR. Stálym rizikom zostáva vzájomný vývoj kurzu USD/EUR a cena uhľovodíkov. SR importuje ropné produkty najmä za USD, kým pri exporte prevažuje inkaso v EUR.

5. Riešenie vidím v novom zákone o dani z majetku, postavenom na modely, ktorý postupne eliminuje nekvalifikovaných vlastníkov. Som presvedčený, že výsledky každej podnikateľskej jednotky tvoria manažéri, ktorých však, žiaľ, nominujú vlastníci. Ak sa teda má zabrániť nespoločenskému konaniu vlastníkov, musí sa vytvoriť model založený na progresívnom zdanení, ktorý bude postihovať nízke zhodnocovanie celkového kapitálu, výnosnosť a obrátkovosť aktív, ziskovosť tržieb a pod. Cez účinný systém konkurzov sa dá veľmi rýchlo docieliť obmena vlastníkov, infiltrácia kapitálu novými vlastníkmi a rozčlenenie dobrých a zlých podnikateľských subjektov. V tomto procese sa dá ďalej očakávať prirodzený úkaz oddelenia hlavných činností od vedľajších, systém nakupovania služieb pod. Inak povedané, reštrukturalizácia hospodárstva SR, financovaná bankovým sektorom na základe podnikateľských zámerov nových majiteľov a manažérov.

6. Je zrejmé, že na podnikanie a zhodnocovanie kapitálu sú nevyhnutní pracovníci. Prirodzený dopyt po zamestnancoch je daný rozšírenou reprodukciou alebo chýbajúcim modelom, ktorý bude iniciovať vlastníkov reinvestovať na Slovensku. Medzi takéto faktory môžu patriť zákony súvisiace s podnikaním, ktoré majú dlhodobú stabilitu. Očakávané vymožiteľné zákony, dostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov daňových úradov, kvalifikovaná pracovná sila na každý stupeň činnosti, nízke životné náklady, dobrá infraštruktúr atď. Splniteľnosť je vecou konštruktívnej diskusie a profesionality prevedenia. Položme si otázku. Chceme to naozaj?

7. Pozícia SPP, pre ktorú v súčasnosti pracujem, je v oblasti tranzitu zemného plynu a zásobovania trhu SR profesionálna a konštantne dobrá. Proces transformácie a privatizácie výrazne zaťažuje vedúcich pracovníkov. Zároveň sa však stáva nevyhnutnosťou pokračovať v začatej reštrukturalizácii spoločnosti. V súvislosti s direktívami EÚ je možné očakávať zo strany pripravovaného regulačného orgánu zmenu súčasných pravidiel pre výkazníctvo a rovnako väčší tlak na dôsledné účtovné oddelenie hlavných činností.

Naštartovaním tohto projektu sa ponúkajú možnosti vytvorenia manažérskych nástrojov na efektívnejšie riadenie SPP.

Ivan Ivanič, generálny riaditeľ Palma - Tumys, a. s.

1. Myslím si, že toho nezvládnutého je viac. Pretože pôsobím v agrokomplexe, musím povedať, že o výsledkoch jednoznačne hovorí enormný nárast salda obchodnej bilancie osobitne za prvý štvrťrok. Príčinou nie je len stav v agrokomplexe, dokazujú to čísla o dovoze takých potravinárskych komodít, ktorých výroba na Slovensku je zabezpečená, ale vplyvom aj dotovaných dovážaných potravín nie je domáca výroba konkurencieschopná.

2. Keďže národné bohatstvo SR má k dispozícii len štyri rozhodujúce činitele: ľudí, poľnohospodárstvo, lesy a vodu, spoločnosť by mala vývoj hospodárstva motivovať na ich využitie a rozvoj, pretože iné zdroje sú prakticky len z dovozu. Ak sa otvorenými očami pozrieme na vývoj a stav reálneho využívania uvedeného bohatstva, musíme konštatovať, že za posledných desať rokov má náš vývoj opačný trend. Bez dôkladnej analýzy možností príslušnej rozvojovej podpory nebudeme schopní v rozvoji života udržať ani dnešnú úroveň.

3. Ozdravenie bankového sektora postupne vytvára situáciu, že i banky si začínajú reálne uvedomovať, že peniaze sú takým istým tovarom ako každý iný. Samozrejme, tento proces bude mať dlhší priebeh.

4. Verím tomu, že vývoj kurzu koruny nezastihne prudká zmena a bude oscilovať v reálnej inflačnej krivke. Obavy vzbudzuje stav devízových rezerv a pasívna obchodná bilancia. Väčšie obavy ako za druhý polrok mám z vývoja v rokoch 2002 a 2003 po vyčerpaní a prejedení mimoriadnych zdrojov z privatizácie.

5. Nie som vševedko, aby som mohol dať konkrétny návod. Myslím si, že bez analýzy možností rozvoja jednotlivých odborov národného hospodárstva vo výhľade na 10 - 15 rokov nie je možné zabezpečiť trvalý rozvoj. Analýza by mala povedať i to, čo je treba na podporu takéhoto rozvoja. Bez podpory domácej výroby v rôznych formách, ako sú stabilita podmienok podnikania, daňovej politiky a menej byrokracie, nie je možné očakávať podstatné zlepšenie. Súčasne by sme mali analyzovať možnosti exportnej angažovanosti podľa podmienok jednotlivých teritórií a našich možností uspokojiť záujem o konkrétne vývozné komodity. Ak sa vyhneme primitívnemu politikárčeniu, mali by sme mať šancu využiť určité možnosti na zvýšenie exportu, lebo inak nie je možné počítať s rozvojom SR. Súčasťou a zdrojom rozvoja by mali byť veľmi radikálne úspory výdavkov štátu, hlavne uskromnením sa vo výdavkoch na všetkých úrovniach štátneho aparátu. Nie je možné jeho nekonečné rozširovanie na užitie peňazí daňových poplatníkov, ale predovšetkým efektívnosť jeho riadenia, daná heslom „dvakrát meraj a raz rež“.

6. Rast nezamestnanosti súvisí s celým procesom transformácie od roku 1990. Je daný štruktúrou hospodárstva do roku 1990 a jeho vývojom po roku 1990. Je daný aj tým, že počas transformácie hospodárstva nedošlo k rozvoju tretieho sektora tak, aby jeho rozvoj zamestnával ľudí, ktorých ostatné sektory musia nevyhnutne  prepúšťať. Ak si uvedomíme, že zvyšovanie produktivity v priemysle je podmienkou jeho prežitia tým, že prichádza k vedecko-technickému rozvoju, bez rozvoja tretieho sektora nie je možné počítať so znižovaním nezamestnanosti. Ak si však uvedomíme, že v súčasnosti je štát najväčším zamestnávateľom, potom by štát mal urobiť také opatrenia, aby štátne podniky mali také riadenie a výsledky, aby boli zdrojom efektívnosti a zamestnanosti. Súčasne by štát mal poskytnúť ostatným také podmienky, aby pri svojom rozvoji mohli zamestnávať ľudí, ktorí sú dnes nezamestnaní. Pokusy o verejnoprospešné práce (VPP) a podobné neefektívne akcie považujem za vyhadzovanie peňazí štátu (daňových poplatníkov) bez efektu. Tieto prostriedky treba vložiť do riešenia trvalých problémov, ako sú cestná sieť, byty, turistika.

7. Vo veľmi zložitých podmienkach chceme plniť a splniť podnikateľský zámer na rok 2001. Preto sme pristúpili k zmene výrobnej štruktúry, zvýšeniu podielu exportu na 33 % z obratu a k stabilizácii podielu predaja na domácom trhu zvýšeným predajom v obchodných reťazcoch.

Štefan Bratko, generálny riaditeľ Ozeta, odevné závody, a. s.

1. Pozitívne hodnotím v podstate stabilizovaný stav vo firmách, ktoré sa vyprofilovali v doterajšom procese transformácie. To vytvára základný predpoklad na zastavenie ďalšieho rastu nezamestnanosti. Problematická sa mi, aj z pohľadu ďalšej budúcnosti, javí veľká importná zaťaženosť výroby, o spotrebe ani nehovoriac. Aj cez zahraničné investície ide na Slovensko veľmi málo sofistikovanej výroby, čo bude čím ďalej viac vyvolávať problém so zamestnanosťou stredo- a vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

2. Slovensko musí vychádzať jednak zo súčasnej reality, ale aj mať vytýčené strategické ciele v dlhších časových horizontoch. Doterajší vývoj transformácie ukazuje, aké náročné je meniť pôvodnú štruktúru priemyslu. Veľa firiem, ba celé odvetvia sa dostali do útlmu či likvidácie a vzniknutá náhrada je veľmi skromná. V súčasnosti musíme byť povďační všetkému, čo je funkčné a čo ako-tak zabezpečuje pracovné miesta. Vláda ani bankový sektor by nemali podceňovať, ale ani preceňovať žiadne odvetvie. Naša ďalšia reštrukturalizácia by mala mať vzor v krajinách, ako je Írsko, Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny udržali jednak tradičný priemysel s vysokou viazanosťou pracovnej sily (spotrebný) a zároveň rozvíjajú najlukratívnejšie odvetvia.

3. Bankový sektor na Slovensku sa privatizáciou rozhodujúcich domácich bánk , resp. pôsobením zahraničných úplne globalizoval so všetkými pozitívami aj negatívami. Najmä čisto slovenské podnikateľské subjekty budú mať prechodne sťaženú pozíciu, kým potvrdia svoju dôveryhodnosť oproti zahraničným majiteľom. Pozitívom na druhej strane bude, že konkurencia solventných bánk prinesie pre životaschopné podnikateľské subjekty nižšie úrokové miery a dostatok zdrojov na rozvoj podnikania.

4. Nie som presvedčený, že posilňovanie koruny oproti euru v posledných mesiacoch zodpovedá jej skutočnej sile. Vychádzam najmä z výkonnosti ekonomiky, nepriaznivého vývoja zahranično - obchodnej bilancie a koniec koncov i z krehkej politickej stability. Takže, predpokladám oslabenie koruny smerom k euru i USD, čo napokon privítajú všetky exportne výkonné podnikateľské subjekty.

5. Slovenská ekonomika musí predovšetkým ďalej zvyšovať svoju exportnú výkonnosť. Pri súčasnej stagnujúcej spotrebe v EÚ, ale i v USA je to úloha priam heroická. Zamýšľať nad tým, ako dosiahnuť vyššiu exportnú či výkonnosť ekonomiky vôbec, by sa mali predovšetkým lídri politických strán, pretože vo svojich programoch to majú všetci. Ťažko sa však k tomu dopracujeme, ak budeme jednou z krajín s najviac platenými sviatkami vo svete. Tí, s ktorými v tomto ukazovateli súťažíme, na rozdiel od nás na to majú.

6. Problém nezamestnanosť nemá riešenie, ktoré by spočívalo v nariadeniach či príkazoch. Tak ako on dlhodobo vznikal, tak aj tieto riešenia chcú určitú trpezlivosť. Začať však treba systémovo a nielen hasiť operatívne. Ak chceme niečo riešiť, musí byť dokonalá analýza príčin. Prečo napríklad mnohé učilištia, stredné či vysoké školy chrlia odborníkov, ktorých nikto nepotrebuje? Na druhej strane domáce, ale aj zahraničné vyložene exportné firmy nemajú dostatok odborníkov do výroby. Ak neurobíme dôkladnú prestavbu celého školského systému, ťažko bude na Slovensko prichádzať zahraničný kapitál, ktorý jediný je schopný v strednodobom horizonte tento závažný problém krajiny riešiť.

7. Pre Ozetu by rok 2001 mal byť rokom zavŕšenia reštrukturalizácie a transformácie firmy. V tomto roku chceme ukončiť základnú výrobno-odbytovú reštrukturalizáciu a urobiť radikálny ozdravný proces v oblasti celého komplexu majetku, finančných tokov a nákladov. Je to bolestný proces, ale pre budúcnosť firmy nevyhnutný. Na projekte manažment spolupracuje s firmou Deloitte & Touche.

Jozef Uhrík, člen predstavenstva, hovorca spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s.

1. Za pozitívne v slovenskej ekonomike pokladám jej určitú stabilizáciu, čo so sebou prinieslo normalizáciu vo vzťahu k bankovému sektoru, v oblasti úrokových sadzieb a určite veľmi pozitívnym prvkom je náš vstup do OECD. Za problémové stále považujem zvládnutie ozdravovacieho procesu formou uplatňovania zákona o konkurze a vyrovnaní, aby tento proces nemal likvidačný, ale skutočne ozdravný charakter.

Popri pozitívnych krokoch v príprave na vstup do EÚ pociťujem deficit vypracovania dosahových štúdií, z ktorých by bolo možné naznačiť cestu, ktorou by sme s minimálnymi "škrabancami" absolvovali predvstupovú etapu a obdobie po vstupe do EÚ. Je potrebné vypracovať jednotný postup na optimalizáciu využívania ponúkaných zdrojov z EÚ pre krátkodobé, ako aj dlhodobé projekty, hlavne v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a budovania nevyhnutnej infraštruktúry.

2.V súčasnom období zohráva na Slovensku mimoriadnu úlohu rozvoj automobilového priemyslu ako celku. O to je to pre mňa príjemnejšie, že som predstaviteľom takéhoto priemyslu. Myslím si však, že veľkú budúcnosť v dohľadnom čase budú mať také celky, ako je ZSNP Žiar nad Hronom, U.S. Steel Košice, Matador Púchov, Duslo Šaľa či Slovnaft Bratislava. Vymenoval som len niektoré, ale už je tu celý rad zdravých firiem, ktoré svojimi výsledkami a potenciálom naznačujú, že výsledok roku 2000, keď sme prvýkrát dosiahli úroveň priemyselnej výroby rovnakú ako bola v roku 1989, je signálom, že v rozvoji priemyslu sme z najhoršieho von.

3. Myslím si, že bankový sektor je v každom hospodárstve veľmi dôležitý. U nás sa táto problematika sústreďovala hlavne do problémov Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB, čiže do bánk, ktoré mali najväčší operačný priestor v našom hospodárstve. Na druhej strane tu už boli banky so zahraničnou účasťou, ktoré svojím zdravým prístupom vytvárali určitú stabilitu. Som pevne presvedčený o tom, že po privatizácii týchto troch bánk, to znamená po prvej etape ozdravenia a následnej privatizácii, bude vytvorený základ pre ďalší rozvoj slovenského hospodárstva.

4. Vývoj, ktorý v súčasnosti zaznamenáva slovenské hospodárstvo, je predpokladom určitej menovej stability pre najbližšie obdobie. A pokiaľ by nedošlo k niektorým nepredvídaným skutočnostiam, môžeme očakávať priaznivý vývoj. Všetko bude závisieť od toho, v akej miere bude pokračovať začatá dynamika exportu a dodržiavanie zdravých proporcií zahraničnoobchodnej bilancie.

5. V súčasnom období považujem za dôležité doriešenie problému stabilizácie a ozdravenia bankovej sféry. Zároveň je však potrebné sa intenzívne zaoberať aj otázkou reštrukturalizácie slovenského priemyslu. Nie je možné uplatňovať len čisto trhové princípy. Ešte stále sa nachádzame v neštandardnej situácii, a preto musí vláda i inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za ďalší rozvoj hospodárstva, v tomto prechodnom období používať určité neštandardné metódy. Je potrebné permanentne hodnotiť vývoj hospodárstva, a k tomu prijímať adekvátne opatrenia. Pretože to, čo bolo pred štyrmi rokmi problémom, možno dnes už nie je. Avšak vyskytli sa tu nové problémy, ktorými je potrebné sa zaoberať. Poviem príklad: Otázka ozdravovacieho procesu cez konkurzy. Môžeme mať akýkoľvek zákon, keď nemáme dostatočne vyváženú kapacitu a organizačné zabezpečenie procesu, môže nás to stáť pre budúcnosť veľa energie a hospodárskych strát.

6. V každom prípade likvidácia nezamestnanosti má dve stránky. V prvom rade musíme mať presnú evidenciu a vedieť o skutočnom stave. Na druhej strane musíme brať do úvahy otázku budovania nových pracovných miest, byť si vedomí toho, že ozdravovacia kúra, ktorá bude realizovaná v našom národnom hospodárstve, bude znamenať i racionalizáciu v oblasti zamestnanosti. Všetci vieme, že hlavne v štátnych organizáciách alebo v organizáciách, ktoré boli v poslednom období reštrukturalizované, sú ešte veľké rezervy. A to je potenciál možnosti vzniku ďalšieho počtu nezamestnaných, a preto je dôležitejšie pracovať intenzívnejšie na tom, aby sa budovali nové a nové pracovné miesta. Na druhej strane však nemôžeme oddeliť od seba otázku zamestnanosti a otázku trhu práce. Musíme si uvedomiť, že otázka úspešnej zamestnanosti je aj otázkou prípravy našich ľudí na potreby súčasnosti, ale hlavne budúcnosti. Požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu vo všetkých štruktúrach hospodárstva sa stále zvyšujú a v tomto smere nemôžeme zanedbať našu prednosť, ktorú sme mali a ešte máme, a to je úroveň vzdelania našej populácie. Osobitne sa musíme zaoberať oživením a skvalitnením učňovského školstva, prehodnotením štruktúry stredného školstva a jednoznačne zásadne zvýšiť podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vstupujúcich do aktívnej pracovnej činnosti. Čiže otázky nezamestnanosti, trhu práce a ponuky na trhu práce sú od seba neoddeliteľné.

7. Dúfame, že pozíciu, ktorú sme si vybudovali v posledných dvoch rokoch, keď našu spoločnosť Volkswagen Slovakia ocenil časopis Trend ako Firmu roka, si udržíme aj v najbližšom období.

Marián Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska

1. Ako pozitívum možno hodnotiť stabilný menový vývoj charakterizovaný relatívne priaznivým vývojom spotrebiteľských cien, ktorý nenaznačuje vznik dopytových inflačných tlakov. To vytvorilo priestor na mierne zníženie kľúčových úrokových sadzieb NBS s dosahom aj na primárne úrokové miery. Podľa aktuálnych informácií ŠÚ SR o vývoji HDP došlo v prvom štvrťroku k dynamizácii reálneho ekonomického rastu v dôsledku oživenia domáceho dopytu, najmä investičného. Tento vývoj bol pozitívne ovplyvnený aj prílevom priamych zahraničných investícií, ktorý bol v značnej miere spätý s privatizačnými aktivitami vlády. Zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky dokumentuje aj rast ziskovosti podnikov v prvom štvrťroku. Priaznivé podmienky vytváral aj relatívne stabilný vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny oproti EUR, ktorý sa v priebehu prvého polroka mierne zhodnotil. Viac-menej pozitívne vývojové tendencie slovenskej ekonomiky v prvom polroku do istej miery narúša rast schodku zahraničného obchodu. Ten je na jednej strane spojený s poklesom dynamiky vývozu slovenských tovarov, čo súvisí so spomalením ekonomického rastu našich najvýznamnejších obchodných partnerov, ale aj reštrukturalizáciou výrob niektorých významných exportných odvetví. Na druhej strane je zahraničnoobchodný deficit determinovaný rastom dovozov, ktoré však do určitej miery súvisia s formovaním výrobných kapacít slovenského hospodárstva, čo dokumentuje aj štruktúra prírastku dovozov s vysokým podielom strojov a technológií. Práve tento druh dovozov je spojený s prílevom priamych zahraničných investícií a v budúcnosti by mal vytvárať produkčný a exportný potenciál slovenskej ekonomiky. Pri hodnotení pozitívnych a negatívnych čŕt ekonomického vývoja nemožno zabudnúť na problém nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje na pomerne vysokej úrovni. Riešenie tejto otázky spočíva v plnení programov rozvoja zamestnanosti, predovšetkým vo vybraných regiónoch, ako aj vo vytváraní podmienok pre rovnovážny rast hospodárstva, a tým aj rozvoj pracovných príležitostí.

2.Rozhodujúci vplyv majú podnikateľské subjekty, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe pridanej hodnoty v ekonomike, prípadne firmy s vysokou exportnou výkonnosťou. Zvyšovanie kvality týchto parametrov je možné pozorovať predovšetkým v odvetviach, kde sa realizoval vstup zahraničných investorov. Tieto podniky sa stali súčasťou vyspelých medzinárodných firiem so špičkovým know-how, rovnako tieto podniky ľahšie získavajú prístup na zahraničné trhy, ale aj k zdrojom financovania svojej podnikateľskej činnosti. Vstup významných zahraničných investorov do viacerých odvetví formou privatizácie majetku štátu zlepšuje imidž Slovenska a vytvára širší priestor prílevu priamych zahraničných investícií aj formou investícií na zelenej lúke.

3. Za posledné dva roky bolo urobených viacero krokov zameraných na zvýšenie kondície bankového sektora. Medzi najvýznamnejšie opatrenia patrila reštrukturalizácia úverového portfólia troch významných bánk - SLSP, VÚB a IRB. Pred privatizáciou týchto bánk (pričom privatizácia IRB sa ešte v súčasnosti pripravuje) boli presunuté ich klasifikované úvery do špecializovaných inštitúcií (Slovenskej konsolidačnej a. s. a Konsolidačnej banky, š. p. ú.) a nahradené vládnymi (tzv. reštrukturalizačnými) dlhopismi. Tieto bankové inštitúcie tak boli pripravené na privatizáciu investorovi, ktorý by sa mal stať zárukou ich zdravého rozvoja. Privatizáciou SLSP a VÚB a vstupom zahraničného investora do Poľnobanky sa tak zvýšila dôveryhodnosť, ako aj stabilita bankového sektora ako celku. Reštrukturalizácia a privatizácia v bankovom sektore, ale vo všeobecnosti v celom národnom hospodárstve, by mali byť podporené väčšou mierou právnej istoty hlavne v oblasti vymožiteľnosti práva. Ďalšiemu rozvoju bankového sektora by malo pomôcť prijatie nového zákona o bankách, ktorý obsahuje posilnenie kompetencie bankového dohľadu a zvýšenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov a dozorných rád za činnosť banky.

4. V máji bola schválená konkretizácia menového programu na rok 2001, kde NBS prezentuje predpoklady ekonomického a menového vývoja do konca roka, ktorý by mal byť aj v druhom polroku stabilný. Jadrová inflácia by sa mala pohybovať v intervale 3,6 % - 5,3 % a celková inflácia v rozpätí 6,7 % až 8,2 %. Tempo ekonomického rastu by malo dosiahnuť 2,8 - 3,2 % a podiel deficitu bežného účtu na HDP 5,7 %. Jedným z predpokladov konkretizácie menového programu je relatívne stabilný kurz koruny oproti referenčnej mene EUR. V súvislosti s prílevom prostriedkov z privatizácie a miernym zlepšovaním ekonomických indikátorov Slovenska vznikajú v druhom polroku určité predpoklady na mierne posilnenie nominálneho výmenného kurzu slovenskej koruny oproti EUR. Cieľom kurzovej politiky NBS je eliminácia nadmernej volatility výmenného kurzu, ako aj nežiaduceho vplyvu neekonomických faktorov. Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny oproti referenčnej mene bude teda determinovaný predovšetkým ekonomickou výkonnosťou Slovenska. Pokiaľ ide o vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny oproti USD, ten je ovplyvňovaný situáciou na medzinárodných finančných trhoch a následne krížovým kurzom oproti EUR.

5. Hlavné úlohy pre hospodárstvo a podnikanie spočívajú v súčasnosti najmä v precizovaní legislatívy pre reálne fungovanie bankrotov, v pokračovaní procesu privatizácie, v znižovaní schodku verejných financií súčasne so znižovaním verejných výdavkov a znižovaním daňového a odvodového zaťaženia, v naštartovaní systémových reforiem v sociálnej sfére (napríklad v dôchodkovom zabezpečení) a v mnohých ďalších úlohách. Rovnako významnou úlohou je vytvorenie podmienok, tak ekonomických, ako aj politických pre začlenenie SR do medzinárodných integračných zoskupení a z hľadiska rozvoja nášho hospodárstva a podnikateľského prostredia predovšetkým do EÚ. Rozšírenie obchodného priestoru, ako aj ďalší rozvoj zahraničných investícií zvyšujúcich sofistikovanosť slovenskej produkcie vytvoria predpoklady na znižovanie nezamestnanosti v našej ekonomike a rast životnej úrovne. Z hľadiska kompetencie menovej politiky bude NBS tento proces podporovať predovšetkým prostredníctvom plnenia svojej hlavnej zákonnej úlohy, udržiavaním cenovej stability.

6. Znižovať mieru nezamestnanosti si vyžaduje predovšetkým vytváranie podmienok na tvorbu nových pracovných miest a odstraňovanie deformácií v príjmovej politike. Vytváranie nových pracovných miest predpokladá rozvoj stabilného trhového a podnikateľského prostredia. Osobitný význam má najmä rozvoj malých a stredných podnikov. Pre znižovanie miery nezamestnanosti na Slovensku je dôležité v tomto kontexte pôsobiť na znižovanie nákladov práce, napríklad znižovaním vysokých sadzieb príspevkov na sociálne zabezpečenie. Odstraňovanie deformácií v systéme politiky príjmov by malo zahŕňať predovšetkým zvyšovanie rozdielu medzi podporou v nezamestnanosti, resp. sociálnymi dávkami a priemernou mzdou dosahovanou v národnom hospodárstve. Z hľadiska kompetencie NBS je príspevkom menovej politiky k riešeniu uvedených problémov vytváranie rovnovážneho makroekonomického prostredia, predovšetkým udržiavanie cenovej stability a pri dodržaní tohto cieľa aj podnecovanie tvorby úverových zdrojov pre podnikateľskú sféru.

7. Do novej budovy.

Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti SR

1. Pozitívne treba hodnotiť predovšetkým rast HDP, pokles úrokových mier, zastavenie klesajúceho trendu jadrovej inflácie, rast nominálnych a reálnych miezd, mierny pokles nezamestnanosti, prírastok vkladov občanov. Medzi ne patrí aj začatie privatizácie najväčších štátom vlastnených bánk a poisťovne. Tieto pozitíva sú znehodnocované rastom cien potravín, cien výrobcov, stavebných prác, deficitom bežného účtu, obchodnej bilancie, nárastom čistého úveru vláde a poklesom zahraničných čistých aktív a relatívne vysokým schodkom štátneho rozpočtu, nefunkčnosťou kapitálového trhu, pomalosťou procesov zmien v odvetviach verejných služieb. Za nezvládnuté považujem rýchlosť a hĺbku štrukturálnych zmien v hlavných sektoroch hospodárstva, predovšetkým v podnikoch ťažkého strojárstva, nezvládnuté sú adaptačné procesy na nové globálne hospodárske podmienky, väzby makroekonómie a mikroekonómie, pomalosť v odstraňovaní zábran rozvoja spoločnosti, v reforme verejnej správy a v posilnení samosprávnych orgánov, znižovaní vplyvu štátnej správy na veci občianske, vo vytýčení dlhodobého programu rozvoja Slovenska v kontexte Európy a sveta.

2. Vysloviť individuálny názor na významnosť odvetvia, výrobného odboru alebo spoločností pre vývoj hospodárstva považujem za subjektívne hodnotenie. Rozhodujúce pre vývoj hospodárstva je to odvetvie alebo brandža, ktorá prináša hospodárstvu najvyšší efekt a najvyššou mierou podporuje dynamiku hospodárstva. Reálne to hodnotí trh a trhové výsledky. Pravda, efekty pre hospodárstvo sa môžu určovať podľa viacerých kritérií: veľkosť čistej pridanej hodnoty, príspevok k exportu krajiny, zamestnanosť a vytváranie pracovných miest, surovinové zabezpečenie, environmentálne kritérium a pod. Nájsť nejaké všeobecne platné kritérium dôležitosti pre vývoj hospodárstva je problémové a podlieha časovým zmenám. Raz prevláda kritérium výkonové, inokedy je dôležitý počet zamestnaných, exportná výkonnosť, veľkosť čistej pridanej hodnoty na zamestnanca. Keby som predsa len uvažoval o významnosti niektorých brandží, potom by som na popredné miesta položil vzdelávanie a bankové služby pre ich všeobecný rozvojový potenciál a reálny vplyv na vývoj všetkých hospodárskych činností. Vzdelávanie ako predpoklad hospodárskeho rozvoja, bankové služby a kapitál ako prostriedok rastu v zmysle vzťahu človek a kapitál a nie nezmyselne obráteného pomeru kapitál - človek. Pravda, mám na mysli bankové služby trhového systému, ktorému sú naše banky ešte vzdialené. Významné postavenie budú mať tie odvetvia, ktoré dokážu využiť ľudský potenciál Slovenska a priniesť sociálne povznesenie občanov. Nemôžem tvrdiť, že to budú priemyselné "obry" metalurgie, strojárstva, chémie alebo spotrebného priemyslu, stavebníctva či iných odvetví, kde prevláda manuálna práca. Skôr si myslím, že pre budúci rozvoj Slovenska budú dôležité všetky tie činnosti, ktoré dokážu využívať kvalifikovanú pracovnú silu, produkovať vysokokvalifikované statky a tieto vyvíjať.

3. Bankový sektor sa stal akýmsi protipólom hospodárskeho sektoru. Nedostatky v hospodárstve sa preniesli do bankového sektora, a to je prípad Slovenska. Bankový sektor v nedávnej minulosti podliehal extrémnym výkyvom - od vysokej miery voľnosti v úverovaní až po terajšiu vysokú zdržanlivosť. Skutočnosť, že v troch najväčších štátom vlastnených bankách sa dokázalo za niekoľko rokov nazbierať 127 mld. Sk nesplácaných a nedobytných úverov, čiže klasifikovaných úverov, ukazuje, že bankový sektor nezvládol svoju rozvojovú úlohu. Stal sa síce najväčším vlastníkom založených majetkov, nedokázal ich však spravovať a vlastne svojou úverovou expanziou podporoval neefektívnosť a nevýkonnosť úverovaných subjektov a spomaľoval štruktúrne zmeny. Ozdravný proces nie je faktickým ozdravovaním bánk, bol urobený v prospech mnohých privatizátorov a na účet občanov, ktorí okrem 106 mld. Sk odsunutých klasifikovaných úverov zaplatia ešte ročne okolo 7 mld. Sk úrokov. Spolu asi 180 mld. Sk. Bankám ozdravný proces zlepšil úverové portfólio, aby boli vôbec privatizovateľné, vlastné banky nezmenil. Ozdravenie musí iba nastať, kritériá obozretného bankového podnikania iba začnú platiť, racionalita bankového úverovania a dôslednosť bankového dohľadu, a tým aj hospodárskeho povznesenia Slovenska sa iba dostavia, a to najpodstatnejšie, ozdravný proces, treba presunúť do sféry bankových klientov, do hospodárstva a podnikov. Nie však formou veľkodušného odpúšťania dlhov alebo ich uhrádzania z verejných zdrojov, likvidáciou zadlžených a zakladaním iných spoločností, ale dôkladnou hodnotiacou činnosťou rozvíjať smery efektívneho hospodárenia a rastu.

4. Menová situácia Slovenska je uspokojivá. Menové zásoby sa zdajú byť postačujúce a NBS sa menovou politikou darí udržiavať stabilitu meny. Napriek istým menovým pohybom, ktoré sa v nepokojnej menovej oblasti spravidla objavujú. Vývoj kurzu koruny je úzko spätý s vývojom kurzu EUR a USD a bude veľmi závisieť od toho, aký bude ďalší vývoj vzťahov EUR a USD. V tomto smere treba rátať s dlhším poklesom kurzu EUR oproti USD až do obdobia vyrovnania produktívnych schopností európskej a americkej ekonomiky, turbulencie sa budú prejavovať dovtedy, kým európska ekonomika neprejaví znaky vysokej adaptability a straty konzervativizmu. Na predpoveď budúceho kurzu koruny si netrúfam.

5. V hospodárstve je to predovšetkým potreba riešiť nezamestnanosť vôbec a niektorých skupín občanov osobitne. Ide najmä o mladých vrátane absolventov škôl, osoby v preddôchodkovom veku, dlhodobo nezamestnaných a zamestnanie niektorých skupín obyvateľstva. Úlohou je tvorba pracovných miest viazaná na štrukturálne a adaptačné zmeny. V podnikaní za najdôležitejšiu považujem zvyšovanie konkurencieschopnosti a podstatné zvýšenie miery adaptability podnikov a spoločností na nové podmienky a globálne výzvy. Spomedzi spoločensky najdôležitejších úloh treba uviesť vytvorenie nového systému vzdelávania a zvyšovania vzdelanosti obyvateľov a najmä mladej generácie, urýchlenie štrukturálnych zmien v hospodárstve na využitie pracovného potenciálu Slovenska a napokon morálnu obrodu práce a podnikania.

6. Dosiahnuť v krátkom čase pokles miery nezamestnanosti na 15 % alebo na nižšiu hodnotu nie je reálne. Bolo by potrebné vytvoriť pracovné príležitosti pre takmer 100-tisíc ľudí. Opatrení na riešenie nezamestnanosti bolo prijatých dosť a na všetkých úrovniach. Ich dôsledná realizácia a kontrola plnenia v celej vertikále zodpovedných inštitúcií a osôb však viazne, a preto sa nedarí znižovať vysokú mieru nezamestnanosti. Bez dôsledného uskutočnenia reformy sociálneho systému, odstránenia zneužívania výhod podpory v nezamestnanosti, ale aj bez premyslenej aktívnej politiky podpory tvorby miest sa nedosiahne jej zníženie. Viac dôslednosti vo vyžadovaní plnenia prijatých opatrení v celej riadiacej vertikále, aktivity pri tvorbe nových pracovných miest, pri efektívnom využívaní verejných prostriedkov, dôkladnosti v kontrole, zbavenie tejto oblasti formálnosti a bezduchého omieľania fráz by pomohlo nezamestnanosť redukovať. Určite by pomohlo i zníženie nákladov na pracovnú silu a vyššia voľnosť v zamestnávaní a v uvoľňovaní pracovníkov.

7. Dokončiť novelizovanie Obchodného zákonníka tak, aby plnohodnotne zodpovedal komunitárnemu právu pre obchodné spoločnosti EÚ, pripraviť novely zákonov, ktorými sa odstránia jestvujúce nedostatky v právnej praxi, najmä v civilnom procese zvýšiť kontrolu konkurzov, rozšíriť projekt súdneho manažmentu na ďalšie súdy a iné.

Gabriel Karlin, spoluvlastník viacerých potravinárskych (SELIKO), poľnohospodárskych a výskumných firiem v tzv. hladových dolinách stredného Slovenska

1. Pokiaľ je možné hovoriť o pozitívach, vnímam to viac-menej exaktne, tak je to čiastočné zlepšenie makroekonomických ukazovateľov a pokles úrokov. Vo sfére malého a stredného podnikania, kde aj ja patrím, to zatiaľ nepociťujeme. Žiaľ, negatív je podstatne viac. Medzi najvážnejšie patrí výrazné prehĺbenie negatívneho salda zahraničného obchodu a pre mňa ako poľnohospodára sa najviac týka a mrzí ma položka agrokomodít a osobitne nahraditeľné položky, kde hodnota -6,3 mld. Sk je hrozivá, veď to je vyše 100-percentný medziročný nárast za porovnateľné obdobie vlaňajšieho roka (31. máj). To sa nedá ospravedlniť žiadnym suchom a podobnými rozprávkami. Je to výsledok nekoncepčného riadenia celého agrokomplexu. Situácia je o to vážnejšia, že sa to deje v predvstupovom štádiu do EÚ a my sa pomaly, ale isto pripravujeme o priestor na reálny odbyt domácej produkcie a zároveň aj zníženie produkčných kvót, čo môže mať v budúcnosti nedozerné následky pre naše už aj tak chátrajúce poľnohospodárstvo.

2. Hospodárstvo vnímam ako komplex, ako ucelený organizmus. Nerobím rozdiely medzi brandžami, všetko funkčné je v ňom dôležité a má mať svoje miesto a naopak, všetko čo je v ňom choré, by sa malo vyliečiť alebo odstrániť. Napriek skutočnej veľkosti a sile, ktorú Volkswagen predstavuje, by celozávodná dovolenka nemala spôsobiť 40- až 60-percentný prepad v exporte za daný mesiac.

3. Bankový sektor vnímam ako nevyhnutné zlo, lebo nenapĺňa svoje poslanie v transformujúcej sa ekonomike, pôsobí skôr opačne a odčerpáva zdroje aj z podstaty ekonomiky a koniec koncov prostredie, kde bankár nie je spolupodnikateľom, tiež nie je zdravé. Ozdravný proces v podobe, ako sa uskutočnil, je pre mňa nepochopiteľný. Ako podnikateľ by som takýto krok nikdy neurobil. Nie je v ňom žiadna logika ani racio. Nechcem sa zaoberať cenou ani nákladmi. Kde je tu logika, keď ozdravný proces navrhli a realizovali diletanti, ale na predaj ozdravenej inštitúcie už bol potrebný poradca a nie najlacnejší. Ako podnikateľ by som postupoval opačne. Ozdravný proces by som zveril na odborníkov a fungujúcu zdravú inštitúciu by som dokázal predať aj sám, ba čo je viac než pravdepodobné, nepredával by som to vôbec.

4. Nie som odborník na menu a nechcem byť ani prorokom. Myslím si, že menový vývoj sa bude odohrávať v tieni boja EUR a USD.

5. K formulovaniu hlavných úloh je možné pristúpiť len po dôkladnej analýze súčasného stavu ako príčinnej súvislosti všetkých doteraz prijatých a realizovaných opatrení a ich konkrétneho dosahu na naše národné hospodárstvo. To je oblasť, kde by som neľutoval prostriedky na poradcov. Zásadne by som zmenil celú koncepciu súčasnej hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na riešenie následkov a nie príčiny. Je nevyhnutné konečne vypracovať minimálne strednodobý plán rozvoja SR. Tento plán by mal byť komplexný, vecný, pragmatický, ale aj uskutočniteľný. Mal by vychádzať z reálnych potrieb, ale aj možností Slovenska. Vynechal by som opičenie sa po niekom, bezhlavé aplikácie rôznych inde osvedčených všeliekov. Najlepší je oblek ušitý na mieru, a ten si musíme ušiť sami pre seba, aby sme sa v ňom dlho dobre cítili. Výsledkom tohto snaženia by mala byť stabilná a prehľadná podnikateľská klíma, reálna vymožiteľnosť práva, reálny prístup k financiám a zrovnoprávnenie všetkých účastníkov trhu. Teda prostredie, kde sa oplatí pracovať a nie zaháľať, kde sa oplatí podnikať a nie tunelovať, kde podnikateľ, podstupujúci všetky finančné a morálne riziká, bude váženým občanom a nie terčom pofidérnych útokov. Máme dosť schopných ľudí, ktorý pri vidine aspoň strednodobých cieľov s vyznačenými mantinelmi, by sa rýchlo zorientovali a zapustili svoje korene.

6. Vysoká nezamestnanosť je vedľajším produktom chorej hospodárskej politiky štátu a jeho následky v tejto podobe sú nedozerné. Už aj z tohto hľadiska musí byť zrejmé, že na odstránenie tohto javu nemôže existovať všeliek. Len komplexný prístup v rámci ozdravovacieho procesu nášho hospodárstva, s osobitným dôrazom na ekonomiku, legislatívu a osvetu môže priniesť ovocie. Treba vedieť, do akej spoločnosti sa daný zákon implementuje, doteraz prijaté zákony by možno boli vynikajúce v Nemecku, ale v spoločnosti, kde je taký vysoký stupeň negatívnej solidarity, kde ešte včera platilo heslo, kto nekradne, okráda svoju rodinu, čakať, že nezamestnaný, resp. poberajúci podporu nebude pracovať na čierno, je viac než naivné, čakať, že ho niekto udá, je ešte naivnejšie. V ekonomike by som v prvom rade prijal také opatrenia, aby sa neoplatilo byť nezamestnaným. Dnes, česť výnimkám, je to osobitný status a opláca sa. Ľudia sú vynaliezaví, volili a vždy budú voliť cestu ľahšieho odporu. Treba začať s osvetou, venovať sa formovaniu názorovej orientácie obyvateľstva, veď uprednostňovanie domácej produkcie je samozrejmosťou vo väčšine krajín, aj v susednom Česku či v Maďarsku. Je to svojím spôsobom podpora domácej práce, aj primeraná ochrana trhu pred zbytočnými dovozmi. Ale čo to hovorí našincovi, pre ktorého ešte nedávno svet znamenal Tuzex a práca niečo, čo treba prenechať iným. Skúste doviezť na francúzsky trh nejakú citlivú agrárnu komoditu a neprejdete ani 30 km a farmári vám rozoberú kamión. Nehovoriac už o tom, že Francúz by nikdy nekúpil iné víno, iný syr ako vlastný. Posilnením malého a stredného podnikateľského stavu, regionálneho rozvoja vidieka v nadväznosti na multiplikačný efekt funkčného poľnohospodárstva, by sa mohlo dosiahnuť hodne pozitív.

7. Podnikám v rôznych oblastiach, preto aj moje očakávania sú rôzne. V poľnohospodárskej a v potravinárskej oblasti považujem tento rok za prelomový. Očakávam, že dôjde k výrazným posunom a k diferenciácii medzi jednotlivými subjektmi. Mnoho firiem sa posilní a mnohé sa nadobro stratia z trhu, paradoxom je, že to nemusí byť z vlastnej viny ani z neschopnosti. Dúfam, že zostaneme v tej prvej skupine. V ostatných oblastiach očakávam mierne posilnenie, a to tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu.

Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ spoločnosti SVIK Svidník

1. Mám dojem, že slovenská ekonomika nemá vypracovanú koncepciu rozvoja a stanovené priority pre jednotlivé odvetvia, čo spôsobuje neprehľadnosť pri postupe privatizácie. Ekonomická transformácia privatizáciou kopíruje požiadavky EÚ, ktoré často sú zamerané na rozhodujúce podniky, a tak nezostáva čas sa venovať už doteraz sprivatizovaným podnikom, ktoré by mali tvoriť zdroje do jednotlivých fondov na zabezpečenie sociálnych istôt obyvateľstva. Ide najmä o zaostávanie dôchodcov, zdravotníctva a školstva. Dosiaľ nie je doriešená otázka nutnosti pracovať a brať podiel na spoločenskom živote dediny, miest a prostredia, kde nezamestnaný žije a užíva výhody bez svojho pričinenia. Pozitívne hodnotím snahu vlády dobehnúť zmeškanie vstupu do EÚ. Táto snaha však spôsobuje veľké výkyvy v stabilite menovej politiky, ktoré sa odrážajú v neistote zahraničných partnerov pri investovaní a vytváraní priestoru na dlhodobý rozvoj.

2. Tie, ktoré sú považované za zlaté sliepky Slovenska, ide o VSŽ, Slovenské telekomunikácie, Slovnaft, SPP, VW, energetické zdroje a nehovoriac o bankách. Myslím, že strojárstvo v tom čase nenájde miesto na vstup do akejkoľvek kooperácie, ak sa nespojí s Českou republikou, nehovoriac o tom, že už dnes vyrábať finálne strojárske výrobky z vlastného vývoja je nemožné bez asistencie významných strojárskych firiem západného sveta, ako aj renovovaných firiem. S ČR je potrebné nadviazať na spoluprácu aj z toho dôvodu, že je najrýchlejšia a najviac korešponduje s technologickou príbuznosťou. Vláda sa musí rozhodnúť, do čoho chce investovať, a musí vedieť, s kým chce spolupracovať a kooperovať. Až následne môže usmerňovať školstvo a prípravu odborníkov. Výchova a príprava na budúce povolanie nekopíruje súčasné potreby, zbytočne vznikajú také učebné odbory, ktoré nenachádzajú uplatnenie na trhu práce.

3. Je len na škodu veci, že sa dovolilo vytvoriť taký veľký počet bánk, ktoré podľa môjho názoru nemali oprávnenie vzniknúť už len preto, lebo ich základný kapitál nevytváral istoty pre podnikateľské subjekty. V čase, keď Slovensko potrebovalo na privatizáciu bankového sektora silné kapitálové banky, tak tie nie aby sa integrovali, ale naopak, vytvárali sa nové, a tak sa oslabili aj najväčšie banky ako VÚB a Slovenská sporiteľna, ktoré neboli konkurenčne schopné v procese privatizácie bankového sektora získať významnú majoritu a vstúpiť do privatizácie ako jeden silný slovenský subjekt oproti významným zahraničným bankovým inštitúciám.

4. Menová situácia a tým aj celková menová politika kopíruje ekonomickú situáciu v štáte. Podnikateľským subjektom vznikajú veľké straty z kurzových rozdielov. Očakávam, že naši občania, ako aj podnikateľské subjekty pocítia veľkú stratu pri prechode Sk na EUR. Bude to najväčšia devalvácia našej koruny, keď sa posilní EUR a koruna výrazne klesne. Naši občania stratia všetko, čo doteraz nadobudli. USD svoju hodnotu a vážnosť nezmení. Vznikne tlak na nákup USD a obávam sa, že ľudia nie celkom budú veriť EUR, ak dosiaľ ani tvorcovia tejto meny nemajú jednotný názor na to, ako transformáciu EUR vykonať.

5. Treba zhodnotiť, čo je ešte na Slovensku funkčné a z čoho možno očakávať príjem do štátnej pokladnice. Ak je tu niečo nefunkčné, treba to vrátiť do pôvodného stavu alebo požadovať plnenie podnikateľského zámeru, ktorý dával záruky prosperity. Tu by som videl odpoveď na otázku zníženia nezamestnanosti. Hlavné úlohy sú definované v dnešných problémoch, a to v tom, že štát nemá peniaze na vytvorenie základných potrieb a istôt občana na fungovanie školstva, zdravotníctva, riešenie bytovej problematiky mladých rodín. Štát musí určiť priority vo všetkých oblastiach hospodárstva. Bojovať za taký program, ktorý presvedčí občanov, že to, čo sa prijme, je pravdivé a nie fráza alebo nejaká úvaha a snívanie úradníkov o budúcnosti. Musí to byť o istotách normálneho človeka, ktorý žije či už na východnom Slovensku alebo pri Nitre. Zvyšovanie cien médií prijímaním zákonov z večera do rána nedáva priestor ani istoty zahraničným klientom, nevieme udržať hranicu dohodnutých cien, čo spôsobuje krach malých podnikateľov. Najvýznamnejšie podniky, ako je SPP a energetika, si má štát ponechať alebo sa podieľať na ich privatizácii s tým, odkiaľ ropa tečie a plyn prúdi. To všetko vychádza z logiky, že rozhoduje ten, kto vlastní médium a nie rúry.

6. Každému prideliť prácu, aj keď bude pracovať len na svojom. Nehovorme o verejnoprospešných prácach, ale o potrebe pracovať. Treba zaviesť evidenciu pracovných výkazov, a ak nedosiahne podielu na minimálnu mzdu, je potrebné poskytnúť len minimum na prežitie. V školách treba deti učiť, ako majú pracovať a nie ako nepracovať. Prinavrátiť nášmu robotníkovi prívlastok - p r a c o v i t ý. Skrátiť podpory v nezamestnanosti na šesť mesiacov a tento termín považovať za konečný .

7. Stabilizovať výrobný program a dosiahnuť špičkovú kvalitu, čím si zabezpečíme istotu našich výrobkov na trhu, a tým aj prácu pre našich zamestnancov. Práca v súčasnosti vnáša pokoj do rodín a stáva sa vážnym kritériom postavenia rodiny v spoločnosti. Udržať výrobu na úrovni roku 2001, a tým udržať v práci našich 670 zamestnancov.

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky

1. Pozitívne hodnotím najmä skutočnosť, že sa v reálnej ekonomike objavujú prvé viditeľné výsledky ozdravenia a z úrovne makroekonomických čísel sa pozitíva po dvoch rokoch dostávajú k ľuďom. Niektorí tomu ešte stále neveria, ale faktom je, že rok 2001 je rokom citeľného rastu reálnych miezd. Zvyšuje sa objem zahraničných investícií, rastie spotreba domácností a zároveň sa zvyšuje rýchlosť rastu HDP. Rast domácej produkcie v prvom štvrťroku o 3 % je pozitívnym ekonomickým trendom, ktorý chceme naďalej udržať pri súčasne nízkej inflácii.

Za problematický možno dnes označiť trend schodku obchodnej bilancie, čo je však odvrátená strana zrýchleného rastu hospodárstva a zvýšeného prílevu zahraničných investícií. Okrem toho v hospodárstve stagnuje stavebná produkcia. Jej vývoj súvisí so sezónnosťou stavebných prác, ktoré v posledných rokoch opakovane kulminujú v druhom polroku. Miera nezamestnanosti je v skutočnosti jediný makroekonomický ukazovateľ, s ktorým reálne nemôžem byť spokojný, aj keď miera 18,69 % nezamestnaných skrýva v sebe nevyčíslené množstvo občanov bez reálneho záujmu o prácu a rovnako nespresnený podiel nelegálne pracujúcich. Vláda však prijala množstvo opatrení na podporu vytvárania nových pracovných miest a vynaložila nemalé prostriedky na znižovanie nezamestnanosti verejnoprospešnými prácami. Avšak vzhľadom na demografický vývoj nie je možné očakávať zázraky v priebehu 12 mesiacov. Môj kabinet sa usiluje podporiť vytvorenie každej novej perspektívnej pracovnej príležitosti.

2. Za dôležitú považujem každú jednu úspešnú podnikateľskú aktivitu. Oceňujem prácu živnostníkov, ako aj malých a stredných podnikateľov, ktorí vo významnej miere prispievajú k tvorbe slovenského HDP. Nepoviem však nič nové, pokiaľ spomeniem veľké podniky, ktoré svojimi výsledkami zásadne ovplyvňujú celé odvetvia a výnimočne i komplexné hospodárstvo našej krajiny. Dlhodobo takéto postavenie zaujíma spoločnosť Volkswagen Slovakia, líder v odvetví automobilového priemyslu, s výrazným reštrukturalizačným vplyvom zasahujúcim i do iných odvetví priemyselnej výroby. Pozitívne hodnotím stabilne dynamický rast produkcie výrobkov z gumy a z plastov s ďalším výrazným rozvojom výroby pneumatík pre nákladné automobily v spoločnostiach Matador Púchov a Continental. Úspešne sa rozvíja elektrotechnický a elektronický priemysel, kde významnú stabilizujúcu a dynamizujúcu funkciu zohrávajú spoločnosti Siemens, Sony, Alcatel, Leoni, Whirlpool, Osram a viaceré ďalšie významné nadnárodné spoločnosti. Nemôžem vynechať ani oceliarsky koncern U.S. Steel, ktorý vstúpil do VSŽ a pomohol tak zachovať dominantné postavenie tohto podniku v rámci ťažkého priemyslu na Slovensku. Potešiteľný je priaznivý vývoj v textilnej a v odevnej výrobe, v spracovaní dreva a výrobkov z dreva, celulózy a papiera, ale i v ďalších odvetviach. Očakávam, že po začiatočných problémoch sa situácia zlepší aj vo výrobe chemikálií, chemických výrobkov a chemických vláken. Veľký pozitívny vplyv na rozvoj slovenského hospodárstva očakávam od budovania priemyselných parkov. Vládou podporovaná výstavba priláka domácich aj zahraničných investorov a zároveň prispeje k regionálnemu rozvoju Slovenska. Vďaka priemyselným parkom sa vytvoria pracovné príležitosti na miestach, ktoré dlhodobo trpia nedostatkom voľných pracovných miest.

3. Posledný vývoj v bankovom sektore vnímam pozitívne. Úspešná reštrukturalizácia pripravila naše bankové domy na vstup strategických investorov. Rozhodujúci balík akcií Slovenskej sporiteľne kúpila v januári rakúska Erste Bank a do VÚB na začiatku júla oficiálne vstúpila Intesa BCI. Privatizácia IRB je momentálne v realizačnej fáze. Ozdravný proces v slovenských bankách zlepšil štruktúru aktív a zvýšil pomer výnosových aktív k aktívam bankového sektora takmer na 90 %. Zvýšila sa ziskovosť bánk, zlacneli úvery a zlepšili sa možnosti ich získania, čo je dobrá správa najmä pre podnikateľský sektor. Privatizáciou bankového sektora bude pokračovať vytváranie zdravého finančného prostredia ako predpokladu zlepšenia stavu malého a stredného podnikania v SR.

4. Spomínal som 3-percentný rast HDP, rast ekonomickej výkonnosti a rast reálnych miezd. Dobrým výsledkom stabilizačnej politiky je nízka inflácia i pri výraznejšom zvyšovaní regulovaných cien. Ekonomika Slovenska je teda stabilizovaná, čo pozitívne vplýva na vývoj výmenného kurzu. Prílev zahraničných priamych investícií povedie k rastu devízových rezerv NBS a k ďalšej stabilizácii výmenného kurzu slovenskej koruny. Referenčnou menou pre vývoj výmenného kurzu koruny je jednotná európska mena. Podľa mojich informácií je očakávaný mierne zhodnocujúci, resp. stabilizovaný vývoj v pásme 40 až 44 SKK/EUR. Kurz koruny oproti USD neodhadujem, pretože je určovaný vývojom na svetových devízových trhoch a závisí od vývoja kurzu USD/EUR.

5. Slovenská ekonomika by v roku 2002 mala dosiahnuť tempo rastu minimálne 3,6 %. Podmienkou je pokračovanie hospodárskej politiky orientovanej na stabilitu. Popri pokračovaní reforiem je pre Slovensko životne dôležitá i ekonomická integrácia a jeho medzinárodná akceptácia. Členstvo v NATO a v EÚ je pre Slovensko nevyhnutnou podmienkou, pretože práve členstvo v nich zaručí stabilitu a podmienky na pokrok v rámci celoeurópskeho kontextu. Prioritným zámerom tejto vlády bolo pristúpiť k procesu reštrukturalizácie bánk, reforme v podnikovom sektore, k privatizácii a k riešeniu prirodzených monopolov. Za hlavné úlohy pre nastávajúce obdobie považujem vytvorenie fungujúceho prorastového podnikateľského prostredia, reformu daňovej sústavy, ktorá prispeje k celkovému zníženiu daňového a odvodového zaťaženia. Pred nami však stojí dotvorenie legislatívneho, regulačného a inštitucionálneho rámca pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky, zlepšenie fungovania súdnej moci. Reforma právneho systému sa musí zamerať na vymáhateľnosť práva, ktorá závisí aj od vyššej efektívnosti činnosti súdov. Nemenej dôležitá je reforma školstva, sociálneho sektora či verejnej správy.

6. Európa v súčasnosti eviduje dvadsať miliónov ľudí bez zamestnania a k tomuto číslu prispievajú i transformujúce sa ekonomiky. Medzi nimi je, pochopiteľne, aj Slovensko. Riešenie nezamestnanosti v našej krajine však oveľa prekračuje funkčné obdobie jednej vlády. Každý odborník, ktorý sa týmto problémom zaoberá vie, že dnešný stav je výsledkom vývoja slovenského hospodárstva po roku 1989.

Skutočné riešenie nezamestnanosti bude úspešné vtedy, ak ekonomické prostredie vytvorí priaznivé podmienky na tvorbu pracovných miest. Zlepšenie podnikateľského prostredia, vytvorenie silného súkromného sektora s podporou jednotlivých podnikateľov a dobrá regionálna politika sú hlavnými nástrojmi, prinášajúcimi zníženie miery nezamestnanosti. Dnes zaznamenávame viditeľné rozdiely medzi okresmi západnej časti Slovenska na jednej strane a východom na druhej strane. V Bratislave nezamestnanosť nie je problémom, je tu do 5 % nezamestnaných, ale na východe a juhovýchode krajiny je to až 35 %. Riešením sú jedine nové efektívne pracovné miesta.

Výrazné zlepšenie motivácie na tvorbu takýchto miest priniesli nedávno prijaté zákony o priemyselných parkoch a o investičných stimuloch. Prinesú prácu ľuďom v regiónoch, kde ponuka voľných pracovných miest bola doteraz nulová. Systémová reforma nemôže obísť problematiku daňového a odvodového zaťaženia fyzických i právnických osôb a na ne musia nadväzovať aj opatrenia v oblasti sociálneho a nemocenského poistenia. Významným nástrojom v boji s vysokou mierou nezamestnanosti je i boj s čiernou prácou. Rozpätie odhadov počtu nelegálne pracujúcich je široké a prax potvrdzuje, že nelegálna práca je jedným z kľúčových problémov súčasného trhu práce na Slovensku. Preto do konca tohto roka chce vláda prerokovať zákon o nelegálnej práci. Opatrenia v oblasti boja proti čiernej práci by mali zmeniť efektivitu sociálneho systému tak, aby poskytoval spoľahlivú sociálnu ochranu tým, čo ju nevyhnutne potrebujú, ale zároveň by mal pôsobiť motivačne smerom k hľadaniu zamestnania a zotrvania v ňom. Výsledkom takto nastaveného systému bude podpora štátu aktivite a nie pasivite občanov.

7. Akceptujem túto "podnikovú" terminológiu, a preto chcem zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky dostala manažérsky kontrakt na štyri roky s jasným mandátom: stabilizovať firmu, ktorú sme preberali v dezolátnom stave, s hrozivo klesajúcim medzinárodným ratingom, vnútorne ju konsolidovať, založiť trvalo udržateľný trend ekonomického rastu a prinavrátiť ju v medzinárodnom kontexte späť do prvej ligy, medzi najlepších. Je ešte skoro na záverečné hodnotenia, ale už konfrontácia týchto predsavzatí k dnešnému stavu ich plnenia ukazuje, a to po necelých troch rokoch mandátu, že väčšinu z nich sa nám podarí splniť. Uplynutím môjho mandátu chcem občanom Slovenskej republiky odovzdať konsolidované verejné financie, stabilnú menu, oživenú ekonomiku generujúcu čoraz viac nových pracovných príležitostí a trvalo udržateľný rast životnej úrovne s prísľubom získania členstva v EÚ a v NATO v prvom možnom termíne.

Jozef Sitko, prezident Nadácie Slovak Gold

1. Ako pozitívny jav považujem najmä to, že nám ešte dobre fungujú "staré" fabriky, napríklad Matador, Duslo Šaľa, Novácke chemické závody, Palma - Tumys, I. D.C. Holding - bývalé Figaro, Topvar, SCP Ružomberok a ďalšie domáce firmy. Viaceré ďalšie pracujú úspešne aj bez zahraničnej účasti kapitálu. Ľutujem len, že pre deformovaný privatizačný proces sa iné slovenské podniky nedostali do správnych majiteľských a manažérskych rúk a skrachovali. Za veľký nedostatok považujem skutočnosť, že sa s plným a zmysluplným nasadením nezačala riešiť reforma zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, školstva a samosprávy. Bez adekvátnych reforiem práve týchto finančne náročných, občiansky veľmi citlivých a ekonomicky deformovaných oblastí života nemôžeme uspieť v hospodárstve, pretože sú to doslovné "čierne diery". Tie budú ďalej neefektívne pohlcovať akékoľvek veľké financie. Budú však chýbať v hospodárskej sfére.

2. Pre Slovensko má prvoradý význam revitalizácia strojárstva aj so zreteľom na akútnu potrebu vyššej zamestnanosti. Revitalizácia sa však nezaobíde bez vstupov renomovaných zahraničných firiem, ktoré by mali zabezpečiť nielen peniaze na efektívnu obnovu strojárstva, ale aj odbyt výrobkov. Riešiteľným problémom však bude kvalifikovaná pracovná sila, pretože mnohí strojárski odborníci odišli do iných sfér hospodárstva, stratili svoje profesijné návyky, prípadne už pracujú v odbore mimo Slovenska.

3. Keď chceme čo najskôr získať voľné domáce zdroje pre slovenskú podkapitalizovanú ekonomiku, zrejme ide o nevyhnutnosť. Škoda len, že ozdravenie rozhodujúcich domácich bánk prišlo daňovníkov veľmi draho a nikto za zlé úvery nenesie právnu zodpovednosť. Je to nebezpečný signál aj pre budúcnosť, keď veľká kriminalita zostáva prevažne nepotrestaná.

4. Považujem za plus, že v menovej oblasti sa snažia všetky slovenské vlády držať infláciu v prijateľných hraniciach. Napriek trvalo zložitej až problémovej hospodárskej situácii nehrozila a nehrozí Slovensku ani dnes superinflácia. Kurz SKK najmä oproti USD považujem za podhodnotený. Daný stav však zvýhodňuje náš export tým, že podľa kurzového prepočtu sa zlacňuje slovenský tovar.

5. Odporúčam vážne začať so spomínanými reformami zdravotníctva, sociálnej politiky, školstva, samosprávy a tiež daňovej sústavy, ku ktorým vážnym krokom stále chýba politická odvaha a pri samotnom ich riešení aj od politiky nezávislý odborný nadhľad. V hospodárstve by tak zostali dosiaľ neefektívne vynakladané peniaze, ktorými je treba podporiť predovšetkým malé a stredné podnikanie. To však neznamená, že by uvedené významné sféry nášho života mali horšie fungovať ako dosiaľ. Práve naopak, mali by sa v nich sprehľadniť finančné toky, odstrániť beztrestné spôsoby tunelovania a nezdanený príjem špekulantov a mafiánov na všetkých stupňoch riadenia. Som presvedčený, že práve v uvedených sférach života beztrestne parazitujú zlozvyky starého aj nového politického systému. Neprehľadnosť a pestovaná problémovosť vyhovuje mnohým právnickým aj fyzickým subjektom.

6. Obávam sa, že samotná nezamestnanosť sa bude ešte dlho držať na 20-percentnej hranici. Záchranu nemôžeme čakať ani od masívnejšieho prílevu zahraničných investícií, pretože požadovaná vysoká produktivita práce a efektívnosť hospodárskych činností funguje len s menšími počtami pracovníkov. Vyššiu modernizáciu, racionalizáciu a produktivitu budú musieť zabezpečiť aj jestvujúce domáce firmy, ak sa chcú na trhoch udržať a neskrachovať. Na zabezpečenie vyššej zamestnanosti je len jedna cesta, potrebujeme získať aj domáce investičné zdroje, najmä z realizácie účinných reforiem sociálnej a správnej sféry. A tieto peniaze by sme potom mali investovať predovšetkým do výstavby diaľnic a lepšej infraštruktúry, výstavby bytov, obnovy bytového hospodárstva, podpory malého a stredného podnikania.

7. Nadácia Slovak Gold vo svojom siedmom roku existencie zabezpečila už po 25. raz slávnostné odovzdávanie svojich certifikátov a zlatých medailí, počet ocenení tak dosiahol číslo tristo. V prospech podpory domácej výroby a výrobcov sme však zabezpečili aj významné celoslovenské podujatia ako 7. ročník výstavy Kvalita, 7. televízny Galavečer Slovak Gold s odovzdávaním cien Grand Prix a laureát Slovak Gold, ako aj 42. medzinárodný atletický míting - Cenu Slovenska Slovak Gold. To sú okrem odborného hodnotenia a oceňovania "slovenskej kvality slovenským zlatom" naše hlavné tromfy, ktorých poslaním a úlohou je účinne propagovať predaj domácej nadštandardnej produkcie. Nemožno nespomenúť Slovenský rozhlas, ktorý ako náš najvýznamnejší mediálny partner odvysielal vyše 150 relácií, propagujúcich tie domáce výrobky, čo získali slovenské zlato. Pre nadáciu ako neziskovú inštitúciu nie je rozhodujúci zisk, ani horizont jedného roka, ale dosiahnuté dlhodobé výsledky v rámci svojho poslania a činnosti.

Peter Mihók, predseda SOPK

1. Pozitívnou je skutočnosť, že napriek nie jednoduchej vnútornej a vonkajšej situácii slovenské firmy a výrobcovia dokážu úspešne pôsobiť na vnútornom i vonkajších trhoch, že vyrábajú výrobky zodpovedajúce medzinárodným normám kvality a že Slovensko je nielen prijímateľom zahraničného kapitálu, ale aj vývozcom investičného kapitálu do zahraničia. Za absolútne nezvládnutú považujem oblasť vymožiteľnosti práva, zlá je situácia v obchodnom registri a negatívne hodnotím kvalitu a rýchlosť práce štátneho aparátu na všetkých úrovniach.

2. Okrem pre Slovensko klasických odvetví časti strojárskeho priemyslu, chémie, metalurgie by v budúcnosti väčšiu úlohu jednoznačne mal hrať terciárny sektor, teda služby a z nich najmä cestovný ruch. Z priemyslu ďalej sklársky, najmä technické sklo, optoelektronika, softvérové inžinierstvo a biotechnológie.

3. V bankovo-finančnom sektore sa jednoznačne pozitívne prejavuje program ozdravenia bánk a ich následná doprivatizácia prostredníctvom vstupu zahraničného kapitálu. Situácia v bankovo-finančnej sfére sa postupne dostáva do štandardnej polohy. Definitívne bude v solídnej polohe, keď bude na Slovensku plnohodnotne pôsobiť kapitálový trh. Je však na škodu veci, že reštrukturalizácia bankového sektora sa nevyužila v určitých strategických oblastiach na reštrukturalizáciu podnikového sektora. Bola a ešte stále je to jedinečná príležitosť, avšak práve tu cítiť absenciu stratégie, čiže hospodárskej politiky štátu.

4. Menová politika patrí medzi pomerne stabilizované oblasti nášho života. V druhom polroku sa budú prejavovať viaceré rizikové faktory, ktoré môžu ovplyvniť kurz koruny či už oproti EUR alebo USD (v tomto prípade buď priamo, alebo nepriamo cez EUR), ide hlavne z vonkajšieho hľadiska o vplyv spomalenia dynamiky svetovej ekonomiky, v niektorých prípadoch s výrazným nádychom recesie, čo môže ešte výraznejšie ovplyvniť negatívnu zahranično-obchodnú bilanciu. Ďalšími rizikovými faktormi je nestabilita vo vnútri vládnej koalície a tiež faktor blížiacich sa volieb.

5. Viacej pracovať, menej politizovať a mať zodpovedných a schopných ľudí všade tam, kde ich potrebujeme. Stavať na pozitívnom myslení a úspešných ľuďoch. Úspešným nezávidieť, ale snažiť sa ich nielen dobehnúť, ale aj predbehnúť. V tom je podstata vývoja a pokroku.

6. Musí platiť systém, že doma sa neoplatí byť, aj keď pracujem, v nižšej príjmovej kategórii. Riešiť problém tieňovej ekonomiky. Znížiť daňové a odvodové zaťaženie zamestnávateľov a zamestnancov. Cez infraštrukturálne projekty nielen primárne riešiť zamestnanosť, ale hlavne sekundárne cez vyššiu kvalitu potenciálu regiónov a v dôsledku vybudovanej infraštruktúry, čo automaticky priťahuje nové podnikateľské aktivity.

7. - Tri oriešky pre SOPK v druhom polroku 2001,

- úspešný priebeh kongresu Eurochambres 18. - 19. 10. v Bratislave,

- splnenie sľubu vlády SR o riešení umiestnenia SOPK,

- splnenie už druhý rok platného legislatívneho programu vlády SR - novela zákona o

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

Jozef Majský, prezident Sipox holding

1. Ak budeme skromní, môžeme hodnotiť pozitívne slovenskú ekonomiku, pretože sme opäť prežili. Systémové kroky, možnosť sa spoľahnúť, že viete, čo bude zajtra, to je už problematické. Nezvládnutý je prístup, s ktorým sa podnikateľské prostredie musí boriť a som presvedčený, že ekonomika prežíva len vďaka enormnému úsiliu jednotlivcov, ktorí chcú v prvom rade ukázať, že niečo dokážu a zveľaďujú svoje spoločnosti. Pomoc od štátu a obrovská nechuť štátnych orgánov vyjsť v ústrety, čo všade na svete existuje a je normálne, u nás je to ako zázrak. Podľa mňa sa naša ekonomika drží iba silou vôle.

2. V prvom rade je to strojársky priemysel a z neho výroba ocele a automobilov, ale aj chemický priemysel.

3. Bankový sektor je nefunkčný. Asi ešte dlhšie potrvá, pokiaľ budú banky slúžiť rozvoju podnikateľskej sféry, a tým i ekonomike Slovenska. Ozdravný proces v bankách je nevyhnutný, aj keď ešte asi nebude jednoduchý. Tu vidím jednu z najväčších slabín našej ekonomiky.

4. Menová situácia SR je odrazom našej ekonomiky. No nie som presvedčený, že i tento, pre podnikateľov nie priaznivý vývoj, sa koncom roku 2001 ešte zhorší a oproti USD sa slovenská koruna oslabí.

5. Strategické úlohy musí jednoznačne formulovať vláda. Každému podnikateľovi je potom jasné, akým smerom sa uberať, čo ho čaká a hlavne či aj splní štátny úradník tieto zámery. Celospoločensky je podľa mňa nevyhnutné zabezpečiť multiplikačný efekt, a to sa dosiahne jedine výstavbou diaľnic a bytov.

6. Bez zahraničných investícií sa nezaobídeme. Zníženie nezamestnanosti o 5 % z dnešných 20 % je relatívne veľmi jednoduché, chce to premyslenú kontrolu nezamestnaných. Kto tomu neverí, rád mu to ukážem v praxi.

7. V tomto roku spoločnosť Sipox holding bude stabilizovaná, má svoj výrobný program, vypracované dlhodobé ciele a tešíme sa nové voľby veriac, že bude lepšie.

Peter Magvaši, minister práce, sociálny vecí a rodiny SR

1. Kladom je postup a predaj podielov štátu v slovenskej sporiteľni a vo VÚB. Nezvládnutá je napätosť vo financovaní verejných rozpočtov. Žiaľ, mimoriadne kritická situácia je vo financovaní zdravotníctva a kapitol krajských úradov štátneho rozpočtu, najmä vo sfére sociálnych služieb, výdavkov na sociálnu pomoc a školstvo. To všetko súvisí stále s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá v rozhodujúcej miere ovplyvňuje príjmovú stránku verejných financií, ale v sociálnej sfére aj výdavkovú. Nie je to len výslednica čiernej práce, ako to mnohí, aj renomovaní analytici tvrdia. Je to výslednica nevymožiteľnosti práv podnikateľských subjektov, nefunkčnosti slovenského obchodného a pracovného súdnictva.

2. Je to dlhodobo automobilový priemysel. Bol tu aj zaujímavý rast čiernej metalurgie, výrazne však ovplyvnený vonkajším dopytom. Zaujímavý je aj rast elektrotechnického priemyslu, ovplyvnený razantným vstupom strategických nadnárodných investorov. Problémy chémie sú určite ovplyvnené vysokými cenami vstupných surovín, ale výsledky v raste pridanej hodnoty sú zaujímavé.

3. Verím, že po privatizácii opustia svoju doterajšiu sterilizačnú politiku a stanú sa plnokrvnou súčasťou zdravého vývoja slovenského hospodárstva.

4. Menová situácia bude ovplyvnená predovšetkým vývojom deficitu zahraničného obchodu a deficitom bežného účtu. Verím, že sa podarí udržať tendenciu z minulého roka, keď saldo služieb pomáhalo udržať deficit bežného účtu na historicky najnižších hodnotách s priamym dosahom na stabilitu meny.

5. Zdynamizovanie práce Slovenskej konsolidačnej s priamym dosahom do ozdravenia podnikovej sfére. To si žiada sfunkčniť obchodné súdnictvo, zabrániť korupcii pri uplatňovania konkurzu a vyrovnaniu. V druhom polroku bude dôležité sa vyrovnať s útlmom európskej ekonomiky.

6. Slovensko do konca prvého štvrťroku 2002 takúto mieru nezamestnanosti nedosiahne. V prvom rade by som razantne riešil tie úlohy, ktoré som uviedol v odpovedi na piatu otázku. Výslednicou by sa mal začať výraznejší rast tzv. hnedých zón, ako sa to udialo v minulých dňoch v Martine so vstupom francúzskeho investora. To sú zdroje trvalých pracovných miest. Treba presadiť väčšiu vážnosť na plnenie Národného plánu zamestnanosti schváleného v minulom roku vládou SR. Varujem pred rôznymi politickými výstrednosťami typu "veľkého tresku". Vo vesmíre totiž veľké tresky aj likvidujú celé galaxie, nielen slabú a pomaly sa zviechajúcu slovenskú ekonomiku.

7. Chcel by som, aby tak, ako je to v pláne legislatívnych úloh napísané, prijať zákon o sociálnom poistení. Splnil by sa tak ďalší dôležitý cieľ reformy sociálneho poistenia.

Štefan Bratko, generálny riaditeľ Ozeta, odevné závody, a. s.

1. Pozitívne hodnotím v podstate stabilizovaný stav vo firmách, ktoré sa vyprofilovali v doterajšom procese transformácie. To vytvára základný predpoklad na zastavenie ďalšieho rastu nezamestnanosti. Problematická sa mi, aj z pohľadu ďalšej budúcnosti, javí veľká importná zaťaženosť výroby, o spotrebe ani nehovoriac. Aj cez zahraničné investície ide na Slovensko veľmi málo sofistikovanej výroby, čo bude čím ďalej viac vyvolávať problém so zamestnanosťou stredo- a vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

2. Slovensko musí vychádzať jednak zo súčasnej reality, ale aj mať vytýčené strategické ciele v dlhších časových horizontoch. Doterajší vývoj transformácie ukazuje, aké náročné je meniť pôvodnú štruktúru priemyslu. Veľa firiem, ba celé odvetvia sa dostali do útlmu či likvidácie a vzniknutá náhrada je veľmi skromná. V súčasnosti musíme byť povďační všetkému, čo je funkčné a čo ako-tak zabezpečuje pracovné miesta. Vláda ani bankový sektor by nemali podceňovať, ale ani preceňovať žiadne odvetvie. Naša ďalšia reštrukturalizácia by mala mať vzor v krajinách, ako je Írsko, Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny udržali jednak tradičný priemysel s vysokou viazanosťou pracovnej sily (spotrebný) a zároveň rozvíjajú najlukratívnejšie odvetvia.

3. Bankový sektor na Slovensku sa privatizáciou rozhodujúcich domácich bánk , resp. pôsobením zahraničných úplne globalizoval so všetkými pozitívami aj negatívami. Najmä čisto slovenské podnikateľské subjekty budú mať prechodne sťaženú pozíciu, kým potvrdia svoju dôveryhodnosť oproti zahraničným majiteľom. Pozitívom na druhej strane bude, že konkurencia solventných bánk prinesie pre životaschopné podnikateľské subjekty nižšie úrokové miery a dostatok zdrojov na rozvoj podnikania.

4. Nie som presvedčený, že posilňovanie koruny oproti euru v posledných mesiacoch zodpovedá jej skutočnej sile. Vychádzam najmä z výkonnosti ekonomiky, nepriaznivého vývoja zahranično - obchodnej bilancie a koniec koncov i z krehkej politickej stability. Takže, predpokladám oslabenie koruny smerom k euru i USD, čo napokon privítajú všetky exportne výkonné podnikateľské subjekty.

5. Slovenská ekonomika musí predovšetkým ďalej zvyšovať svoju exportnú výkonnosť. Pri súčasnej stagnujúcej spotrebe v EÚ, ale i v USA je to úloha priam heroická. Zamýšľať nad tým, ako dosiahnuť vyššiu exportnú či výkonnosť ekonomiky vôbec, by sa mali predovšetkým lídri politických strán, pretože vo svojich programoch to majú všetci. Ťažko sa však k tomu dopracujeme, ak budeme jednou z krajín s najviac platenými sviatkami vo svete. Tí, s ktorými v tomto ukazovateli súťažíme, na rozdiel od nás na to majú.

6. Problém nezamestnanosť nemá riešenie, ktoré by spočívalo v nariadeniach či príkazoch. Tak ako on dlhodobo vznikal, tak aj tieto riešenia chcú určitú trpezlivosť. Začať však treba systémovo a nielen hasiť operatívne. Ak chceme niečo riešiť, musí byť dokonalá analýza príčin. Prečo napríklad mnohé učilištia, stredné či vysoké školy chrlia odborníkov, ktorých nikto nepotrebuje? Na druhej strane domáce, ale aj zahraničné vyložene exportné firmy nemajú dostatok odborníkov do výroby. Ak neurobíme dôkladnú prestavbu celého školského systému, ťažko bude na Slovensko prichádzať zahraničný kapitál, ktorý jediný je schopný v strednodobom horizonte tento závažný problém krajiny riešiť.

7. Pre Ozetu by rok 2001 mal byť rokom zavŕšenia reštrukturalizácie a transformácie firmy. V tomto roku chceme ukončiť základnú výrobno-odbytovú reštrukturalizáciu a urobiť radikálny ozdravný proces v oblasti celého komplexu majetku, finančných tokov a nákladov. Je to bolestný proces, ale pre budúcnosť firmy nevyhnutný. Na projekte manažment spolupracuje s firmou Deloitte & Touche.

Jozef Uhrík, člen predstavenstva, hovorca spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s.

1. Za pozitívne v slovenskej ekonomike pokladám jej určitú stabilizáciu, čo so sebou prinieslo normalizáciu vo vzťahu k bankovému sektoru, v oblasti úrokových sadzieb a určite veľmi pozitívnym prvkom je náš vstup do OECD. Za problémové stále považujem zvládnutie ozdravovacieho procesu formou uplatňovania zákona o konkurze a vyrovnaní, aby tento proces nemal likvidačný, ale skutočne ozdravný charakter.

Popri pozitívnych krokoch v príprave na vstup do EÚ pociťujem deficit vypracovania dosahových štúdií, z ktorých by bolo možné naznačiť cestu, ktorou by sme s minimálnymi "škrabancami" absolvovali predvstupovú etapu a obdobie po vstupe do EÚ. Je potrebné vypracovať jednotný postup na optimalizáciu využívania ponúkaných zdrojov z EÚ pre krátkodobé, ako aj dlhodobé projekty, hlavne v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a budovania nevyhnutnej infraštruktúry.

2.V súčasnom období zohráva na Slovensku mimoriadnu úlohu rozvoj automobilového priemyslu ako celku. O to je to pre mňa príjemnejšie, že som predstaviteľom takéhoto priemyslu. Myslím si však, že veľkú budúcnosť v dohľadnom čase budú mať také celky, ako je ZSNP Žiar nad Hronom, U.S. Steel Košice, Matador Púchov, Duslo Šaľa či Slovnaft Bratislava. Vymenoval som len niektoré, ale už je tu celý rad zdravých firiem, ktoré svojimi výsledkami a potenciálom naznačujú, že výsledok roku 2000, keď sme prvýkrát dosiahli úroveň priemyselnej výroby rovnakú ako bola v roku 1989, je signálom, že v rozvoji priemyslu sme z najhoršieho von.

3. Myslím si, že bankový sektor je v každom hospodárstve veľmi dôležitý. U nás sa táto problematika sústreďovala hlavne do problémov Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB, čiže do bánk, ktoré mali najväčší operačný priestor v našom hospodárstve. Na druhej strane tu už boli banky so zahraničnou účasťou, ktoré svojím zdravým prístupom vytvárali určitú stabilitu. Som pevne presvedčený o tom, že po privatizácii týchto troch bánk, to znamená po prvej etape ozdravenia a následnej privatizácii, bude vytvorený základ pre ďalší rozvoj slovenského hospodárstva.

4. Vývoj, ktorý v súčasnosti zaznamenáva slovenské hospodárstvo, je predpokladom určitej menovej stability pre najbližšie obdobie. A pokiaľ by nedošlo k niektorým nepredvídaným skutočnostiam, môžeme očakávať priaznivý vývoj. Všetko bude závisieť od toho, v akej miere bude pokračovať začatá dynamika exportu a dodržiavanie zdravých proporcií zahraničnoobchodnej bilancie.

5. V súčasnom období považujem za dôležité doriešenie problému stabilizácie a ozdravenia bankovej sféry. Zároveň je však potrebné sa intenzívne zaoberať aj otázkou reštrukturalizácie slovenského priemyslu. Nie je možné uplatňovať len čisto trhové princípy. Ešte stále sa nachádzame v neštandardnej situácii, a preto musí vláda i inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za ďalší rozvoj hospodárstva, v tomto prechodnom období používať určité neštandardné metódy. Je potrebné permanentne hodnotiť vývoj hospodárstva, a k tomu prijímať adekvátne opatrenia. Pretože to, čo bolo pred štyrmi rokmi problémom, možno dnes už nie je. Avšak vyskytli sa tu nové problémy, ktorými je potrebné sa zaoberať. Poviem príklad: Otázka ozdravovacieho procesu cez konkurzy. Môžeme mať akýkoľvek zákon, keď nemáme dostatočne vyváženú kapacitu a organizačné zabezpečenie procesu, môže nás to stáť pre budúcnosť veľa energie a hospodárskych strát.

6. V každom prípade likvidácia nezamestnanosti má dve stránky. V prvom rade musíme mať presnú evidenciu a vedieť o skutočnom stave. Na druhej strane musíme brať do úvahy otázku budovania nových pracovných miest, byť si vedomí toho, že ozdravovacia kúra, ktorá bude realizovaná v našom národnom hospodárstve, bude znamenať i racionalizáciu v oblasti zamestnanosti. Všetci vieme, že hlavne v štátnych organizáciách alebo v organizáciách, ktoré boli v poslednom období reštrukturalizované, sú ešte veľké rezervy. A to je potenciál možnosti vzniku ďalšieho počtu nezamestnaných, a preto je dôležitejšie pracovať intenzívnejšie na tom, aby sa budovali nové a nové pracovné miesta. Na druhej strane však nemôžeme oddeliť od seba otázku zamestnanosti a otázku trhu práce. Musíme si uvedomiť, že otázka úspešnej zamestnanosti je aj otázkou prípravy našich ľudí na potreby súčasnosti, ale hlavne budúcnosti. Požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu vo všetkých štruktúrach hospodárstva sa stále zvyšujú a v tomto smere nemôžeme zanedbať našu prednosť, ktorú sme mali a ešte máme, a to je úroveň vzdelania našej populácie. Osobitne sa musíme zaoberať oživením a skvalitnením učňovského školstva, prehodnotením štruktúry stredného školstva a jednoznačne zásadne zvýšiť podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vstupujúcich do aktívnej pracovnej činnosti. Čiže otázky nezamestnanosti, trhu práce a ponuky na trhu práce sú od seba neoddeliteľné.

7. Dúfame, že pozíciu, ktorú sme si vybudovali v posledných dvoch rokoch, keď našu spoločnosť Volkswagen Slovakia ocenil časopis Trend ako Firmu roka, si udržíme aj v najbližšom období.

Marián Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska

1. Ako pozitívum možno hodnotiť stabilný menový vývoj charakterizovaný relatívne priaznivým vývojom spotrebiteľských cien, ktorý nenaznačuje vznik dopytových inflačných tlakov. To vytvorilo priestor na mierne zníženie kľúčových úrokových sadzieb NBS s dosahom aj na primárne úrokové miery. Podľa aktuálnych informácií ŠÚ SR o vývoji HDP došlo v prvom štvrťroku k dynamizácii reálneho ekonomického rastu v dôsledku oživenia domáceho dopytu, najmä investičného. Tento vývoj bol pozitívne ovplyvnený aj prílevom priamych zahraničných investícií, ktorý bol v značnej miere spätý s privatizačnými aktivitami vlády. Zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky dokumentuje aj rast ziskovosti podnikov v prvom štvrťroku. Priaznivé podmienky vytváral aj relatívne stabilný vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny oproti EUR, ktorý sa v priebehu prvého polroka mierne zhodnotil. Viac-menej pozitívne vývojové tendencie slovenskej ekonomiky v prvom polroku do istej miery narúša rast schodku zahraničného obchodu. Ten je na jednej strane spojený s poklesom dynamiky vývozu slovenských tovarov, čo súvisí so spomalením ekonomického rastu našich najvýznamnejších obchodných partnerov, ale aj reštrukturalizáciou výrob niektorých významných exportných odvetví. Na druhej strane je zahraničnoobchodný deficit determinovaný rastom dovozov, ktoré však do určitej miery súvisia s formovaním výrobných kapacít slovenského hospodárstva, čo dokumentuje aj štruktúra prírastku dovozov s vysokým podielom strojov a technológií. Práve tento druh dovozov je spojený s prílevom priamych zahraničných investícií a v budúcnosti by mal vytvárať produkčný a exportný potenciál slovenskej ekonomiky. Pri hodnotení pozitívnych a negatívnych čŕt ekonomického vývoja nemožno zabudnúť na problém nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje na pomerne vysokej úrovni. Riešenie tejto otázky spočíva v plnení programov rozvoja zamestnanosti, predovšetkým vo vybraných regiónoch, ako aj vo vytváraní podmienok pre rovnovážny rast hospodárstva, a tým aj rozvoj pracovných príležitostí.

2.Rozhodujúci vplyv majú podnikateľské subjekty, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe pridanej hodnoty v ekonomike, prípadne firmy s vysokou exportnou výkonnosťou. Zvyšovanie kvality týchto parametrov je možné pozorovať predovšetkým v odvetviach, kde sa realizoval vstup zahraničných investorov. Tieto podniky sa stali súčasťou vyspelých medzinárodných firiem so špičkovým know-how, rovnako tieto podniky ľahšie získavajú prístup na zahraničné trhy, ale aj k zdrojom financovania svojej podnikateľskej činnosti. Vstup významných zahraničných investorov do viacerých odvetví formou privatizácie majetku štátu zlepšuje imidž Slovenska a vytvára širší priestor prílevu priamych zahraničných investícií aj formou investícií na zelenej lúke.

3. Za posledné dva roky bolo urobených viacero krokov zameraných na zvýšenie kondície bankového sektora. Medzi najvýznamnejšie opatrenia patrila reštrukturalizácia úverového portfólia troch významných bánk - SLSP, VÚB a IRB. Pred privatizáciou týchto bánk (pričom privatizácia IRB sa ešte v súčasnosti pripravuje) boli presunuté ich klasifikované úvery do špecializovaných inštitúcií (Slovenskej konsolidačnej a. s. a Konsolidačnej banky, š. p. ú.) a nahradené vládnymi (tzv. reštrukturalizačnými) dlhopismi. Tieto bankové inštitúcie tak boli pripravené na privatizáciu investorovi, ktorý by sa mal stať zárukou ich zdravého rozvoja. Privatizáciou SLSP a VÚB a vstupom zahraničného investora do Poľnobanky sa tak zvýšila dôveryhodnosť, ako aj stabilita bankového sektora ako celku. Reštrukturalizácia a privatizácia v bankovom sektore, ale vo všeobecnosti v celom národnom hospodárstve, by mali byť podporené väčšou mierou právnej istoty hlavne v oblasti vymožiteľnosti práva. Ďalšiemu rozvoju bankového sektora by malo pomôcť prijatie nového zákona o bankách, ktorý obsahuje posilnenie kompetencie bankového dohľadu a zvýšenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov a dozorných rád za činnosť banky.

4. V máji bola schválená konkretizácia menového programu na rok 2001, kde NBS prezentuje predpoklady ekonomického a menového vývoja do konca roka, ktorý by mal byť aj v druhom polroku stabilný. Jadrová inflácia by sa mala pohybovať v intervale 3,6 % - 5,3 % a celková inflácia v rozpätí 6,7 % až 8,2 %. Tempo ekonomického rastu by malo dosiahnuť 2,8 - 3,2 % a podiel deficitu bežného účtu na HDP 5,7 %. Jedným z predpokladov konkretizácie menového programu je relatívne stabilný kurz koruny oproti referenčnej mene EUR. V súvislosti s prílevom prostriedkov z privatizácie a miernym zlepšovaním ekonomických indikátorov Slovenska vznikajú v druhom polroku určité predpoklady na mierne posilnenie nominálneho výmenného kurzu slovenskej koruny oproti EUR. Cieľom kurzovej politiky NBS je eliminácia nadmernej volatility výmenného kurzu, ako aj nežiaduceho vplyvu neekonomických faktorov. Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny oproti referenčnej mene bude teda determinovaný predovšetkým ekonomickou výkonnosťou Slovenska. Pokiaľ ide o vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny oproti USD, ten je ovplyvňovaný situáciou na medzinárodných finančných trhoch a následne krížovým kurzom oproti EUR.

5. Hlavné úlohy pre hospodárstvo a podnikanie spočívajú v súčasnosti najmä v precizovaní legislatívy pre reálne fungovanie bankrotov, v pokračovaní procesu privatizácie, v znižovaní schodku verejných financií súčasne so znižovaním verejných výdavkov a znižovaním daňového a odvodového zaťaženia, v naštartovaní systémových reforiem v sociálnej sfére (napríklad v dôchodkovom zabezpečení) a v mnohých ďalších úlohách. Rovnako významnou úlohou je vytvorenie podmienok, tak ekonomických, ako aj politických pre začlenenie SR do medzinárodných integračných zoskupení a z hľadiska rozvoja nášho hospodárstva a podnikateľského prostredia predovšetkým do EÚ. Rozšírenie obchodného priestoru, ako aj ďalší rozvoj zahraničných investícií zvyšujúcich sofistikovanosť slovenskej produkcie vytvoria predpoklady na znižovanie nezamestnanosti v našej ekonomike a rast životnej úrovne. Z hľadiska kompetencie menovej politiky bude NBS tento proces podporovať predovšetkým prostredníctvom plnenia svojej hlavnej zákonnej úlohy, udržiavaním cenovej stability.

6. Znižovať mieru nezamestnanosti si vyžaduje predovšetkým vytváranie podmienok na tvorbu nových pracovných miest a odstraňovanie deformácií v príjmovej politike. Vytváranie nových pracovných miest predpokladá rozvoj stabilného trhového a podnikateľského prostredia. Osobitný význam má najmä rozvoj malých a stredných podnikov. Pre znižovanie miery nezamestnanosti na Slovensku je dôležité v tomto kontexte pôsobiť na znižovanie nákladov práce, napríklad znižovaním vysokých sadzieb príspevkov na sociálne zabezpečenie. Odstraňovanie deformácií v systéme politiky príjmov by malo zahŕňať predovšetkým zvyšovanie rozdielu medzi podporou v nezamestnanosti, resp. sociálnymi dávkami a priemernou mzdou dosahovanou v národnom hospodárstve. Z hľadiska kompetencie NBS je príspevkom menovej politiky k riešeniu uvedených problémov vytváranie rovnovážneho makroekonomického prostredia, predovšetkým udržiavanie cenovej stability a pri dodržaní tohto cieľa aj podnecovanie tvorby úverových zdrojov pre podnikateľskú sféru.

7. Do novej budovy.

Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti SR

1. Pozitívne treba hodnotiť predovšetkým rast HDP, pokles úrokových mier, zastavenie klesajúceho trendu jadrovej inflácie, rast nominálnych a reálnych miezd, mierny pokles nezamestnanosti, prírastok vkladov občanov. Medzi ne patrí aj začatie privatizácie najväčších štátom vlastnených bánk a poisťovne. Tieto pozitíva sú znehodnocované rastom cien potravín, cien výrobcov, stavebných prác, deficitom bežného účtu, obchodnej bilancie, nárastom čistého úveru vláde a poklesom zahraničných čistých aktív a relatívne vysokým schodkom štátneho rozpočtu, nefunkčnosťou kapitálového trhu, pomalosťou procesov zmien v odvetviach verejných služieb. Za nezvládnuté považujem rýchlosť a hĺbku štrukturálnych zmien v hlavných sektoroch hospodárstva, predovšetkým v podnikoch ťažkého strojárstva, nezvládnuté sú adaptačné procesy na nové globálne hospodárske podmienky, väzby makroekonómie a mikroekonómie, pomalosť v odstraňovaní zábran rozvoja spoločnosti, v reforme verejnej správy a v posilnení samosprávnych orgánov, znižovaní vplyvu štátnej správy na veci občianske, vo vytýčení dlhodobého programu rozvoja Slovenska v kontexte Európy a sveta.

2. Vysloviť individuálny názor na významnosť odvetvia, výrobného odboru alebo spoločností pre vývoj hospodárstva považujem za subjektívne hodnotenie. Rozhodujúce pre vývoj hospodárstva je to odvetvie alebo brandža, ktorá prináša hospodárstvu najvyšší efekt a najvyššou mierou podporuje dynamiku hospodárstva. Reálne to hodnotí trh a trhové výsledky. Pravda, efekty pre hospodárstvo sa môžu určovať podľa viacerých kritérií: veľkosť čistej pridanej hodnoty, príspevok k exportu krajiny, zamestnanosť a vytváranie pracovných miest, surovinové zabezpečenie, environmentálne kritérium a pod. Nájsť nejaké všeobecne platné kritérium dôležitosti pre vývoj hospodárstva je problémové a podlieha časovým zmenám. Raz prevláda kritérium výkonové, inokedy je dôležitý počet zamestnaných, exportná výkonnosť, veľkosť čistej pridanej hodnoty na zamestnanca. Keby som predsa len uvažoval o významnosti niektorých brandží, potom by som na popredné miesta položil vzdelávanie a bankové služby pre ich všeobecný rozvojový potenciál a reálny vplyv na vývoj všetkých hospodárskych činností. Vzdelávanie ako predpoklad hospodárskeho rozvoja, bankové služby a kapitál ako prostriedok rastu v zmysle vzťahu človek a kapitál a nie nezmyselne obráteného pomeru kapitál - človek. Pravda, mám na mysli bankové služby trhového systému, ktorému sú naše banky ešte vzdialené. Významné postavenie budú mať tie odvetvia, ktoré dokážu využiť ľudský potenciál Slovenska a priniesť sociálne povznesenie občanov. Nemôžem tvrdiť, že to budú priemyselné "obry" metalurgie, strojárstva, chémie alebo spotrebného priemyslu, stavebníctva či iných odvetví, kde prevláda manuálna práca. Skôr si myslím, že pre budúci rozvoj Slovenska budú dôležité všetky tie činnosti, ktoré dokážu využívať kvalifikovanú pracovnú silu, produkovať vysokokvalifikované statky a tieto vyvíjať.

3. Bankový sektor sa stal akýmsi protipólom hospodárskeho sektoru. Nedostatky v hospodárstve sa preniesli do bankového sektora, a to je prípad Slovenska. Bankový sektor v nedávnej minulosti podliehal extrémnym výkyvom - od vysokej miery voľnosti v úverovaní až po terajšiu vysokú zdržanlivosť. Skutočnosť, že v troch najväčších štátom vlastnených bankách sa dokázalo za niekoľko rokov nazbierať 127 mld. Sk nesplácaných a nedobytných úverov, čiže klasifikovaných úverov, ukazuje, že bankový sektor nezvládol svoju rozvojovú úlohu. Stal sa síce najväčším vlastníkom založených majetkov, nedokázal ich však spravovať a vlastne svojou úverovou expanziou podporoval neefektívnosť a nevýkonnosť úverovaných subjektov a spomaľoval štruktúrne zmeny. Ozdravný proces nie je faktickým ozdravovaním bánk, bol urobený v prospech mnohých privatizátorov a na účet občanov, ktorí okrem 106 mld. Sk odsunutých klasifikovaných úverov zaplatia ešte ročne okolo 7 mld. Sk úrokov. Spolu asi 180 mld. Sk. Bankám ozdravný proces zlepšil úverové portfólio, aby boli vôbec privatizovateľné, vlastné banky nezmenil. Ozdravenie musí iba nastať, kritériá obozretného bankového podnikania iba začnú platiť, racionalita bankového úverovania a dôslednosť bankového dohľadu, a tým aj hospodárskeho povznesenia Slovenska sa iba dostavia, a to najpodstatnejšie, ozdravný proces, treba presunúť do sféry bankových klientov, do hospodárstva a podnikov. Nie však formou veľkodušného odpúšťania dlhov alebo ich uhrádzania z verejných zdrojov, likvidáciou zadlžených a zakladaním iných spoločností, ale dôkladnou hodnotiacou činnosťou rozvíjať smery efektívneho hospodárenia a rastu.

4. Menová situácia Slovenska je uspokojivá. Menové zásoby sa zdajú byť postačujúce a NBS sa menovou politikou darí udržiavať stabilitu meny. Napriek istým menovým pohybom, ktoré sa v nepokojnej menovej oblasti spravidla objavujú. Vývoj kurzu koruny je úzko spätý s vývojom kurzu EUR a USD a bude veľmi závisieť od toho, aký bude ďalší vývoj vzťahov EUR a USD. V tomto smere treba rátať s dlhším poklesom kurzu EUR oproti USD až do obdobia vyrovnania produktívnych schopností európskej a americkej ekonomiky, turbulencie sa budú prejavovať dovtedy, kým európska ekonomika neprejaví znaky vysokej adaptability a straty konzervativizmu. Na predpoveď budúceho kurzu koruny si netrúfam.

5. V hospodárstve je to predovšetkým potreba riešiť nezamestnanosť vôbec a niektorých skupín občanov osobitne. Ide najmä o mladých vrátane absolventov škôl, osoby v preddôchodkovom veku, dlhodobo nezamestnaných a zamestnanie niektorých skupín obyvateľstva. Úlohou je tvorba pracovných miest viazaná na štrukturálne a adaptačné zmeny. V podnikaní za najdôležitejšiu považujem zvyšovanie konkurencieschopnosti a podstatné zvýšenie miery adaptability podnikov a spoločností na nové podmienky a globálne výzvy. Spomedzi spoločensky najdôležitejších úloh treba uviesť vytvorenie nového systému vzdelávania a zvyšovania vzdelanosti obyvateľov a najmä mladej generácie, urýchlenie štrukturálnych zmien v hospodárstve na využitie pracovného potenciálu Slovenska a napokon morálnu obrodu práce a podnikania.

6. Dosiahnuť v krátkom čase pokles miery nezamestnanosti na 15 % alebo na nižšiu hodnotu nie je reálne. Bolo by potrebné vytvoriť pracovné príležitosti pre takmer 100-tisíc ľudí. Opatrení na riešenie nezamestnanosti bolo prijatých dosť a na všetkých úrovniach. Ich dôsledná realizácia a kontrola plnenia v celej vertikále zodpovedných inštitúcií a osôb však viazne, a preto sa nedarí znižovať vysokú mieru nezamestnanosti. Bez dôsledného uskutočnenia reformy sociálneho systému, odstránenia zneužívania výhod podpory v nezamestnanosti, ale aj bez premyslenej aktívnej politiky podpory tvorby miest sa nedosiahne jej zníženie. Viac dôslednosti vo vyžadovaní plnenia prijatých opatrení v celej riadiacej vertikále, aktivity pri tvorbe nových pracovných miest, pri efektívnom využívaní verejných prostriedkov, dôkladnosti v kontrole, zbavenie tejto oblasti formálnosti a bezduchého omieľania fráz by pomohlo nezamestnanosť redukovať. Určite by pomohlo i zníženie nákladov na pracovnú silu a vyššia voľnosť v zamestnávaní a v uvoľňovaní pracovníkov.

7. Dokončiť novelizovanie Obchodného zákonníka tak, aby plnohodnotne zodpovedal komunitárnemu právu pre obchodné spoločnosti EÚ, pripraviť novely zákonov, ktorými sa odstránia jestvujúce nedostatky v právnej praxi, najmä v civilnom procese zvýšiť kontrolu konkurzov, rozšíriť projekt súdneho manažmentu na ďalšie súdy a iné.

Gabriel Karlin, spoluvlastník viacerých potravinárskych (SELIKO), poľnohospodárskych a výskumných firiem v tzv. hladových dolinách stredného Slovenska

1. Pokiaľ je možné hovoriť o pozitívach, vnímam to viac-menej exaktne, tak je to čiastočné zlepšenie makroekonomických ukazovateľov a pokles úrokov. Vo sfére malého a stredného podnikania, kde aj ja patrím, to zatiaľ nepociťujeme. Žiaľ, negatív je podstatne viac. Medzi najvážnejšie patrí výrazné prehĺbenie negatívneho salda zahraničného obchodu a pre mňa ako poľnohospodára sa najviac týka a mrzí ma položka agrokomodít a osobitne nahraditeľné položky, kde hodnota -6,3 mld. Sk je hrozivá, veď to je vyše 100-percentný medziročný nárast za porovnateľné obdobie vlaňajšieho roka (31. máj). To sa nedá ospravedlniť žiadnym suchom a podobnými rozprávkami. Je to výsledok nekoncepčného riadenia celého agrokomplexu. Situácia je o to vážnejšia, že sa to deje v predvstupovom štádiu do EÚ a my sa pomaly, ale isto pripravujeme o priestor na reálny odbyt domácej produkcie a zároveň aj zníženie produkčných kvót, čo môže mať v budúcnosti nedozerné následky pre naše už aj tak chátrajúce poľnohospodárstvo.

2. Hospodárstvo vnímam ako komplex, ako ucelený organizmus. Nerobím rozdiely medzi brandžami, všetko funkčné je v ňom dôležité a má mať svoje miesto a naopak, všetko čo je v ňom choré, by sa malo vyliečiť alebo odstrániť. Napriek skutočnej veľkosti a sile, ktorú Volkswagen predstavuje, by celozávodná dovolenka nemala spôsobiť 40- až 60-percentný prepad v exporte za daný mesiac.

3. Bankový sektor vnímam ako nevyhnutné zlo, lebo nenapĺňa svoje poslanie v transformujúcej sa ekonomike, pôsobí skôr opačne a odčerpáva zdroje aj z podstaty ekonomiky a koniec koncov prostredie, kde bankár nie je spolupodnikateľom, tiež nie je zdravé. Ozdravný proces v podobe, ako sa uskutočnil, je pre mňa nepochopiteľný. Ako podnikateľ by som takýto krok nikdy neurobil. Nie je v ňom žiadna logika ani racio. Nechcem sa zaoberať cenou ani nákladmi. Kde je tu logika, keď ozdravný proces navrhli a realizovali diletanti, ale na predaj ozdravenej inštitúcie už bol potrebný poradca a nie najlacnejší. Ako podnikateľ by som postupoval opačne. Ozdravný proces by som zveril na odborníkov a fungujúcu zdravú inštitúciu by som dokázal predať aj sám, ba čo je viac než pravdepodobné, nepredával by som to vôbec.

4. Nie som odborník na menu a nechcem byť ani prorokom. Myslím si, že menový vývoj sa bude odohrávať v tieni boja EUR a USD.

5. K formulovaniu hlavných úloh je možné pristúpiť len po dôkladnej analýze súčasného stavu ako príčinnej súvislosti všetkých doteraz prijatých a realizovaných opatrení a ich konkrétneho dosahu na naše národné hospodárstvo. To je oblasť, kde by som neľutoval prostriedky na poradcov. Zásadne by som zmenil celú koncepciu súčasnej hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na riešenie následkov a nie príčiny. Je nevyhnutné konečne vypracovať minimálne strednodobý plán rozvoja SR. Tento plán by mal byť komplexný, vecný, pragmatický, ale aj uskutočniteľný. Mal by vychádzať z reálnych potrieb, ale aj možností Slovenska. Vynechal by som opičenie sa po niekom, bezhlavé aplikácie rôznych inde osvedčených všeliekov. Najlepší je oblek ušitý na mieru, a ten si musíme ušiť sami pre seba, aby sme sa v ňom dlho dobre cítili. Výsledkom tohto snaženia by mala byť stabilná a prehľadná podnikateľská klíma, reálna vymožiteľnosť práva, reálny prístup k financiám a zrovnoprávnenie všetkých účastníkov trhu. Teda prostredie, kde sa oplatí pracovať a nie zaháľať, kde sa oplatí podnikať a nie tunelovať, kde podnikateľ, podstupujúci všetky finančné a morálne riziká, bude váženým občanom a nie terčom pofidérnych útokov. Máme dosť schopných ľudí, ktorý pri vidine aspoň strednodobých cieľov s vyznačenými mantinelmi, by sa rýchlo zorientovali a zapustili svoje korene.

6. Vysoká nezamestnanosť je vedľajším produktom chorej hospodárskej politiky štátu a jeho následky v tejto podobe sú nedozerné. Už aj z tohto hľadiska musí byť zrejmé, že na odstránenie tohto javu nemôže existovať všeliek. Len komplexný prístup v rámci ozdravovacieho procesu nášho hospodárstva, s osobitným dôrazom na ekonomiku, legislatívu a osvetu môže priniesť ovocie. Treba vedieť, do akej spoločnosti sa daný zákon implementuje, doteraz prijaté zákony by možno boli vynikajúce v Nemecku, ale v spoločnosti, kde je taký vysoký stupeň negatívnej solidarity, kde ešte včera platilo heslo, kto nekradne, okráda svoju rodinu, čakať, že nezamestnaný, resp. poberajúci podporu nebude pracovať na čierno, je viac než naivné, čakať, že ho niekto udá, je ešte naivnejšie. V ekonomike by som v prvom rade prijal také opatrenia, aby sa neoplatilo byť nezamestnaným. Dnes, česť výnimkám, je to osobitný status a opláca sa. Ľudia sú vynaliezaví, volili a vždy budú voliť cestu ľahšieho odporu. Treba začať s osvetou, venovať sa formovaniu názorovej orientácie obyvateľstva, veď uprednostňovanie domácej produkcie je samozrejmosťou vo väčšine krajín, aj v susednom Česku či v Maďarsku. Je to svojím spôsobom podpora domácej práce, aj primeraná ochrana trhu pred zbytočnými dovozmi. Ale čo to hovorí našincovi, pre ktorého ešte nedávno svet znamenal Tuzex a práca niečo, čo treba prenechať iným. Skúste doviezť na francúzsky trh nejakú citlivú agrárnu komoditu a neprejdete ani 30 km a farmári vám rozoberú kamión. Nehovoriac už o tom, že Francúz by nikdy nekúpil iné víno, iný syr ako vlastný. Posilnením malého a stredného podnikateľského stavu, regionálneho rozvoja vidieka v nadväznosti na multiplikačný efekt funkčného poľnohospodárstva, by sa mohlo dosiahnuť hodne pozitív.

7. Podnikám v rôznych oblastiach, preto aj moje očakávania sú rôzne. V poľnohospodárskej a v potravinárskej oblasti považujem tento rok za prelomový. Očakávam, že dôjde k výrazným posunom a k diferenciácii medzi jednotlivými subjektmi. Mnoho firiem sa posilní a mnohé sa nadobro stratia z trhu, paradoxom je, že to nemusí byť z vlastnej viny ani z neschopnosti. Dúfam, že zostaneme v tej prvej skupine. V ostatných oblastiach očakávam mierne posilnenie, a to tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu.

Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ spoločnosti SVIK Svidník

1. Mám dojem, že slovenská ekonomika nemá vypracovanú koncepciu rozvoja a stanovené priority pre jednotlivé odvetvia, čo spôsobuje neprehľadnosť pri postupe privatizácie. Ekonomická transformácia privatizáciou kopíruje požiadavky EÚ, ktoré často sú zamerané na rozhodujúce podniky, a tak nezostáva čas sa venovať už doteraz sprivatizovaným podnikom, ktoré by mali tvoriť zdroje do jednotlivých fondov na zabezpečenie sociálnych istôt obyvateľstva. Ide najmä o zaostávanie dôchodcov, zdravotníctva a školstva. Dosiaľ nie je doriešená otázka nutnosti pracovať a brať podiel na spoločenskom živote dediny, miest a prostredia, kde nezamestnaný žije a užíva výhody bez svojho pričinenia. Pozitívne hodnotím snahu vlády dobehnúť zmeškanie vstupu do EÚ. Táto snaha však spôsobuje veľké výkyvy v stabilite menovej politiky, ktoré sa odrážajú v neistote zahraničných partnerov pri investovaní a vytváraní priestoru na dlhodobý rozvoj.

2. Tie, ktoré sú považované za zlaté sliepky Slovenska, ide o VSŽ, Slovenské telekomunikácie, Slovnaft, SPP, VW, energetické zdroje a nehovoriac o bankách. Myslím, že strojárstvo v tom čase nenájde miesto na vstup do akejkoľvek kooperácie, ak sa nespojí s Českou republikou, nehovoriac o tom, že už dnes vyrábať finálne strojárske výrobky z vlastného vývoja je nemožné bez asistencie významných strojárskych firiem západného sveta, ako aj renovovaných firiem. S ČR je potrebné nadviazať na spoluprácu aj z toho dôvodu, že je najrýchlejšia a najviac korešponduje s technologickou príbuznosťou. Vláda sa musí rozhodnúť, do čoho chce investovať, a musí vedieť, s kým chce spolupracovať a kooperovať. Až následne môže usmerňovať školstvo a prípravu odborníkov. Výchova a príprava na budúce povolanie nekopíruje súčasné potreby, zbytočne vznikajú také učebné odbory, ktoré nenachádzajú uplatnenie na trhu práce.

3. Je len na škodu veci, že sa dovolilo vytvoriť taký veľký počet bánk, ktoré podľa môjho názoru nemali oprávnenie vzniknúť už len preto, lebo ich základný kapitál nevytváral istoty pre podnikateľské subjekty. V čase, keď Slovensko potrebovalo na privatizáciu bankového sektora silné kapitálové banky, tak tie nie aby sa integrovali, ale naopak, vytvárali sa nové, a tak sa oslabili aj najväčšie banky ako VÚB a Slovenská sporiteľna, ktoré neboli konkurenčne schopné v procese privatizácie bankového sektora získať významnú majoritu a vstúpiť do privatizácie ako jeden silný slovenský subjekt oproti významným zahraničným bankovým inštitúciám.

4. Menová situácia a tým aj celková menová politika kopíruje ekonomickú situáciu v štáte. Podnikateľským subjektom vznikajú veľké straty z kurzových rozdielov. Očakávam, že naši občania, ako aj podnikateľské subjekty pocítia veľkú stratu pri prechode Sk na EUR. Bude to najväčšia devalvácia našej koruny, keď sa posilní EUR a koruna výrazne klesne. Naši občania stratia všetko, čo doteraz nadobudli. USD svoju hodnotu a vážnosť nezmení. Vznikne tlak na nákup USD a obávam sa, že ľudia nie celkom budú veriť EUR, ak dosiaľ ani tvorcovia tejto meny nemajú jednotný názor na to, ako transformáciu EUR vykonať.

5. Treba zhodnotiť, čo je ešte na Slovensku funkčné a z čoho možno očakávať príjem do štátnej pokladnice. Ak je tu niečo nefunkčné, treba to vrátiť do pôvodného stavu alebo požadovať plnenie podnikateľského zámeru, ktorý dával záruky prosperity. Tu by som videl odpoveď na otázku zníženia nezamestnanosti. Hlavné úlohy sú definované v dnešných problémoch, a to v tom, že štát nemá peniaze na vytvorenie základných potrieb a istôt občana na fungovanie školstva, zdravotníctva, riešenie bytovej problematiky mladých rodín. Štát musí určiť priority vo všetkých oblastiach hospodárstva. Bojovať za taký program, ktorý presvedčí občanov, že to, čo sa prijme, je pravdivé a nie fráza alebo nejaká úvaha a snívanie úradníkov o budúcnosti. Musí to byť o istotách normálneho človeka, ktorý žije či už na východnom Slovensku alebo pri Nitre. Zvyšovanie cien médií prijímaním zákonov z večera do rána nedáva priestor ani istoty zahraničným klientom, nevieme udržať hranicu dohodnutých cien, čo spôsobuje krach malých podnikateľov. Najvýznamnejšie podniky, ako je SPP a energetika, si má štát ponechať alebo sa podieľať na ich privatizácii s tým, odkiaľ ropa tečie a plyn prúdi. To všetko vychádza z logiky, že rozhoduje ten, kto vlastní médium a nie rúry.

6. Každému prideliť prácu, aj keď bude pracovať len na svojom. Nehovorme o verejnoprospešných prácach, ale o potrebe pracovať. Treba zaviesť evidenciu pracovných výkazov, a ak nedosiahne podielu na minimálnu mzdu, je potrebné poskytnúť len minimum na prežitie. V školách treba deti učiť, ako majú pracovať a nie ako nepracovať. Prinavrátiť nášmu robotníkovi prívlastok - p r a c o v i t ý. Skrátiť podpory v nezamestnanosti na šesť mesiacov a tento termín považovať za konečný .

7. Stabilizovať výrobný program a dosiahnuť špičkovú kvalitu, čím si zabezpečíme istotu našich výrobkov na trhu, a tým aj prácu pre našich zamestnancov. Práca v súčasnosti vnáša pokoj do rodín a stáva sa vážnym kritériom postavenia rodiny v spoločnosti. Udržať výrobu na úrovni roku 2001, a tým udržať v práci našich 670 zamestnancov.

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky

1. Pozitívne hodnotím najmä skutočnosť, že sa v reálnej ekonomike objavujú prvé viditeľné výsledky ozdravenia a z úrovne makroekonomických čísel sa pozitíva po dvoch rokoch dostávajú k ľuďom. Niektorí tomu ešte stále neveria, ale faktom je, že rok 2001 je rokom citeľného rastu reálnych miezd. Zvyšuje sa objem zahraničných investícií, rastie spotreba domácností a zároveň sa zvyšuje rýchlosť rastu HDP. Rast domácej produkcie v prvom štvrťroku o 3 % je pozitívnym ekonomickým trendom, ktorý chceme naďalej udržať pri súčasne nízkej inflácii.

Za problematický možno dnes označiť trend schodku obchodnej bilancie, čo je však odvrátená strana zrýchleného rastu hospodárstva a zvýšeného prílevu zahraničných investícií. Okrem toho v hospodárstve stagnuje stavebná produkcia. Jej vývoj súvisí so sezónnosťou stavebných prác, ktoré v posledných rokoch opakovane kulminujú v druhom polroku. Miera nezamestnanosti je v skutočnosti jediný makroekonomický ukazovateľ, s ktorým reálne nemôžem byť spokojný, aj keď miera 18,69 % nezamestnaných skrýva v sebe nevyčíslené množstvo občanov bez reálneho záujmu o prácu a rovnako nespresnený podiel nelegálne pracujúcich. Vláda však prijala množstvo opatrení na podporu vytvárania nových pracovných miest a vynaložila nemalé prostriedky na znižovanie nezamestnanosti verejnoprospešnými prácami. Avšak vzhľadom na demografický vývoj nie je možné očakávať zázraky v priebehu 12 mesiacov. Môj kabinet sa usiluje podporiť vytvorenie každej novej perspektívnej pracovnej príležitosti.

2. Za dôležitú považujem každú jednu úspešnú podnikateľskú aktivitu. Oceňujem prácu živnostníkov, ako aj malých a stredných podnikateľov, ktorí vo významnej miere prispievajú k tvorbe slovenského HDP. Nepoviem však nič nové, pokiaľ spomeniem veľké podniky, ktoré svojimi výsledkami zásadne ovplyvňujú celé odvetvia a výnimočne i komplexné hospodárstvo našej krajiny. Dlhodobo takéto postavenie zaujíma spoločnosť Volkswagen Slovakia, líder v odvetví automobilového priemyslu, s výrazným reštrukturalizačným vplyvom zasahujúcim i do iných odvetví priemyselnej výroby. Pozitívne hodnotím stabilne dynamický rast produkcie výrobkov z gumy a z plastov s ďalším výrazným rozvojom výroby pneumatík pre nákladné automobily v spoločnostiach Matador Púchov a Continental. Úspešne sa rozvíja elektrotechnický a elektronický priemysel, kde významnú stabilizujúcu a dynamizujúcu funkciu zohrávajú spoločnosti Siemens, Sony, Alcatel, Leoni, Whirlpool, Osram a viaceré ďalšie významné nadnárodné spoločnosti. Nemôžem vynechať ani oceliarsky koncern U.S. Steel, ktorý vstúpil do VSŽ a pomohol tak zachovať dominantné postavenie tohto podniku v rámci ťažkého priemyslu na Slovensku. Potešiteľný je priaznivý vývoj v textilnej a v odevnej výrobe, v spracovaní dreva a výrobkov z dreva, celulózy a papiera, ale i v ďalších odvetviach. Očakávam, že po začiatočných problémoch sa situácia zlepší aj vo výrobe chemikálií, chemických výrobkov a chemických vláken. Veľký pozitívny vplyv na rozvoj slovenského hospodárstva očakávam od budovania priemyselných parkov. Vládou podporovaná výstavba priláka domácich aj zahraničných investorov a zároveň prispeje k regionálnemu rozvoju Slovenska. Vďaka priemyselným parkom sa vytvoria pracovné príležitosti na miestach, ktoré dlhodobo trpia nedostatkom voľných pracovných miest.

3. Posledný vývoj v bankovom sektore vnímam pozitívne. Úspešná reštrukturalizácia pripravila naše bankové domy na vstup strategických investorov. Rozhodujúci balík akcií Slovenskej sporiteľne kúpila v januári rakúska Erste Bank a do VÚB na začiatku júla oficiálne vstúpila Intesa BCI. Privatizácia IRB je momentálne v realizačnej fáze. Ozdravný proces v slovenských bankách zlepšil štruktúru aktív a zvýšil pomer výnosových aktív k aktívam bankového sektora takmer na 90 %. Zvýšila sa ziskovosť bánk, zlacneli úvery a zlepšili sa možnosti ich získania, čo je dobrá správa najmä pre podnikateľský sektor. Privatizáciou bankového sektora bude pokračovať vytváranie zdravého finančného prostredia ako predpokladu zlepšenia stavu malého a stredného podnikania v SR.

4. Spomínal som 3-percentný rast HDP, rast ekonomickej výkonnosti a rast reálnych miezd. Dobrým výsledkom stabilizačnej politiky je nízka inflácia i pri výraznejšom zvyšovaní regulovaných cien. Ekonomika Slovenska je teda stabilizovaná, čo pozitívne vplýva na vývoj výmenného kurzu. Prílev zahraničných priamych investícií povedie k rastu devízových rezerv NBS a k ďalšej stabilizácii výmenného kurzu slovenskej koruny. Referenčnou menou pre vývoj výmenného kurzu koruny je jednotná európska mena. Podľa mojich informácií je očakávaný mierne zhodnocujúci, resp. stabilizovaný vývoj v pásme 40 až 44 SKK/EUR. Kurz koruny oproti USD neodhadujem, pretože je určovaný vývojom na svetových devízových trhoch a závisí od vývoja kurzu USD/EUR.

5. Slovenská ekonomika by v roku 2002 mala dosiahnuť tempo rastu minimálne 3,6 %. Podmienkou je pokračovanie hospodárskej politiky orientovanej na stabilitu. Popri pokračovaní reforiem je pre Slovensko životne dôležitá i ekonomická integrácia a jeho medzinárodná akceptácia. Členstvo v NATO a v EÚ je pre Slovensko nevyhnutnou podmienkou, pretože práve členstvo v nich zaručí stabilitu a podmienky na pokrok v rámci celoeurópskeho kontextu. Prioritným zámerom tejto vlády bolo pristúpiť k procesu reštrukturalizácie bánk, reforme v podnikovom sektore, k privatizácii a k riešeniu prirodzených monopolov. Za hlavné úlohy pre nastávajúce obdobie považujem vytvorenie fungujúceho prorastového podnikateľského prostredia, reformu daňovej sústavy, ktorá prispeje k celkovému zníženiu daňového a odvodového zaťaženia. Pred nami však stojí dotvorenie legislatívneho, regulačného a inštitucionálneho rámca pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky, zlepšenie fungovania súdnej moci. Reforma právneho systému sa musí zamerať na vymáhateľnosť práva, ktorá závisí aj od vyššej efektívnosti činnosti súdov. Nemenej dôležitá je reforma školstva, sociálneho sektora či verejnej správy.

6. Európa v súčasnosti eviduje dvadsať miliónov ľudí bez zamestnania a k tomuto číslu prispievajú i transformujúce sa ekonomiky. Medzi nimi je, pochopiteľne, aj Slovensko. Riešenie nezamestnanosti v našej krajine však oveľa prekračuje funkčné obdobie jednej vlády. Každý odborník, ktorý sa týmto problémom zaoberá vie, že dnešný stav je výsledkom vývoja slovenského hospodárstva po roku 1989.

Skutočné riešenie nezamestnanosti bude úspešné vtedy, ak ekonomické prostredie vytvorí priaznivé podmienky na tvorbu pracovných miest. Zlepšenie podnikateľského prostredia, vytvorenie silného súkromného sektora s podporou jednotlivých podnikateľov a dobrá regionálna politika sú hlavnými nástrojmi, prinášajúcimi zníženie miery nezamestnanosti. Dnes zaznamenávame viditeľné rozdiely medzi okresmi západnej časti Slovenska na jednej strane a východom na druhej strane. V Bratislave nezamestnanosť nie je problémom, je tu do 5 % nezamestnaných, ale na východe a juhovýchode krajiny je to až 35 %. Riešením sú jedine nové efektívne pracovné miesta.

Výrazné zlepšenie motivácie na tvorbu takýchto miest priniesli nedávno prijaté zákony o priemyselných parkoch a o investičných stimuloch. Prinesú prácu ľuďom v regiónoch, kde ponuka voľných pracovných miest bola doteraz nulová. Systémová reforma nemôže obísť problematiku daňového a odvodového zaťaženia fyzických i právnických osôb a na ne musia nadväzovať aj opatrenia v oblasti sociálneho a nemocenského poistenia. Významným nástrojom v boji s vysokou mierou nezamestnanosti je i boj s čiernou prácou. Rozpätie odhadov počtu nelegálne pracujúcich je široké a prax potvrdzuje, že nelegálna práca je jedným z kľúčových problémov súčasného trhu práce na Slovensku. Preto do konca tohto roka chce vláda prerokovať zákon o nelegálnej práci. Opatrenia v oblasti boja proti čiernej práci by mali zmeniť efektivitu sociálneho systému tak, aby poskytoval spoľahlivú sociálnu ochranu tým, čo ju nevyhnutne potrebujú, ale zároveň by mal pôsobiť motivačne smerom k hľadaniu zamestnania a zotrvania v ňom. Výsledkom takto nastaveného systému bude podpora štátu aktivite a nie pasivite občanov.

7. Akceptujem túto "podnikovú" terminológiu, a preto chcem zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky dostala manažérsky kontrakt na štyri roky s jasným mandátom: stabilizovať firmu, ktorú sme preberali v dezolátnom stave, s hrozivo klesajúcim medzinárodným ratingom, vnútorne ju konsolidovať, založiť trvalo udržateľný trend ekonomického rastu a prinavrátiť ju v medzinárodnom kontexte späť do prvej ligy, medzi najlepších. Je ešte skoro na záverečné hodnotenia, ale už konfrontácia týchto predsavzatí k dnešnému stavu ich plnenia ukazuje, a to po necelých troch rokoch mandátu, že väčšinu z nich sa nám podarí splniť. Uplynutím môjho mandátu chcem občanom Slovenskej republiky odovzdať konsolidované verejné financie, stabilnú menu, oživenú ekonomiku generujúcu čoraz viac nových pracovných príležitostí a trvalo udržateľný rast životnej úrovne s prísľubom získania členstva v EÚ a v NATO v prvom možnom termíne.

Jozef Sitko, prezident Nadácie Slovak Gold

1. Ako pozitívny jav považujem najmä to, že nám ešte dobre fungujú "staré" fabriky, napríklad Matador, Duslo Šaľa, Novácke chemické závody, Palma - Tumys, I. D.C. Holding - bývalé Figaro, Topvar, SCP Ružomberok a ďalšie domáce firmy. Viaceré ďalšie pracujú úspešne aj bez zahraničnej účasti kapitálu. Ľutujem len, že pre deformovaný privatizačný proces sa iné slovenské podniky nedostali do správnych majiteľských a manažérskych rúk a skrachovali. Za veľký nedostatok považujem skutočnosť, že sa s plným a zmysluplným nasadením nezačala riešiť reforma zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, školstva a samosprávy. Bez adekvátnych reforiem práve týchto finančne náročných, občiansky veľmi citlivých a ekonomicky deformovaných oblastí života nemôžeme uspieť v hospodárstve, pretože sú to doslovné "čierne diery". Tie budú ďalej neefektívne pohlcovať akékoľvek veľké financie. Budú však chýbať v hospodárskej sfére.

2. Pre Slovensko má prvoradý význam revitalizácia strojárstva aj so zreteľom na akútnu potrebu vyššej zamestnanosti. Revitalizácia sa však nezaobíde bez vstupov renomovaných zahraničných firiem, ktoré by mali zabezpečiť nielen peniaze na efektívnu obnovu strojárstva, ale aj odbyt výrobkov. Riešiteľným problémom však bude kvalifikovaná pracovná sila, pretože mnohí strojárski odborníci odišli do iných sfér hospodárstva, stratili svoje profesijné návyky, prípadne už pracujú v odbore mimo Slovenska.

3. Keď chceme čo najskôr získať voľné domáce zdroje pre slovenskú podkapitalizovanú ekonomiku, zrejme ide o nevyhnutnosť. Škoda len, že ozdravenie rozhodujúcich domácich bánk prišlo daňovníkov veľmi draho a nikto za zlé úvery nenesie právnu zodpovednosť. Je to nebezpečný signál aj pre budúcnosť, keď veľká kriminalita zostáva prevažne nepotrestaná.

4. Považujem za plus, že v menovej oblasti sa snažia všetky slovenské vlády držať infláciu v prijateľných hraniciach. Napriek trvalo zložitej až problémovej hospodárskej situácii nehrozila a nehrozí Slovensku ani dnes superinflácia. Kurz SKK najmä oproti USD považujem za podhodnotený. Daný stav však zvýhodňuje náš export tým, že podľa kurzového prepočtu sa zlacňuje slovenský tovar.

5. Odporúčam vážne začať so spomínanými reformami zdravotníctva, sociálnej politiky, školstva, samosprávy a tiež daňovej sústavy, ku ktorým vážnym krokom stále chýba politická odvaha a pri samotnom ich riešení aj od politiky nezávislý odborný nadhľad. V hospodárstve by tak zostali dosiaľ neefektívne vynakladané peniaze, ktorými je treba podporiť predovšetkým malé a stredné podnikanie. To však neznamená, že by uvedené významné sféry nášho života mali horšie fungovať ako dosiaľ. Práve naopak, mali by sa v nich sprehľadniť finančné toky, odstrániť beztrestné spôsoby tunelovania a nezdanený príjem špekulantov a mafiánov na všetkých stupňoch riadenia. Som presvedčený, že práve v uvedených sférach života beztrestne parazitujú zlozvyky starého aj nového politického systému. Neprehľadnosť a pestovaná problémovosť vyhovuje mnohým právnickým aj fyzickým subjektom.

6. Obávam sa, že samotná nezamestnanosť sa bude ešte dlho držať na 20-percentnej hranici. Záchranu nemôžeme čakať ani od masívnejšieho prílevu zahraničných investícií, pretože požadovaná vysoká produktivita práce a efektívnosť hospodárskych činností funguje len s menšími počtami pracovníkov. Vyššiu modernizáciu, racionalizáciu a produktivitu budú musieť zabezpečiť aj jestvujúce domáce firmy, ak sa chcú na trhoch udržať a neskrachovať. Na zabezpečenie vyššej zamestnanosti je len jedna cesta, potrebujeme získať aj domáce investičné zdroje, najmä z realizácie účinných reforiem sociálnej a správnej sféry. A tieto peniaze by sme potom mali investovať predovšetkým do výstavby diaľnic a lepšej infraštruktúry, výstavby bytov, obnovy bytového hospodárstva, podpory malého a stredného podnikania.

7. Nadácia Slovak Gold vo svojom siedmom roku existencie zabezpečila už po 25. raz slávnostné odovzdávanie svojich certifikátov a zlatých medailí, počet ocenení tak dosiahol číslo tristo. V prospech podpory domácej výroby a výrobcov sme však zabezpečili aj významné celoslovenské podujatia ako 7. ročník výstavy Kvalita, 7. televízny Galavečer Slovak Gold s odovzdávaním cien Grand Prix a laureát Slovak Gold, ako aj 42. medzinárodný atletický míting - Cenu Slovenska Slovak Gold. To sú okrem odborného hodnotenia a oceňovania "slovenskej kvality slovenským zlatom" naše hlavné tromfy, ktorých poslaním a úlohou je účinne propagovať predaj domácej nadštandardnej produkcie. Nemožno nespomenúť Slovenský rozhlas, ktorý ako náš najvýznamnejší mediálny partner odvysielal vyše 150 relácií, propagujúcich tie domáce výrobky, čo získali slovenské zlato. Pre nadáciu ako neziskovú inštitúciu nie je rozhodujúci zisk, ani horizont jedného roka, ale dosiahnuté dlhodobé výsledky v rámci svojho poslania a činnosti.

Peter Mihók, predseda SOPK

1. Pozitívnou je skutočnosť, že napriek nie jednoduchej vnútornej a vonkajšej situácii slovenské firmy a výrobcovia dokážu úspešne pôsobiť na vnútornom i vonkajších trhoch, že vyrábajú výrobky zodpovedajúce medzinárodným normám kvality a že Slovensko je nielen prijímateľom zahraničného kapitálu, ale aj vývozcom investičného kapitálu do zahraničia. Za absolútne nezvládnutú považujem oblasť vymožiteľnosti práva, zlá je situácia v obchodnom registri a negatívne hodnotím kvalitu a rýchlosť práce štátneho aparátu na všetkých úrovniach.

2. Okrem pre Slovensko klasických odvetví časti strojárskeho priemyslu, chémie, metalurgie by v budúcnosti väčšiu úlohu jednoznačne mal hrať terciárny sektor, teda služby a z nich najmä cestovný ruch. Z priemyslu ďalej sklársky, najmä technické sklo, optoelektronika, softvérové inžinierstvo a biotechnológie.

3. V bankovo-finančnom sektore sa jednoznačne pozitívne prejavuje program ozdravenia bánk a ich následná doprivatizácia prostredníctvom vstupu zahraničného kapitálu. Situácia v bankovo-finančnej sfére sa postupne dostáva do štandardnej polohy. Definitívne bude v solídnej polohe, keď bude na Slovensku plnohodnotne pôsobiť kapitálový trh. Je však na škodu veci, že reštrukturalizácia bankového sektora sa nevyužila v určitých strategických oblastiach na reštrukturalizáciu podnikového sektora. Bola a ešte stále je to jedinečná príležitosť, avšak práve tu cítiť absenciu stratégie, čiže hospodárskej politiky štátu.

4. Menová politika patrí medzi pomerne stabilizované oblasti nášho života. V druhom polroku sa budú prejavovať viaceré rizikové faktory, ktoré môžu ovplyvniť kurz koruny či už oproti EUR alebo USD (v tomto prípade buď priamo, alebo nepriamo cez EUR), ide hlavne z vonkajšieho hľadiska o vplyv spomalenia dynamiky svetovej ekonomiky, v niektorých prípadoch s výrazným nádychom recesie, čo môže ešte výraznejšie ovplyvniť negatívnu zahranično-obchodnú bilanciu. Ďalšími rizikovými faktormi je nestabilita vo vnútri vládnej koalície a tiež faktor blížiacich sa volieb.

5. Viacej pracovať, menej politizovať a mať zodpovedných a schopných ľudí všade tam, kde ich potrebujeme. Stavať na pozitívnom myslení a úspešných ľuďoch. Úspešným nezávidieť, ale snažiť sa ich nielen dobehnúť, ale aj predbehnúť. V tom je podstata vývoja a pokroku.

6. Musí platiť systém, že doma sa neoplatí byť, aj keď pracujem, v nižšej príjmovej kategórii. Riešiť problém tieňovej ekonomiky. Znížiť daňové a odvodové zaťaženie zamestnávateľov a zamestnancov. Cez infraštrukturálne projekty nielen primárne riešiť zamestnanosť, ale hlavne sekundárne cez vyššiu kvalitu potenciálu regiónov a v dôsledku vybudovanej infraštruktúry, čo automaticky priťahuje nové podnikateľské aktivity.

7. - Tri oriešky pre SOPK v druhom polroku 2001,

- úspešný priebeh kongresu Eurochambres 18. - 19. 10. v Bratislave,

- splnenie sľubu vlády SR o riešení umiestnenia SOPK,

- splnenie už druhý rok platného legislatívneho programu vlády SR - novela zákona o

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

Jozef Majský, prezident Sipox holding

1. Ak budeme skromní, môžeme hodnotiť pozitívne slovenskú ekonomiku, pretože sme opäť prežili. Systémové kroky, možnosť sa spoľahnúť, že viete, čo bude zajtra, to je už problematické. Nezvládnutý je prístup, s ktorým sa podnikateľské prostredie musí boriť a som presvedčený, že ekonomika prežíva len vďaka enormnému úsiliu jednotlivcov, ktorí chcú v prvom rade ukázať, že niečo dokážu a zveľaďujú svoje spoločnosti. Pomoc od štátu a obrovská nechuť štátnych orgánov vyjsť v ústrety, čo všade na svete existuje a je normálne, u nás je to ako zázrak. Podľa mňa sa naša ekonomika drží iba silou vôle.

2. V prvom rade je to strojársky priemysel a z neho výroba ocele a automobilov, ale aj chemický priemysel.

3. Bankový sektor je nefunkčný. Asi ešte dlhšie potrvá, pokiaľ budú banky slúžiť rozvoju podnikateľskej sféry, a tým i ekonomike Slovenska. Ozdravný proces v bankách je nevyhnutný, aj keď ešte asi nebude jednoduchý. Tu vidím jednu z najväčších slabín našej ekonomiky.

4. Menová situácia SR je odrazom našej ekonomiky. No nie som presvedčený, že i tento, pre podnikateľov nie priaznivý vývoj, sa koncom roku 2001 ešte zhorší a oproti USD sa slovenská koruna oslabí.

5. Strategické úlohy musí jednoznačne formulovať vláda. Každému podnikateľovi je potom jasné, akým smerom sa uberať, čo ho čaká a hlavne či aj splní štátny úradník tieto zámery. Celospoločensky je podľa mňa nevyhnutné zabezpečiť multiplikačný efekt, a to sa dosiahne jedine výstavbou diaľnic a bytov.

6. Bez zahraničných investícií sa nezaobídeme. Zníženie nezamestnanosti o 5 % z dnešných 20 % je relatívne veľmi jednoduché, chce to premyslenú kontrolu nezamestnaných. Kto tomu neverí, rád mu to ukážem v praxi.

7. V tomto roku spoločnosť Sipox holding bude stabilizovaná, má svoj výrobný program, vypracované dlhodobé ciele a tešíme sa nové voľby veriac, že bude lepšie.

Peter Magvaši, minister práce, sociálny vecí a rodiny SR

1. Kladom je postup a predaj podielov štátu v slovenskej sporiteľni a vo VÚB. Nezvládnutá je napätosť vo financovaní verejných rozpočtov. Žiaľ, mimoriadne kritická situácia je vo financovaní zdravotníctva a kapitol krajských úradov štátneho rozpočtu, najmä vo sfére sociálnych služieb, výdavkov na sociálnu pomoc a školstvo. To všetko súvisí stále s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá v rozhodujúcej miere ovplyvňuje príjmovú stránku verejných financií, ale v sociálnej sfére aj výdavkovú. Nie je to len výslednica čiernej práce, ako to mnohí, aj renomovaní analytici tvrdia. Je to výslednica nevymožiteľnosti práv podnikateľských subjektov, nefunkčnosti slovenského obchodného a pracovného súdnictva.

2. Je to dlhodobo automobilový priemysel. Bol tu aj zaujímavý rast čiernej metalurgie, výrazne však ovplyvnený vonkajším dopytom. Zaujímavý je aj rast elektrotechnického priemyslu, ovplyvnený razantným vstupom strategických nadnárodných investorov. Problémy chémie sú určite ovplyvnené vysokými cenami vstupných surovín, ale výsledky v raste pridanej hodnoty sú zaujímavé.

3. Verím, že po privatizácii opustia svoju doterajšiu sterilizačnú politiku a stanú sa plnokrvnou súčasťou zdravého vývoja slovenského hospodárstva.

4. Menová situácia bude ovplyvnená predovšetkým vývojom deficitu zahraničného obchodu a deficitom bežného účtu. Verím, že sa podarí udržať tendenciu z minulého roka, keď saldo služieb pomáhalo udržať deficit bežného účtu na historicky najnižších hodnotách s priamym dosahom na stabilitu meny.

5. Zdynamizovanie práce Slovenskej konsolidačnej s priamym dosahom do ozdravenia podnikovej sfére. To si žiada sfunkčniť obchodné súdnictvo, zabrániť korupcii pri uplatňovania konkurzu a vyrovnaniu. V druhom polroku bude dôležité sa vyrovnať s útlmom európskej ekonomiky.

6. Slovensko do konca prvého štvrťroku 2002 takúto mieru nezamestnanosti nedosiahne. V prvom rade by som razantne riešil tie úlohy, ktoré som uviedol v odpovedi na piatu otázku. Výslednicou by sa mal začať výraznejší rast tzv. hnedých zón, ako sa to udialo v minulých dňoch v Martine so vstupom francúzskeho investora. To sú zdroje trvalých pracovných miest. Treba presadiť väčšiu vážnosť na plnenie Národného plánu zamestnanosti schváleného v minulom roku vládou SR. Varujem pred rôznymi politickými výstrednosťami typu "veľkého tresku". Vo vesmíre totiž veľké tresky aj likvidujú celé galaxie, nielen slabú a pomaly sa zviechajúcu slovenskú ekonomiku.

7. Chcel by som, aby tak, ako je to v pláne legislatívnych úloh napísané, prijať zákon o sociálnom poistení. Splnil by sa tak ďalší dôležitý cieľ reformy sociálneho poistenia.