1. Ako vnímate úplatkárstvo a korupciu v našej spoločnosti?

2. Pokiaľ by ste mali príležitosť, čo by ste presadili v daňovej sfére?

3. Jedným z najväčších problémov slovenskej ekonomiky je vysoká miera nezamestnanosti. Javí sa ako neriešiteľná. Je to tak alebo máte predstavu o tom, ako zvýšiť zamestnanosť v SR?

4. Ktoré zákony a vyhlášky, resp. povinnosti zo zákona považujete vo vašej sfére podnikania za prekonané alebo obmedzujúce rozvoj?

5. Aké sú plusy a mínusy doterajšej vládnej koalície?

Jaroslav Šumný, riaditeľ Národného úradu práce

1. Žiaľ, ako každodennú súčasť života mnohých občanov Slovenska. Osvojil sa totiž taký model vývoja spoločnosti, ktorý je založený na nerešpektovaní noriem správania sa, pohŕdania zákonmi a princípmi právneho štátu vôbec. Navyše štát stráca v tejto situácii schopnosť ovplyvňovať proces ekonomického rozvoja a ponecháva veľký priestor neformálnej ekonomike, ktorá vytvára vlastné mocenské štruktúry.

2. Motiváciu podnikateľskej sféry tvoriť dlhodobé pracovné príležitosti s dvoma cieľmi:
udržať efektívnu zamestnanosť a odstrániť disproporcie medzi politikou zamestnanosti a sociálnou politikou

3. Nepovažujem ukazovateľ miery nezamestnanosti ako určujúci na pomenovanie problémov slovenskej ekonomiky. Zabezpečiť zamestnanosť porovnateľnú s vyspelými krajinami EÚ je v podmienkach "budovania" trhového hospodárstva na Slovensku ilúziou, prípadne nezmyslom. Riešenie vidím v stanovení a dodržiavaní transparentných pravidiel medzi výrobným, kapitálovým a pracovným trhom. Pokiaľ ide o pracovný trh, oveľa viac ako miera nezamestnanosti ma znepokojuje štruktúra evidovaných nezamestnaných. Z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných, za posledné obdobie približne 500-tisíc osôb ročne, je 170- až 220-tisíc spoluobčanov, ktorí spĺňajú charakteristiku nekvalifikovanej pracovnej sily, pracovnej sily, ktorá nikdy nepracovala, čiže je dlhodobo nezamestnaná.
Z pohľadu služieb zamestnanosti, kde momentálne pôsobím, pracujem na predstavách - nástrojoch, ktoré môžu zvýšiť zamestnanosť. Verím, že to bude zaujímať aj víťazov volieb.

4. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že právne úpravy na Slovensku sú často navzájom odporujúce a problematika nie je v rôznych zákonoch upravená dôsledne. Preto je v praxi málo efektívna, až neaplikovateľná. Napríklad v oblastiach ako sú: zamestnanosť - regionálny rozvoj - investičné stimuly - štátna pomoc. Príkladov by sa dalo uviesť oveľa viac.

5. Veľa sa v tejto krajine zmenilo, ale ľudia ostávajú rovnakí. Ibaže teraz vieme lepšie, kto je kto. Kto je slušný, bol slušný vždy, kto bol verný, je verný aj teraz. Kto sa točí s vetrom, točil sa aj predtým. Kto si myslí, že teraz prišla jeho chvíľa, myslel vždy na seba. Politikov na Slovensku neprerobíme, iba sa nám vyfarbili.
Hospodársky denník, 2. augusta 2002

Ľuboš Fussek, riaditeľ, Baumit, s. r. o., Bratislava

1. Korupcia a klientelizmus sú javy, ktoré sa týkajú každého občana. Rozhodne si však nemyslím, že by to bol iba problém posledných pár rokov. Korupcia je, žiaľ, u nás hlboko zakorenená a je to jav dlhodobý. Vzniká vždy tam, kde je na jednej strane nedostatok a na druhej strane príležitosť. Z toho je podľa mňa potrebné vychádzať aj pri hľadaní vhodných opatrení na jej potlačenie. Nechcem tu teraz poukazovať na niekoho zodpovedného, ale našej spoločnosti sa zatiaľ nepodarilo s týmto fenoménom vyrovnať. Výsledkom je nedôvera, ktorá prerastá až do apatie a spomínané javy sa tak stávajú akoby tolerovanými. Ak má byť nejaký program v tomto smere úspešný, je v prvom rade potrebné, aby mu ľudia dôverovali. Aby verili ľuďom, ktorí ho pripravili. A to je možné dosiahnuť jedine úprimným a čestným správaním. Takým, pri ktorom sa ani tzv. veľké kauzy neututlajú, ale vinníci budú pomenovaní. Jedine tak je možné v ľuďoch vzbudiť dôveru a pritiahnuť ich v boji proti korupcii na svoju stranu. Na prvom mieste musí byť prevencia. Prevencia inteligentná, systematická a cielená. Taká, ktorou sa nám podarí zmeniť negativistické myslenie, že korupcia je niečo, čo sa nedá odstrániť. Naopak, vyvolať v ľuďoch pocit, že korupcia je niečo, čo tu spoločne nechceme, aby aj od nich bol cítiť tlak na jej potlačenie. To považujem za dôležité. Zmeniť myslenie ľudí.

2. Každý štát vyberá dane. Necítim sa byť fundovaným odborníkom na hodnotenie nášho daňového systému. Ako občan by som, samozrejme, privítal, keby moje daňové zaťaženie bolo čo najnižšie. Na druhej strane však očakávam spoľahlivo fungujúce zdravotníctvo, školstvo a políciu. Na to sú však potrebné naše dane. V súčasnosti je podľa mňa hlavným problémom ani nie tak výška daní, ako hospodárenie s nimi. Je nanajvýš dôležité urýchliť reformy, o ktorých sa doteraz iba nahlas rozpráva. Bez toho to nepôjde. Keby som mal skutočne tú príležitosť, v prvom rade by som sa snažil zefektívniť zaobchádzanie so získanými prostriedkami. Tak, ako sa zodpovedný občan snaží v maximálnej miere zefektívniť svoje výdavky, musia si aj kompetentní štátni úradníci osvojiť základné pravidlá moderného hospodárenia. V prvom rade je potrebné dosiahnuť efektívnejšie prerozdeľovanie daní, rozumnejšie vynakladanie štátnych peňazí, financovať kvalitné a pripravené projekty, inými slovami znížiť celkové výdavky štátu. Potom je, samozrejme, možné a potrebné pristúpiť k takým populárnym opatreniam, ako je zníženie daní.

3. Nepoviem asi žiadnu novú pravdu, ale znížiť nezamestnanosť môžeme jedine vytvorením nových pracovných príležitostí. Zámerne nehovorím pracovných miest, ale príležitostí. Aj v tomto smere treba trochu pozmeniť myslenie ľudí. Neponúkať im iba hotové, pripravené veci, v tomto prípade pracovné miesta, ale ponúknuť im najmä príležitosť. Práca je dnes na celom svete veľmi vážená a cenená. Bolo by preto iluzórne si myslieť, že práve nám niekto iba tak daruje pár tisíc nových pracovných miest. Úlohou vlády je preto vytvárať optimálne podmienky na vznik nových pracovných príležitostí. To je možné dosiahnuť aj znížením spomínaného daňového zaťaženia, podporou životaschopných a dobre pripravených projektov alebo vhodnými motivačnými opatreniami. Mnohým ľuďom u nás, žiaľ, chýba vzťah k práci, nevedia si ju dostatočne vážiť. Ak sa chceme v dnešnom svete presadiť, musíme pracovať tak, aby o naše výrobky a služby bol záujem. Pridávať k práci našu odbornosť, rozum, šikovnosť a kreativitu a naučiť sa aj správne riskovať. Bez toho to dnes nejde.

4. Je to predovšetkým toľko diskutovaná otázka odvodu DPH aj za výkony, ktoré kupujúci nezaplatil. Vymožiteľnosť pohľadávok je pritom veľmi nízka a, žiaľ, niektoré subjekty tento stav doslova zneužívajú. Rezervy vidím aj v systéme verejného obstarávania, v jeho čistote a transparentnosti.

5. Vážim si prácu každého jednotlivca, ktorý svojím konaním posúva našu spoločnosť vpred. Mám pocit, akoby sme niekedy všetci mali priveľké požiadavky a od vlády čakali, že nás šibnutím prútika dostane na úroveň tých najlepších. Rast životnej úrovne je však proces dlhodobý a veľmi zložitý. Nezávisí iba od zloženia vlády, je to záležitosť nás všetkých. To by sme si mali uvedomiť predtým, ako vôbec začneme vládu hodnotiť. Za plusy súčasnej vládnej garnitúry jednoznačne považujem zlepšenie zahraničnej akceptácie našej krajiny. Vláda aj napriek svojej širokospektrálnosti dokázala uskutočniť viaceré dôležité opatrenia, týkajúce sa napríklad bankového sektora. Nenašla však dostatok podpory a vôle na uskutočnenie zásadných reforiem, ktoré Slovensko nevyhnutne potrebuje, myslím tým najmä systémových reforiem v zdravotníctve a sociálnej oblasti. Príliš veľa času sa premrhalo neplodnou diskusiou, mnohé predsavzatia sa nenaplnili. Od novej vlády v prvom rade očakávam, že kontinuálne nadviaže na všetko pozitívne, čo sa tu za uplynulé obdobie vykonalo. Dúfam, že sa nebudeme zbytočne vracať späť, že nová vláda nezavrhne základné smerovanie a nebudeme tak opäť začínať od bodu nula. Kontinuita v začatej práci je tým najlepším liekom proti stagnácii.
Hospodársky denník, 1. augusta 2002

Ivan Štefanec, generálny riaditeľ, Coca-Cola Beverages Slovakia a prezident Podnikateľskej aliancie

1. Úplatkárstvo a korupcia sú prejavom úrovne transparentnosti našej spoločnosti a, samozrejme, tiež prejavom úrovne slušnosti občanov. Rozhodne je u nás v tejto oblasti veľký priestor na zlepšenie, na druhej strane štatistiky hovoria o pozitívnom trende poklesu týchto neduhov. Tento trend vidím ako priamy dôsledok zvyšujúceho sa podielu súkromného vlastníctva na tvorbe HDP, ale aj výsledok mnohých protikorupčných aktivít. Tam, kde je viac adresnosti, jednoznačnosti vo výklade zákonov a jednoznačnosti vo vlastníctve, tam ubúda priestor pre úplatky a korupciu. Riešenie je, samozrejme, v obmedzení priestoru pre korupciu tým, že jednoznačné zákony neumožnia subjektívny výklad, zákony sa budú ctiť a nebudú existovať korupčné príležitosti vo forme prideľovania licencií či rozdeľovania prostriedkov z rôznych fondov. Verím, že k obmedzeniu korupcie výrazne pomôže aj presadzovanie a dodržiavanie neformálnych pravidiel v spoločnosti, ktorého primárnymi nositeľmi sú práve podnikatelia.

2. Myslím, že v daňovej oblasti máme zákony založené na správnych princípoch, ale čo by sa malo zlepšiť, je práve ich jednoznačnosť s cieľom, aby si rôzne subjekty nevykladali zákony a vykonávacie predpisy po svojom. Priestor na riešenie vidím tiež v harmonizácii započítateľných položiek do daňového základu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Veľmi pozitívne hodnotím trend postupného znižovania daní z príjmu a očakávam, že bude pokračovať, čo určite podporí rozvoj podnikania. Pri hodnotení daňového zaťaženia nesmieme však zabúdať na rôzne priame a nepriame administratívne poplatky, ktoré vo forme skrytých dodatočných daní majú tiež zásadný vplyv na rozvoj. Oblasť skrytých prekážok podnikania pokladám za nemenej dôležitú ako oblasť oficiálnej daňovej legislatívy.

3. Nezamestnanosť sa nedá riešiť žiadnymi administratívnymi opatreniami, ale len skvalitnením podnikateľského prostredia, ktoré podporí rozvoj. Sme tu opäť pri kvalitnej legislatíve, ktorá bude rešpektovaná a dodržiavaná a tiež pri neformálnych pravidlách, ktoré budú ctené. Kvalita podnikateľského prostredia tiež priamo súvisí so stabilitou legislatívy. Je zrejmé, že krajina, kde sa často menia zákony, neláka investorov a nevzbudzuje dôveru. Na zníženie nezamestnanosti potrebujeme legislatívu, zvyšujúcu flexibilitu pracovnej sily a nie jej dodatočné obmedzenia. Za nevyhnutné preto považujem komplexnú novelizáciu základného zákona pracovného práva - Zákonníka práce, ktorého tohtoročná novela smerovala k obmedzeniu flexibility pracovnej sily a je namierená tak proti zamestnávateľom, ako aj proti zamestnancom.

4. Je to predovšetkým už spomínaný Zákonník práce, ktorý obmedzuje flexibilitu pracovnej sily (napríklad najmenším počtom hodín práce nadčas zo všetkých európskych krajín), čo diskriminuje zamestnávateľa tým, že ho stavia do pozície prezumpcie viny v prípadných sporoch so zamestnancami. Ďalej je to nová environmentálna legislatíva - zákon o odpadoch a zákon o obaloch, vytvárajúca na Slovensku svetový unikát vo forme tzv. Recyklačného fondu, do ktorého majú podnikatelia prispievať, ale ktorého ciele neexistujú. Je to klasický prípad vytvorenia korupčného priestoru využitia naakumulovaných prostriedkov, ktoré sú až 5-násobne vyššie než v susednej Českej republike. Ďalšou anomáliou s výrazne negatívnym zásahom do podnikateľského prostredia je tiež povinné zálohovanie nevratných obalov, čo neexistuje v žiadnej z okolitých krajín. Vyplýva z toho reálna hrozba, že na Slovensko budú takto prúdiť odpady z okolitých krajín a staneme sa smetiskom strednej Európy. Táto legislatíva je namierená nielen proti domácemu podnikateľskému prostrediu, ale aj proti nášmu životnému prostrediu.

5. Najvýraznejším výsledkom súčasnej vládnej koalície je naštartovanie reforiem a predovšetkým tempo integračných aktivít, ktorým sme dobehli susedov ašpirujúcich na členstvo v EÚ. Osobitne si vážim aj všetku prácu, ktorá nás priviedla tak blízko k NATO. Za úspechy považujem tiež konsolidáciu verejných financií a bankového sektora, výsledky v menovej oblasti a privatizačný proces. Oceňujem tiež zmenu komunikácie s verejnosťou spolu s modernizáciou príslušných prostriedkov.
Za mínusy považujem stav a fungovanie zdravotníctva a súdnictva, časté zmeny legislatívy a absenciu dopadových analýz pri harmonizačnom legislatívnom procese. Pociťujem potrebu dlhodobého nasmerovania krajiny vo forme vízie a spoločných hodnôt, čo však, samozrejme, nie je úloha len pre vládu, ale aj pre podnikateľov i širokú verejnosť.
Hospodársky denník, 17. júla 2002

Vincent Pillár, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenské elektrárne, a. s.

1. Je naozaj smutné, že aféry o korupcii a úplatkárstve neschádzajú z titulných strán denníkov už dlhé roky, čo je svedectvom, že napriek vyhláseniam a nesporne i snahám politických garnitúr, sa tento problém v štáte nedarí riešiť. Je samozrejmé, že je to tiež otázka správnych zákonov a postupov a organizácie na všetkých úrovniach spoločnosti a v neposlednom rade otázka morálky v spoločnosti. Chápem, že je ťažké s týmto "drakom" bojovať, ale na druhej strane musíme si priznať, že problém začína tiež tam, kde vznikne myšlienka dať úplatok či korumpovať, teda v priestore, keď pre niekoho vzniká problém niečo vybaviť, či niečo dosiahnuť a siaha po takýchto metódach. Na to, aby podmienky na takéto postupy nevznikali, je potrebné vytvoriť jednoznačnejšie zákony, vyhlášky a predpisy. Je známe právnické príslovie: že paragraf je preto potočený, aby ho bolo možné rôzne vykladať. Neraz sa stretávame v praxi, že ustanovenia zákona či vyhlášky príslušného rezortu si rôzni ľudia - i právnici - vykladajú rôzne a neraz sa zodpovedný človek nemôže spoľahnúť ani na posudok významných právnych kancelárií. Sme svedkami, že často hneď po prijatí zákona v Národnej rade SR už znejú polemiky o jeho právnej spoľahlivosti či neústavnosti. Je zrejmé, že táto oblasť je pre Slovensko ešte stále jeden z najzložitejších problémov, s ktorými sa bude ešte dlho boriť. Ďalším zdrojom tohto neduhu je nedoriešené financovanie politických strán transparentným spôsobom.

2. Táto oblasť života je naozaj na obsiahlejšiu diskusiu. Prikláňam sa k názorom, že pokiaľ chce výkonná moc podporiť podnikanie, povedzme daňovými prázdninami či iným daňovým opatrením, mala by mať rovnaký meter pre všetky subjekty, teda nielen pre zahraničných, ale i slovenských investorov. Tieto opatrenia by mali smerovať tiež k procesom, ktoré okrem nových výrobných odvetví či zabezpečenia zamestnanosti umožnia i rozvoj spoločnosti s dosahom na zlepšenie produktivity práce či vývozu produktu a podobne. Určite by som sa v tejto oblasti pokúsil urobiť zásadnejšie kroky. Tiež súhlasím s názormi, že menšie dane ako cestná daň či daň z darov sú administratívnou záťažou a nielenže neprinášajú veľké daňové príjmy, ale tiež administratívne zaťažujú tak darujúceho, ako aj obdarovaných či daňové úrady. Daňové predpisy by mali riešiť proporcionalitu medzi príjmami štátu a podporou podnikania.

3. Nezamestnanosť považujem za najväčší problém slovenskej ekonomiky. Pritom je potrebné otvorene povedať, že jej vyčítanie je tiež nepresné, najmä v spojení so skutočnosťou, že máme celý rad zamestnaných nezamestnaných na rôznych neevidovaných čiernych prácach, najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve, v rôznych súkromných sférach služieb a podobne. Jej neodhalenie či dokonca tolerovanie spôsobuje nemalé škody štátu. Toto však musia vziať do rúk miestne úrady. Práve v obciach a mestách je legálnej práce dosť. Veď pozrime sa, ako vyzerá hlavné mesto, ostatné mestá a dediny. Všetko chátra tam, kde nie je definované súkromné vlastníctvo. Myslím si, že riešenie je, len je potrebné sústrediť naň podstatné úsilie všetkých zainteresovaných orgánov spoločnosti. Musíme si uvedomiť, že podstata problému je v nízkom rozvoji infraštruktúry a regiónov. Ak sa pozrieme na východné i stredné Slovensko, je zrejmé, že doterajšie vládne garnitúry o zlepšení podmienok rozvoja v týchto oblastiach viac hovorili, ako urobili. Takú veľkú nezamestnanosť naozaj vzdelaných, šikovných a pracovitých ľudí si nemôže dovoliť ani oveľa prosperujúcejšia spoločnosť ako naša. Považujem to za neschopnosť moci tak na najvyššej, ako aj regionálnej úrovni. Žiada sa, aby sa riešeniu tejto otázky podriadili nielen rozvojové programy s rôznou podporou, ale mali by sem smerovať ráznejšie opatrenia tak na úrovni vlády, ako aj ostatných orgánov štátu. Malo by to byť sústredené úsilie všetkých, veď Slovensko nie je len Bratislava.

4. Niektoré som už spomenul. V našom prípade však musím osobitne pripomenúť prekonaný zákon o energetike aj s prihliadnutím na otváranie sa trhu. Považujem za dôležité precízne pripraviť nový zákon, ktorý zváži všetky plusy i mínusy Slovenskej republiky a jej podnikateľských subjektov v tejto oblasti. Nepovažujem za správne unáhlené rozhodnutia, ktoré môžu napáchať veľa škody. O novom zákone sa diskutuje, odborníci pripravili podstatné znenie, avšak v mnohom narazili na neochotu a nepochopenie úradníkov. Predpokladám, že po nejakom čase sa tento proces znovu obnoví a dúfam, že v diskusiách sa bude pokračovať v odbornom duchu. Tiež si nemôžem nevšimnúť pripravovanú vyhlášku na otvorenie trhu s elektrickou energiou už od augusta tohto roka. Niektoré ustanovenia návrhu vyhlášky sú priamym zásahom proti našej akciovej spoločnosti a v prípade schválenia budú mať na jej ekonomiku nedozerný vplyv. Verím, že ministerstvo skôr, ako by podľahlo tlaku na hraniciach prestupujúcich "dravcov" v obchodovaní s elektrickou energiou sa zamyslí aj nad tým, že dlhy za investície do energetiky sú hlavne štátne a štát by mal spraviť všetko preto, aby boli splatené! Nepoznám lepší spôsob splácania, ako vyrábať a svoj výrobok predávať.

5. Verím, že každý občan vidí výsledky, ktoré koalícia dosiahla v oblasti medzinárodných vzťahov a akceptácie Slovenskej republiky v zahraničí. To nesporne nemôže nik koalícii odoprieť. Slovensko je v zahraničí uznávané ako krajina, ktorá v začleňovaní sa do medzinárodných štruktúr v posledných rokoch pokročila najviac. Považujem to za úspech a pozitívny prínos tejto koalície pre Slovensko. Nedá sa tiež nevidieť veľa ďalších výsledkov, osobitne v oblasti získavania zahraničných investorov do slovenskej ekonomiky a finančníctva. Úspešne bolo zavŕšené rokovanie o viacerých kapitolách podmieňujúcich vstup do Európskej únie. Pritom však musím pripomenúť - myslím si, že v časti o energetike mohli vyjednávači dohodnúť lepšie podmienky aj v súvislosti s jadrovou energetikou a podobne. Bolo na škodu, že odborníci zo Slovenských elektrární neboli prizývaní na rokovania. Pokiaľ ide o mínusy, hlavne posledné spomínané konštatovanie by som zaradil do tejto kategórie.
Hospodársky denník, 18. júla 2002

Ján Fülöp, riaditeľ, VDI Nitra

1. Je to nesmierne zložitý problém nedokonale fungujúcej a prebujnenej administratívy. Zložitosť problému je v tom, že roky neriešené problémy podporené veľmi zložitými zákonnými postupmi brzdia vývoj špičkových, rýchlo sa rozvíjajúcich subjektov, ktoré majú snahu a potrebu rýchlo postupovať. A tu začína ich nekonečná, normálne neprekonateľná cesta, ktorú však musia akosi prejsť. Ich protipól, subjekty, majúce také alebo onaké problémy, sa snažia v neprekonateľnej, mnohokrát nič neriešiacej džungli predpisov hľadať cestu najmenšieho odporu vo svoj prospech. A keď k tomu pristúpi činnosť úradného "šimľa", jeho potreba zviditeľnenia, dôležitosti a hlavne ziskuchtivosti vytvára živnú pôdu na úplatkárstvo, mnohokrát na korupciu v našej spoločnosti. Považujem úplatkárstvo a korupciu za absolútne nežiaduci a nezdravý jav civilizovanej spoločnosti a boj proti tejto pliage za jeden z prioritných pre spoločnosť, ktorá má tie najvyššie ciele. Na to je potrebné vytvoriť legislatívno-právne podmienky zo strany štátu a etické zo strany podnikateľov. Vo svete sa vyžaduje kvalita, dochvíľnosť a čestnosť.

2. V daňovej sfére by som v prvom rade presadil diferenciáciu podľa potreby národného hospodárstva. Je vysoký deficit zahraničného obchodu? Zvýhodním na daniach exportérov percentuálne podľa nárastu vývozu. Je zvýšená potreba investícií? Zvýhodním investorov, nielen zahraničných ,ale aj domácich. Teda, hľadal by som stimulačné faktory výhodné pre rozvoj národného hospodárstva.
Veľmi tvrdo a veľmi rýchlo by som postihoval neplatičov daní. Na celom svete je to bežné, u nás sa to nenosí. Hovoríme o korupcii a úplatkárstve. Ako si môžeme vysvetliť, že mnohé firmy roky neplatia dane a nie sú zrušené, pritom ich majitelia patria medzi "elitu" a život ide ďalej.

3. Vytváranie malých a stredných podnikov, daňová alebo iná stimulácia drobných podnikov, zjednodušenie legislatívy a tým vytvorenie vhodnej podnikateľskej klímy pri zakladaní nových podnikov. Teda znovu hľadanie stimulačných faktorov na jednej strane, ale na strane druhej sprísnenie podmienok sociálnej podpory, teda prinútiť nezamestnaného hľadať si prácu.

4. Nemám problémy s prijatými zákonmi. V našej firme sa vždy všetko rieši zákonnou formou. Pochopiteľne, že nie je normálne, aby sa zákony prijímali populistickou formou predvolebnej agitácie a potom "normalizované" rôznymi vyhláškami a doplnkami. Páni, ktorí sa dali zvoliť našimi všetkému veriacimi voličmi, by si svoje postavenie mali vážiť. Majú na to vytvorené aj finančné podmienky, poradcov a myslím si, že ani čas im nechýba. Chýba im však úcta k voličovi, úcta k jednoduchému človeku. Keď si túto svoju povinnosť a česť byť oprávnený navrhovať a prijímať zákony uvedomia, naša spoločnosť dozreje. Netreba byť vševedom, veď už všetko je dávno vymyslené, len to treba správne uplatniť v našej každodennej realite.

5. Táto vláda dosiahla absolútne pozitívne výsledky v zahraničnej politike, prezentácii Slovenska vo svete a v tom, že sme sa zaradili znovu tam, kde sme vždy patrili - do civilizovanej Európy, do civilizovaného sveta. Nie je však dobré, že vymožiteľnosť práva je na takej nízkej úrovni, ako je. To, že si skoro každý robí, čo chce, že polícia vypátra, usvedčí podnikateľa, vraha a súd ho oslobodí, je svedectvom neschopnosti vládnucej garnitúry uplatniť zákon. Občan musí mať garancie, nielen sociálne, ale aj právne istoty. To je základ fungujúcej civilizácie.
Hospodársky denník, 16. júla 2002

John H. Goodish, prezident spoločnosti U. S. Steel Košice

1. Úplatkárstvo a korupcia sú zlými aspektmi z hľadiska morálky a etiky. Sú to dva najdeštruktívnejšie vplyvy v spoločnosti nielen na Slovensku, ale v hociktorej spoločnosti. Zoberme si ako príklad ľadový hokej, aj keď je jedno z mužstiev lepšie, rýchlejšie, rozumnejšie než druhé mužstvo, pokiaľ druhé mužstvo podplatilo vedenie či rozhodcov, potom sa lepšiemu mužstvu vyhrať zápas nepodarí. Rovnako je tomu v podnikaní, či už ide o pouličného obchodníka predávajúceho popcorn alebo veľkú korporáciu. Najhoršie je, že úplatkárstvo a korupcia takmer znemožňujú obyčajnému pracujúcemu zlepšiť si živobytie svojou tvrdou prácou, inteligenciou a čestnosťou. Úplatkárstvo a korupcia pomáhajú koncentrovaniu moci do niekoľkých nečestných rúk, zatiaľ čo ostatní bojujú o holú existenciu. Obyčajní občania tejto krajiny musia dať všetkým na známosť - vrátane vlády, nadriadených, spolupracovníkov, obchodných partnerov - že jednoducho už nebudú tolerovať svoje potláčanie a obmedzovanie vyplývajúce z úplatkárstva a korupcie.
2. Vyvinul by som úsilie na odhalenie "transakcií čierneho trhu", pri ktorých dochádza k úniku DPH a dane z príjmov. Tí, ktorí nepriznávajú príjmy alebo platby, spôsobujú zvýšenú záťaž všetkým ostatným.

3. Nalejme si čistého vína na túto tému: nezamestnanosť nie je problémom v regióne Bratislavy , ale vo zvyšku krajiny, a predovšetkým na východnom Slovensku je nezamestnanosť vysoká. Majú ľudia tejto krajiny veriť, že problém nezamestnanosti sa dá vyriešiť v Bratislave, ale nikde inde? A aby som bol voči vašim čitateľom otvorený, je to hanebná situácia. Slovensko má veľa toho, čo vie ponúknuť zahraničným investorom a spoločnostiam, ako je U. S. Steel. Slovenskí ľudia tvrdo pracujú, majú dobré vzdelanie a sú motivovaní. Avšak chýba infraštruktúra, podnety a orientácia. Pokiaľ vláda poskytne spoločnostiam možnosti pri investovaní do ostatných oblastí, mimo Bratislavy, vybuduje infraštruktúru, akú spoločnosti potrebujú na efektívne podnikanie a zameria svoju pozornosť na vytváranie pracovných príležitostí, potom bude možné problém nezamestnanosti vyriešiť. U. S. Steel Košice a Centrum pre ekonomický rozvoj sú úplne oddané zverejňovaniu výhod podnikania v tejto oblasti a podporujú prílev priamych zahraničných investícií, predovšetkým na východné Slovensko. Zatiaľ sa nám podarilo presvedčiť niekoľko spoločností na zriadenie svojich prevádzok na východnom Slovensku, čo v konečnom dôsledku povedie k vytvoreniu asi tisíc nových pracovných príležitostí. Každý problém má svoje riešenie. Občania Slovenska musia vyvinúť tlak na svojich politických lídrov, aby sa tieto otázky stali celoštátnou prioritou.

4. Mnohé zákony, ktoré vidíme ako záťaž pre podnikanie, zahrňujú dane a poukazujú na kritickú potrebu daňovej reformy. Napríklad menšie dane ako cestná daň a daň z darov sú administratívnou záťažou a neprinášajú veľké príjmy. Spoločnosť USSK nemôže darovať svojim zamestnancom ani menší vianočný darček bez toho, aby ich nevystavila dani z príjmu vzťahujúcu sa na hodnotu daru. Potreba oznamovania a platenia daní aj pri malých objemoch vynaložených na reklamu a reklamné predmety spôsobuje zvýšený objem administratívy pre podniky. Bolo by dobré mať určité minimum v prípade darčekov pre zamestnancov a vyšší limit na reklamné predmety. Takisto je problém s nedostatočnou informovanosťou medzi Ústredným daňovým riaditeľstvom a jednotlivými regionálnymi daňovými úradmi. Každý z úradov môže mať svoje vlastné interpretácie jednotlivých ustanovení, čo spôsobuje nedostatočnú uniformitu pri aplikovaní daňových zákonov. Okrem toho vysoké penále je prekážkou podnikania. Penále do výšky až 100 % dane je veľkou príťažou, berúc do úvahy predovšetkým nedostatočnú informovanosť a možnú nekonzistenciu interpretácií jednotlivých daňových úradov. Daňoví poplatníci môžu byť tvrdo penalizovaní za to, že zaujali pozíciu, o ktorej si oni či ich poradcovia mysleli, že je v súlade so zákonmi.

5. Súčasná koalícia odviedla dobrú prácu pri začatí komunikácií so štruktúrami EÚ a NATO po rokoch medzinárodnej izolácie. Výsledkom je, že táto vláda dala Slovensko na politickú mapu Európy. Za tejto vlády sa schválilo veľké množstvo progresívnych zákonov, čo demonštruje jasné snahy o demokratizáciu slovenskej legislatívy a o jej prispôsobovanie sa štandardom EÚ. Na denné svetlo boli takisto nanesené otázky etnických menšín. Výsledkom uvedených iniciatív bolo uzatvorených niekoľko prístupových kapitol a v médiách sa uvádza, že Slovensko takmer zázrakom dobehlo Českú republiku, Poľsko a Maďarsko v pretekoch o členstvo v EÚ. Mínusmi sú, aj keď boli viac či menej úspešné, snahy o privatizáciu veľkých podnikov, že nie vždy prebehli transparentným spôsobom. Korupcia je naďalej hlavným problémom tejto krajiny a nemyslím, že vláda urobila všetko, čo mohla alebo čo mala urobiť na vyriešenie tohto problému. Takisto vnútorné konflikty medzi jednotlivými stranami, ako aj vo vnútri strán ako takých, otriasajú imidžom a integritou koalície. Politické štruktúry koalície sa veľmi ťažko držia pohromade a môžu sa rozpadnúť pri najmenšej provokácii. Osobne si myslím, že slovenské politické strany sa príliš venujú vnútorným bojom a nedostatočne problémom krajiny a prioritným otázkam. Je to podobné ako v USA, kde republikáni a demokrati trávia viac času obviňovaním jeden druhého za problémy v krajine, než hľadaním ich riešenia. Je to v skutočnosti nedostatok politickej odvahy, disciplíny a vízie. Koniec koncov, je oveľa jednoduchšie zapliesť sa do pouličnej bitky so súperiacou politickou stranou, než sa chopiť riešenia komplexného, celoštátneho problému, ako je napríklad nezamestnanosť.
Hospodársky denník, 15. júla 2002

Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ Kappa Štúrovo, a. s.

1. Úvodom treba poznamenať, že úplatkárstvo a korupcia patria medzi nešváry ľudstva, ktoré existujú od nepamäti. Preto sa, žiaľ, nedá predpokladať, že ich je možné úplne vyhubiť. Možná a nevyhnutná je však ich eliminácia s cieľom systematicky minimalizovať ich výskyt. Je možné konštatovať, že nie je nad osobný príklad. V podnikových podmienkach rozkvitá korupcia všade tam, kde sa takto správa, prípadne toleruje tieto prejavy vedenie firmy. Analogicky to platí o celej našej spoločnosti. Ak ľudia na dennom poriadku vidia, ako sa ruvú politici, štátni funkcionári "o kosť", slabšie nátury si povedia, "keď môžu oni s väčšími platmi, tak môžeme aj my" a sme v začarovanom kruhu, ktorého výsledkom je tolerovanie týchto prejavov, považovanie ich za niečo bežné, čo sa niekedy hodnotí aj ako "šikovnosť". Tento stav má katastrofálne deštrukčné dôsledky pre spoločnosť, pričom odmietam názor, že ľudia "berú" preto, lebo majú malé platy. Vec sa má tak, že či už ide o lekára, ktorý sa neštíti zobrať od dôchodcu obálku alebo policajta, ktorý zinkasuje peniaze od vodiča za priestupok bez bloku, prípadne politika za pridelenie štátnej zákazky, z etického hľadiska tam rozdiel nie je, len výška škody je rozdielna. Úplatkárstvo a korupcia sú vždy prejavom nedostatku sebaúcty, pre prijímateľa to však platí dvojnásobne.

2. Operatívny lízing ako metóda obstarania, najmä dopravných prostriedkov, bude mať rastúci trend. Dôvody sú veľmi jednoduché, neinvestovať do oblastí, ktoré nie sú Core Business. Pri operatívnom lízingu sa od nového roka platí daň z pridanej hodnoty dvojnásobne. Lízingová spoločnosť si totiž pri nákupe osobného automobilu nemôže uplatniť nárok na odpočet 23-percentnej sadzby dane a ani jej zákazník už od začiatku tohto roka nemôže požiadať o vrátenie desiatich percent DPH z nájomného. Na jeden predmet sa tak uplatňuje súhrnná daň vo výške 33 percent. Daň z príjmu vo výške 25 % nie je neprimeraná. Komplikáciou je húština pripočítateľných a odpočítateľných položiek, ktoré by si zaslúžili zjednodušenie. Hovorí sa o tom už niekoľko rokov, avšak v tejto oblasti sa nerobí nič. Progresivita zdanenia zamestnancov či osôb zdaňujúcich príjmy zo závislej činnosti je síce pilierom fiškálnej sústavy, ale nijako nepodporuje motiváciu ľudí na takéto príjmy. Oplatí sa čoraz viac špekulovať s rozličnými tiežpodnikateľskými formami, aby človek získal možnosť započítania výdavku do daňovo uznateľných výdavkov, čo zamestnanec nemá. Stálo by za to, ak by sa aj u nás objavila možnosť, aby sa zamestnancovi uznali do výdavkov na účely daní niektoré účelové veci, napríklad výdavky na dodatočné vzdelávanie, literatúru a audiovizuálne pomôcky či poplatky plateným vzdelávacím inštitúciám, kultúrnym ustanovizniam, ale najmä sociálnym organizáciám. Napríklad aj vyrovnávací poplatok za lieky je možné si predstaviť ako daňovo uznateľný výdavok u zamestnanca. Ak prispeje firma alebo podnikateľ na charitu, šport či kultúru, tak je to daňovo uznateľné. Ak to urobí zamestnanec, tak to je až po zdanení z čistého príjmu.

Za veľkú príležitosť by sa dal považovať podporný sociálny systém a umožnenie jeho vzniku v podnikoch. Penzijné schémy sú dobre známe z Anglicka a najmä zo Švédska. Sú priestorom na vytváranie zdrojov financovania firiem a súčasne doplňujú systém štátom garantovanej sociálnej starostlivosti o občanov formou výsluhových a starobných príplatkov bývalým zamestnancom. Isteže by to bola oblasť záujmu slovenských špecialistov tunelárov, a mohlo by to narážať na nedôveru zamestnancov, ale mohlo by to byť aj celkom inak, napríklad u zamestnancov nadnárodných koncernov alebo v naozaj spoľahlivých domácich firmách. Okrem toho by sa to dalo prepojiť s povinnosťami poistenia, zaistenia a pod. Len vytváranie takýchto zdrojov by muselo byť vhodne prepojené so systémom daní, inak by to nemalo význam. Politici sa v ostatnom čase veľmi vybíjali na vytváraní a modelovaní novej sociálnej sústavy a na tom, koľko to bude stáť. Myslím si, že im išlo, ide a naďalej aj pôjde o veľké peniaze. To, čo sa tu spomína, je prechod správy peňazí do oblastí podnikovej praxe, na ktorú by štát a úradníci nemali dosah. Slúžila by primárne na financovanie potrieb firiem a na jej zväčšovaní by mal manažment ekonomický interes, akcionári by na ne nemali dosah a tvorcovia - zamestnanci by z nej mali dvojaký osoh - prvý, stabilné príjmy počas zamestnávania, druhý, príplatok po odchode do dôchodku.

3. Nezamestnanosť je naozaj kardinálny problém našej spoločnosti a platí to i napriek diskusiám o spôsobe či modeli jej vykazovania. Situácia je ešte hrozivejšia, ak si uvedomíme, že máme ďalšie tisíce potenciálne nezamestnaných vo veľkých štátnych podnikoch s dominantným, teda monopolným postavením na trhu. Je na zváženie, čo je lepšie, či plniť prostredníctvom týchto veľkých podnikov sociálnu funkciu, ktorá sa, samozrejme, prostredníctvom cien, ako aj ich nízkych čiže žiadnych daní z príjmu, prenáša na obyvateľa alebo uplatniť ich reštrukturalizáciu. Každý reštrukturalizačný zámer musí mať jasný cieľ, akčný plán a nesmie byť z hľadiska smerovania závislý od politických zmien. Buďme si vedomí, že i odpredaj firmy, prípadne jej časti v dobrej kondícii je nepomerne výhodnejšie, ako jej odpredanie s problémami, ktoré musí nový nadobúdateľ riešiť. Tento proces síce prináša zvyšovanie výkonnosti ekonomiky, ale, žiaľ, na mieru nezamestnanosti má skôr negatívny dosah. Čakať znamená vystaviť sa riziku, že nebude čo reštrukturalizovať a prácu stratí nie časť, ale 100 % zamestnancov firmy.

Na vyriešenie nezamestnanosti u nás či na jej radikálne zníženie neexistuje jednoduchý recept. Keby to tak bolo, nebolo by u nás trvalo viac ako 500-tisíc nezamestnaných. Treba aktívne vplývať na zvýšenie vzdelanostnej úrovne ľudí (najmä mladých), reformovať stredné a učňovské školstvo a v neposlednej miere zo strany vlády a parlamentu, prostredníctvom ich nástrojov, šíriť ideu transparentnosti a boja proti byrokracii. Týmito cestami je možné postupne krok za krokom ozdravovať spoločnosť, zvyšovať dôveru investorov. Je to nesporne dlhý proces. Riešenie sa javí len v systematickom a cieľavedomom úsilí, ktoré sa skladá v dôslednom uskutočnení reforiem, ktoré sú pred nami. Sú to štyri oblasti - zdravotníctvo, prechod právomocí na nižšie územné celky, motivácia poľnohospodárstva a oblasť sociálneho zabezpečenia. Môžeme sa však domnievať, že bez určitej koordinačnej úlohy štátu sa tu zaobísť nedá.

Míľnikom v našej novodobej histórií bude nesporne naše prijatie za člena EÚ, ku ktorému skôr alebo neskôr príde. Obyvateľstvo krajiny, v ktorej žijeme, zaznamenalo prvý šok v oblasti nezamestnanosti po roku 1989 a druhý bude spojený so vstupom do EÚ. Mnohé z firiem v SR, po odstránení existujúcich bariér, budú musieť zvýšiť svoju produktivitu na priemernú úroveň, lebo v opačnom prípade zaniknú. Byť členom EÚ je výzva a čas, ktorý nám ešte ostáva, nesmieme premárniť.

4. Dobré zákony je možné schvaľovať iba za predpokladu stability parlamentu, rovnako tak i vlády, ktorá je predkladateľom väčšiny z nich. Momentálne treba považovať za kľúčové tzv. eurozákony, z ktorých sa niektoré pod tlakom času a kompromisov schválil v takpovediac neakceptovateľnej podobe. Za všetky iba jeden príklad, a tým je nový Zákonník práce. Kvalita zákonov a vyhlášok je však iba jedna časť problémov, ktoré máme. Tou druhou, rovnako významnou, je rýchlosť, akou pracujú súdy. Často rozhodnutie príde po mesiacoch až rokoch, keď sa už verdikt súdu stane nerealizovateľný. Nesporne tento stav vyvoláva pocit beznádeje a takpovediac nahráva všetkým, ktorí sa snažia zákony nerešpektovať. Zvýšením tempa by sa neznížila nezávislosť súdov, ale obnovila vymožiteľnosť práva a znížil stupeň byrokracie.

5. K plusom vládnej koalície nesporne patrí zahraničná politika a celkové zlepšenie imidžu Slovenska vo svete. Výsledkom týchto snažení sú naše reálne šance stať sa členom NATO i EÚ. Rovnako tak pozitívne môžeme hodnotiť, a to i napriek rôznym škandálom, zvýšený stupeň transparentnosti privatizácie, komunikáciu s občanmi, ako i celkovú snahu o oživenie spoločnosti nielen zo stránky hospodárskej, ale i etickej. Za mínusy je možné považovať výraznú názorovú nejednotnosť, ktorá vzhľadom na štruktúru koalície nie je až taká nepochopiteľná. Priniesla hašterenie a kupčenie, ktoré rozhodne občanovi nepomohli. Táto vláda sa mala orientovať nielen na snahu dostať sa do EÚ, ale i jasne povedať občanovi, čo všetko to prinesie. Ako príklad uvediem, že firma AssiDomän Štúrovo sa minulý rok stala súčasťou nadnárodného koncernu Kappa Packaging s novým názvom Kappa Štúrovo. Mesiace pred touto akvizíciou boli jasné plusy aj mínusy akvizície s vyčíslením synergických efektov. To zatiaľ absentuje v oblasti integrácie SR do EÚ. Je jedno, či sa to bude nazývať dosahová štúdia alebo inak, ale občan by mal vidieť príležitosť a riziká tohto procesu. Nemali by sme sa báť negatívnych reakcií občanov, pretože pozitíva vstupu výrazne prevládajú.
Hospodársky denník, 12. júla 2002

Miroslav Knitl, riaditeľ Sociálnej poisťovne

1. Veľmi negatívne. Je príliš málo prípadov, ktoré boli vyriešené až do konca. Osobne si myslím, že problém úplatkárstva a korupcie je problémom v ľuďoch. Som však optimista a verím, že pozitívny trend odhaľovania rôznych škandálov, ktorý je v súčasnosti, bude pokračovať. Iba verejné pranierovanie môže tento proces zmeniť.

2. Zjednodušenie všetkých daňových, ale nielen daňových zákonov a ich nemenenie aspoň dva roky. Zákony by museli byť napísané tak, aby boli jednoznačné a aby si ich nikto nemohol vysvetľovať po svojom. Zo všetkých zákonov je potrebné odstrániť akékoľvek výnimky pre kohokoľvek. Z hľadiska celkového daňového zaťaženia som toho názoru, že nižšími daňami sa vyberie viac peňazí do štátneho rozpočtu. Chybou našej spoločnosti je, že príliš veľa sa míňa z výdavkovej časti. Tam treba spraviť zásadné škrty na úrovni niekoľkých miliárd korún.

3. Pokiaľ je nezamestnanosť vyššia ako 10 %, je potrebné prijímať rôzne netradičné a netypické riešenia. Tieto sú, samozrejme, nepopulárne, a preto ich politici nechcú prijímať. Zamestnanosť sa dá zvýšiť iba zlepšením podmienok na podnikanie prostredníctvom legislatívy, ktorá však musí platiť pre všetkých rovnako. Zjednodušene povedané, v zákonoch by nemalo byť prípustné subjektívne rozhodovanie pre úradníkov.

4. Odkedy som sa stal riaditeľom Sociálnej poisťovne, nepodnikám. Vo všeobecnosti však môžem konštatovať, že najväčším problémom sú ustavičné zmeny zákonov, časté politické zasahovanie do zákonov a nedotiahnutie reforiem (daňovej, sociálnej, zdravotníckej, verejnej a štátnej správy). Zákony sa nerobia pre ľudí, ale pre úradníkov. A to je chyba.

5. Plusy - zahraničná politika a akceptovanie Slovenska ako demokratickej krajiny, zníženie priamych daní. Mínusy - slabá rozhodnosť, ktorá vyplýva z politickej roztrieštenosti, nadraďovanie politických záujmov toho-ktorého vládneho subjektu pred záujmami celospoločenskými, nedotiahnutie žiadnej reformy.
Hospodársky denník, 11. júla 2002

Ivan Šramko, viceguvernér NBS

1. Ako veľmi vážny problém. Vážne ma znepokojuje i to, že zasiahlo aj činnosti, ako je polícia a justícia, teda rezorty, ktoré majú proti nej bojovať. Preto si myslím, že je najvyšší čas, aby boli aj nezávislí aktéri bratí na zodpovednosť za rôzne nevysvetliteľné činy a rozhodnutia. Korupcia v týchto činnostiach ničí morálku v spoločnosti a podporuje jej rozširovanie v iných oblastiach. Aj škandálov v rôznych tendroch, prideľovaniach licencii a povolení bolo viac, ale vyvodenie zodpovednosti (až na výnimky v politickej oblasti) nie sú žiadne.

2. V daňovej sfére nie je potrebné vymýšľať to, čo je už dávno vymyslené. Treba byť však dôsledný a komplexne implementovať do nášho systému daňové princípy platné v krajinách EÚ, prípadne individuálne ich využiť v našich podmienkach. Najmä v oblasti daňovo uznaných nákladov, ale aj výnosov sme ešte od týchto princípov ďaleko. Napríklad v bankovej oblasti ešte stále nie správne chápaný príjem z pohľadávok po lehote splatnosti a počíta sa ako daňový príjem bez ohľadu na lehotu po splatnosti, čo je nezmyselné a úplne v rozpore s princípmi v rozvinutých krajinách. Nedá mi nespomenúť, aj keď to nie je priamo daňová oblasť, úplnú absurdnosť, a to bez ohľadu na používanú argumentáciu, keď v týchto dňoch dostali aj veľmi solventní občania ponuku od štátu na vyplácanie prídavkov na deti. Pritom je obrovský rozpočtový deficit a štát nie je schopný v potrebnom rozsahu znižovať jeho výdavky.

3. Na jednej strane vzniká nezamestnanosť ako výsledok činnosti nefungujúcich podnikov, ktoré sa nedokázali udržať na trhu, čo je v trhovej ekonomike objektívny výsledok a nutný dôsledok. Na druhej strane musí najmä vláda vytvárať podmienky, aby mohli vznikať nové pracovné príležitosti. K tomu musia prispieť i regionálne štruktúry a tiež samotní podnikatelia. Skĺbiť toto úsilie sa však vôbec nedarí. Zvyšovať zamestnanosť sa určite dá a som presvedčený, že pokiaľ budeme štandardnou a akceptovanou krajinou, tak sa nezamestnanosť u nás bude postupne znižovať.

4. Ako som už spomenul, v bankovej sfére sú nedostatky najmä v zákone o dani z príjmu a prekonané sú i niektoré ustanovenia zákona o bankách, ktorý je v niektorých častiach stavaný neadekvátne vzhľadom na súčasnú situáciu v bankovom sektore.

5. Nesporne táto vláda výrazne zlepšila postavenie Slovenska vo vzťahu k zahraničiu a výrazne nás priblížila k vstupu do EÚ a NATO. Ako veľké plus hodnotím reštrukturalizáciu bankového sektora, ktorý bol od polovice 90. rokov vo vážnej systémovej kríze. Za mínus považujem, že vláda nedokázala podstatne posunúť dopredu žiadnu zo začatých reforiem a úplne zlyhala v "public relations", keď nedokázala pre nezmyselné a stále stranícke rozpory úspešne prezentovať niektoré svoje pozitívne výsledky.
Hospodársky denník, 10. júla 2002

Zoltán Demján, predseda dozornej rady, Holcim Slovensko, a. s.

1. Úplatkárstvo a korupciu vnímam ako jednu z najzávažnejších negatívnych javov našej spoločnosti. Je to jav, ktorý je podľa mňa jedným z barometrov vyspelosti spoločnosti. Určite je to jav, ktorý sa nedá nikdy úplne odstrániť a je to niečo, čo je prítomné na celom svete, ale práve jeho intenzita veľmi úzko súvisí s vyspelosťou danej krajiny. Obávam sa, že je to niečo, čo bude trvať veľmi dlho, kým sa z nášho života vytratí, ale dá sa tento proces účinne urýchliť, ak je k tomu vôľa. Aj v tomto prípade platí, že "ryba smrdí od hlavy", a preto tí, čo predstavujú na rôznych úrovniach "hlavy", musia ísť príkladom. Platí to začnúc vládou cez podnikateľskú sféru až po štátnu správu, zdravotníctvo, školstvo a súdnictvo. Je možné sa vyhovárať na to, že veď aj druhí to robia a bez toho sa nič nedá dosiahnuť, ale to sú len výhovorky. Každý, kto je v pozícii zodpovedného za určitý subjekt, musí začať u seba a striktne odmietať úplatkárstvo a korupciu. Je to cesta oveľa náročnejšia a vyžaduje si dôslednosť a vytrvalosť, ale je to jediná správna cesta. To, že takýto spôsob fungovania je možný, dá sa potvrdiť i na príklade spoločnosti Holcim Slovensko, kde som zastával pozíciu predsedu predstavenstva šesť rokov, ale aj na všetkých členoch Podnikateľskej Aliancie Slovenska, kde sa združili spoločnosti, ktoré sú príkladom čestného podnikania a všetci sú úspešní. Celý problém úplatkárstva a korupcie spočíva v hodnotách, ktoré tá-ktorá spoločnosť vyznáva, a to sú veci, ktoré sa nedajú riešiť len represívnou legislatívou. Samozrejme, že nefungujúca legislatíva výrazným spôsobom prispieva k šíreniu úplatkárstva a korupcie. Pokiaľ výklad zákonov nebude absolútne jednoznačný a bude ponechaný veľký priestor na subjektívnu interpretáciu, nebude možné očakávať zníženie korupčnosti prostredia. Riešením celého problému je menej o korupcii hovoriť a viac konať, ísť príkladom a byť nekompromisný, a to platí najmä pre celý parlament, členov vlády, ale aj vedúcich predstaviteľov ziskového i neziskového sektora.

2. Zjednodušenie daňového systému s orientáciou daňovej politiky na nepriame dane a zníženie daní z príjmu právnických osôb niekde na hranicu 20 %. Som presvedčený, že pri takejto sadzbe by sa podnikatelia prestali zaoberať otázkou, ako dane neplatiť.

3. Vysoká nezamestnanosť je dôsledkom odkladania zásadnej reštrukturalizácie hospodárstva. Reštrukturalizácia musí vychádzať z vnútornej iniciatívy podnikateľských subjektov. Slovenská ekonomika veľa stratila na umelom udržiavaní zamestnanosti v podnikoch, ktoré boli privatizované v období rokov 1994 - 1998 a slovenskí "privatizéri" sa z vďačnosti zaviazali neprepúšťať. Som jednoznačne zástancom rýchlej reštrukturalizácie podniku, aj za cenu zníženia pracovných miest, som za zdravé procesy, ktoré pre podnik zabezpečia úspech. Zasahovanie štátu do reštrukturalizácie podnikov je len výnimočne korunované úspechom. Preto som presvedčený, že privatizácia podnikov profesionálmi (nie anonymnými investičnými skupinami) je jediná cesta rýchlej reštrukturalizácie hospodárstva, a tým vytvorenia zdravého prostredia, kde vznikne silná vrstva malých a stredných podnikateľov, a tým sa výrazne zvýši zamestnanosť. Podpora štátu by mala smerovať práve do vytvárania výhodných podmienok pre privatizáciu kľúčových spoločností profesionálmi v danej brandži (žiarivý príklad VW alebo U. S. Steel, ale aj Holcim) a na podporu malých a stredných podnikateľov (legislatíva, štartovací kapitál). Ďalším problémom vysokej nezamestnanosti je aj nelegálna práca v zahraničí, ľudí doma štatisticky vykazovaných ako nezamestnaných. Všetky problémy s nízkou zamestnanosťou si vyžadujú zásadné systémové zmeny, po ktorých sa efekt dostaví až po dlhšom časovom horizonte. Všetky "rýchle" riešenia sú len populistické nereálne sľuby.

4. Možno je to tým, že som stál šesť rokov na čele veľkej firmy a keď sa aj vyskytli nejaké problémy so zákonmi, ktoré nás obmedzovali, boli operatívne vyriešené na nižších úrovniach riadenia, ale nestretol som sa so zásadnými problémami. Paradoxne posledná novela Zákonníka práce, od ktorej som skôr očakával zjednodušenie, nám priniesla najväčšie problémy. Nechcem tým naznačiť to, že by bol Zákonník práce zbytočný, len si myslím, že pri prijímaní zákonov je slovenský parlament niekedy "pápežskejší od pápeža" a prijíma zákony, na ktoré naše podnikateľské prostredie "nedozrelo".

5. Najväčším plusom súčasnej vládnej koalície sú pozitívne výsledky vo výraznom zlepšení vnímania Slovenska zahraničím. Prijatie Slovenska do OECD a pokrok v prístupovom procese do EÚ a NATO jednoznačne vnímam veľmi pozitívne. Najväčšie mínus súčasnej vládnej koalície je samotný fakt, že je to veľmi široká koalícia, ktorá strácala počas obdobia svojho vládnutia mimoriadne veľa energie na udržanie koalície, a tým jej nezostávala energia na razantnejšie presadzovanie reforiem. Práve nevyužitie prvého roka vládnutia na nepopulárne, ale tak potrebné zásadné systémové štrukturálne zmeny boli, žiaľ, premárnené. Ďalším nedostatkom je fakt, že sa jej nepodarilo zvýšiť vymožiteľnosť práva, lebo to považujem za kľúčové na vytvorenie transparentného a pre všetkých podnikateľov spravodlivého, a tým aj motivačného prostredia.
Hospodársky denník, 9. júla 2002

Ivan Kováčik, generálny riaditeľ a. s. Slovenská Grafia

1. Pri odpovedi vychádzam z dvoch pozícií. Dlhé roky pôsobím vo funkcii riaditeľa spoločnosti, a teda prichádzam do kontaktu so širokým okruhom dodávateľov, odberateľov a inštitúcií rôzneho zamerania. Súčasne som občanom SR a denne sa stretávam s podmienkami každodenného života a problémami ľudí. Úplatkárstvo a korupcia a jej konkrétne prejavy napĺňajú denne stránky novín a obsah spravodajstiev. O sile a pôsobení klientelizmu, úplatkárstva a korupcie svedčí aj rozdielny prístup a výsledky rôznych podaní a žiadostí vo všetkých oblastiach života. Pokiaľ sa aj nejaký prípad zistí, tak je vždy pranierovaný ten, čo na nedostatok upozornil. Žiadny prípad nebol dotiahnutý do dôsledkov. Je zlé, že živnú pôdu pre takýto stav vytvára hlavne prebujnená štátna správa. Pôsobím však v organizácii, ktorá má dlhoročné obchodné vzťahy s partnermi v zahraničí a súčasne je členom dvoch európskych združení. Snažíme sa preto pôsobiť podobne ako tieto organizácie. V styku s partnermi sa tam uplatňujú korektné profesionálne vzťahy. Keďže je snahou vedenia akciovej spoločnosti upevniť a rozšíriť postavenie tlačiarne v nových podmienkach, presadzujeme aj v každodennej praxi prístupy založené na európskych princípoch. Je to najrýchlejšia cesta k nezávislosti a budovaniu pozícií v nových podmienkach.

2. Daňový systém má v každom štáte dve podstatné úlohy: pôsobiť stimulačne na rozvoj podnikateľského prostredia a výberom daní zabezpečiť prostriedky na naplnenie rozpočtu štátu. Daňová sféra na Slovensku zatiaľ tieto základné úlohy neplní. Ucelený systém opatrení na zlepšenie stavu nie je jednoduchý a skvalitnenie stavu je strednodobá úloha, vyžadujúca prístup prekračujúci úzke skupinové záujmy. Je to úloha pre stabilnú vládu. Z krátkodobých opatrení je nutné popri nekompromisnosti pri výbere daní zaoberať sa predovšetkým štruktúrou nepriamych daní, daňovým zaťažením podnikateľov za zamestnancov, daňovými opatreniami na podporu zlepšenia pomeru medzi dovozom a vývozom a zjednodušením legislatívy ako celku. Výpočet daňového základu právnických osôb, rozsah a výpočet pripočítateľných položiek a výklad predpisov sú veľmi zložité a neprehľadné a na ich výklade sa nevedia zhodnúť ani daňoví poradcovia.

3. Zmena požiadaviek na kvalifikáciu a štruktúru pracovných príležitostí a znižovanie pracovných miest sú najzávažnejšie problémy v celej Európe. Nezamestnaná osoba je najťažšie bremeno ekonomiky každého štátu a prekročenie dvojmiestneho percenta nezamestnanosti je vždy príčinou recesie v hospodárstve. Zamestnanosť a rozvoj pracovných príležitostí musia byť preto prioritou každej vlády. Nové pracovné príležitosti tvoria predovšetkým malí a strední podnikatelia. Iba doplnkovo sú to veľké podniky. Riešenie problému nezamestnanosti má základ vo vytvorení vhodnej podnikateľskej klímy práve pre zakladanie a prevádzku malých a stredných podnikov. S tým je spojená nutná podpora domácich výrobcov, zjednodušenie legislatívy, dostupnosť úverov, daňová politika, vytváranie podmienok pre zamestnávanie absolventov a mladých ľudí a ďalšie opatrenia. Aj najlacnejší dovoz je vždy drahší, ako aj drahší kvalitný výrobok vyrobený v domácich podmienkach, domácou pracovnou silou a z domácich surovín. Riešenie nezamestnanosti je však z veľkej časti aj vecou zmeny myslenia postihnutého občana z pasívneho čakania na aktívny prístup obsahujúci hľadanie možnosti na zmenu oproti pôvodným zvyklostiam.

4. Na väčšine zákonov, ktoré v súčasnosti platia alebo sú novelizované, sa prejavuje nedostatočné legislatívne zázemie tvorcov, ale predovšetkým ďalšie zásahy presadzujúce skupinové záujmy. Sú to často poslanecké návrhy alebo tiché návrhy cez doplnok v ďalšom zákone. Ich uplatňovanie je potom neprehľadné a zbyrokratizované. V rozpore so záujmami doby a spoločnosti a paradoxne aj v rozpore s európskou legislatívou pôsobia aj mnohé zákony, ktoré boli prijaté ako súčasť aproximácie našej legislatívy na európske podmienky. Zo zákonov, ktoré vyžadujú urýchlenú novelu, uvediem ako príklad:
- zákon o sociálnom zabezpečení,
- zákon o konkurze a vyrovnaní,
- Zákonník práce,
- niektoré časti Obchodného zákonníka, ale i ďalšie.

5. Súčasná vláda nastúpila na funkčné obdobie vo veľmi zložitom čase. Široká koalícia vyžadovala neúmerne veľa kompromisov. Rozhodujúce plus v jej pôsobení je akceptovanie Slovenska v zahraničí a jeho prijímanie do európskych hospodárskych a politických štruktúr. Reálne zhodnotenie a docenenie otvorenia dverí do sveta ukážu ďalšie roky. Nedostatky pôsobenia súčasnej vládnej koalície vychádzajú zo skutočností, že bola opäť podcenená nutnosť spracovania komplexného materiálu o strednodobom výhľade rozvoja Slovenska. Predsunutie privatizácie pred inými prioritami znamenalo uprednostnenie prostriedku pred cieľom. Následné mínusy sú potom predovšetkým:
- nárast nezamestnanosti so všetkými dôsledkami,
- nárast zadlženosti Slovenska o niekoľko sto miliárd Sk,
- nárast administratívy so všetkými dôsledkami,
- občan a jeho záujmy sa prepadli napriek tomu, že budujeme občiansku spoločnosť,
- prehĺbenie problémov v školstve a zdravotníctve a ďalšie.
A je ťažké vysvetliť skutočnosť, že z Kčs za pár rokov sú dve koruny a rozdiel medzi Kč a Sk stihol narásť o 50 %.
Hospodársky denník, 8. júla 2002