Andalúzske pobrežie
Apartmány









Nádejná komunikácia

V Pálffyho kúrii pod Bratislavským hradom sa zišlo 4.10. 2007 do 3/4 na 10. h stoštyridsaťtri členov združenia a ďaľších pozvaných hostí. Klubového mítingu sa tradične zúčastnil prvý prezident SR M. Kováč. Z členov si vytvorili časový priestor na stretnutie s predsedom vlády SR R. Ficom aj predseda Združenia priemyselných zväzov S. Hatina, predseda SOPK P. Mihók a prezident AZZZ SR T. Malatinský, prezident KOZ M. Gazdík, podpredseda ZMOS J. Turčány Medzi hosťami boli o.i. predseda NKÚ SR J. Jasovský, generálny riaditeľ TASR J. Rezník a generálny riaditeľ TA3 L. Belfi. Z diplomatického zboru prišli na 69. riadne zhromaždenie a celkove 197. klubové podujatie veľvyslanci Ruska a ČĽR, ďalej český, belgický, britský, francúzsky, chorvátsky, polský a slovinský vedúci misií.
Predsedu vlády SR R. Fica privítali spolupredseda výboru S. Hatina a správca P. Kasalovský, ktorý v krátkom príhovore zdôraznil o. i. potrebu vzájomne prospešného dialógu. Takého, aby z nej mali úžitok republika a jej obyvatelia. Potom sa prítomným podnikateľom a osobnostiam spoločnosti, nezávislých na politických stranách prihovoril premiér R. Fico. Jeho 30-minútové vystúpenie zverejníme na tomto priestore v najbližších dňoch. Hodinovú diskusiu moderoval správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský. Diskutovali L. Krajňak, V. Synek, J. Tóth, S. Hatina, L. Koudelka, A. Janco, O. Patarák, J. Sitko a L. Štibrányi.
Po prvýkrát bol klubový míting vysielaný live jednou z televízii. TA3 venovala myšlienkám premiéra z príhovoru aj z diskusie značný časový priestor. Na klubovej webstránke bude zverejnená fotogaléria z tohto mítingu. Na rozdiel od klubových diskusných mítingov s premiérmi v období minuvších sa pätnástich rokov neprijali pozvanie členovia klubu z opozície - SDKÚ, SMK a KDH (!) a, na počudovanie verejnoprávna, STV nezaznamenala v hlavných správach nielen pre klubové členstvo a hostí, ale pre najširšie vrstvy obyvateľstva obsahove významný prejav premiéra R. Fica. Faktom je, že jedna zo súkromných televízii použila celý rad sekvencií s premiérom R. Ficom bez toho, aby uviedla, kde a kedy ich získala a tiež to, že sú z kontextu.
Po diskusii správca P. Kasalovský ozrejmil rozhodnutie klubového výboru pripraviť do troch týždňov materiál pre predsedu vlády SR o otvorených otázkach z tohto fóra a spoločne sa pokúsiť, aby sa priebežne riešili.


Objektívom L. Pákozdyho

Správca klubu P. Kasalovský s podnikateľom L. Krajňakom, ktorý prišiel s otázkou, ako bude organizovaná diskusia s premiérom. V diskusii dostal slovo ako prvý.


Stoštyridsaťtri účastníkov ...


Predseda vlády SR R. Fico počas diskusie.


Ako je to so vzťahom k vlasti, s úctou k človeku ...? O tom uvažoval nahlas R. Fico po vystúpení V. Syneka z Corporate Consulting Group.


Diplomatickí predstavitelia ČĽR sa pravidelne zúčastňujú na klubových podujatiach.


R. Fico so zástupcami médií.


Exprezident M. Kováč s K. Pavlu, čestným predsedom ZPS.


Prezident AZZZ SR T. Malatinský v rozhovore s L. Vaškovičom.


Chvíľa oddychu pre organizátora klubovej činnosti P. Kasalovského v spoločnosti člena výboru Z. Dokulila.




Pozvánka   (vo formate PDF)




Z príhovoru predsedu vlády SR Roberta Fica

O vládnej filozofii a myslení

Dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení sústredil na niekoľko praktických otázok a načrtol myslenie slovenskej vlády najmä v súvislosti s najväčšími výzvami, ktoré nás čakajú v rokoch 2008 až 2010. Niet pochýb o tom, že Slovensko má dnes jednu z najdynamickejších ekonomík. Bez ohľadu na môj pesimistický pohľad na objektívnosť niektorých štatistických ukazovateľov je výrazný ekonomický rast Slovenska nepopierateľnou skutočnosťou. Skutočnosťou je však aj to, že ani z ďaleka sa nenaplnili rôzne katastrofické scenáre, ktoré sa masovo objavovali krátko po vzniku novej sociálno-demokratickej vlády. Celkove je možné vývoj na Slovensku hodnotiť pozitívne. Na druhej strane, sme svedkami vnútorných diskrepancií vo vnútri ekonomiky, ako aj významných sociálnych rozdielov medzi ľuďmi a jednotlivými regiónmi Slovenska, predovšetkým medzi západnou a východnou časťou. Pre súčasnú vládu, ktorú opakovane označujem za vládu silne sociálne orientovanú, sa dostáva do popredia zásadná otázka: Ako na jednej strane pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia - tu mám na mysli najmä otázku odvodov a dane z pridanej hodnoty a na strane druhej zabezpečovať dostatočné sociálne štandardy typické pre krajiny pôvodnej pätnástky EÚ. Toto je principálna otázka, ktorou sa neustále zaoberáme a pri prijímaní akéhokoľvek rozhodnutia sa pokúšame na túto otázku odpovedať. Aby som túto principiálnu otázku rozšíril, tak dodám, že nadnárodné korporácie stále viac vťahujú národné ekonomiky a jednotlivé národné hospodárstva do globalizačného procesu, čoho dôsledkom je okrem iného, že neustále dochádza k zmenšovaniu množstva finančných prostriedkov, ktoré sú pokytované týmito nadnárodnými korporáciami národným vládam. Pozrime sa len na objem dividend vyvezených z územia Slovenskej republiky za rok 2006 a aký je predpoklad za rok 2007. Vláda SR vidí podstatnú časť odpovede na otázku, ktorú som postavil vo verejnom sektore. Verejný sektor sa stáva významným fenoménom posilňujúcim rozvoj slovenskej ekonomiky. Skutočnosť, že len samotné verejné obstarávanie ročne predstavuje priestor pre podnikateľský sektor v rozsahu viac ako 80 mld. korún, že ďalšie investičné aktivity v oblasti budovania infraštruktúry, energetiky, ekologizácie ekonomiky ročne vytvárajú priestor v rozsahu približne 150 mld. slovenských korún, významne napomáha rozmachu slovenského podnikateľského sektora. Verejný sektor, mám na mysli infraštruktúru, školstvo, zdravotníctvo, penzijný systém a samosprávu, najmä je však na druhej strane oblasťou, v ktorej sa koncentrujú všetky problémy súčasného a ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Čiže, nie je to podnikateľský sektor, nie je to ekonomika, nie je to rast ekonomiky, ale verejný sektor, na ktorý sa vláda SR musí maximálne sústrediť. V tomto kontexte sa verejný sektor jeho efektivita stáva hlavným možným akcelerátorom rastu, ale aj zároveň limitujúcim fenoménom celkového sociálneho a ekonomického rozvoja. Pri takomto pohľade je celkom pochopiteľné a prirodzené, že aj pri príprave rozpočtu na rok 2008 sa vláda SR prednostne sústreďuje práve na jednotlivé segmenty verejného sektora a stavia si ich akosvoje vlastné priority. Rámec nášho správania sa určuje oficiálny záväzok vlády SR zaviesť na Slovensku Euro k 1. januáru 2009. Tento rámec je pre nás veľmi užitočný, pretože vláda SR nemôže byť nijakým spôsobom obviňovaná, že by problematiku verejného sektora riešila na úkor zvyšovania deficitu alebo zhoršovania podmienok podnikania v našej krajine. Práve naopak, tento rámec nám presne stanovuje pravidlá hry a my ho rešpektujeme do dôsledku.

Vážené dámy a páni, s radosťou chcem konštatovať, že počnúc augustom 2007 SR začala plniť podstatné kritériá Maastrichtu. Ak dovolíte, zopakujem aspoň niektoré údaje. Po prvýkrát sme sa dostali pod referenčné kritérium inflácie, sme na úrovni 2,4 . 2,5 %. Pokiaľ ide o celkovú zadĺženosť krajiny tá je iba na úrovni 31 %, pričom referenčné kritérium Európskej únie je až 60 %. Pokiaľ ide o stabilitu meny, pokiaľ ide o úrokové sadzby, tu Slovensko nemá žiadne problémy. Predpokladám, že bez akýchkoľvek ťažkostí vyriešime aj možný problém súvisiaci s deficitom Národnej diaľničnej spoločnosti, Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie a štátnych nemocníc, a že deficit za rok 2007 neprekročí 2,87 %. Na rok 2008 je deficit plánovaný na úrovni 2,3 . 2,4 %. To znamená : rešpektujeme pakt rastu a stability a znižujeme deficit každoročne o 0,5 percentuálneho bodu. Všetky tieto čísla, samozrejme, významne určujú aj charakter štátneho rozpočtu na rok 2008.

Dovoľte mi teraz niekoľko poznámok, veľmi krátkych, k samotnému zavedeniu Eura. Chcem opätovne zdôrazniť, že vláda SR spája so zavedením Eura na Slovensku podstatne viac výhod ako nevýhod. Pokiaľ ide o podnikateľský sektor nedomnievam sa, že je potrebné hovoriť o význame zavedenia Eura. Vláda SR sa však musí sústrediť na také mechanizmy, ktoré budú minimalizovať všetky riziká, ktoré môžu byť spojené so zavedením Eura vo vzťahu k obyvateľstvu, najmä pokiaľ ide o ceny tovarov a služieb. Pôjde najmä o služby v oblasti reštauračných služieb a ostatné typy služieb, ktoré sú typické pre tento segment. Chcem však využiť túto príležitosť, aby som aj zvýraznil obavy vlády SR z toho, že sa objavujú v poslednom období akési nové nepísané kritériá, ktoré významným spôsobom môžu ovplyvniť ambíciu SR. Vláda SR nechce nič iné, chce iba spravodlivé zaobchádzanie. Ak budeme plniť kritériá Maastrichtu, chceme aby Euro bolo zavedené. Odmietame však kritériá typu, že eurozóna je unavená, alebo že by bolo vhodné keby do eurozóny súčasne vystúpili štyri krajiny višegrádskej skupiny. V tomto duchu hľadáme podporu u všetkých partnerov. Našim cieľom nie je vyvíjať politický tlak na Európsku komisiu alebo na Európsku centrálnu banku. Našim cieľom je zabrániť, aby sa uplatnili kritériá, ktoré nie sú maastrichtskými kritériami. Verím, že Euro 1. januára 2009 bude zavedené, pretože aj v roku 2008 aj v roku 2009 budeme naplno rešpektovať kritériá Maastrichtu. Úplne na záver k Euru : Euro nie je individuálna vec vlády SR, Euro sa týka celej spoločnosti a tak ako vyzývame na dohodu predstaviteľov zamestnancov, rád by som vyzval na dohodu aj predstaviteľov zamestnávateľských zväzov a zamestnávateľov. Vyzývam na dohodu opozičné politické strany, ako aj tretí sektor, aby spoločne vyvinuli všetky aktivity, ktoré sú nevyhnutné k tomu, že tento strategický cieľ vlády SR bude splnený 1. januára 2009. Verím, že zo zavedenia Eura bude mať v konečnom dôsledku prospech celá naša krajina.

Dovoľte mi teraz niekoľko poznámok k jednotlivým segmentom verejného sektora. Predovšetkým k tomu, ako hľadať alternatívy na zeefektívnenie týchto segmentov bez toho, aby sme siahali na dosiahnutý sociálny štandard. Vážené dámy a páni, vláda SR je sociálno-demokraticky orientovaná, preto, ak máme robiť určité opatrenia v oblasti jednotlivých segmentov verejného sektora, budeme to vždy robiť len tak, že nebudeme znižovať dosiahnutý sociálny štandard. Práve naopak, chceme mať vytvorený priestor aj na to, aby sa tento sociálny štandard zdvíhal. Nechcem opakovať niektoré opatrenia, ale môžem potvrdiť, že vláda SR je pripravená na konci roka 2007 alebo začiatkom roka 2008 vyplatiť dôchodcom tzv. vianočný príspevok. Že pristupujeme od 1. januára 2008 k zvýšeniu príspevku pri narodení 1. dieťaťa na 25.000 korún na jedno dieťa, že pristupujeme k 1. januáru 2008 k zníženiu dane z pridanej hodnoty na všetky typy kníh, rovnako na všetky typy zdravotníckych pomôcok pre postihnuté osoby. Radi by sme do okruhu tovarov a služieb zaťažených sadzbou 10 % zaradili aj internet. Momentálne prebieha diskusia s Európskou komisiou, ktorá zaraďuje internet do tých tovarov a služieb, na ktoré sa nemôže vzťahovať znížená sadzba dane z pridanej hodnoty. Čiže, na jednej strane prísne maastrichtské kritériá, podpora hospodárskemu rastu, na druhej strane jasné sociálne správanie sa vlády SR. Pokiaľ ide o jednotlivé segmenty, dovoľte aby som začal infraštruktúrou SR, predovšetkým infraštruktúrou v podobe diaľničného programu. Táto téma vyvoláva veľké diskusie, ale myslím si, že je vhodná príležitosť aj na niekoľko vysvetlení, ktoré sa neobjavujú tam, kde by sa objavovať mali. Vláda SR vo svojom vládnom programe prijala záväzok vytvoriť podmienky na výstavbu a odovzdanie 100 km diaľníc a rýchlostných komunikácií do roku 2010. Uznesením vlády SR sme sa rozhodli tento proces významným spôsobom urýchliť. Predovšetkým je to strategický cieľ vlády SR dokončiť diaľničný ťah D1 Bratislava-Žilina-Poprad-Prešov-Košice a rýchlostnú komunikáciu D2, to znamená prepojiť rýchlostnou komunikáciou Nitru so Zvolenom, samozrejme ďalej na Banskú Bystricu s tým, že toto všetko by malo prebehnúť do roku 2010 s výnimkou komplikovaného komplexu tunelov v okolí Žiliny, kde rátame dostavbu v rokoch 2012 . 2013. Zásadná otázka, ktorá dnes stojí pred nami je, ako tento plán naplniť. Ak by vláda SR išla pri výstavbe diaľnic a pri výstavbe rýchlostných komunikácií doterajšími metódami financovania, teda priamo zo štátnych zdrojov, resp. s využívaním zdrojov európskych fondov, reálny cieľ dokončenia tejto diaľničnej siete, o ktorej hovorím teraz, je rok 2018 až 2020. Jediná cesta ako urýchliť výstavbu diaľničnej siete, netreba myslím si tomuto auditóriu vysvetľovať význam diaľničnej siete pre Slovensko, je cesta PPP projektov, teda cesta súkromného a verejného partnerstva. Myslím si, že toto je tiež téma, kde potrebujeme podporu aj podnikateľského sektora, aj zamestnancov, ale určite potrebujeme aj podporu celej spoločnosti. Pri výstavbe diaľnic cez PPP projekty očakávame obrovské urýchlenie tohto procesu. Očakávame, samozrejme, významné zapojenie súkromného sektora nielen zahraničného, ale aj domáceho. Je tu jasný záväzok vlády SR vytvárať také podmienky pre PPP projekty, v rámci ktorých sa budú môcť uplatniť všetky firmy pôsobiace na Slovensku pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. Toto je záväzok, ktorý budeme pri nastavovaní podmienok PPP projektov v každom prípade rešpektovať. Dodám ešte aj to, že pokiaľ ide o výstavbu diaľnic je nevyhnutné prijať rad legislatívnych noriem v NR SR, ako aj vo vláde SR.

Pri výstavbe nadradenej infraštruktúry ide vždy o stret dvoch záujmov . o stret verejného záujmu a súkromného záujmu. Našou povinnosťou je odpovedať na otázku, ktorý záujem je v tom-ktorom okamihu silnejší, či je silnejší záujem vlastníka (prepáčte ak to trošku možno teraz budem nivelizovať) 800 metrov štvorcových záhrady nad záujmom verejnosti dokončiť v určitom období celú infraštruktúru diaľnic a rýchlostných komunikácií s obrovským pozitívnym vplyvom na celú krajinu. Našim cieľom je, aby tieto procesy prebehli v súlade so zákonom a v súlade s Ústavou SR. Nechceme dovoliť, aby sa opakovala situácia, ktorá vznikla v súvislosti s investíciou Kia pri Žiline a odmietame akúkoľvek kritiku v tomto duchu, že ideme stavať diaľnice na súkromných pozemkoch. Samozrejme, diaľnice a rýchlostné komunikácie sa vždy stavajú na súkromných pozemkoch, ale predtým, pokiaľ vlastníci nesúhlasia s dohodou, sa musia vyvlastniť. Odmietame kritiku, pretože ak sa pozrieme na Kiu, tak niektoré pozemky pod Kiou nie sú vysporiadané doteraz. My pôjdeme cestou zákona, cestou ústavy. Ale bez urýchlenia procesov vyvlastnenia, bez urýchlenia procesov stavebného a územného konania a bez zaradenia PPP projektov, nie je priestor na to, aby sme pristúpili k rýchlejšiemu tempu pri výstavbe ciest na Slovensku. Iba pre ilustráciu jeden príklad. Veľa čerpáme v súčasnosti zo skúseností niektorých vlád. Pochopiteľne, sú to najmä vlády, kde sú dominantné politické strany partnerské strane Smer . SD. V Portugalsku prostredníctvom PPP projektov za desať rokov vybudovali 1.500 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Skúsme si povedať, aké je tempo odovzdávania diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku každoročne (?). Vidí sa mi, jednoducho, že kapacity ani zďaleka nie sú vyčerpané. Druhý segment verejného sektora, ktorého sa chcem v krátkosti dotknúť, je penzijný systém. Aby neboli žiadne pochybnosti, verejne vyhlasujem, že vláda SR sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády zachovať tzv. druhý kapitalizačný pilier. A na tomto záväzku vláda SR aj zotrváva. To však neznamená, že vláda SR bude rešpektovať nastavenie tohto systému tak, ako k nemu došlo v roku 2004. Dnes je úplne zrejmé, že niektoré ukazovatele, ktoré boli použité v roku 2004 sa ukazujú ako zjavne nesprávne. Predovšetkým, pre vašu informáciu chcem uviesť, že k dnešnému dňu SR zaplatila o 40 mld. korún viac za vytvorenie druhého kapitalizačného piliera ako sa pôvodne uvažovalo v roku 2004. Toto núti vládu SR pri záväzku zachovať druhý kapitalizačný pilier, aby sme predložili do NR SR návrh zákona, ktorý má viesť k otvoreniu tohto systému na šesť mesiacov, resp. k jeho úplnému zdobrovoľneniu. Pokiaľ nedôjde k zdobrovoľneniu tohto systému, čo by znamenalo, že každý bude doňho vstupovať so všetkými rizikami, ktoré sú spojené s investovaním vlastných peňazí do dôchodkových fondov, budeme požadovať podstatne vyššie garancie ako ich dnes máme v príslušnej legislatíve. Ak niekoho nútime zo zákona, aby vstúpil do tohto systému, myslíme si, že má právo, aby mal aj zákonom garantované vyššie garancie. Pokiaľ ide o penzijný systém, dovoľte mi ešte povedať zásadnú vec, ktorá je zásadná pre vládu SR. Vláda SR vždy rešpektovala a bude rešpekovať princíp solidarity. Možno toto slovo pre niekoho nič neznamená, toto slovo je veľmi dôležité a významné v európskom priestore. Odmietam však predstavy niektorých ľudí, ktorí hovoria, že vôbec nie je dôležité ako sa bude vyvíjať situácia v priebežnom dôchodkovom systéme, teda v Sociálnej poisťovni. Dôležité je vraj venovať pozornosť, iba druhému kapitalizačnému pilieru. Hovorím každému veľmi otvorene, že solidarita bude vždy určovať naše správanie. Vážené dámy a páni, cez Sociálnu poisťovňu si dnes realizujú dôchodok tisíce ľudí, ktorí pracovali 40-50 rokov a odvádzali tomuto štátu rôznymi formami či už dane, alebo odvody. Rovnako je tu skupina ľudí, ktorá má dnes možno 45 rokov a viac, ktorí si nikdy nenasporia v druhom kapitalizačnom pilieri dostatok finančných zdrojov a musia svoj dôchodok realizovať cez priebežný sociálny systém. Je preto povinnosťou vlády SR zagarantovať týmto ľuďom, ktorí majú právny nárok . lebo to aj Ústava SR hovorí . na primerané zabezpečenie v starobe, že tento priebežný systém bude funkčný. A preto toto je hlavný dôvod prečo vláda SR musí vstupovať do druhého kapitalizačného piliera tým, že ho ideme otvoriť, aby sa ľudia rozhodli či v ňom zostanú alebo nezostanú, alebo ho otvoriť tak, že ho úplne zdobrovoľníme. Prosím, rešpektujme sa navzájom. My rešpektujeme všetkých, ktorí majú iní politický ideologický názor. Toto je však sociálno-demokratická vláda, ktorá uznáva solidaritu ako základný prvok svojho pôsobenia na slovenskej politickej scéne a takto teda aj pristupujeme k problematike penzijného systému. Dovoľte mi, aby som sa dotkol ešte v krátkosti dvoch segmentov verejného sektora a to je oblasť zdravotníctva. Vláda SR sa racionálne pozerá na zdravotníctvo a odmieta filozofiu, že zdravotníctvo môže existovať na čisto podnikateľských pilieroch. My jednoducho nepovažujeme zdravie za tovar a vychádzame z toho, že je to verejný segment, do ktorého štát bude musieť vždy prispievať. Otázka je, či tento príspevok štátu je efektívny alebo je zbytočným míňaním drahocenných finančných prostriedkov. Na jednej strane preto, že vláda SR je pripravená aj v roku 2008 hovoriť o navyšovaní zdrojov, ktoré pôjdu do zdravotníctva. Dnes však stojíme pred hlavnou úlohou rozhodnúť sa, aká výška poistného bude zo strany štátu voči niektorým určeným skupinám osôb. Vláda prijala záväzok, že toto poistné by malo byť na úrovni 5 %, teda zvýšenie zo 4 na 5 %. V roku 2007 vzhľadom na to, že sme zaviazaní kritériami Maastrichtu, sme dosiahli úroveň 4,33 % počas celého roka. Budeme považovať za veľký úspech, ak sa nám vzhľadom na Maastricht podarí v roku 2008 dosiahnuť úroveň 4,5 % tak, že postupne sa dostaneme do roku 2010 na úroveň 5 %, čo je nakoniec aj záväzkom programového vyhlásenia vlády. Na druhej strane, ako som uviedol, chceme prijímať aj rozhodnutia a opatrenia, ktoré majú viesť k určitej racionalizácii. Predovšetkým sme za to, aby bola predstavená minimálna sieť zdravotníckych zariadení. Dopredu upozorňujem, že vo vláde SR budeme presadzovať myšlienku, že v tejto minimálnej sieti sa majú objaviť len štátne zdravotnícke zariadenia. Podčiarkujem, štátne zdravotnícke zariadenia. Teda žiadne neziskové organizácie, žiadne spoločnosti s ručením obmedzeným, žiadne mestské nemocnice, alebo nemocnice vyšších územných celkov. Len štátne. Všetky ostatné zdravotnícke zariadenia budú musieť pôsobiť tak, aby získali zmluvy s príslušnými zdravotnými poisťovňami, a tu sa môžu presadiť len svojou kvalitou. Úlohou štátu je však zabezpečiť prístup k základnej zdravotnej starostlivosti cez sieť štátnych zdravotníckych zariadení. Rovnako Vás chcem informovať, že vo vláde SR je aj veľká nespokojnosť, pokiaľ ide o hľadanie vnútorných rezerv v zdravotníctve. Do slovenského zdravotníctva plynie ročne suma vyššia ako 110 mld. korún. Rátame s ďalším navýšením, ako som uviedol, cez navýšenie poistného. Budeme veľmi razantne trvať na tom, ak štát na jednej strane bude viac prispievať, aby na druhej strane zdravotníctvo preukázalo vnútornú spôsobilosť a schopnosť správať sa maximálne efektívne. Ešte jednu poznámku prepáčte. V NR SR bude presadený zákon, ktorý jasne stanoví pravidlá hry, pokiaľ ide o zdravotné poisťovne. Vláda SR nejde rušiť pluralitu zdravotných poisťovní. Opakujem to ešte raz pre všetkých, ktorí nerozumejú po slovensky, teraz to nehovorím vám, hovorím to tým, ktorí organizujú rôzne kampane a ďalšie veci, nejdeme rušiť pluralitu zdravotných poisťovní. Čo ide vláda presadzovať v parlamente je, aby zdroje, ktoré ľudia získavajú a posielajú na zdravotné poisťovne v podobe zdravotného poistenia, mali verejný charakter. Odmietame, aby niekto z týchto verejných zdrojov si vytváral zisk. Aby niekto konštatoval na konci roka, že má 600 alebo 700 mil. korún zisk s tým, že odrezal časť verejných zdrojov, ktoré sa mu naakumulovali jednotlivými príspevkami ľudí a od zamestnávateľov. Rovnako, ak zdravotná poisťovňa bude mať pozitívne hospodársky výsledok očakávame, že sa vráti naspäť do systému zdravotníctva. Toto je naša filozofia, pokiaľ ide o zdravotnícky priestor a o zdravotné poisťovne. Niekoľko posledných poznámok k segmentu školstvo. Pokiaľ ide o školstvo,tak očakávame rovnako nárast, významný nárast finančných zdrojov. Pôjde predovšetkým o to, aby sme viac ohodnotili prácu ľudí, ktorí pracujú v oblasti školstva. Platí tu rovnaká filozofia ako pre zdravotníctvo. Na jednej strane očakávame, že štát bude pripievať viac, na druhej strane očakávame od rezortu školstva, že pristúpi k určitým racionalizačným opatreniam. Bez akéhokoľvek zaváhania odmietam filozofiu, že v každom okresnom meste, alebo kdekoľvek, kde sa narodil nejaký politik, by mala byť fakulta alebo univerzita. Výsledkom je neuveriteľne nízka kvalita poskytovaného vysokoškolského vzdelania v týchto zariadeniach. Je preto povinnosťou ministerstva školstva, aby napriek obrovským politickým tlakom a vplyvom, ktoré budú prichádzať z jednotlivých regiónov, presadilo myšlienku niekoľkých významných vysokoškolských stredísk na Slovensku, ktoré budú mať plnú podporu vlády SR. Nemá však význam podporovať rôzne kvázi vyšokoškolské zariadenia, ktoré svojou kvalitou a personálnym obsadením niekedy nezodpovedajú ani stredoškolskému vzdelaniu. Pokiaľ ide o školstvo, chcem dodať na záver, že ak v 90. rokoch a na začiatku nového milénia, hlavným investičným fenoménom pri rozhodovaní zahraničných investorov o vstupe na teritórium ďalších krajín bola lacná pracovná sila, či prípadne zaujímavé investičné a finančné stimuly na pracovné miesto, v budúcnosti sa stále významnejším fenoménom stáva prijateľná cena energií, fungujúca dopravná informačná štruktúra, a keďže hovoríme o školstve, najmä flexibilne fungujúci vzdelávací systém, schopný pripraviť kvalifikovaných ľudí vo väzbe na reálnu potrebu zahraničných investorov. Dobre viete o čom teraz hovorím, pretože sami narážate v praxi na nedostatok ľudí a najmä na schopnosť vzdelávacieho systému prispôsobiť sa požiadavkám praxe.

Vážené dámy a páni, na záver môjho príhovoru chcem zopakovať filozofiu vlády SR, ktorú v rámci maastrichtských kritérií budeme presadzovať. Nerobiť prekážky hospodárskemu rastu, správať sa vždy tak, aby Slovensko bolo jedným z lídrov, pokiaľ ide o ekonomický rast v európskom priestore. Na druhej strane, vo verejnom sektore, ktorý sa stáva významným motorom hospodárskeho rastu na Slovensku, sa správať efektívne, ale tak, aby sa neznižoval dosiahnutý sociálny štandard. A všade tam, kde je to možné, tento sociálny štandard zdvíhať. Ďakujem veľmi pekne za možnosť prezentovať sa s týmito rámcovými úvahami, ja verím, že sú dostatočné na to, aby sme mohli otvoriť zaujímavú diskusiu a budem v diskusii tak otvorený, ako je pre mňa typické.


Z diskusie s predsedom vlády SR R. Ficom

Podnikateľ L. Krajňák : Keď vnímam ten verejný sektor z pohľadu rozdeľovania verejných financií, tak mne laickým výpočtom vyšlo, že rádovo pri deficite okolo 60 mld. korún ostane nejakých 35-40 mld. korún, ktoré možno podľa typu vlády rozdeľovať na použitie. Hovorím to preto, lebo podľa iných výpočtov vyšlo, že keď spočítam objem peňazí, ktorý je schválený v Európskej komisii na rozpočtové obdobie 2007-2013 a vydelím to siedmymi - na každý rok, tak mi tam vyjde vyššie číslo ako je v štátnom rozpočte. Podľa skúseností z minulého rozpočtového obdobia časť príspevku štrukturálnych fondov je kofinancovaná štátnym rozpočtom a z toho mi logicky vychádza, že už sme jednu sedminu minuli.

Ak bola by pravda, že štátny rozpočet kofinancuje čerpanie štrukturálnych fondov a teraz mi je jedno, či sú to kohézne pre verejný sektor, alebo pre súkromný sektor, tak vlastne sme už jeden rok zmeškali. Najprv však treba poďakovať vláde, že zmenila referenčný strategický rámec. Aj preto, že pôvodný zámer ešte minulej vlády aj požiadavka Európskej komisie bola, aby súkromný sektor nemohol čerpať zo štrukturálnych fondov, čo som považoval za nelogické hlavne preto, lebo Česko, Maďarsko, Poľsko to tak neurobilo a vlastne by sme v tomto sektore čelili konkurencii, ktorá by bola o 50 % zvýhodnená. Takže, ak príspevok do diskusie, tak s otázkou, či naozaj to, že zatiaľ máme schválený len strategický referenčný rámec nie je chybou. Lebo, sme si už znemožnili vyčerpať rádovo sedminu zo 440 mld. korún, čo je viac ako disponibilná čiastka v štátnom rozpočte. Pán Mihók, opravte ma, keď to nie je pravda. To je jedna pripomienka a vzhľadom na to, že mám pripravené aj projekty, chcel by som vedieť, či sa zmení situácia. Možno dodať ďalšiu pripomienku, že nás vôbec nezaujíma nejaký spor medzi ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a predsedami VÚC. Sme určite za to, aby predsedovia VÚC mali to, čo chcú, a spochybňovať, či sú schopní alebo nie sú, tak to je prinajmenej nevhodné. Podstatné je, že medzi plynie čas a ten čas nám znemožňuje míňať časť peňazí alebo využiť časť peňazí, ktoré výrazným spôsobom môžu ovplyvniť aj HDP. Druhá moja poznámka je k tempu výstavby diaľnic. Ja musím povedať, že mi bolo veľmi sympatické, keď premiér ohlásil, že do roku 2010 "to" postaví. Preto, že pochádzam z Východu, po druhé preto, že možno, keby sme diaľnice začali stavať z Východu do Bratislavy, tak by už bola. Žiaľ, začali sa z druhej strany. A tá pripomienka spočíva vlastne v tom, že objem verejných financií už relatívne dlhé obdobie je rádovo medzi 8-12 mld. korún ročne ako priamy príspevok štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic. Po spustení štrukturálnych fondov alebo kohéznych fondov z Európskej únie mám taký pocit, že okolo 250 až 300 mil. Euro je možné získať na čerpanie, čo je ďalších rádovo 10 mld. korún. Ak si predstavím, že by sme mali stavať diaľnice do roku 2019, alebo ich postaviť diaľnice do roku 2010, a zadĺžiť sa, tak potom sa podpíšem pod zadĺženie. Spomínali ste, pán premiér, že podľa maastrichtských kritérií máme ešte 30 % rezervu, tak radšej sa zadĺžme a majme tie diaľnice. Podľa mňa je podstatné, aby diaľnice na Slovensku boli postavené bez ohľadu na to, či budú, alebo nebudú tvoriť verejný dlh. Samozrejme, ja viem, s čím všetkým to súvisí - s kurzom, s menou, s rizikami, s politikou atď., ale bolo by to a je to správne a prezieravé riešenie.

Predseda vlády SR R. Fico : Budem sa snažiť o stručné reakcie. Je pravda, že, pokiaľ ide o spolufinancovanie, tak platí všeobecné pravidlo, že toto spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu predstavuje objem 15 %. Sú však niektoré segmenty, napríklad v doprave, kde to môže byť až 35 percent. Nemyslím si, že by sme sa oneskorovali v porovnaní s inými krajinami. Nielenže bol schválený strategický referenčný národný rámec, ale boli už schválené aj prvé operačné programy, ktoré boli dobre pripravené - doprava, informatizácia... Myslím, že bol schválený určite aj regionálny operačný program, z tých 11 operačných programov, ktoré sú nastavené. Pokiaľ ide o čerpanie, tak reálne prichádza do úvahy až vtedy, ak je operačný program schválený a začne sa v praxi realizovať. Jedine, kde možno sme mohli byť trošku aktívnejší bola technická pomoc, kde sme zdroje mohli čerpať ešte predtým, ako došlo k schváleniu strategického referenčného rámca a jednotlivých operačných programov. Nemyslím si, že celkom je nepodstatný spor medzi VÚC a ministerstvom výstavby regionálneho rozvoja. Tento spor je v tom, kto bude rozhodovať o projektoch často vzdialených od Bratislavy 400 a možno aj viac kilometrov. Filozofia, ktorú presadzujem osobne je, že ak napr. VÚC majú dnes pod svojou kontrolou cesty II. a III. triedy, a pôjde o použitie zdrojov z regionálneho operačného programu trebárs na rekonštrukciu takýchto ciest, určite príslušný VÚC je schopný prijať žiadosť, vyhodnotiť ju a rozhodnúť o nej efektívnejšie ako skupina, ktorá bude riadiť celý proces centrálne z Bratislavy. Verím, že sa dohodneme. Tento spor inak momentálne nevoplyvňuje čerpanie peňazí.

K diaľniciam. Ďakujem za ten postoj. Ja ho takisto rešpektujem, že tempo výstavby diaľnic je pre Slovensko životne dôležité. Pokiaľ ide o vzťah k maastrichtským kritériám, my sme pri rozhodnutí otvoriť projekty PPP veľmi jasne v uznesení vlády SR povedali, že touto cestou môžeme ísť len vtedy, ak neohrozíme Euro. My nechceme postaviť tému tak, že buď Euro alebo diaľnice. My chceme aj Euro, ale chceme popritom nájsť aj vhodné mechanizmy na výstavbu diaľnic. Ten projekt je v podstate jednoduchý, spočíva v tom, že koncesionár za svoje zdroje, či to budú jeho, alebo už úvery postaví stanovený diaľničný úsek. Tridsať rokov bude tento úsek prevádzkovať s tým, že v tomto období bude zaviazaný aj k rekonštrukciám a, samozrejme, k údržbe týchto úsekov. Po tridsiatich rokoch sa odovzdá takýto úsek do vlastníctva štátu s tým, že štát bude platiť každý rok takémuto koncesionárovi určitú sumu peňazí. Vláda SR nebude zavádzať žiadny mýtny systém. Chceme zostať pri systéme diaľničných známok, pokiaľ ide o fyzické osoby, pokiaľ ide o nákladnú dopravu, tu bude elektronické mýto od 1. januára 2009, ale nemáme záujem, ani to tak nebude, že by sa spoplatňovali jednotlivé úseky diaľnic. Jednoducho bude tento istý systém ako je teraz a bude to štát, ktorý bude mať vzťah ku koncesionárovi a bude zabezpečovať napĺňanie jeho predstáv o tomto podnikateľskom projekte. Toto je naša predstava. Chcem zdôrazniť, že je obrovský záujem o PPP projekty na Slovensku. Takže, súhlasím s touto myšlienkou aj ja.

V. Synek, generálny riaditeľ, Consuling Corporate Group : Mám otázku, ktorá sa nebude týkať konkrétneho problému, o ktorom ste hovorili, ale je to niečo, čo ide krížom cez všetky problémy. Žijeme na Slovensku a na Slovensku je rádovo 5 mil. obyvateľov, čo znamená, že na Slovensku dnes máme nielen 7.000 ton ľudského mozgu, ale aj 5 miliónov ľudských srdcí. A je nepochybné, že úspech akejkoľvek stratégie vždy bude závisieť na tom, ako tento obrovský a dovoľujem si to nazvať sociálny kapitál krajiny bude využitý. Reprezentatívne prieskumy, ktoré máme k dispozícii a ktoré realizovala naša spoločnosť ukazujú, že čo sa týka ochoty občana preberať vlastnú iniciatívu, čo sa týka jeho emočného vzťahu k štátu, obidve tieto oblasti vykazujú určité deficity. Preto sa chcem spýtať, že či vláda SR sa zaoberá týmto problémom, ktorý samozrejme veľmi bytostne a veľmi úzko súvisí aj s problematikou štátnej identity.

Predseda vlády SR R. Fico : Otvorili ste dve veľké témy. To je vzťah ľudí k štátu a potom je to schopnosť ľudí presadiť sa v tomto prostredí. Pán Synek, my nemáme iný recept pokiaľ ide o, a teraz vyberám z toho iba jeden segment, pokiaľ ide o obrovský únik mozgov zo Slovenskej republiky. Máme len mechanizmus cez infraštruktúru, cez lákanie investorov s výrobou, kde je vyššia pridaná hodnota, vytvárať na Slovensku dostatočne atraktívny priestor pre mladých ľudí, aby sa vrátili. My nemáme iný mechanizmus. Zbytočne by som teraz vymýšľal niečo, pretože, vidím tu pána čínskeho veľvyslanca, ktorý by mohol potvrdiť, že ČĽR mala špeciálne projekty ako lákať svojich expertov z USA alebo z ďalších vyspelých demokracií naspäť. A určite v niečom boli aj úspešní. My sme však malá krajina, ktorá má 5,5 mil. obyvateľov a skôr sa spolieham na pozitívny efekt opatrení spojených s infraštruktúrou a s príchodom ďalších. Je tu už niekoľko oblastí a určite mnohí z vás ako tu sedíte, to potvrdia, kde už až tak netrpíme odchodom mladých ľudí do zahraničia. Je to napríklad oblasť informatizácie, alebo tzv. IT segment, kde aj možnosti ľudí pokiaľ ide o platy, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, sú už často porovnateľné s inými krajinami. Podstatne komplikovanejšia je téma emočného vzťahu ľudí k Slovenskej republike ako k takej. Tu absolútne zlyhávame. Ja teraz nechcem ísť do žiadnych nacionálnych gest, alebo niečoho iného, ale pokiaľ nezačneme podstatne intenzívnejšie pracovať s tou najmladšou generáciou, tak opäť budeme svedkami o 10-15 rokov, že tu bude veľmi necitlivá generácia ľudí, pokiaľ pôjde o otázky štátu, pokiaľ pôjde o otázku postavenia slovenskej Európy v Európe atď. Celkovo, aj ja som svedkom vecí, ktoré sa v minulosti nikdy nediali. Dovoľte mi iba jeden príklad za všetky. Čiže, ja vsádzam len na vzdelanie, ak ste si možno všimli, vláda SR sa púšťa do niektorých projektov, ktoré majú zvýrazňovať aj historické bohatstvo SR. Veď stačí ak si uvedomíme, ako hlboko siaha história slovenského národa. Jeden príklad, pokiaľ ide o necitlivosť a pokiaľ ide o výsledky nášho vzdelávacieho systému. Dovoľte mi ho povedať, hoci možno bude vyznievať veľmi nepríjemne pre všetkých. Absolvoval som s rektorom UK a s dekanmi Matematicko-fyzikálnej fakulty a Prírodovedeckej fakulty návštevu areálu v Mlynskej doline. Stretli sme sa tam, keďže išlo o deň, keď sa otváral školský rok, s obrovským množstvom študentov. To, že študenti majú iný názor na politika mi neprekáža, veď som politikom a musím znášať aj iný názor. Pán kolega, medzi takou tisíckou študentov som nestretol ani jedného, ktorý by pozdravil rektora, ktorý by pozdravil dekanov, ktorý by sa postavil a ktorý by prejavil elementárnu úctu. Ja to nevyčítam týmto študentom, ale vyčítam to vzdelávaciemu systému. Ak nie sme schopní pravidlá správania sa dostať medzi ľudí, čo potom môžeme očakávať, pokiaľ ide o vzťah k štátu, pokiaľ ide o vzťah k jeho symbolom. Veď opäť skúsme ísť do školy, spýtajme sa detí na text slovenskej hymny. Pre mňa je prekvapujúce, že stále nenachádzam na mnohých úradoch, v školách obrazy prezidenta SR, štátne symboly ... My vsádzame na to, pokúšame sa krok za krokom vzťah ľudí k štátu zlepšovať. Ale ten deficit, ktorý bol spôsobený za posledných niekoľko rokov je tak hlboký, že nám to možno bude trvať ďalšiu generáciu. Ale otvorili ste neuveriteľne dôležitú tému. Bohužiaľ, rád by som Vám poskytol okamžitý recept, ale nemám ho, lebo deficit je príliš hlboký.

(...) Nedá mi nevrátiť sa k jednej udalosti aj na tejto pôde, a v súvislosti s tým, o čom tu diskutujeme. Nie je akceptovateľné, aby sem prišiel prezident inej krajiny a správal sa na území suverénneho štátu akoby bol prezidentom našich občanov maďarskej národnosti. To sme jasne vyjadrili a väčšiu-menšiu podporu sme dostali s výnimkou jednej od všetkých parlamentných strán, ale aj od väčšiny obyvateľstva. Je to viac ako významné, lebo je to európska téma.

Ja sa napríklad vôbec neobávam ani ratifikácie reformnej zmluvy, ktorá bude prebiehať v parlamente. Vôbec by som sa neobával žiadneho procesu, ktorý je spojený s Európou, pretože ľudia cítia, že Európa, to je stabilita. Veď si uznajme, že členstvo v Rade Európy, členstvo v Európskej únii ako sme ich postupne nadobúdali od roku 1990, mali mimoriadne efektívny vplyv na celý štát, a to nielen z hľadiska ekonomiky. Zoberme si aj určité posuny, ktoré nastali v právnom systéme, ale vôbec, aj nazeranie ľudí na Európu a na svet ako taký. Napadol ma tento príklad s pondelkom, prepáčte, že som ho zopakoval, ale pre mňa to je zásadná vec. A my, dámy a páni, nemôžme preukazovať slabosť...

Spolupredseda S. Hatina : Pán premiér sa zídem o poschodie nižšie z tejto nadstavbovej problematiky, ktorá je samozrejme mimoriadne dôležitá. V našom združení sme mali dokonca jedno stretnutie venované práve len tejto problematike. Ako starý technokrat by som sa vrátil k problematike budúcich investícií. Mne bolo veľmi sympatické, keď nastúpila vaša vláda, že ste začali hovoriť jednoznačne o zrovnoprávnení investorov. V konečnom dôsledku si myslím, že, či je to investor pôvodu slovenského alebo nemeckého, amerického, ruského, tak to nie je podstatné, keďže peniaze nemajú "náciu".

Neviem, či teraz sa deje niečo v tomto smere na príslušných ministerstvách. Akým spôsobom sa budú preferovať investície, predovšetkým nové, a tie s vyššou pridanou hodnotou (...). Mohli a mali by prísť nové signály, a to predovšetkým z ministerstva hospodárstva a z celého radu ďalších. Aj preto, lebo európske fondy sa nedajú používať na všetky aktivity, a napokon, nie sú nevyčerpateľné.

Hovorilo sa tu aj o školstve. Chválabohu, že je tu nový zákon o vysokom školstve. Priemyselná sféra je presvedčená a už vlastne viacero rokov tvrdí, že je potrebné sa venovať stredne odbornému školstvu. Ono sa síce pripravuje zákon o základnom a všeobecnom strednom vzdelávaní, ale osobne si myslím, že mal by byť špeciálny zákon, ktorý by sa týkal len stredne odborného vzdelávania. Pán minister Mikolaj si to osvojil a bolo by potešiteľné, keby ste z vášho postu jeho príklon podporili. Aby sa pripravil taký zákon, lebo skutočne tie fabriky, a vy chodíte po tých fabrikách, nemajú stredne odborne vzdelaných mladých ľudí. Myslím si, že toto je tiež cesta, ako stabilizovať ľudí...

Predseda vlády SR R. Fico : Pokiaľ ide o štátnu pomoc, alebo podporu investícií filozofia je zrejmá, my rozdiely robiť nechceme. Stojíme však teraz pred zostavovaním rozpočtu na rok 2008, kde základné veci sú dohodnuté, ale máme ešte niekoľko, ktoré treba definitívne rozhodnúť. A je to predovšetkým z rezortu hospodárstva. Otázka, či pôjdeme cestou tých štandardných mechanizmov a nástrojov, investičnými stimulmi a podobne... Alebo, či nepôjdeme tou druhou cestou, ktorú som uviedol aj vo svojom vystúpení, že pre investorov je dnes možno viac zaujímavá cena energie a jej stabilita v priestore, do akej miery je vybudovaná infraštruktúra, do akej miery systém vzdelávací je schopný vyprodukovať preňho kvalifikovanú pracovnú silu. Toto je diskusia, ktorú teraz zvádzame. Predpokladám, že vznikne z toho kompromis, že bude určitá suma aj na štátnu pomoc, ale nebude tak významná ako to bývalo v minulosti a skôr sa budeme orientovať na infraštruktúru pre podnikateľské prostredie. Pokiaľ ide o stredné odborné školstvo, áno potvrdzujem, kto priamo je naviazaný na hľadanie pracovných síl vie, že naše stredné školy sú aj technologicky zaostalé, pretože nedržia krok s výrobou. Keď navštívite nejakú učňovku tak zistíte, že často pracujú s vecami, ktoré boli pred dvadsiatimi rokmi aktuálne - moderné. Na druhej strane, sú také stredoškolské zariadenia aj učňovky, kde vidíme veľmi významný pokrok. Ja tomuto celkom dobre nerozumiem, ak mám byť úprimný, pretože vo vláde SR nikto nikdy nepovie .nie. myšlienke užitočného prepojenia podnikateľského prostredia a stredného odborného školstva. Samozrejme, že vy to budete robiť vtedy, ak to bude pre vás zaujímavé. Nebudete dávať peniaze len pre modré oči štátu do stredného odborného školstva, ale očakávate, že keď podporíte stredné odborné školstvo, tak za to budete mať možno nejaké úľavy, alebo niečo, čo vám primeraným spôsobom vráti vaše vklady do vzdelania našej mládeže. Nerozumiem prečo keď, hovoríme dlhé roky o tejto téme, sa nám doteraz nepodarilo dostať na stôl komplexný materiál. Nemusí to byť ani tak zákon, možno že by mohlo ísť aj o iné systémy v podobe právnych predpisov a rozhodnutí... Možno by bolo dobré, keby aj dnes ste formulovali na tomto stretnutí, čo by to malo byť. Ja neviem, že ak zamestnávateľ sa rozhodne zainvestovať do stredného odborného učilišťa, za to naspäť by mal dostať toto alebo tamto. Toto je niečo, čo potrebujeme, pretože umelo vymyslieť sa dá veľa vecí, ale nemusia v praxi fungovať. Vo vláde však nikto nepovie nie. Len zatiaľ sme takýto návrh nedostali. Je to aj náš problém. Samozrejme, vláda musí byť aktívna, ak hovoríme o dobrých podmienkach pre podnikateľský sektor, malo by to fungovať. Ale očakávam aktivitu aj z vašej strany. Skúsme o tom pár slovami pohovoriť, pretože je to vážna téma.

S. Hatina, predseda predstavenstva, Slovintegra, a.s., Bratislava :
Nie je to síce slušné, pán premiér, ale, keď ste takto vyzvali, tak v čom je vlastne problém. Pokúsim sa hovoriť za celú podnikateľskú sféru. Problém spočíva v tom, že máme, my sme zoskupení v rôznych tých zamestnávateľských organizáciách a teraz sa snažíme hľadať kontakty, lobovať, pozývať, ale to nie je systém. To, čo je v rámci tripartity, to je opätovne, to je ten vrchol toho dohadovania, pretože tam už príde nejaký konkrétny zákon a diskutuje sa o ňom. Čo nám chýba a o tom hovoríme. Od vzniku SR, takže nie je to nič nového. Ja si osobne myslím, že to je všade problém, teda v každej krajine. Niekde je väčší, niekde menší. Ten problém spočíva v tom, že ministerskí úradníci, to nie je otázka ministra, rozhodujú o tom, s kým budú komunikovať a od koho rozumy budú, alebo nebudú prijímať, keď sa tvorí nová legislatíva. A pre nás, my chceme len jedno jediné, keď sa začne tvoriť nová legislatíva, tak nech sme prizvaní k tomu, aby sme hovorili už vtedy, keď sa ten zákon začína tvoriť. Pretože potom chytáme vždy mačku za chvost, obrazne povedané. Pretože, potom už lobujeme u príslušných ministrov, alebo v parlamente a je to zbytočný výdaj energie, resp. zbytočné komplikácie. Prečo nemôžeme vytvoriť pracovné tímy na príslušných ministerstvách stým, že niekto za to musí byť zodpovedný. My sme rozbehli pracovné tímy na dvoch ministerstvách. Ako som ja chválil všade, novinárom som hovoril, že takto by sme si to predstavovali, aby to fungovalo. Dnes je už problém sa stretnúť, pretože medzičasom sa povymieňali ľudia, ako generálni riaditelia sekcií, a už ten nový hovorí, to ja s tým nemám nič spoločného, pretože ja som nebol vtedy, keď sa táto myšlienka rodila. Čiže, kontinuita a dodržiavať slovo. Keď raz sa máme rozprávať o niečom, o nejakom novom zákone, veď v konečnom dôsledku, kto by mal byť bližší partner vláde ako podnikatelia, a to bez podceňovania odborov. Pretože, keď, sa bude lepšie podnikateľské prostredie, tak ekonomika pôjde lepšie a politici na tom zarobia. My zarobíme, čiže, tu nie sme v antagonistickom vzťahu. Len aby sa tieto malé prekážky a žabomyšie vojny jednoducho dali odbúrať. Myslím si, že som hovoril za všetkých.

MUDr.A. Janco, prezident SÚLŠ, hosť :
(...) Som rád, že vám môžem položiť otázku osobne, lebo lomcuje zdravotníckou verejnosťou. Vyjadrili ste celkom explicitne - celkom jasne, že do minimálnej siete zdravotníckych zariadení mienite zazmluvniť len štátne zariadenia. Iste pochopíte, že ako predstaviteľ Únie špecialistov súkromných mám na to iný názor. ale chcem sa vás spýtať prečo, keďže my máme veľmi dobré argumenty pre to, aby sa tak neudialo. Tie isté výkony, ktoré my robíme ambulantne stoja v štátnych zariadeniach v nemocniciach tri razy viac. V zmätku, ktorý vyvolalo vyjadrenie ministra zdravotníctva o tom, že sa bude redukovať sieť nemocničných zariadení, nemocnice chcú preukázať svoju funkčnosť a potrebu a preto robia obrovské množstvo výkonov, ktoré by sa dali s pokojným svedomím, oveľa kvalitnejšie urobiť ambulantne. Došlo k stavu, ktorý sme tu ešte neregistrovali nikdy predtým. Tak obrovské objemy zbytočných výkonov za tri razy drahšie ceny ako sa robia dnes, to sme ešte nevideli, a myslím si, že to nie je v zhode s tým, čo proklamovala vláda, že chce hľadať nejaké úspory aj vnútri systémy. My sme nakoniec neboli nikdy proti tomu, lebo sme si uvedomovali, že veľké peniaze sa dajú naozaj vnútri systému ušetriť, ale nie týmto spôsobom, to celkom určite nie. Možno je vám známe, že na Slovensku je momentálne 5 tisíc ambulancií súkromných špecialistov a že sme prevzali a preberáme čím ďalej tým väčší podiel z objemu prác. Je to dané objektívnym stavom. Je tu určitá chorobnosť obyvateľstva a na to treba vynaložiť určité úsilie. My ho vynakladáme a za posledných desať rokov sme prebrali veľkú časť týchto prác. My sme čakali podporu. Dávno pred týmto stavom sme hovorili s členmi vašej strany o tom, ako by sa to mohlo v budúcnosti vyvíjať a je to úplne inak. Chcem povedať, že práve to množstvo a práve ten percentuálny podiel špecialistov, ambulantných špecialistov, je neuveriteľná prednosť a výhoda slovenského zdravotníctva, ktorú nevyužívame, ale potierame. Je to náskok, ktorý máme pred ostatnými krajinami. Je to dané tým, že vzdelanie špecialistu schopného samostatného myslenia a za vlastné peniaze si nakúpiť zariadenie, je predsa taký náklad, ktorý si môže dovoliť málokto a dokonca ani nie najvyspelejšie krajiny Európskej únie nedocielili také percento ako my. Čiže, my sme si z toho mali urobiť výhodu. Nechápeme, prečo sme sa dostali do úlohy nežiaduceho dieťaťa teda nejakého zdravotníckeho programu. Ja nechcem byť konfrontačný. Otázka je takáto : Prečo ste sa tak rozhodli a podnet, či by nebola vláda SR ochotná prehodnotiť prístup k sieti špecialistov, brať ich ako výhodu slovenského systému zdravotníctva a začať odznova zapodievať sa našim podielom na prácach, ktorý je v našom zdravotníctve. My budeme ústretoví, ale nie za dnešných podmienok.

Predseda vlády SR R. Fico : Ja rešpektujem absolútne prácu lekárov a dobre viete, že som nikdy nemal žiadne vyjadrenia, ktoré by mali nejaký efekt dešpektu alebo znevažovania. Náš pohľad na zdravotníctvo je určovaný tým, že zásahy, ktoré boli urobené za predchádzajúcej vlády sú pre naše ponímanie sveta neakceptovateľné. Jednoducho pre nás je neakceptovateľné, aby všetko, čo bolo schopné tvoriť zisk, bolo vytrhnuté zo systému a keď si tie zložky pozrieme, tak to vieme veľmi rýchlo zosumarizovať. Kto dnes je dobre na tom ekonomicky ? Možno že je to relatívny pojem, ale to znamená, že normálne žije a vytvára určité hodnoty. Výrobcovia liekov fantasticky, predajcovia liekov fantasticky, lekárne idú, súkromní lekári idú, rýchla zdravotná pomoc... Laboratóriá, ktoré boli vyčlenené z nemocníc, ale zostal tu jeden segment : štátne nemocnice. Tie vytvárajú samozrejme určité dlhy, a každý hovorí, že to sú tie zlé štátne nemocnice, ktoré vytvárajú dlžobu a tu je vynikajúci súkromný sektor, ktorý je najlepší na svete a niet iného riešenia. Povinnosťou vlády SR je, aby občan SR mal prístup k zdravotnej starostlivosti. Toto je moja úloha ako predsedu vlády. Samozrejme, aj na vytváranie fair podmienok pre pôsobenie v tomto segmente. Ja som zato, ale ja napríklad nebudem nikdy rešpektovať to, že súkromné zdravotné poisťovne si vytvárajú zisk z verejných zdrojov. Pán doktor nech podnikajú, nech si súkromná zdravotná poisťovňa zoberie úver, alebo nech si zoberie svoje vlastné zdroje skupina majiteľov, ktorí kontrolujú zdravotnú poisťovňu, nech si postavia zdravotnícke zariadenie a nech podnikajú a nech majú na ňom zisky, ale nemôžu mať zisky z toho, že každý mesiac dostávajú platby od ľudí a potom si niekde povedia, tak týchto 10 % je mojich... Čiže naša filozofia, umožniť každému občanovi bez ohľadu na príjmy, aby mal prístup k zdravotnej starostlivosti. Veď, buďme otvorení, chceme snáď povedať, že na Slovensku má každý rovnaký prístup k zdravotníckej starostlivosti? No určite nemá. Ten kto má viacej peňazí, ten má lepšiu zdravotnú starostlivosť ako ten kto nemá. Tak teda likvidujme tieto rozdiely medzi ľuďmi, aby aspoň ten človek, ktorý zarába 10-11 tisíc korún alebo dôchodca dostal to, čo sa naozaj sluší a patrí v európskej krajine, ktorá je v Európskej únii. My tomuto prispôsobujeme celé myslenie. Aj preto pri minimálnej sieti sme povedali, že nebudeme viesť tú vojnu, lebo my sme tam mali pôvodne 41 zdravotníckych zariadení, a všetci ostatní, ktorí tam nie sú, kričia, že prečo tam nie sú. Hoci príprava toho materiálu minimálna sieť bola robená veľmi racionálne, robili sa tzv. kruhy, dosah, atď. Ja nepoznám všetky tie kritériá. Ale nakoniec, keďže ten tlak na nás je neuveriteľný, povedali sme, že budeme garantovať štátny systém. Všetci ostatní, ktorí sú v súkromnom systéme, sú rešpektovaní, budeme ich rešpektovať, pretože vytvárajú obrovské hodnoty a významným spôsobom prispievajú k určitej kvalite zdravotníctva, ale očakávame, že sa budú vo vzťahu k zdravotným poisťovňam presadzovať predovšetkým kvalitou a poskytovanými službami. To je naše myslenie. Je samozrejme iné ako bolo myslenie pána Zajaca. Jednoducho, vtedy to bol čistý biznis, čistá privatizácia. Preto ja som za pokračovanie dialógu aj s lekármi aj so stredným zdravotným personálom. Ja napríklad oceňujem, že sa urobili určité úpravy pokiaľ ide o mzdy. Viem, že sa rieši teraz problém Zákonníka práce vo vzťahu k lekárom v súvislosti s tým rozhodnutím Európskeho súdu, ktorý stanovuje určité pravidlá hry vo vzťahu k lekárom, ale nie je to jednoduchá téma. Ak si niekto myslí, že zdravotníctvo vyrieši tak, že urobí päť reforiem a potom ujde na Kanárske ostrovy, tak je na veľkom omyle. Zdravotníctvo nie je pre nás tovar. Zdravie nie je pre nás tovar. Budeme naň vždy doplácať. Áno, vždy budeme doplácať. Len chceme doplácať efektívne. Viem, že to je trauma pre nás pre všetkých, ale treba sa k tej traume postaviť a netváriť sa, že keď predám niečo alebo keď niečo sprivatizujem tak, že všetko bude okamžite fungovať. Som za dialóg. Naozaj, verte mi, tlačím aj ministra zdravotníctva aj ďalších ľudí, musíte s tými ľuďmi hovoriť, pretože akonáhle vznikne barikáda a začínajú sa prijímať rozhodnutia, ktoré nemajú racionálny charakter.

O. Patarák, ekonomický analytik, hosť :
Je tu jeden celý veľký okruh, o ktorom ste nehovorili a to sú verejnoprávne médiá. Je to vaša obľúbená téma médiá. V akom horizonte sa podarí na Slovensku sformovať verejnoprávne médiá v logike európskych očakávaní, ktorá je postavená na troch princípoch: informovať, vzdelávať a zabávať spôsobom, ktorý neuráža ľudskú dôstojnosť ?

Predseda vlády SR R. Fico :
Informovať, vzdelávať, zabávať spôsobom, ktorý neuráža ľudskú dôstojnosť, to ako keby som čítal nejaké sci-fi, pokiaľ ide o Slovensko. Absolútne súhlasím, ale teraz vážne. Môj pohľad na médiá poznáte, nebudem zbytočne opakovať, nech nedráždim prítomných novinárov. Zotrvávam na postoji, že je tu obrovský nárast neobjektívnych a nepravdivých informácií, ktoré sa objavujú nie iba na adresu vlády, ale vôbec v spoločnosti ako takej. Je tu obrovská miera neprofesionality mnohých ľudí, ktorí pracujú v tejto oblasti tak ako je mnoho neprofesionality aj v politike. Ja to uznávam, ale pokiaľ ide o médiá, tie dokážu narobiť v tomto duchu obrovské škody. Aké sú predstavy, veľmi stručne. Áno, v hre je aj myšlienka vytvorenia jednej inštitúcie, v ktorej bude spoločne Slovenská televízia, Slovenský rozhlas aj Tlačová agentúra SR. Pripravujeme sa na definitívne rozhodnutie o tom, či sa do toho pôjde, alebo nepôjde. Hovorím o verejnoprávnych médiách. Pokiaľ ide o stanovenie rámca správania sa pre všetky médiá, sme vo finálnom štádiu prípravy tlačového zákona, ktorý stanoví pravidlá hry, ako je napríklad právo na odpoveď, prípadne ďalšie inštitúty, ktoré sú typické pre celú Európu. Ale nesmie sa stať, že v stredu vyjde informácia, ktorá je absolútnym klamstvom, od stredy do pondelka, do utorka vypisujete, posielate stanoviská všetkých, ktorí potvrdzujú, že klamali v novinách, tie jednoducho nič neuverejnia, lebo neexistuje žiadna sankcia, neexistuje žiadna povinnosť, neexistuje nič. Tlačový zákon bude mať európsky rozmer, a potvrdí aj to, že absolútne rešpektujeme pluralitu. Dokonca musíme rešpektovať aj to, že súčasťou nášho mediálneho priestoru je veľmi agresívny až nepríjemný bulvár, ktorý takisto patrí na politickú scénu a s tým nič neurobíme. Pokiaľ ide o tie tri piliere - informovať, vzdelávať a najmä zabávať spôsobom, ktorý neuráža ľudskú dôstojnosť, chcel by som len požiadať médiá, keď už o nič iné, aby skutočne predstavovali tých ľudí, ktorí sú ozajstnými celebritami. Nič iné netreba. Pretože nemôže byť vzorom pre mladého človeka niekto, o kom je zrejmé, akým amorálnym spôsobom žije, pretože sa stále objavuje v nejakých reláciách. Vzorom by mal byť predsa niekto, kto niečo v živote dosiahol svojím vzdelaním a svojou prácou. Ja by som večer od takej 8.00 do 8.15 chcel vidieť nejaký dobrý medailón o nejakom lekárovi, o učiteľovi, o vedcovi, o podnikateľovi, o niekom, po kom niečo dobré ostáva. Avšak v tom prime-time zväčša vidíme prostitútky, vidíme zlodejov, vidíme tam niekedy sociálny odpad, ktorý má zabávať celú republiku, a to má byť to, čo určuje v tom hlavnom vysielacom čase kvalitu života na Slovensku. Potom sa nečudujme, aký je vzťah ľudí k autoritám. Ja som povedal ten príklad s rektorom a s dekanom, to je neakceptovateľná situácia. Keby som to ja urobil v roku 1983 alebo 1984 na fakulte, tak možno by ma aj z tej školy vyhodili, keby som neprejavil elementárnu úctu k pedagógovi. Takže, môžeme len tlačiť na médiá, aby, ak už chcú zarábať na tom vulgarizme, na tých nezmysloch, ktoré sa vysielajú, tak aby popritom dávali priestor aj tomu, čo ste vy povedali, aby aj informovali, vzdelávali a niekedy dali aj to, čo možno nie je až také zábavné, že sa chytáte za brucho, ale poviete si, áno som hrdý na tohoto človeka, konečne o ňom niečo viem. Čo vedia Slováci o dobrých Slovákoch ? No nevedia nič. Lebo o tých ľuďoch, ktorí na Slovensku niečo dosiahli prakticky nikto nič nevie, pokiaľ sa sami nepresadíte, pokiaľ s tými médiami sami nepracujete, tak o vás nikto nič nevie...

Toľko klamstiev a podvodov, čo slovenské médiá naprodukovali za posledný rok a štyri mesiace na adresu tejto vlády, myslím si, že vytvorili svetový rekord. A budeme vždy o tom hovoriť veľmi otvorene. Budeme znášať aj kritiku. Ak urobíme chybu, a robíme aj chyby, a médiá nás za to budú pérovať, som pripravení stiahnuť uši a byť niekde v kúte ticho, lebo urobili sme chybu a budem to rešpektovať. Ale ak si niekto vymýšľa, tak ako si vymýšľa, aj za cenu, že to vyvoláva možno rôzne reakcie, budem o tom veľmi otvorene hovoriť.

J. Tóth, bývalý podpredseda vlády a minister financií :
Nepočuť napríklad o vzťahu občanov k tejto republike, ktorý treba zlepšiť a potom je tu otázka ako riešiť dnešné problémy. Nezávidím pánovi premiérovi a jeho vláde problémy, ktoré jej ostali z predchádzajúcich období v zdravotníctve a v školstve. K tomu školstvu, doplnil by som to, čo načal pán Hatina. Problém stredného odborného školstva nie je len otázka pre podnikateľov, ale treba vnímať financovanie.

Dnes ani tie nadnárodné spoločnosti, ktoré prišli na Slovensko, nemajú dosť kvalifikovaných pracovníkov. My nevychovávame technikov, sústružníkov, zváračov, a iné profesie, ale vychovávame kaderníkov, čašníkov a podobne, ktoré nemajú doma zamestnanie. A je to otázka peňazí ...Veď predsa výchova sústružníka je drahšia ako výchova kaderníka. Čiže, keď rozdeľujeme tie prostriedky rovnako, tak prečo by niekto išiel robiť niečo iné kaderníka, išiel za sústružníka , kde sú horšie podmienky, lebo nie je dosť peňazí. A toto isté sa deje aj vo vysokom školstve. Vo vysokom školstve technické odbory sú deficitné, ale máme iné odbory, ktoré, žiaľbohu, potom stretávame v iných odboroch a tiež na nekvalifikovaných miestach. My ako spoločnosť za to, aby ten človek sa dostal k vzdelaniu, draho platíme. A potom tento drahý tovar nejakým spôsobom stratíme. Takže, bolo by dobré, keby ministerstvo školstva prebralo povedzme aspoň anglický model príspevkov pre študentov ...

Zdravotníctvo dnes je čierna diera. Pred ôsmimi rokmi, že sme naň dávali za štát 40 mld. korún. Dnes je to 110 mld. a stále je to málo, a ja som o tom presvedčený, pán premiér, keď dáte 5 %, tak bude tam o 15 mld. viac, a bude to opäť málo. Len tie peniaze nám zlepšia zdravotníctvo. Aby ten lekár, ktorý lepšie lieči, ktorý má väčšie výkony dostal viac, tak ako ten robotník pri tom sústruhu, ak má špatný výrobok, tak ho nemá zaplatený. A myslím, že v našom zdravotníctve je jedinečná špecialita. Lekár bez toho, aby odviedol akýkoľvek výkon dostane peniaze. Každý mesiac rovnako. Kapitácia, ktorá sa dnes dáva lekárom prvého styku je niečo nehorázne... A pritom ten človek, ktorý je zaregistrovaný u toho lekára, nemusí tam tri roky vôbec prísť, ale na neho dostane každý mesiac peniaze. Potom sa stáva, že poobede už nenájdete lekára v ordinácii, pretože on o12. hod. končí, lebo už tam nemá nijakých ľudí. Tak bolo by dobré sa pozrieť aj cez financie na tieto úkony, ktoré sa robia v zdravotníctve. A ešte jeden taký problém hýbe Slovenskom. Nový stavebný zákon a čierne stavby, bolo by dobré sa nad tým zamyslieť...

Predseda vlády SR R. Fico :
Ďakujem za podnety. Myslím, že to boli skôr podnety ako otázky. K tej poslednej téme. Nárast porušovania zákonov je prejavom neúcty k štátu ako takému. Žiadne prísne zákony to nezmenia. Ak sa niekto domnieva, že na negatívny jav v spoločnosti môžeme reagovať iba tak, že prijmeme nejaký radikálny drakonický zákon a že to bude fungovať, tak je na veľkom omyle. Pretože, ak je čosi v spoločnosti treba riešiť, pozrime sa na príčiny takého javu... Aj na čierne stavby. Pochopiteľne, musí byť prísny zákon, ktorý stanoví, že ak niekto postaví čiernu stavbu, tak nie je možná žiadna jej legalizácia. Povedzme, malo by ísť o odstránenie takej stavby na náklady stavebníka a plus ešte nejaká veľká pokuta. Prečo však vzniká taký veľký počet tých čiernych stavieb ? No, pretože ich "investori" vedia, že existujú rôzne cestičky ako si tú legalizáciu stavby vybaviť, že ich to bude stáť nejakú smiešnu pokutu, ale že si v podstate postavia budovu bez toho, aby mali stavebné povolenie, často na pozemkoch, kde to nemôže byť. Vychádzajú z toho, že cez korupciu si tieto veci dajú do poriadku. Čiže, problém je opäť vo vzťahu ľudí k právnemu štátu, k autoritám. Inak ďakujem za tie podnety, pokiaľ ide o školstvo a zdravotníctvo. V tom školstve vás naozaj prosím, teraz sa obraciam na oficiálne zamestnávateľské zväzy, aby ste boli nápomocní vláde SR so zadefinovaním konkrétnych vecí ako prepojiť zamestnávateľské spoločnosti so stredným odborným učňovským školstvom. Toto je pre nás dôležitá téma. Dokonca si myslím, že ak by bol projekt, ktorý by preukazoval životaschopnosť, tak sme pripravení do toho vstúpiť aj finančne. Vieme, aká je kvalita vzdelávania, vieme, ako sa správajú títo mladí ľudia, že čo vlastne z nich je. Skončí učňovku a potom robí niečo iné, a vy ste povedali perfektné príklady...

L. Koudelka, generálny riaditeľ, SVIK, s.r.o., Svidník :
(...) My vieme dobre, že v našich fabrikách plná kvalifikovaná sila je už dnes výnimkou. Pretože učilišťa nepracujú, nefungujú, to tu odznelo. Môj postreh, ktorý je zo života : všetky priemyselné parky majú nedostatok pracovníkov, montážnikov a podobne. Najschodnejšie riešenie v súčasnosti vidím v tom, že je treba si pozvať učňov z iných krajín, to znamená učňov z Ukrajiny, kde chceme otvoriť trh pre ďalšie obdobie. Pred desiatimi rokmi chýbalo mi 100 ľudí, tak som zobral z Ukrajiny 100 šičiek a potom sa všetci začali diviť, prečo tomu je tak. Moji ľudia sa naspäť vrátili do fabriky po desiatich rokoch (...).

(...) Ja dnes odovzdám ústrediu úradu práce návrh, ako si pripraviť a potom získať mladú kvalitnú pracovnú silu z Ukrajiny.

L. Štibrányi, STÚ, Bratislava (hosť) : (...) Keďže som 30 rokov pedagógom, tak ma zaujali reči o nejakých tisícoch kilogramov šedej kôry mozgovej a srdciach. Každý pedagóg pracuje na obidvoch veciach. Ten, čo nerobí na srdciach, je slabý pedagóg. Učím chémiu, som technik a mám 2 návrhy. Jeden návrh je, aby vláda v zmysle programového vyhlásenia, v ktorom hovorí, že daňovými nástrojmi bude podporovať školstvo umožnila 2 % daní dať podnikateľským subjektom školám tak, aby sa vytvorila priama väzba a potom by tie podnikateľské subjekty tie dane dali tam, kde potrebujú vytvoriť tlak a vychovávať študentov, ktorých potrebujú, či na stredných školách alebo na vysokých, to je návrh, ktorý je už v legislatívnej podobe pripravený a ak dostane podporu vlády, môže ísť do parlamentu. A druhý návrh je, som v rade, ktorá sa zaoberá médiami. A takisto cítim ten nedostatok, ktorý je v tej vulgarizácii. My sme tí, ktorí dávame potom pokuty. Nech sa pripraví jedna relácia, ktorá by bola venovaná význačným osobnostiam súčasnosti a minulosti, aby sa vo verejnoprávnych médiách v prime-time hovorilo o tých ľuďoch a boli príkladom pre mladých, lebo to nám chýba, a to je to, čo je tu dôležité.

(Krátené, neprešlo jazykovou úpravou.)