Anketa vo formate PDF (1)
Anketa vo formate PDF (2)
Anketa vo formate PDF (3)
Anketa vo formate PDF (4)
Anketa vo formate PDF (5)
V ankete čestných a riadnych členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov nominovaných na jeho tohtoročné tradičné ocenenia, ktorá je motivovaná vstupom SR do Európskej únie, sa dnes vyjadruje rektor UMB a poslanec NR SR Milan Murgaš.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
M. Murgaš: Predpokladám, že väčšina občanov na ňom zúčastnených rozhodne o vstupe. Znepokojuje ma však nečinnosť vlády vo vzťahu k predreferendovej kampani. Aj keď prieskumy signalizujú dostatočnú účasť občanov na referende, z praxe vieme, že realita nemusí byť s týmito prieskumami totožná. Mám obavy, či sa na referende zúčastní taký počet voličov, aby bolo platné.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji roku 2004?
M. Murgaš: Pravdepodobnosť rozšírenia Európskej únie v máji 2004 pokladám za vyššiu ako pravdepodobnosť jej rozšírenia v januári budúceho roka.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
M. Murgaš: Súčasné vzťahy EÚ a USA sú poznačené určitým napätím, ktoré je spôsobené nerovnakým postojom k vojenskému riešeniu odzbrojenia Iraku. Bolo by na škodu tak EÚ, ako aj USA, keby toto napätie eskalovalo. Z hľadiska budúceho možného vývoja sa preto domnievam, že obe zúčastnené strany budú hľadať riešenie na zmiernenie tohto napätia a jeho postupnú elimináciu.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
M. Murgaš: Nie som celkom presvedčený o tom, že "vnútorná reforma" únie sa dá uskutočniť v takom krátkom čase. Reálny život nás učí, že zmeny v spoločenských organizmoch sú stále, a tieto organizmy v záujme svojho prežitia a rozvoja musia na ne permanentne reagovať. Kľúčové otázky budúceho "nového" usporiadania Európy by však mali byť vyjasnené do vstupu nových krajín.
Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?
M. Murgaš: Dúfajme, že po "vnútornej reforme" to už nebude tá istá EÚ. Od zmien očakávam predovšetkým vytvorenie mechanizmov, umožňujúcich pružné reagovanie na globálne výzvy. Myslím si, že práve v tejto oblasti nie je súčasná EÚ schopná držať krok s USA.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
M. Murgaš: Pozícia SR v únii je a bude daná jej ekonomickou a politickou "silou". Ani jedna z nich nie je veľká, skôr naopak. Za kľúčové preto považujem, ako bude schopná SR kooperovať pri presadzovaní svojich legitímnych záujmov predovšetkým s krajinami V4, ale tiež s inými štátmi, ktoré majú približne rovnakú "silu".
V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?
M. Murgaš: Naša univerzita sa intenzívne pripravuje na vstup SR do EÚ. Vytvárame podmienky na zvyšovanie našej konkurenčnej schopnosti, ktorá nám umožní vstúpiť na európsky trh vysokoškolského vzdelávania. Kreujeme mechanizmy na vstup do vytvárajúceho sa jednotného európskeho výskumného priestoru. Sú to veľmi náročné ciele. Uvedomujem si však, že bez ich splnenia by univerzita mala vážne problémy so svojou trhovou pozíciou a s ďalším rozvojom. Preto sme odhodlaní tieto ciele dosiahnuť. Myslím si, že spočiatku budeme mať starosti vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi. Po ich zvládnutí však budeme určite z nášho členstva v únii viac získavať ako strácať.
Integračné mínusy?
M. Murgaš: Už som uviedol, že problémom môže byť vyrovnanie sa s konkurenciou, ktorá príde v podobe univerzít z krajín EÚ. Pracujem však na tom, aby "šok" z konkurencie bol čo najmenší a jeho pôsobenie netrvalo dlho.
Dajú sa vnímať tie mínusy ako výzva obyvateľstvu?
M. Murgaš: Áno, konkurencieschopnosť je všeobecnou výzvou pre všetkých, ktorí chcú byť úspešní po vstupe SR do únie. Táto výzva sa týka rovnako podnikateľského sektora, verejného sektora, ako aj samotného jednotlivca. Európska únia nie je charitatívny spolok a miera úspešnosti tej-ktorej členskej krajiny je daná jej schopnosťou ponúknuť viac ako ostatní.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?
M. Murgaš: Svoje vzdelanie som získaval aj v krajinách EÚ, pôsobil som tam v rôznych inštitúciách, pracoval som pre EÚ už dávno pred tým, ako SR bola pozvaná za člena. Vstup SR do únie je pre mňa ako profesionálneho manažéra výzvou viesť univerzitu v náročnejších podmienkach s perspektívou vyššej kvality. Teším sa na túto výzvu. Pokiaľ ide o môj osobný život, vstup bude mať pre mňa pozitívny vplyv. Mám v krajinách EÚ veľa priateľov, rád sa s nimi stretávam. Už nebudem musieť komplikovaným spôsobom žiadať o víza a čakať na hraniciach.
Hospodársky denník, 17. marca 2003
Do ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov nominovaných na jeho prestížne ceny Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, Prečo Á n o Európskej únii prispel aj Pavol Lančarič, generálny riaditeľ Orange, a. s., Bratislava. Táto anketa je organizovaná v spolupráci s VW Slovakia, a. s., a je prístupná aj na internetovej adrese www.hospodarskyklub.sk, menu: názory členov.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
P. Lančarič: Aj keď podľa doterajších prieskumov verejnej mienky je podpora nášho vstupu do EÚ medzi obyvateľstvom vysoká, myslím si, že čiastočne tento výsledok stále odráža aj pomerne slabú informovanosť občanov. Napriek snahe vlády, ale aj tretieho sektora zvýšiť informovanosť verejnosti o týchto aspektoch európskej integrácie krátko pred referendom, už k veľkým posunom vo verejnej mienke nedôjde. Aj preto očakávam, že na referende sa zúčastní približne 70 % občanov a 85 % z nich podporí vstup Slovenska do európskych štruktúr, tak ako to vyplýva aj z predbežných prieskumov verejnej mienky. Účasť občanov na referende však bude závisieť hlavne od úspešnosti úsilia vlády presvedčiť občanov o dôležitosti tohto rozhodnutia pre ich každodenný život.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji roku 2004?
P. Lančarič: Súčasná ekonomická a vnútropolitická situácia na Slovensku naznačuje, že náš vstup do EÚ je reálny v máji 2004, teda v termíne, ktorý si Slovensko stanovilo ako cieľový.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
P. Lančarič: Vzťahy Európy a Spojených štátov sú z dlhodobého hľadiska historicky dané ako veľmi dobré a v niektorých prípadoch aj nadštandardné. Súčasnú geopolitickú situáciu vnímam skôr ako dočasnú a ovplyvnenú vášňami, ktoré spôsobili rozpory týkajúce sa účasti Európy na vojnových operáciách na Blízkom východe. Som však presvedčený, že svetové mocnosti vyvinú maximálne úsilie o inteligentné riešenie týchto rozporov. Očakávam preto výrazné zlepšenie súčasných vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
P. Lančarič: Snahy o reformu európskych inštitúcií sú a existujú už niekoľko rokov, či dokonca desaťročí. Toto úsilie prirodzene silnie vždy, keď sa Európa chystá na rozšírenie. Nie som si istý, či sa tieto reformy únii podarí zrealizovať v takom krátkom čase, teda už do roku 2004.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
P. Lančarič: Myslím si a som presvedčený, že Slovensko má so vstupom do EÚ historickú šancu vybudovať a nájsť si svoje miesto v Európe. Je to šanca jedinečná a úmerne jej významu by sa jej preto naša krajina mala aj chopiť. Reálna pozícia Slovenska v európskych štruktúrach závisí hlavne od našej šikovnosti a kreativity.
V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?
P. Lančarič: Vstup Slovenska prinesie určite množstvo výhod pre celé Slovensko a slovenské podniky. Tie sa prejavia nielen v oblasti voľného pohybu tovaru, z čoho vyplývajú nové obchodné príležitosti pre slovenské firmy na nových trhoch, ale aj v oblasti voľného pohybu pracovnej sily a vyššej mobility ľudí. Dôsledkom toho bude rast kultúrnej, vzdelanostnej, ale aj ekonomickej úrovne obyvateľstva. Vstup Slovenska do EÚ určite podporí aj ďalší prílev zahraničných investícií na Slovensko odbúraním niektorých ekonomických, administratívnych či psychologických bariér, ktoré predsa len ešte pretrvávajú.
Integračné mínusy?
P. Lančarič: Orange je svojím spôsobom už dávno členom Európskej únie ako člen nadnárodnej skupiny. Medzi sesterskými firmami v skupine prebieha čulá výmena informácií a know-how, ale dokonca aj pracovnej sily. Naše vzájomné obchodné a pracovné vzťahy so sesterskými firmami a s matkou sú jasným príkladom európskej spolupráce a demokracie. Na našu firmu teda samotný vstup Slovenska do EÚ nebude mať v začiatočnej fáze prakticky žiadny dosah. Isté výhody pre Orange, podobne ako pre všetky slovenské podniky zapojené do medzinárodnej obchodnej výmeny, vyplynú z neskoršieho prijatia jednotnej meny euro.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?
P. Lančarič: Projekt integrácie Slovenska do EÚ je dlhodobým projektom a dlhodobé investície prinášajú efekt v niekoľkoročnom časovom horizonte. Európu budujeme pre lepšiu budúcnosť generácií, ktoré po nás prídu. Čo sa týka môjho osobného života, dúfam, že moje deti budú mať šancu byť skutočnými Európanmi. Ale hádam trocha aj naša generácia.
Hospodársky denník, 14. marca 2003
V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov nominovaných na jeho tohtoročné tradičné ocenenia, Prečo Á n o Európskej únii sa dnes vyjadruje prezident Dividend Group Alexander F. Zvrškovec. Anketu organizuje Hospodársky klub v spolupráci s Volkswagen Slovakia, a. s.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
A. F. Zvrškovec: Naši ľudia chcú byť predsa súčasťou Európy.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?
A. F. Zvrškovec: Určite áno.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
A. F. Zvrškovec: Európa bude rozporuplná, ale jej vzťahy s USA budú vyvážené.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
A. F. Zvrškovec: EÚ stihne pravdepodobne urobiť časť reformy, ale ako vždy, každá reforma je nielen možnosťou, ale aj hrozbou pre EÚ.
Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?
A. F. Zvrškovec: EÚ vždy zostane EÚ, možno sa čiastočne zmení v oblasti prijímania rozhodnutí, ale reálne zmeny nastanú iba vtedy, keď EÚ bude môcť zdaniť svojich obyvateľov. Bez práva zdanenia zostane EÚ vždy iba exkluzívnym diskusným klubom.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
A. F. Zvrškovec: To bude závisieť od ľudí, ktorí nás tam budú reprezentovať.
V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?
A. F. Zvrškovec: V mobilite pracovnej sily vo všeobecnosti a v ochrane voči nevyspytateľnej slovenskej byrokracii a právnemu systému.
Integračné mínusy?
A. F. Zvrškovec: Nevidím žiadne.
Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?
A. F. Zvrškovec: Keďže mínusy nevidím, tak z nich nevyplýva výzva pre naše obyvateľstvo. Jedna je však istá vždy, robiť tak, aby som bol lepší ako moja konkurencia, čo platí aj v súťaži medzi štátmi.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?
A. F. Zvrškovec: Ako švédsky občan som už členom EÚ, takže žiadna zmena nenastane.
Hospodársky denník, 13. marca 2003
Do ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov nominovaných na jeho tohtoročné tradičné ocenenia, Prečo Á n o Európskej únii dnes vstupuje generálny riaditeľ Konštrukta Industry, a. s., Trenčín Ľubomír Plško. Anketu organizuje Hospodársky klub v spolupráci s Volkswagen Slovakia, a. s.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
Ľ. Plško: Odhad síce nemám, ale som presvedčený, že viac ako 50 % účastníkov referenda sa vysloví za vstup SR do EÚ. Problém však vidím v inom. A síce v tom, že bude veľa hlasov za, ale i proti bez toho, že by hlasujúci jasne vedeli, prečo za alebo proti hlasujú. Bude to dôsledok absolútne nedostatočného vysvetlenia súvislostí, ktoré sú spojené s naším vstupom do EÚ. Nečudujem sa tomu, ak aj minister E. Kukan na jednom z našich klubov povedal, že dúfa, že ľudia budú pristupovať k hlasovaniu v referende iniciatívne. Škoda, že takýto dôležitý krok stojí na intuícii národa a nie na presvedčení, nech je už akékoľvek.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji r. 2004?
Ľ. Plško: Očakávam, že môžu nastať komplikácie, ktoré termín možno i posunú. Určitým indikátorom budú i prvé referendá, ktoré sa uskutočnia onedlho v kandidátskych krajinách.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
Ľ. Plško: Dúfam, že Európa sa stane dôstojným partnerom či súperom (v dobrom slova zmysle) pre USA. Inak to nemá zmysel.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
Ľ. Plško: Myslím že výraznú reformu možno očakávať až po roku 2004. Najprv sa musí hladko zvládnuť vstup "novoprijatých".
Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?
Ľ. Plško: Neviem, nad tým si iste lámu i kompetentnejší hlavu.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
Ľ. Plško: Zložitá, lebo sa bojím, že nemáme koncepciu a stratégiu, ako v tomto spolku budeme pôsobiť a čo chceme vlastne pre národné záujmy SR dosiahnuť.
V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?
Ľ. Plško: Azda sa zjednodušia niektoré procedúry pri našom obchode so západnou Európou. Verím, že mnohé pozitíva európskej legislatívy "skultúrnia" naše hospodárske prostredie. Možno začne konečne fungovať trh pracovných síl.
Integračné mínusy?
Ľ. Plško: Určite vzrastú mnohé vstupy v našom ponímaní. Možno nám nepoutekajú všetci mladí a talentovaní ľudia. A to platí nielen pre našu firmu.
Dajú sa vnímať tie mínusy ako výzva obyvateľstvu?
Ľ. Plško: Neviem, pretože rôzne vrstvy nášho obyvateľstva vnímajú vstup do EÚ rôzne. Opakujem znova, vo všeobecnosti vieme málo o tom, čo nás čaká.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?
Ľ. Plško: Áno, budeme nielen zemepisní Európania, ale aj Európania ako súčasť veľkého hospodárskeho a politického zoskupenia. Dúfam, neskôr aj bezpečnostného, pretože NATO nepovažujem za európske. Sídlo má síce v Bruseli, ale rozhoduje sa inde.
Hospodársky denník, 12. marca 2003
Predseda Dozornej rady I. D. C. Holding, a. s., prof. Štefan Kassay je ďalším z členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov nominovaných na jeho tohtoročné tradičné ocenenia, ktorý vyjadruje svoje názory v ankete Prečo Á n o Európskej únii? Túto anketu organizuje Hospodársky klub (NEF) v spolupráci s Volkswagen Slovakia, a. s.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
Š. Kassay: Predpokladám, že referendum bude úspešné. A to napriek tomu, že v EÚ vládnu neprimerané vzťahy najväčších členov a ich byrokratický model je zložitý. Skutočne, v súčasnosti si neviem predstaviť iné medzinárodné spoločenstvo, ktoré by sme boli schopní akceptovať a aktívne v ňom pôsobiť aj v náš prospech.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?
Š. Kassay: Nazdávam sa, že áno. Všetko nasvedčuje tomu, že časový harmonogram sa dodrží, aj keď pre nás asi presný termín nie je rozhodujúci. Dokonca je možné, že by bolo lepšie stať sa členom únie o niečo neskôr a radšej sa venovať dôslednej príprave na nové podmienky a zmenené pravidlá. Zároveň považujem deklarovaný vstup nateraz za určitý politický akt. To zároveň znamená, že problémom by nemalo byť dodržanie daného termínu ani v prípade, ak nebudú vyriešené problémy dotácií a preferencií súčasných členov EÚ.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
Š. Kassay: Je to výsostne politická otázka, na ktorú sa necítim byť úplne kvalifikovaný. Pritom sa mi javí, že všetko sa odvinie od spôsobu ukončenia tenzie, prípadne pretrvávania rozporov, v horšom prípade ukončenej vojny v Iraku. Dôležitý je aj spôsob eliminácie diktátorského režimu so vzťahom k iným krajinám. Svoju rolu zohrá aj to, ako dopadnú Nemecko a Francúzsko a aká bude sféra ich vplyvu, prípadne ako sa zmieria so stratami podnikateľských aktivít na základe už dohodnutých zmlúv. Do akej miery to budú považovať za stratu vplyvom politiky USA. Táto strata dominantného vplyvu a snaha určovať smer EÚ, môže mať výrazný vplyv na zmeny v únii.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
Š. Kassay: Vonkajškovo sú výrazné záujmy predstaviteľov poľnohospodárstva zastúpené Francúzskom a sčasti Nemeckom. Ak sledujem spôsob presadzovania ich mocenských záujmov, potom sa mi zreteľne odvíja predstava možnej budúcnosti. Možno nateraz by čiastkovým cieľom EÚ mali byť jednoznačné kroky zabezpečujúce deklarovanú konkurenčnú schopnosť únie. Ľudia by na tom základe pochopili, že ide o spoločnosť informačného veku využívajúcej globálny priestor na svoj rozvoj a rast. A pritom by sa skĺbili spoločné záujmy s kandidátskymi krajinami. Avšak podľa všetkého skôr to budú zápasy o dotácie, výhody či výnimky a nie úsilie o spoločnú vec. Skutočnosť sa však javí inak. Pri priamočiarom pohľade by som mohol povedať, že týmto krajinám ide skôr o zachovanie vysokej úrovne európskeho blahobytu. Ak by to malo pokračovať, taký prístup značne znehodnocuje myšlienku EÚ. Potom ma ani neprekvapujú názory pesimistov, ktorí vidia EÚ ako spoločenstvo mocných, ktorí využívajú ostatných členov rozličným spôsobom, napríklad výberom vhodného prostredia na svoju stabilizáciu, avšak na úkor druhých.
Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?
Š. Kassay: EÚ sa neustále vyvíja a vplyv nových vstupujúcich krajín výrazne premení nielen mapu únie, ale aj jej ekonomickú silu, geografickú štruktúru obyvateľov a schopnosť rozvoja a rastu. Pritom tieto nové časti majú väčší potenciál rozvoja a rastu ako skostnatená a zbyrokratizovaná časť reprezentovaná európskymi mocnosťami. Európa postupne stráca schopnosť konkurencie v globálnej ekonomike a jej vyhliadky v najbližších rokoch sú minimálny alebo nijaký raste. Nemecko prekročilo 3-percentný deficit štátneho rozpočtu a Francúzsko je len zopár stotín pod touto hranicou. Rast HDP neustále klesá a pre Nemecko sa odhaduje na 0,2 - 0,5 %. A zároveň pre nich predstavujú vstupujúce krajiny otvorené trhové prostredie bez akýchkoľvek bariér s právnym prostredím vytvoreným na ich obraz a hlavne s istotou ochrany investícií. Rast ekonomiky kandidátskych krajín podľa ekonómov Bank Austria Creditanstalt bude na úrovni 3,1 % a v EÚ na úrovni 1,3 %. Pritom ani pre úniu nie je možná cesta späť, pretože chce konkurovať USA, ale podľa svojho správania nemá na to vnútorné sily, a tak potrebuje nové príležitosti s akcentom na zachovanie doterajšieho blahobytu. Otázka je, aké bude tempo bohatnutia nastupujúcich členských krajín a kedy sa dané štruktúry najmä z hľadiska životnej úrovne vyrovnajú.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
Š. Kassay: Zoberme si východiskové údaje. Slovensko má päť milión obyvateľov, pomerne nízku životnú úroveň a vysokú nezamestnanosť. Podiel HDP je iba 17,69 % a v parite kúpnej sily je to 46,92 % z priemeru E15 za rok 2000. Pritom dosiaľ nemáme jednotný politický názor na otázku, ako vystupovať v EÚ a čo chceme dosiahnuť týmto vstupom. V rámci Európskeho parlamentu budeme mať len niekoľko poslancov, a tak nádej na presadenie alebo zamietnutie zákona výhodného alebo nevýhodného pre Slovensko neprichádza do úvahy. Je nereálne sa domnievať, že budeme zásadným spôsobom prispievať k tvorbe pre nás výhodnej orientácie. Jediný spôsob väčšieho vplyvu spočíva v spojení a hľadaní spoločných výhod nielen so vstupujúcim krajinami, ale aj s doterajšími členmi - malými štátmi. Ale na to je nevyhnutné mať pripravenú agendu, ktorú chceme obhajovať alebo presadzovať.
V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?
Š. Kassay: Na vstup do EÚ sa v I. D. C. Holding dávno pripravujeme. Máme rozvinutý export do členských i kandidátskych krajín, zároveň zlepšenie podmienok obchodu zabezpečujeme aj z organizačnej stránky. Postupne etablujeme nové zahraničné filiálky, ktoré majú svoje konkrétne úlohy a obchodné dominanty. Predpokladáme prístup na celý trh EÚ bez colných, daňových a administratívnych bariér. Mienime využiť jednotnú menu, aj keď už teraz sa v obchodnom styku používa. Dôležitá je pre nás jednotná legislatíva a štandardy, ako aj využitie výsledkov štátnych skúšobní s procesom deklarovania zhody výrobkov v celej únii. Pre I. D. C. Holding získanie certifikátu systému kvality podniku ISO 9002 od roku 1994 má uplatnenie pri dodávaní a výrobe na zákazku, či v procese získania finančných zdrojov na investičné zámery v priestore eurozóny. Samozrejme, mnohé z uvedeného čiastočne uplatňujeme už teraz. Uvedomujeme si aj skutočnosť, že v krajinách EÚ ešte pretrváva nedôvera v schopnosti podnikov z kandidátskych krajín. Týka sa to najmä finančných inštitúcií a podnikateľského prostredia. Je to počiatočná nevýhoda, najmä ak vieme, že porovnávanie schopnosti našich špičkových manažérov so zahraničnými manažérmi pôsobiacimi u nás vo väčšine prípadov jednoznačne vyznieva v náš prospech.
Integračné mínusy?
Š. Kassay: Doteraz som sa nad tým neviem ako nezamýšľal. Vstup do únie beriem ako fakt, s ktorým sa v I. D. C. Holding ráta. Je známe, že konkurencia a nadnárodné korporácie EÚ majú dostatočné investície, a tak môžu svoje podniky modernizovať rýchlejším tempom, čím sa vytvára vysoká konkurenčná schopnosť. Vie sa, že majú lepšie možnosti získať nové zdroje na investovanie. Výhodou je dôkladné poznanie prostredia únie a byrokratického modelu, ako aj spôsobu získavania pomoci z asistenčných programov a štrukturálnych fondov EÚ. Najväčšou nevýhodou je nedostatok stabilného prostredia a neustále zmeny v legislatívnej oblasti na republikovej úrovni, ako aj nedostatočná podpora a využitie prostredia regiónov, kde ich ekonomická, sociálna i administratívna agenda je len v stave zrodu. Ďalej vysoko funkčné a dobre zabezpečené záujmové skupiny, ktoré sú schopné presadiť legislatívne prostredie podľa svojej predstavy.
Dajú sa vnímať tie mínusy ako výzva obyvateľstvu?
Š. Kassay: Pre naše obyvateľstvo je to veľká výzva na vytvorenie silných lokálnych a regionálnych oblastí so spoločnými záujmami a vytvorením prostredia na dôstojný život a prácu. Väčšina ľudí sa spolieha na to, že sa nestaneme korisťou necitlivých medzinárodných korporácií alebo iných silných inštitúcií. Mám na mysli využitie lokálnych zdrojov a prenášanie negatívnych dosahov svojej produkcie a spotreby na lokálne prostredie a spoločnosť v externalizácii svojich nákladov. Dôležité je podnietiť iniciatívu na tvorbu lokálneho politického, ekonomického životného priestoru na vytvorenie vhodných právomocí lokalít a využívania zdrojov tak, aby boli v ich prospech.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?
Š. Kassay: Veľké zmeny nenastanú, pretože I. D. C. Holding už teraz pôsobí vo viacerých krajinách a má skúsenosti z medzinárodného obchodu. Predsa tu však nastane zmena presunom určitých právomocí a vytvárania nových centier moci v rámci EÚ a jej výkonných inštitúcii. V mojom profesionálnom živote to znamená ďalšie zdokonaľovanie sa v odbore i jazykoch, to isté znamená aj pre podnik. Usilujeme sa o dosiahnutie úrovne učiacej sa organizácie, čo si vyžaduje systematicky tvoriť a využívať nové poznatky. Samozrejmá je pre nás adaptabilita na nové spoločensko-ekonomické podmienky.
Hospodársky denník, 11. marca 2003
V ankete čestných a riadnych členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov nominovaných na jeho tohtoročné tradičné ocenenia, ktorá je motivovaná vstupom SR do Európskej únie, sa dnes vyjadruje generálny riaditeľ TOPVAR, a. s., Topoľčany Peter Vendelín. Anketu Prečo Á n o Európskej únii? organizuje Hospodársky klub (NEF) v spolupráci s Volkswagen Slovakia, a. s.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
P. Vendelín: Verím, že referendum o vstupe SR do EÚ bude úspešné. Podiel "za" a "proti" je dosť zložité odhadnúť, pretože veľká časť obyvateľstva sa rozhoduje a nielen v referende, podľa poslednej informácie, ktorá je známa, a je možné, že tá pre mnohých najposlednejšia a tým rozhodujúca správa bude výrazne pozitívna alebo opačne negatívna, čo sa pod výsledok výrazne podpíše.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?
P. Vendelín: V tomto som optimista, ale samozrejme, je možné všetko. Negatívny stav môže byť vyvolaný buď veľkým medzinárodným zlomom v doterajšej situácii - politickým, vojenským, ekonomickým. Ale bomba môže vybuchnúť aj u nás, rómsky problém či nejaký veľký korupčný škandál a pod. Potom nám z Bruselu môžu dať čas na nápravu, ktorého termín môže byť veľmi dlhý.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
P. Vendelín: Vzťah EÚ a USA bude determinovaný vzájomnou potrebou. V prípade pocitu ohrozenia ďalšou silou (napríklad zjednotenými chudobnými štátmi s cieľom iných riešení globálnych priorít atď.) budú prirodzenými spojencami. Ak takýto tlak nebude, možno predpokladať, že sa môžu do vedenia EÚ dostať politici, ktorí majú v určitom rozsahu "napoleonovský" komplex a spolupráca s USA nebude na najlepšej možnej úrovni.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
P. Vendelín: Reforma vnútri EÚ je životné dôležitá a nejaká bude. Jej rozsah a kvalita je otázna a taktiež bude sporný rozsah a kvalita členských práv nových členov a ekonomicky "malých". Istotne treba predpokladať, že v prioritných otázkach rozhodnú doterajší silní. Ja v tom nevidím problém.
Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?
P. Vendelín: Nakoľko sa zmení charakter EÚ, to rozhodne kvalita elity, ktorá bude viesť toto zoskupenie, a ochota národných vlád zrieknuť sa časti suverenity. Moja predstava silnej a úspešnej EÚ korešponduje s predstavou silnejšieho centra, teda priblíženie sa k modelu jednotlivých štátov USA k federálnej vláde. Možno táto predstava je ešte priskorá, ale aby sme neuviazli v bahne žabomyších konfliktov a naozaj využili potenciál Európy, nevidím inú alternatívu.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
P. Vendelín: Reálna pozícia SR sa určí z ekonomického potenciálu krajiny, z dosiahnutej úrovne vo všetkých oblastiach, napríklad ekológia, životná úroveň, čitateľnosť politiky, zapojenie sa do riešení celoeurópskych problémov a pod.
V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?
P. Vendelín: Plusy - zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva a tým vyšší obrat v obchode a pre nás možnosť viac predať na domácom trhu. Dovážame niektoré suroviny, náhradné dielce, nové technológie zo štátov EÚ, do týchto štátov vyvážame náš produkt, tým po odstránení hraníc podstatné zjednodušenie vzájomnej výmeny tovarov, potom je možné aj jeho rozšírenie.
Integračné mínusy?
P. Vendelín: Mínusy - je tu obava z veľmi rýchleho cenového vyrovnania, čo môže skokom výrazne zvýšiť náklady a následne ohroziť našu konkurencieschopnosť. Je zrejmé, že na trhu zostanú podniky s primeraným pomerom medzi nákladmi a výnosmi, ale na všetko treba aj trochu času a možnosti.
Dajú sa vnímať tieto mínusy ako výzva obyvateľstvu?
P. Vendelín: Iná rozumná alternatíva k vstupu do EÚ nie je. Je isté, že prvé roky po vstupe budeme veľmi mnohí škrípať zubami a spomínať na dobré časy pred, keď sme nejako prežívali. Ale zostať na kraji Európy a to ako malá krajina, potom nám zostane pokúsiť sa obnoviť Malú dohodu medzi Slovenskom, Moldavskom a možno samostatným Kosovom a ísť dobehnúť EÚ.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?
P. Vendelín: V osobnom živote to, že na cestách v EÚ nebude potrebný cestovný pas. To znamená, že tento doklad bude niekde uložený v spodnom priečinku a zabudnutý. Ak bude náhodou potrebný, znamená to dva dni dovolenky na hľadanie. A v profesionálnom? Naše slogany sú: "Originál slovenské pivo" a "To najlepšie na Slovensku". Možno v ňom zmeníme Slovensko za Európu. Iste, že bude vyžadovať od nás aj trochu námahy.
Hospodársky denník, 10. marca 2003
Dnes začíname zverejňovať názory čestných aj riadnych členov Hospodárskeho klubu (NEF), ako aj nečlenov, ktorí sú nominovaní na jeho tohtoročné tradičné ocenenia, čo sa týka vstupu SR do Európskej únie. Anketu Prečo Á n o Európskej únii? organizuje Hospodársky klub (NEF) v spolupráci s Volkswagen Slovakia, a. s. Ako prvý z vyše dvestopäťdesiat oslovených sa vyjadruje Milan Lasica.
Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?
M. Lasica: Myslím, že väčšina bude za vstup.
Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?
M. Lasica: Áno.
Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?
M. Lasica: Na významnú zmenu je to príliš blízka budúcnosť. Postoj k USA bude taký ako teraz - niekedy rezervovaný, niekedy až nekriticky kritický.
Zaznamená EÚ dovtedy "vnútornú reformu"?
M. Lasica: Na ozajstnú vnútornú reformu treba čas a vôľu.
Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?
M. Lasica: To neviem, ale Európa existovať bude.
Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?
M. Lasica: Nevstúpime tam ako ekonomicky rovnocenní partneri. Ale chceme tam ísť preto, aby sme sa nimi časom stali.
V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?
M. Lasica: Pri výmenných zájazdoch so zahraničím nám zjednoduší život spoločná mena, odpadnú colné poplatky, vízové povinnosti.
Integračné mínusy?
M. Lasica: Nedokonalá znalosť angličtiny. V zahraničí sme schopní prezentovať náš "tovar" len v rodnej reči.
Dajú sa vnímať tie mínusy ako výzva obyvateľstvu?
M. Lasica: Ako výzva, aby sa angličtina stala naším druhým jazykom.
Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom aj profesionálnom živote?
M. Lasica: Sám som zvedavý. Už sa na to teším.
Hospodársky denník, 7. marca 2003
|