Pozvánka
Na pravé poludnie s predsedom NR SR
Fotoobjektívom Juraja Bartoša
Vo štvrtok 16. decembra na pravé poludnie sa v bratislavskom Pálffyho paláci zišlo 83 riadnych členov, 13 domácich hostí a 4 zástupcovia diplomatických misií, aby si vypočuli predstavy o budúcom roku predsedu Národnej rady SR Richarda Sulíka.
Koncoročné 86. riadne zhromaždenie a celkove 223. podujatie združenia otvoril jeho správca Peter Kasalovský. Informoval o svojich októbrových a novembrových aktivitách. Prítomných oboznámil aj s obsahovým rámcom listov maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ruskému premiérovi Vladimirovi V. Putinovi a viacerým veličinám svetovej ekonomiky a osobitne financií v súvislosti s klubovým programom v roku 2011. V krátkosti hovoril aj o podnetoch z klubových dokumentov k parlamentným voľbám a o hospodárskom avanturizme a o korupcii zo stretnutia s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, ale aj o neúspešnej komunikácii s predsedníčkou vlády SR Ivetou Radičovou. Ozrejmil aj snahu svetove zapísanej firmy, ktorej slovenská pobočka bez akéhokoľvek poverenia a prinajmenej v rozpore s dobrými mravmi poslala niekoľkým podnikateľom ponuku zúčastniť sa hlasovania o tohtoročných laureátoch Zlatého biatca a tradičných ankiet World Politician a BEST BANK. Ako bonus za hlasovanie táto firma uviedla možnosť nominácie na Zlatý biatec v roku 2011. Prítomní prijali návrh, že správcova odpoveď na otázku "Načo boli dobré klubové podnety, výzvy a memorandá ?" bude zverejnená spolu s inými dokumentami na www.hospodarskyklub.sk.
Predseda NR SR R. Sulík krátko, ale vecne a jasne hovoril predovšetkým o svojich plánoch v legislatíve a o príprave niektorých zákonov. V závere svojho úvodu k diskusii označil situáciu v koalícii za relatívne dobrú a informácie médií za zbytočne dramatizujúce nedramatické. Ďalej zdôraznil aj to, že návrh na zmenu tajnej voľby na verejnú nielen generálneho prokurátora označil za prospešnú demokracii. V 70-minútovej diskusii odpovedal na otázky Júliusa Tótha, Ondreja Pataráka, Gabriela Karlína, Dušana Jurašíka, Slavomíra Hatinu, Mária Ondrejku, Evy Majkovej, Antona Barcíka, Ladislava Štibrányiho, Petra Hrinku a Petra Kasalovského. Otázky sa týkali daní aj odvodov, zdravotníctva, využívania zdrojov na riešenie problémov rómskej komunity, ďalej rozpočtových reštrikcií, vývoja hospodárskej a sociálnej situácie, pripravovaných retroaktívnych zákonov a princípov občianskej spoločnosti. Nielen diskutujúci, ale takmer všetci účastníci tohto zhromaždenia ocenili vystúpenie predsedu NR SR R. Sulíka a diskusiu s ním napriek určitým názorovým rozdielom.
Predseda NR SR Richard Sulík a spolupredseda výboru združenia Slavomír Hatina v diskusii o tom, aké sú a ako sa využívajú
finančné zdroje v zdravotníctve ...
O sociálnych dávkach a možnostiach rozpočtu diskutuje exminister financií Július Tóth (vpravo predseda jubilujúcej SOPK Peter Mihók).
Málokto si uvedomil, že ani raz nespomenul Rómov i keď o nich hovoril takmer dve minúty.
Richard Sulík : Pán Tóth, teda, vy ste ani raz nespomenuli, že ide o Rómov ...
Generálny riaditeľ a.s. Považská cementáreň Anton Barcík požiadal verejne predsedu parlamentu, aby vyhodnotili "nové" zdanenie emisií,
a najmä jeho retroaktívnosť, a celkový dopad na ekonomiku výrobných firiem.
Doc. Ladislav Štibrányi zo STU, RNDr. Eva Majková, podpredsedníčka SAV, spolupredseda výboru združenia Ján Gabriel, Miroslav Jevický,
generálny riaditeľ Autonova Poprad pokračovali v diskusii v kuloároch s predsedom NR SR R. Sulíkom.
Peter Kasalovský, správca združenia:
Na čo vôbec boli dobré naše podnety, výzvy, vyhlásenia a memorandá združenia ?
Dobrý deň, otváram 86. riadne zhromaždenie a celkove 223. podujatie nášho združenia.Pred vyše rokom bol u nás premiér Robert Fico. (...) A faktom je, že nová premierka Iveta Radičová od svojho nástupu do funkcie nenachádza čas na výmenu názorov o tom, ako je to v našej spoločnosti. Nevyjadrila sa nielen k našim podnetom zo septembrového klubového zhromaždenia o korupcii, ale, napríklad, ani o tom, ako vládu a ju osobne inšpirovali konkrétne dokumenty o vode, ktoré klub buď inicioval, schválil, alebo podpísal od 2008. roka spoločne s MVO Ľudia a voda a ZMOSom.
Pred mesiacom uvažoval počas môjho prijatia na túto spoločenských pomerov a osobitne kriminality a korupcie prezident republiky Ivan Gašparovič. Dnes bude mať slovo predseda parlamentu Richard Sulík o tom, aký bude 2011. rok. Je tu koniec 2010. roka, t.j. osemnásteho kalendárneho v našej histórii. Bez akejkoľvek vianočno-novoročnej nostalgie a bez ohľadu na vnútropolitickú konšteláciu pripomeniem niektoré z osudov našich podnetov, vyhlásení a memoránd, ale aj predsavzatí a záväzkov.
Prvé celospoločensky významné a zahraničím vnímané bolo jednomyseľné vyhlásenie našej komunity z 23. mája 1997 o členstve SR v EÚ a v NATO. O päť rokov neskôr sme sa k nemu vrátili. V januári 2003 sme spontánne a rozhodne deklarovali, "...že Slovenská republika má v súčasnej Európe jedinú alternatívu na zabezpečenie svojho rozvoja: včleniť sa do Európskej únie a NATO." Zdôraznili sme však aj to, "že sa treba väčšmi pričiňovať o želateľnú dynamiku hospodárstva, najmä o zlepšovanie podmienok na podnikanie a o posilňovanie princípov demokracie v praktickom živote celej spoločnosti."
V tomto smere sme boli takmer v súzvuku s dvoma vládami Mikuláša Dzurindu a vtedajším ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom. V názoroch na hospodárstvo a celý rad rezortov to bolo zložitejšie, ba neraz aj konfliktné. Avšak s výnimkami, ktoré potvrdzujú slová premiéra Mikuláša Dzurindu :
"Chcem poďakovať za toto neštandardné fórum. Sergej Kozlík hovoril, že to chce silnú myšlienku. Myslím si, že to bola dobrá, silná myšlienka organizovať čosi, čo ste nazvali brainstorming. Priznám sa, že mi bolo najbližšie asi vystúpenie Štefana Chudobu, pretože nechcem len hovoriť, ale odniesť si podnety, postrehy a myslím, že vystihol, čo by robil on, keby bol premiérom. Zrejme by sa sústredil na to, aby sme nefinancovali toľko pasivitu, ale aby sme viac financovali aktivitu a motiváciu. Priznávam to, pripúšťam to, myslím si, že je to presný postreh a že je to jedna z oblastí, kde máme zrejme najviac rezerv."
Prirodzene, že k problematike členstva v EU sme sa vytrvale vracali. Náš vzácny člen Arpád Demko, bol ocenený výročnou cenou Zlatý biatec 1997, na celoklubovej diskusii na tému Nevyhnutnosť celoeurópskej integrácie 10. decembra 2002 o. i. povedal :
"Prístupový proces sa končí a vstup Slovenskej republiky do Európskej únie sa stáva realitou.. Myslenie a správanie ľudí súvisí so spoločenským prostredím, okolím, v ktorom pracujú a žijú. A práve toto spoločenské prostredie bude nevyhnutné zmeniť. Podľa môjho názoru cesta zmeny k plnohodnotnému príslušenstvu k EÚ vedie cez politiku. Tá musí vytvoriť zmysluplný rámec od modernej ústavy, zákonov, ktoré konštantne zlepšujú právne prostredie a fungujúci súdny systém. Podnikatelia nevyhnutne potrebujú prostredie s dobre a systémovo pracujúcou štátnou správou, napríklad v oblastiach katastra, verejného obstarávania, licencií a certifikácií. Razantným riešením týchto úzkych miest možno výrazne obmedziť korupciu v hospodárskom živote. Podstatne jednoduchšie sa podniká v prostredí upravenom systémom štandardov - pravidiel, kde nie je "prijímateľ" úplatku a nemá kto dávať úplatok."
"Máme sympatizantov v zahraničí, ktorých pravidelne informujeme o našich centrálnych podujatiach, a najmä o našich postojoch. Neskromne sa tešíme tomu, že sú to práve naše postoje, ktoré nám nielen doma, ale aj v zahraničí zabezpečili povesť nadstraníckej, kritickej, ale konštruktívnej komunity. Takej, ktorá formulovala podporu celoeurópskej integrácii a začleneniu SR do NATO a výhrady proti vládnej politike v roku 1996. Bola jednoznačnou, teda odsúhlasenou všetkými prítomnými členmi, z ktorých vyše tretina bola z vtedajšej vládnej koalície. "
Na tomto zhromaždení predseda klubového výboru Slavomír Hatina povedal aj to, čo prakticky platí dodnes : "Potvrdilo sa, že snaha o trvalý dialóg s vládnou mocou a tiež s predstaviteľmi opozície je viac úspešná ako neúspešná. Priestor pre vládu a opozíciu na našich podujatiach bol vždy dostatočný, ale nie vždy využitý, a to najmä preto, že medzi časťou politikov sa dialóg nedoceňuje ako forma komunikácie. Takej, v ktorej ide nielen o výmenu názorov, ale najmä o hľadanie a nachádzanie riešení konkrétnych problémov. Napriek tomu môžeme byť spokojní, keďže na takomto dialógu - na základe našej požiadavky - sa zúčastnila väčšina zo želaných aj neželaných politikov."
V tom istom roku jeden z našich bývalých členov Peter Zrnovský vyjadril takéto pravdy: "Aj po budúcich voľbách, nech už dopadnú akokoľvek, budeme hľadať optimálne trajektórie rozvoja Slovenska. Jedným zo základných predpokladov úspešného rozvoja hospodárstva je oddelenie politiky a štátu od podnikateľskej sféry. Zasahovanie politiky a štátu do podnikateľskej sféry, tak ako ho poznáme v minulosti a dnes, je len zdrojom nekvalifikovaných opatrení, plodiacich chaos, netransparentnosť, protekcionizmus, chytráčenie a korupciu na úkor plynulého, dlhodobého, cieľavedomého a stabilného rozvoja štátu i podnikateľskej sféry. Úlohou štátu má byť vytváranie optimálneho podnikateľského prostredia, prostredia na rozvoj a uplatňovanie iniciatívy, podnikateľskej aktivity, má posilňovať silné a pozitívne aspekty rozvoja a potláčať všetko choré, slabé a neperspektívne. Má dávať rovnaké šance všetkým, vytvárať stabilné podnikateľské prostredie prostredníctvom efektívneho a prehľadného zákonodarstva, vymožiteľnosti práva, jednoduchých a zrozumiteľných vykonávacích predpisov a pravidiel, daňového systému, ktorý stimuluje a neodrádza, bankovníctva, ktoré preferuje efektívne podnikateľské zámery a je ochotné a schopné znášať ich primerané riziká, minimalizovanej administratívy a pod. Všetci vieme, že úspešný rozvoj musí vychádzať z jednotnej a ucelenej stratégie dlhodobého rozvoja hospodárstva. Bez globálnej stratégie rozvoja štátu a hospodárstva niet taktiky a bez taktiky nemožno úspešne riadiť a zabezpečiť výkonné aktivity. A presne o to ide: menej debatovať a viac konať."
O čom by malo byť vládnutie, uvažoval minimálne raz do roka Peter Mihók. A tak máme aj dnes príležitosť hodnotiť jeho predvídavosť. Čo z jeho imperatívov pre obdobie 2003-2006 sa potvrdilo a stalo realitou ?
- "O lepšej kvalite života nás všetkých, teda o materiálnych podmienkach života, o jeho duchovnej i sociálnej dimenzii, o zárukách pre bezpečný život ľudí a o perspektívach, či sú dostatočne motivačné, aby sme my a naše deti videli svoju budúcnosť v tejto krajine a pokiaľ áno, aby sme sa začali k tejto krajine ináč správať. Národná hrdosť nemá byť iba filozofickým pojmom, u niektorých dokonca hanlivým či zabudnutým, má byť motivujúcou nielen v spoločenskom, ale aj v ekonomickom živote.
- V ekonomike sa rozhodnúť, či chceme mať len akúsi ekonomiku na Slovensku, možno vo forme montážnych dielní alebo chceme mať aj slovenskú ekonomiku vrátane poznatkovej. Pričom sa nesmieme zväzovať tradíciou, lebo tá je v ekonomike síce niekedy dobrá, ale často zväzujúca ruky a musíme si uvedomiť, že ekonomický pokrok nie je v tradícii, ale v inovácii. V ekonomike je potrebné stavať na úspešných jednotlivcoch, firmách či spoločnostiach, pokiaľ ich dokážeme motivovať, oni dokážu motivovať ďalších, aby ich dostihli a predstihli. V tomto pohybe je zakódovaný vývoj spoločnosti a ekonomiky. Tomuto by vláda ako správny manažér mala pomáhať a nie klásť prekážky.
- Slovenská spoločnosť a v rámci nej aj slovenská ekonomika musí dostať víziu svojho vývoja, vývoja vnútorného, integračného i globálneho. Rok 2003 bude rokom 10. výročia vzniku tohto štátu a myslím si, že je úlohou našich elít, pokiaľ ich vôbec ešte máme, predložiť krajine, občanom a podnikateľom jeho ďalšie smerovanie.
- V období budúceho štvorročného mandátu parlamentu a vlády treba výrazne posunúť politiku decentralizácie a deetatizácie odbremenením štátnej správy od výkonu tých funkcií, ktoré v občianskej spoločnosti môžu vykonávať buď samosprávy, alebo mimovládne štruktúry. Novelizovať kompetenčný zákon o pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, dať jej dôstojné spoločenské postavenie, ale súčasne vytvoriť z nej skutočnú službu krajine, občanom a podnikateľom. Regionalizácia nie je možná bez dobudovania základnej infraštruktúry krajiny a presmerovania finančných tokov verejných financií. Riešenie týchto otázok by sa malo tiež stať jednou z priorít budúcej vlády.
- Obdobie rokov 2002 - 2006 bude kľúčovým obdobím z hľadiska integrácie nových krajín do transatlantických štruktúr a do Európskej únie. Malo by byť imperatívom politickej a vládnej reprezentácie tejto krajiny zabezpečiť pripravenosť krajiny na členstvo Slovenskej republiky v týchto dvoch rozhodujúcich medzinárodných štruktúrach a zabezpečiť tak garanciu našej štátnosti, ale aj spoločenského a ekonomického rozvoja.
Jednou zo stálych tém bolo podnikateľské prostredie (podmienky pre podnikanie) a s ním večná podtéma : korupcia. K tomu hovoril na 61. riadnom zhromaždení 14. júna 2005 Rudolf Mosny :
"Svetová banka označila korupciu za najväčšiu prekážku ekonomického a sociálneho rozvoja. Korupcia znemožňuje rozvoj tým, že prekrúca pravidlá hry a oslabuje inštitucionálne základy, na ktorých stojí ekonomický rast.
Škodlivé účinky korupcie sa prejavujú najmä na chudobných vrstvách, ktoré sú najťažšie postihnuté ekonomickým úpadkom a sú závislejšie na poskytovaných štátnych službách a najmenej schopné vynakladať ďalšie prostriedky na úplatky, podvody a získanie ekonomických výhod.
Korupcia sabotuje politiky a programy, ktorých cieľom je zmiernenie chudoby. Preto je boj s korupciou rozhodujúci aj pre zmiernenie chudoby. Silná a účinná antikorupčná stratégia stavia na piatich kľúčových prvkoch:
- Zvýšenie politickej zodpovednosti.
- Posilnenie účasti občianskej spoločnosti.
- Vytvorenie konkurenčného súkromného sektora.
- Inštitucionálne obmedzenie moci.
- Zlepšenie riadenia verejného sektora.
O polrok neskôr na VIII. valnom zhromaždení v januári 2006. roka, jeden z prvých členov nášho združenia a bývalý predseda výboru, Ladislav Vaškovič prezentuje svoje videnie budúcna takto :
" ... čo musí Slovensko urobiť preto, aby nielen na ekonomických fórach, či domácich alebo zahraničných,sa hovorilo, že sa tu žije dobre, ale aby aj šikovní a usilovní sa mali veľmi dobre a aby nešikovným a lenivým vedel každý povedať - máš sa zle, lebo si nešikovný a lenivý. Čiže, ak sa snažím vžiť tentokrát do pozitívnej polohy, konštatujem,že súčasné výsledky sú dobré, ale ihneď samozrejme začínam rozmýšľať, čo treba urobiť, aby sme boli pozitívne hodnotení, ale i sami seba hodnotili pozitívne aj za 5-10 rokov. Je samozrejmé, že musí byť splnené obrovské množstvo predpokladov a len ich vymenovanie by zabralo neadekvátne veľa miesta. Vybral som si sám pre seba dnes len tri.
Podľa mňa sa tak stane po prvé, ak v ekonomike bude perfektne fungovať vymožiteľnosť práva, po druhé sa presadí myšlienka, že iba vysoko vzdelaní ľudia sú zárukou trvalého ekonomického rastu krajiny a po tretie aspoň v určitej miere zmeníme verejnú mienku tak, že bude plne akceptovať, že šikovní a múdri sú zväčša bohatí a hlúpi a leniví, chudobní. Samozrejme, že relevantných predpokladov by sa dalo vymenovať oveľa viac, ale vybral som len tri, bez ktorých nedosiahneme trvalý progres.O vymožiteľnosti práva sa už napísalo a rozprávalo veľmi veľa a stále veľmi málo urobilo. Na tomto mieste netreba k tomu veľa hovoriť, stačí konštatovať, že musí byť pre vás prioritou.
K druhej oblasti len toľko, že v oblasti vzdelávania sa u nás za posledné roky urobilo primálo dobrého a vlak vízie dobre pripravených Slovákov, pre vedomostnú ekonomiku, nám už uniká v diaľke. Pritom sa mi to zdá tak jednoduché - stačí začať riešiť základné a viditeľné problémy - prečo tak veľa Slovákov nevie aspoň jeden svetový jazyk a navyše ho neovláda dobre, prečo máme pomaly najvyšší počet vysokých škôl na 100 000 obyvateľov a zväčša v porovnaní so svetom tak úbohých. Prečo ? Asi by sa dalo hovoriť veľmi dlho. Ja ako prioritu nenavrhujem zvýšiť prílev peňazí do školstva, ja hovorím o zavedení elementárneho poriadku v celom rezorte a potom uvažovať o peniazoch.
K poslednému predpokladu - okolo nás je neuveriteľne vysoký počet indivíduí, ktoré ja volám "systémove" neúspešní ľudia, ktorí vždy a spoľahlivo pokazili čo mohli a pritom dostávajú vždy nový priestor. Ak si sám oprávnene poviete, že ste úspešný, práve tí systémove neúspešní pribehnú s dôkazmi Vašich fiktívnych a niekedy aj skutočných chýb. Lenže u nich chyby nie je vidieť, lebo tvoria súvislý pás príbehov úbohosti. U úspešných sú viditeľné, lebo sú obklopené pozitívnymi činmi. Ak nebude v krátkej dobe oslavovaný reálny a skutočný úspech, preverený vo svetovej konkurencii, o päť rokov iste európskymi tigrami nebudeme."
Aktuálnosť myšlienok našich členov, a nielen tu citovaných, je trvalá i keď môžeme byť do určitej miery deprimovaní faktom, že nezaujali politických lídrov, a nevyprovokovali ich k múdrym počinom a konkrétnym skutkom. V tomto momente by som chcel naznačiť, prečo som na dnešok položil otázku Na čo boli dobré naše podnety, výzvy, vyhlásenia a memorandá ? Nie na skepsu, či depresiu, tobôž nie na vieru v zázraky, ale dozaista boli dobré na to, že sme vyznačovali smer - cestu.
Nemáme nič spoločné so všemúdrymi osôbkami, ktorých je vo svete aj u nás doma viac ako dosť, ale dovideli sme dopredu. O budúcnosti EÚ a o jej vzťahoch so Spojenými štátmi sme poslali vyhlásenie Národnej rade SR, vláde SR, prezidentovi SR, Európskemu parlamentu a Európskej komisii 18. apríla 2007. V ňom sme o. i. zdôraznili tieto nebezpečenstvá :
"Dodnes nebolo jasne vyjadrené, aké boli skutočné dôvody zablokovania schvaľovacieho procesu európskej ústavy. Koľko z vedúcich politikov jednotlivých členských štátov, nehovoriac už o ich občanoch vie, alebo aspoň len tuší, kam inštitucionálne smeruje EÚ ?! Prečo nevyžadovať konečne od politických lídrov vyjadrenie konkrétnych predstáv o budúcej Európe a EÚ ?! Mali by sme sa spytovať, čo všetko sa robí pre deklarované snahy, a pokúšať sa o sebareflexiu, či je to málo, akurát, alebo viac ako dosť. Či už v otázkach mieru a slobody, v solidarite, alebo v spoločnom riadení vecí. V našich diskusiách sme sa o to pokúsili, a mnohí z nás majú názor, že v správaní sa politikov vôbec príliš často víťazí tendencia vydávať želané za skutočné.
Ako sa poznáme v rámci EÚ? Sme si bližší? Koľko z nás vníma príslušnosť k vlastnému národu a štátu, k Európe a EÚ a k tej časti ľudstva, ktorá demokraticky - z vôle väčšiny mení svet k lepšiemu odstraňujúc zlo a jeho príčiny? Je vôbec reálny a funkčný model hospodárskeho úspechu EÚ? Ako je garantovaný? Do akej miery je stredobodom všetkých snažení človek? Na základe čoho si myslíme, že sme vedomostne a kultúrne bohatší ako iné časti sveta? Pociťujeme zodpovednosť za celosvetový vývoj nielen v jednotlivých členských štátoch, ale aj ako spoločenstvo štátov EÚ. Sme však jednotní v hodnotení konfliktných situácií, alebo sa správame ako vyvolení s právom súdiť iných? Riešime ich podľa stupňa nebezpečnosti, alebo ľubovôle? Majú skutočne prednosť v konaní našich lídrov otázky klimatických zmien a dôsledky globalizmu?
Neefektívnosť výkonnej moci v konfrontácii s terorizmom a so svetom zločinu má však za následok neprijateľné zásahy do ľudských a občianskych práv, ako aj do súkromia. Neúspešnosť konkrétnych bezpečnostných riešení sa čoraz častejšie pripisuje bezdôvodne našej neskúsenosti. Žiaľ, ešte vždy majú väčšiu vážnosť a silu v medzinárodnej politike vojenské akcie ako kultúrna diplomacia. Pričiňujeme sa podľa nášho svedomia o hospodársky a sociálne lepší svet? Ako sme fakticky zmiernili možnosť medzinárodných a regionálnych vojenských konfliktov? Prispievame naozaj k likvidácii hladu a biedy, nevzdelanosti a chorobnosti tak, ako sme sa k tomu zaviazali pred takmer 40 rokmi? "
Je fakt, že na toto vyhlásenie reagoval len predseda Európskej komisie José M. Baroso a z domácich politikov opäť len prezident republiky Ivan Gašparovič. Obdobný výsledok na domácej scéne malo naše Vyhlásenie z 5. novembra 2007 Nič iné len zdravý rozum - O slovensko - maďarských vzťahoch v 21. storočí. Maďarskí diplomati ho však majú v pamäti a pripomenuli ho aj začiatkom jesene, keď som ich informoval o mojom zámere diskutovať s premiérom Viktorom Orbánom.
"Prečo konečne nedospieť v obidvoch štátoch ku konsenzu kultúrnej verejnosti a zapojeniu čo najširších vrstiev občanov do formovania vízie vo vzájomných vzťahoch a o jej napĺňaní v Európskej únii na prahu 21. storočia ?! Je preukázateľným faktom, že v obidvoch štátoch je cielene vyživovaná nielen národná nevraživosť, ale dokonca aj nepriateľstvo. Vyplýva to zo snáh politických dobrodruhov meniť pred verejnosťou tak historické fakty, ako aj výklad a dodržiavanie multilaterálnych medzinárodných zmlúv a tiež aj dvojstranné zmluvy medzi ČSR a MR z rokov 1920 a 1945 - 1949. Je nám ľúto, že v Prvej a Druhej svetovej vojne bol štát Maďarov na strane agresorov. Faktom však je, že medzinárodné aj dvojstranné zmluvy o úprave povojnových vzťahov sú časťou maďarskej verejnosti označované za nespravodlivé a za revidovateľné. Dekréty prezidenta ČSR E. Beneša z rokov 1940-1945 boli nielen schválené zákonodarným zborom, ale dostali sa aj do súladu s medzinárodným právom. Veľmoci a ani víťazné mocnosti nedali dodnes nijak najavo, že majú vôľu meniť históriu minulého storočia a jej akty. Dokonca záväzky maďarskej strany vyplývajúce z Mierovej zmluvy s Maďarskom, podpísanej v Paríži 10. februára 1947, o prinavrátení predmetov kultúrneho dedičstva, ktoré prešli po roku 1848 do držby maďarského štátu, sa dodnes nenaplnili.
...Nášmu združeniu a skupine jeho členov na základe reflexie spomínaných udalostí neostáva nič iné, ako apelovať na najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej a Maďarskej republiky, aby neodkladne analyzovali podstatu hlavných problémov, určitého a žiaľ už aj spontánne sa rozširujúceho napätia. Následne by sa pod verejnou kontrolou spoločenskej a kultúrnej reprezentácie oboch štátov mohol navrhnúť systém opatrení na zabezpečenie pevného zdravia a najmä dlhodobej imunity našich krajín a ich obyvateľstva voči infekciám nevraživosti, nekultúrnosti, vzájomnej neúcty národov a národností."
Naše združenie tvrdošíjne štvrtý rok podporuje nedoceňovaný fakt, že naším najväčším bohatstvom je voda. Potvrdzuje to aj jedno z našich vyhlásení, ktoré schválilo X. valné zhromaždenie 6. februára 2008.
"Slovensko nebolo prebiehajúcich klimatických zmien ušetrené. Podľa oficiálnych údajov na Slovensku v 20. storočí priemerná ročná teplota vzduchu vzrástla asi o 1,1°C. Ročné úhrny atmosférických zrážok poklesli v priemere o 5,6 %, na juhu bol pokles za posledné storočie o približne 10 % a miestami aj väčší. Charakteristiky výparu a vlhkosti pôdy potvrdzujú, že najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje. Zo Slovenska sa za tejto hrozivo sa vyvíjajúcej situácie každoročne skanalizuje viac ako 100 miliónov metrov kubických dažďovej vody, ktorá v minulosti nasycovala pôdu i vegetáciu, doplňovala zásoby podzemných vôd, posilňovala pramene a svojím výparom zvlhčovala klímu. Pri odlesňovaní, nesprávnej poľnohospodárskej praxi, necitlivých úpravách tokov či urbanizácii dochádza nielen k zmenách v obehu vody, ale aj k zmenám v tokoch energií a k zmenám klímy na miestnej či regionálnej úrovni. Dozrel čas na zásadnú zmenu manažmentu vody, ktorý sa u nás sotva zmenil od čias, keď naše územie oplývalo vodou.
Doterajšie jednostranné úzke zameranie politickej a finančnej podpory na zníženie produkcie tzv. skleníkových plynov a prehliadanie hlasov o ďalších aspektoch ľudskej činnosti, ktoré ovplyvňujú klímu, narúša jednotu, ničí diskusiu, ohrozuje konsenzus a hrozí dopustením sa chýb s fatálnymi dôsledkami. Avšak široká verejnosť, podnikatelia, samospráva ani politici na národnej úrovni, nie sú dostatočne informovaní o závažných rizikách doteraz zaužívaného spôsobu pretvárania krajiny. "
Vyzývame domácu i zahraničnú odbornú i vedeckú verejnosť, aby venovala prioritu výskumu ľudskou činnosťou vyvolaných zmien v obehu vody na zmeny klímy. Vyzývame vládne i mimovládne štruktúry, aby rozšírili svoj záujem a podporu aj na túto oblasť. Ide predsa o podmienky života človeka a jeho krajiny. V konečnom dôsledku musí ísť o čo najskoršie obmedzenie škôd v miliardách vo všetkých sférach ľudskej činnosti. Chceme veriť, že aj masmédiá rozvinú širokú diskusiu o dopadoch zmien v obehu vody vplyvom ľudskej činnosti na klimatické zmeny, ale aj na ekonomický rozvoj, bezpečnosť a zdravie obyvateľstva.
Bude to tak, že celosvetove neobjavíme ani oheň ani nevynájdeme koleso, tak ako kedysi internet. Azda by sme mohli vylúčiť globálny vojenský konflikt, ale nemáme schopnosť zakázať vojny proti antiskupinám mimo oficiálnych štruktúr, alebo rozvojovým štátom, alebo sa zhodnúť, že jedinou a poslednou vojnou bude vojna proti biede, chudobe, hladu a smädu, nemociám a epidémiam, negramotnosti, či skôr nemožnosti vzdelávať sa, sociálnej a kultúrnej vykázanosti. Sme tu ešte my, krpčiari.
"Najprv sa naši činitelia takpovediac prsili, že kríza do nás len ťukne a škody budú minimálne. Minister financií mlčal akoby zaťatý, či skôr sa venoval niečomu inému. Aj guvernér NBS bol relatívne pokojný, ba mierne optimistický. Keď však kríza ťutkla po prvýkrát, tak sme popadali zo stromu ako tie hrušky... A práve vtedy si najrôznejšie skupiny obyvateľstva, predovšetkým veľkí zamestnávatelia začali vyžadovať pomoc od štátu, od vlády ... De facto a de iure dostali "pomoc" od všetkých občanov, ale neponúkli nič, ba ani len pravdu o sebe. Možno im bol príkladom Chrysler, ktorému už raz pomohla americká vláda miliardami za sľúb "akčného plánu", tak pri ďaľšej jeho žiadosti mali navrch akési varovania z prípadného úpadku (!). " Takto som sa rozhovoril na našom mítingu. Nuž, "veľkí ľudia" to majú s pamäťou všelijak. Balíčky prvej pomoci sa predsa len vytvorili a boli rozdané. Začnú sa však už samočistiace procesy bez ohľadu na to, že budú bolestné, ba možno aj drastické. Nie z vôle len tak škodiť, ale na základe ekonomických zákonov (!). Na ďaľšie balíčky už nebudú financie,pokiaľ nevykopeme Atilov hrob, alebo neobjavíme konečne Atlantídu.
Nič také zázračné sa však nestane, a k celkovej spoločenskej, hospodárskej a enviromentálnej stabilite nám dopomôže iba zdravý rozum. Naša úspešnosť však bude závisieť od toho, ako budú konať veľkí hráči svetovej politiky. V podstate, mal by sa udiať akýsi zázrak, lebo nikdy v novodobej histórii a v stave všeobecnej a civilizáciu ohrozujúcej krízy "veľkí" nepomohli nezištne menším.
To boli niektoré z myšlienok, ktoré na margo civilizačnej krízy zazneli na XI. valnom zhromaždení 24. februára 2009.
Predposlednou bodkou k odpovedi na otázku, na čo boli dobré naše podnety, vyhlásenia ... je myšlienkový pozdrav vlaňajšieho laureáta Zlatého biatca Borisa Filana, ktorý sa nemohol dostaviť osobne, lebo mal dochrámaný členok.
"V minulom storočí sa dvaja spisovatelia a myslitelia pokúsili svojimi knihami predpovedať budúcnosť. George Orwell napísal román 1984. Aldous Huxley knihu, ktorej dal skvelý názov: "Prekrásny nový svet." George Orwell predpovedal, že v budúcnosti nás bude Veľký Brat obmedzovať, budú nám brániť v prístupe k informáciám a k pravde. Huxley tvrdil, že informácií bude tak veľa, že sa v nich utopíme a nikto nerozozná pravdu od lži. Orwell sa obával, že budú páliť knihy, zakazovať časopisy a cenzurovať noviny. Huxley si napísal, že v budúcnosti budú pulty praskať pod knihami a magazínmi, ale nikto ich nebude čítať. Orwell varoval, že v budúcnosti nás budú trápiť hladom, smädom, že budeme žiť v biede a v fyzickom utrpení. Huxley predpovedal, že v XXI. storočí sa utopíme v prebytku tovarov a umučia nás slasťami. Vtedy, dávno prvej polovičke XX. storočia si intelektuáli mysleli, že Orwell je jasnovidec a Huxley nadrogovaný blázon. Lenže uskutočnil sa bláznov raj - my všetci v ňom žijeme. Kladieme si otázku, či kríza bude pokračovať, alebo už skončila. A určujeme diagnózu podľa toho, koľko miliárd sa stratilo v bankách, koľko bezcenných peňazí štáty vytlačili a koľko nedobytných úverov poskytli. Každý deň si médiá kladú tisícky otázok o budúcnosti. Ale nikde nepočujem že by sa niekto pýtal na sa slušnosť, na stratenú použiteľnú minulosť. Nevšimol som si, že by niekto mocný a kompetentný položil s najvyššou naliehavosťou otázku: Páni a dámy, a čo duša? S prepáčením za výraz. Uvedomujem si, že hlas píšuceho autora dnes nie je dosť hlasný. Všetkým čo robím, vydávam, rozprávam, vysielam sa pokúšam klásť tie otázky o minulosti, o slušnosti, o duši."
Je to všetko o politickej a ľudskej zodpovednosti. Taký titul dostalo aj naše klubové memorandum politickým stranám a verejnosti z mája 2010. Pre mnohých politikov príliš nepríjemné.
"...Je potrebné diverzifikovať ekonomiku inými odvetviami, najmä potravinárstvom, cestovným ruchom a najnovšími technológiami. To nám umožní predchádzať veľkým hospodárskym výkyvom voči ktorým Slovensko nateraz nemá ochranu.
...Je nevyhnutné vytvoriť desaťtisíce nových a trvalých pracovných príležitostí s úplne novým charakterom. Ďalej nemožno odkladať komplexné riešenie problematiky slovenských vôd, a hlavne doriešiť nasycovanie nášho prostredia dažďovou vodou a jej zhodnocovaním.
Kardinálne sa treba vyrovnať s vymožiteľnosťou práva a zabezpečiť právnu istotu a ochranu všetkým občanom bez rozdielu. Nazdávame sa, že to však nepôjde bez radikálnych, rýchlych a efektívnych riešení problémov s rómskym etnikom.
...Je naším cieľom, aby sa múdrosť našich ľudí stala poradcom, či priam najbližšími spolupracovníkom novej vládnej garnitúry. Marazmus vo svetovom hospodárstve, no i v niektorých štátoch eurozóny a jeho pretrvávanie nám totiž už neposkytujú žiadnu inú možnosť. Musíme si pomôcť využitím jestvujúcich domácich surovín a zdrojov, ale aj tradícií a to hlavne zainteresovaním obyvateľstva, aby investovalo svoje peniaze do domácich projektov."
Bratislava, 16. decembra 2010