Andalúzske pobrežie
Apartmány










ČT krajinou vína...
Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?


Rudolf Janáč, prezident Slovenskej poisťovne, a. s., Bratislava

1. Celkové ovzdušie v SR je poznačené politickou a ekonomickou situáciou. Je veľa politiky v našom každodennom živote, a tá, žiaľ, ľudí viac rozdeľuje, ako ich spája. Mne sa javí, že slovenský národ je rozhádaný, je tu veľa kriminality, zákerností, nenávisti, neprajnosti, málo ohľaduplnosti a porozumenia.

Zamýšľam sa, kde sú korene tohto stavu. Určité zhoršené sociálne podmienky nepridávajú dobrej atmosfére v štáte, ale príčiny sú hlbšie. Ľudia sú apatickí, neveria mnohým politickým manažérom a podnikateľom. Na zlepšenie tejto situácie nevystačia reči, treba činy. Tých činov, razantných krokov smerom ku všetkému zlému a negatívnemu asi malo byť viac.

2. Predpoklady v diplomatickej polohe boli vytvorené, ale zahraniční investori pred príchodom do krajiny posudzujú celkové podnikateľské prostredie. Na Slovensku treba dotvoriť pravidlá pre lepšiu vymožiteľnosť práva, prijatý nový Zákonník práce je príliš sociálny a mohol by som pokračovať ďalej vo vymenovaní príčin, čo mne ako manažérovi, a teda určite aj podnikateľom, zväzuje ruky pri rýchlejšom napredovaní. Na zahraničných investorov veľmi vplýva politická stabilita a smerovanie nášho štátu, čo si myslím vzhľadom na terajší vývoj prestáva byť prekážkou. Zahraničný kapitál príde k nám preto, aby sa zhodnotil v dobrom podnikateľskom prostredí, a tu zaostávame za okolitými krajinami.

3. Nemožno nevidieť pozitívne výsledky transformácie. Možno sa vari zamyslieť nad jej časovým hľadiskom a jeho poradím. Proces transformácie v jednotlivých oblastiach si vyžadoval diferencovaný prístup. Transformácia mala prebiehať v prvom rade v tých odvetviach, ktoré začali mať v nových podmienkach problémy. Začiatok tohto procesu sa mi javil chaotický, bolo veľa lobizmu a špekulácií. Chýbala mi tu strednodobá, ale aj dlhodobá vízia. Ak chceme rozvojové programy, musíme mať jasné predstavy, čo sa najlepšie hodí do tohto nášho prostredia, s čím sa môžeme presadiť v medzinárodnom obchode. Mnohé domáce podnikateľské subjekty dokázali svoju životaschopnosť aj v medzinárodnom konkurenčnom prostredí, napríklad odevný priemysel. Investujme a posilňujme podnikateľské odvetvia, ktoré sa vedia presadiť na medzinárodných trhoch a majú na Slovensku tradíciu.

Štefan Chudoba, riaditeľ pre predaj Škoda Auto Slovensko

1. Odpoveď na túto otázku vidím v tvrdení, že iných ľudí treba na vyhodenie mosta do vzduchu a iných na postavenie nového. Obrazne povedané, pre zmenu treba urobiť tím z ľudí, ktorí už dajaký most postavili a chcú postaviť ďalší. Ak toto transformujem do praxe, potom treba dokončiť hospodársku víziu SR. To je úloha predovšetkým pre Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, pre Slovenskú priemyselnú a obchodnú komoru, no a makroekonomické páky treba nastaviť tak, aby sa zvyšovala výkonnosť ekonomiky a klesali náklady na jej správu.

2. Kde nie je dostatočná infraštruktúra, ako sú diaľnice, spoje a pripravenosť ľudí migrovať za prácou a kde celý hospodársky systém nepodporuje investície, ktoré zvyšujú výkonnosť ekonomiky, potom je zákonité, že väčšina investícií sú vlastne príjmy z privatizácie. Ďalej musí byť definovaný záujem štátu, a ten sa musí nekompromisne presadzovať. Skúste presadiť hoci zápis do katastra a pochopíte, o čom hovorím. Myslím si, že lepšie podmienky získať zahraničné investície nemá asi nikto, ale toľko politických záujmov ako SR nemá asi tiež nikto.

3. Nepopieram, čiastkové výsledky tu sú, ale ak porovnávam potenciál SR pokiaľ ide o ľudí, prírodné podmienky a technológiu, ideme dopredu veľmi pomaly. Dostať pod kontrolu hospodársky rozvoj si vyžaduje zmeniť systém riadenia spoločnosti. Zmätok v kompetenciách ministerstiev aj vlády, totálny
rezortizmus v riadení systémových procesov v globálnom svete nemôže uspieť. Jednoducho povedané, život nám dáva karty, my hráme, ale na Slovensku ešte neboli stanovené pravidlá hry.

Anton Raško, starosta KŽS

1. Vytváranie štandardných demokratických podmienok pre občanov po 10-ročnom vývoji a približovanie sa úrovni európskych krajín nepociťujú občania, ale najmä mladá generácia v príprave do života. Chýba systémový prístup a koncepcia sústavného zvyšovania životnej úrovne, zabezpečenia zamestnanosti, rozvoja hospodárstva, zdravotníctva a prispôsobenie školstva podnikateľskému životu. Aj keď celkové ovzdušie je dosť zahmlené, treba ho presvietiť a dať ľuďom a najmä mladej generácii vôľu a chuť aktívne sa zúčastniť na reštitúcii nášho demokratického štátu, ktorý tu už bol v rokoch 1920 až 1948, v nových podmienkach. Osobne mám záujem najmä o reštitúciu stredného stavu, z ktorého pochádzam, najmä živnostníctva a remesiel, ktoré boli likvidované v roku 1950. Na tento účel som vypracoval v roku 1998 dva projekty., ktoré plníme s pomocou "nadšencov" z rezortov, krajov, okresov, výskumných ústavov a zo živnostenských organizácii (ktorí to nemali v pracovnej náplni). Prvý projekt riešil oživenie vidieka optimalizáciou rozmiestnenia živností najmä remeselných a po skúšobnom odskúšaní v okrese Malacky v roku 2000 dal podnet na založenie 22 živností dlhodobo nezamestnanými v okrese. Súčasne sa rozširuje na všetky okresy a očakáva sa, že priestor, ktorý sa vytvorí, dúfajme, pre 10- až 20-tisíc pracovných miest, sa čoskoro v spolupráci so starostami obcí aj vyplní. Druhý projekt sa zameriava na dosiahnutie európskeho, najmä nemeckého a rakúskeho, štandardu v produktivite a v kvalite remeselných prác, ktoré u nás štyridsať rokov stagnovali a podstatne zaostali za európskym priemerom. Cechmi sú rozpracované vzorové dielne. Pripravuje sa Inštitút pre rozvoj remesla a inkubátory, v ktorých sa počíta so zakladaním podnikov a družstiev a s využitím nových technických riešení, ktoré vznikli na našich vysokých a odborných školách, výskumných ústavoch a SAV.

2. Pomoc zahraničných investorov najmä v rozvoji nášho priemyslu je veľmi žiaduca a vítaná, ale nezamestnanosť rieši iba z malej časti. Treba viac podporiť domáce živnostenské a malé podnikanie a ako podnikateľov pripraviť tiež počas štúdia záujemcov z vysokých škôl. Nedoceňuje sa tiež družstevné podnikanie, ktoré má u nás vyše storočnú tradíciu a dnes vo svete zaujíma významné postavenie.

3. Transformácia hospodárskeho vývoja SR je poznačená veľkými stratami a únikom kapitálu a mozgov do zahraničia. Túto sa nepodarilo včas podchytiť najmä tým, že sa zabudlo včas obnoviť stredný podnikateľský stav a vytvoriť mu spoločenské zázemie, ktoré mal do roku 1950. Zákonom zriadená Slovenská živnostenská komora by mala získať potrebné materiálne zázemie na spoločenskú aktivitu reštitúciou štátom v roku 1950 zhabaného živnostenského majetku, najmä živnostenských domov. Je to žiaduce aj preto, lebo vývoj takýchto organizácií v Európe pokračoval ďalej a majú rozsiahle spoločenské zázemie, napríklad v každom kraji v Rakúsku sú zriadené inštitúty na vzdelávanie a podporu živnostníctva a malých a stredných podnikov. Túto medzeru treba v najbližšom čase vyplniť, aby z malých a zo stredných podnikov, živnostníkov a z remeselníkov sa vytvorila dobre fungujúca slovenská živnostenská komora, ktorá sa môže plne angažovať v rozvoji nášho hospodárstva.

Štefan Kassay, predseda Dozornej rady I. D. C, Holding, a. s., Bratislava

1. Život firmy a osudy ľudí, ktorí v nej pracujú, sú veľmi závislé od vonkajších podmienok. Je preto dobre, ak Slovensko má stabilizovanú makroekonomickú situáciu. Je dobré i to, že sa urobili významné kroky na sprehľadnenie finančných tokov štátu a že je tu nový rámec na vytváranie štátneho rozpočtu a eliminovanie inštitúcií a fondov, ktoré nekontrolovane nakladajú so spoločnými finančnými prostriedkami. Napriek všetkému, celkové ovzdušie vnímam ako dusné, neprehľadné, skorumpované, plné obštrukcií, závisti a neprajnosti. Zároveň pri toľkých starostiach a problémoch, ktoré treba nevyhnutne riešiť, akoby sme mali času neúrekom. Akoby politika a osobné ambície boli najdôležitejšie. Je neúnosné, ak rok pred očakávanou územnou zmenou sa spomaľuje, ba priam zastavuje predkladanie a schvaľovanie zákonov, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú podnikanie. Nie politické šarvátky a riešenie vnútorných problémov jednotlivých politických subjektov by mali byť stredobodom záujmu ľudí. Takej politiky má každý plné zuby. Nazdávam sa, že na prvé miesto treba dať prosperitu krajiny a usilovať sa o dôstojný život ľudí. Každý z nás by mal pocítiť, že za poctivú prácu bude ocenený a že on sám môže prispieť k blahu svojej rodiny. Nie je možné, aby mali najmenej tí, ktorí vynakladajú najväčšiu energiu pre spoločenský prospech a profitovali intrigáni, špekulanti a konšpirátori. Nie je zdravá ani priveľká diferenciácia spoločnosti a prekvitajúci egoizmus niektorých jedincov na úkor ostatných. Diletantizmus na význačných postoch aj vo vládnej garnitúre by sa nemal odpúšťať, pretože ovplyvňuje životy nás všetkých, brzdí rozvoj ekonomiky. Ale povedal som už viackrát i na verejných fórach, že je zbytočné trúchliť nad daným stavom. Treba konať! Využívať čas užitočne. Nemôžeme predsa čakať, kým sa zmení spoločenské či podnikateľské prostredie. Bolo by naivné predpokladať, že v krátkom čase vláda vytvorí lepšie podnikateľské podmienky. Osobne sa nazdávam, že nie je reálne spoliehať sa na ozdravujúce opatrenia a reformačné kroky štátneho aparátu, ale treba začať "zdola". Na svojom pracovisku, v priestore, kde sme dobrí a kde máme predpoklady dosiahnuť očakávané výsledky. Uvedomujem si, že spoločenská angažovanosť je potrebná, ale koncentrujem sa hlavne na to, čo môžem bezprostredne ovplyvniť. Podnikateľ má podnikať, preto je dôležité spoliehať sa na svoje podnikateľské aktivity a pracovať so spoľahlivými a schopným pracovníkmi na zdokonaľovanie a úspešné presadzovanie strategických cieľov firmy. Z toho vychádza aj môj osobný prístup

k podnikaniu. Desať rokov som sa sústreďoval na budovanie veľkej korporácie a formovanie vysokokvalifikovaného manažérskeho tímu súbežne so sebavzdelávaním a presadzovaním vedy a nových poznatkov do riadenia tejto korporácie. Pre mňa je dôležité zabezpečiť prosperitu I. D. C. Holding a zabezpečiť ľuďom možnosti osobného rastu, pracovnej istoty a primeranej odmeny za prácu. Vytvárať kultúru podnikania a kultúru firmy, viesť ľudí k afinite s firmou a k zmene myslenia v duchu spoločných ideí. V našej firme sa to darí a ľudia sú si vedomí, že akcionári nové zdroje z najväčšej časti vracajú do firmy a vytvárajú podmienky pre jej rast. Iba tak je možné, že za pár rokov sa firma lokálneho významu stala nadnárodnou korporáciou a má reálne predstavy o svojom ďalšom rozvoji v svetovom rámci. Väčšinou by sa o to mali snažiť aj iné podnikateľské subjekty. Ak by sa to podarilo, prispeje to k úspechu celej ekonomiky Slovenska.

Na potvrdenie toho sa žiada zopár faktov. Všeobecne sa vie, že v cukrovinkárskej a pečivárenskej produkcii je obrovská svetová konkurencia. Napriek tomu náš odbyt rastie. Mojou snahou je udržať trhovú pozíciu ako jedného z najvýznamnejších producentov a dodávateľov sladkého tovaru na domácom trhu. Naše výrobky odoberajú vo vyše 40 krajinách sveta. Dôraz kladieme na export, ktorý je zameraný na udržanie a upevňovanie našej pozície v krajinách V4 a na trhoch EÚ, najmä v Nemecku a Rakúsku, ale aj v USA a v iných krajinách. Svoju prácu s kolektívom manažérov zameriavam na kľúčové oblasti,

ktoré vedú k zvýšeniu výkonnosti firmy. Akcentujem riadenie na marketingovom princípe. To umožňuje udržanie konkurenčnej schopnosti existujúcich výrobkov s vybudovanou tradíciou na slovenskom trhu a súčasne sa prispôsobujúceho vývojovým trendom v potravinárskej výrobe. Na základe analýz vývoja cieľových trhov sledovania trendov stravovacích návykov a nových potravinárskych technológií, ako aj správania zákazníkov, sú stanovené priority. Firma zvyšuje ponuku v segmente funkčných potravín a prispôsobujeme naše výrobkové portfólio svetovým trendom. Svoje úsilie ďalej koncentrujem na trvalé zvyšovanie výkonnosti firmy a upevňovanie finančnej disciplíny a tvorbu primeraných finančných rezerv. Vo firme prebieha nekompromisný zápas plytvaniu a stratám vo výrobe i v procese riadenia. V priamej väzbe na trhy venujem pozornosť aj výrobe. Kľúčom k zvýšeniu výkonnosti sú aplikácie postupov priemyslového inžinierstva, spolupráca s univerzitami a vedeckými pracoviskami. Akcentujem aj vlastný vývoj a výrobkové inovácie. Za mimoriadne dôležité považujem znižovanie vlastných nákladov a udržanie cien konkurencie schopného sortimentu výrobkov i pri rastúcich výrobných vstupoch. Preto je samozrejmosťou zvyšovanie produktivity práce a pridanej hodnoty vo výrobkoch. Je nad slnko jasné, že firma musí držať krok so svetom aj v technológii. Preto v roku 2000 sme investovali do hmotného a nehmotného majetku 71 mil. Sk, čo je nárast o takmer 50 mil. Sk oproti predošlému roku. Najväčší objem investícií smeroval do modernizácie výrobných prevádzok a informatiky. V tomto roku sme do modernizácie firmy investovali už 240 mil. Sk, v roku 2002 to bude 200 mil. Sk investícií. Mimoriadny dôraz kladieme na vzdelávanie zamestnancov a vrcholového manažmentu. Vypláca sa to. V septembri sme dosiahli v histórii našej firmy najväčší odbyt, a to 2800 ton, v októbri 3100 ton. V tržbách sme zaznamenali zvýšenie o 16 %. Výrazne sa na tom podieľa export. V Českej republike sme v tomto roku doteraz mali tržby 650 mil. CZK, v Maďarsku 900 mil. HUF. V Poľsku vzrástli tržby v prepočte na 70 mil. Sk. Približne o 30 mil. Sk vzrástli tržby v bývalej republike Juhoslávia a o 25 mil. Sk v Rusku. Konsolidovaný zisk predstavuje dvojnásobok zisku v SR. Pri našich výrobných kapacitách sú to výsledky presahujúce akékoľvek očakávania. Ako ukazujú výsledky, náš strategický prístup bol správny.

2. Standard&Poor´s je prvou agentúrou, ktorá zmenila náš rating a zrejme ju budú nasledovať ďalšie. Pozitívne pôsobí aj očakávanie, že Slovensko bude prijaté do NATO a sú známe prísľuby na postupné zaraďovanie sa do štruktúr EÚ. To by malo vytvoriť spoľahlivé prostredie pre investorov. Vymedzené investičné pásmo môže znamenať zvýšený záujem zahraničných investorov. Avšak sledovanie diania a analyzovanie situácie na Slovensku určitý čas trvá. Pre investorov je to len príprava na pravdepodobný vstup do našej krajiny. Vychádza mi, že strední a malí podnikatelia budú čakať na výraznejšie zmeny v podmienkach investovania a vytvorenie bezpečného priestoru ešte dosť dlhý čas. Legislatívny rámec na prenikanie zahraničných investícií na Slovensko nie je vhodnejší ako v okolitých krajinách a prezentujú sa individuálne ponuky pred všeobecne jednotnými pre všetkých záujemcov na najvyššej úrovni, ale administratívna agenda na úrovni okresu a obce je zložitá a podporuje neprehľadné postupy na vybavovanie podnikania. Chýbajú jednoznačné ustanovenia na vstup zahraničného investora na slovenský trh a vytvorenie podmienok na investovanie a podnikanie a ich ochranu na našom území. Až teraz je prijatá novela obchodného zákonníka o podniku zahraničnej osoby a organizačnej zložke a je potrebné ešte upraviť s tým súvisiace právne predpisy v iných nadväzujúcich zákonoch (exekučný, o cenných papieroch, o vyšších územných celkoch, cudzineckej polície, daňových zákonov a štruktúrovania daňových úradov a o úľavách na dani). Dosiaľ neboli odštartované predpokladané aktivity priemyselných parkov a je nevyhnutné aj tento zákon o ich budovaní upraviť. Možno sa v mnohom poučiť aj od okolitých krajín. Zdá sa mi, že zatiaľ nie je vhodný rámec pre investície, pretože podporuje iba veľkých investorov. Možnosť získať prostriedky by mali mať všetci investori bez rozdielu, či ide o zahraničného alebo domáceho. Na druhej strane vidím to tak, že zahraničný investor nemusí priniesť spásu. V mnohých prípadoch sa nádeje menia na sklamanie i nepríjemnosti. Je zrejmé, že investor chce investovať výhodne a vyhľadáva dobré a perspektívne firmy. Nepáči sa mi však, ak rozpredávame to, čo by malo ostať majetkom tejto krajiny, nepáči sa mi, ak sa investor vnucuje a ustavične klope na dvere aj pri odmietnutí. Zjednodušene povedané, chce kupovať aj tam, kde nikto nechce predávať. Dokonca si takýto predaj vynucuje často skrytými vyhrážkami. Okolo úspešných firiem sa spravidla vyrojí kŕdeľ "sprostredkovateľov a poradcov", ktorí "všetko vedia" a robia zo seba svetových expertov. Vynucujú si rokovania s majoritnými akcionármi, s vrcholovým manažmentom a inými. Snažia sa preniknúť do útrob takej firmy s hlavným cieľom nie pomôcť firme, ale nabaliť si vlastné vrecká. Sú to často aj naši ľudia, ktorí v minulosti pôsobili na významných postoch aj v štátnej administratíve, "pričuchli" k dôležitejším informáciám a takmer bez práce chcú z nich vyryžovať čo najväčší kapitál pre seba.

3. Zahraničné a medzinárodné inštitúcie oceňujú stabilizáciu ekonomického prostredia Slovenska a kladne hodnotia hospodársky rozvoj. Slovensko ako jediná krajina z transformujúcich sa krajín pri stabilizácii ekonomiky pomocou ozdravných balíčkov nemala prepad HDP do záporných hodnôt, a toto "mäkké pristátie" sa v zahraničí vysoko hodnotí. Ale aj tak z hľadiska budúcnosti ešte nemožno jasať. Pri vnímaní širokej koalície s ešte širšími záujmami a lobistickou podporou rôznorodých skupín, nie je prekvapujúca ich neschopnosť sa dohodnúť na strategickom smerovaní Slovenska. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že sa dosiahlo niekoľko čiastkových úspechov v transformácii štátneho vlastníctva na súkromné a znížil sa vplyv politických strán na ekonomické a podnikateľské aktivity podnikov, čím tieto podniky nebudú záťažou a stratovými pre štát a je predpoklad, že prinesú finančné prostriedky cez rôzne formy zdanenia (priame a nepriame). Pritom makroekonomika budí zdanie stabilizácie. Priznajme však aj jej nepriaznivé prvky. Vysokú nezamestnanosť, vysoký obchodný deficit, veľkú spotrebu štátu a veľkú dlhovú záťaž v dôsledku neuskutočnenej reformy sociálneho, zdravotného a dôchodkového zabezpečenia. V skutočnosti sme kdesi na začiatku zmien a čaká nás ešte veľa práce. Neúnosná je situácia v školstve, ktoré nám padá pred očami. Akoby sme si neuvedomovali závislosť ekonomiky od vzdelanosti, a tým aj "zinteligentňovania" práce aj skvalitňovania života.

Ak sa pokúšam objektívne hodnotiť transformačný proces, vždy ma zaujíma, čo sa zmenilo. Aká je podpora rozvojových programov či proces posilnenia domácej podnikateľskej a živnostenskej sféry. Povedal by som, že sa dosiahlo mierne zlepšenie. Ale v každom prípade by som za obdobie od začatia transformácie očakával viac. Pomalosť je zrejme spôsobená aj tým, že každá nová vláda zmetie zo stola

prácu svojich predchodcov a začína odznova. Ničí sa zlé i dobré, v znamení akejsi politickej nadradenosti víťaza demokratických volieb sa rúcajú nadčasové idey, odstavujú sa ich nositelia, nastupuje pomstychtivosť, agresivita a všetko ničiaca závisť. Mrhá sa tak ľudskou energiou, iniciatívou a potenciálom ľudí. Sklamaní odchádzajú do ústrania, upadajú do beznádeje alebo odchádzajú do cudziny, kde hľadajú lepšiu sebarealizáciu. Vidím to okolo seba a mám aj vlastné skúsenosti z môjho blízkeho okolia. Koľkí už odišli, zobrali so sebou svoje rodiny, spôsobilosť, prípadne finančný kapitál? Odchádzajú špičky, rovnako ako špičky sa nechcú podieľať na vláde. Neraz sa ma pýtali: Ty nepodporíš svoje deti, nechceš ich zabezpečiť v zahraničí? Čo mám na to povedať? Že sa mi to nezdá šťastným riešením, že tu som doma, že tu sú doma aj moje deti, že tu chcem niečo vytvoriť a zanechať dielo nastupujúcej generácii? Kto má zabezpečiť lepšie podmienky na podnikanie, ak nie my? Kto je zodpovedný za budúcnosť novej generácie? Nemožno všetko nechať tak a ufujazdiť za bezpečím a istotou do cudziny. A kto sme my? Nemáme svoju hrdosť, vzdelanie, skúsenosti, chuť do práce? Prečo sa spoliehať iba na zahraničných investorov? Prečo by to nemohlo byť aj naopak? Naša slovenská firma nemôže zohrať rozvojovú úlohu a budovať firmy hoci aj v zahraničí? Nemôžeme očakávať, že každú slovenskú firmu postaví na nohy zahraničný investor. Podnikateľ sa má usilovať o prospech svojej firmy a väčšinu vyprodukovaných zdrojov do nej aj vracať v záujme jej vitalizácie. Za tých vyše desať rokov už každý mohol niečo urobiť alebo ak biznis nezvládal, mal ísť od toho preč. Ak skrachoval jednotlivec, to bolelo iba jeho, ale ak ako vlastník zničil firmu, povedzme s dvoma tisíckami zamestnancov, to bolelo všetkých,

privádzalo do zúfalstva ich rodiny. Podnikanie nie je nič iné, ako uplatnenie svojich schopností a poznatkov na prospech všetkých, čo vo firme pracujú vrátane podielu na podporu celospoločenských všeprospešných aktivít. Avšak ešte stále sa mnohí nazdávajú, že každý podnikateľ je zlodej a tunelár, že podnikateľ nemôže mať čisté úmysly. Preto mnohí aj schvaľujú vytváranie čoraz komplikovanejších podnikateľských podmienok, čo sa prejavuje aj v nových zákonoch. Pre podnikateľov zabezpečujúcich zamestnanie, prácu, rozvoj regiónu a finančné zdroje štátnej administratíve na jej experimenty a spotrebu je nedôstojné takéto správanie. Ich činnosti sú pohlcované rôznymi brzdiacimi regulačnými opatreniami, a tak nie je možné naplno rozviť ich tvorivý potenciál na dosahovanie úspešného rozvoja a rastu svojich firiem, a tým aj Slovenska.

Ak zhrniem problémy, s ktorými sa podnikateľ v každodennej praxi stretáva, je tu celá oblasť potrebných zmien na podporu podnikania:

a) zjednodušenie administratívnej agendy firiem a fyzických osôb,

b) podpora malého a stredného podnikania pri jeho zakladaní a nábehu aktivít, ako aj výskumnej, vývojovej činnosti pre tieto firmy,

c) uskutočnenie zdravotníckej, dôchodkovej a sociálnej reformy, a tým odštartovanie systému kolektívneho investovania cez vzniknuté fondy,

d) vytvorenie účinného a fungujúceho právneho a vykonávacieho systému vymáhania pohľadávok veriteľmi a ozdravenie nevhodných a nefungujúcich podnikateľských aktivít likvidáciou a konkurzom,

e) dokončenie majetkového vyrovnania sporných a neprehľadných vlastníckych vzťahov,

f) oživenie kapitálového trhu a vytvorenie ďalších podmienok pre kolektívne investovanie,

g) na vytvorenie vhodných predpokladov na podnikanie do budúcnosti a úspešného zaradenia sa Slovenska medzi moderné krajiny je nevyhnutné začať vhodnú reformu stredoškolského a vysokoškolského (univerzitného) či dištančného vzdelávania a pôsobiť na novú generáciu rozvojom ich vzdelanosti,

h) v daňovej oblasti vytvorenie stimulačných daňových odvodov a odpočítateľných položiek od daňového základu či započítateľných položiek do nákladov a premietnutia morálneho a fyzického opotrebenia hmotného a nehmotného majetku či zamestnaneckých výhod (poistné, úrazové a dôchodkové poistenie a investovanie),

i) dôležitou oblasťou daňových úľav je sponzorstvo a darovanie pre školstvo, zdravotníctvo a kultúru v nadväznosti na ich reformu.

Andrej Egyed, generálny riaditeľ ŽSR

1. V tomto roku, na rozdiel od predchádzajúcich, sa dýcha o niečo ľahšie, súvisí to s miernym trendom stabilizácie slovenskej ekonomiky. Signály oživovania ekonomiky pociťujeme aj na železnici, a to v stabilných prepravách tovaru, čo naznačuje nielen rast priemyselnej výroby, ale aj domáceho dopytu. V takomto prostredí nemáme problém dosahovať zisk v nákladnej preprave, aj keď nám prudko vzrástli náklady v dôsledku nárastu regulovaných cien elektrickej energie a plynu. Nárast regulovaných cien, celková inflácia a nedostatočné uvedomovanie si priorít a podporovania osobnej železničnej dopravy zo strany štátu nám však komplikujú prijímať opatrenia na ozdravenie ekonomiky osobnej železničnej dopravy, ktorá je z dôvodu regulovaného cestovného stratová. Uvedomujeme si, že máme voči cestujúcej verejnosti dlh v oblasti kultúry cestovania. Žiadna zahraničná železničná štátna spoločnosť však z vlastných prostriedkov nemodernizuje vozne osobnej dopravy tak ako my, ale s podporou štátnych subvencií. Nedostatočný komfort v cestovaní, spôsobený obmedzenými finančnými zdrojmi, má následne vplyv na znižujúci sa počet cestujúcich. Okrem toho vysoká miera nezamestnanosti a pokles reálnych miezd nepodporujú hybnosť obyvateľstva, a tak osobná doprava je stále v útlmovom pásme. Rozhodujúcim predpokladom rozvoja a hospodárskeho rastu je stabilné právne, transparentné a predpovedateľné inštitucionálne prostredie. Tu sa nám celkom nedarí, najmä v oblasti vymáhateľnosti práva. Nestabilnosť v ekonomickom prostredí veľmi významne pociťujú aj železnice, ktoré pracujú pod tlakom účelových exekúcií a znášajú dôsledky značnej zadlženosti štátu voči železnici za výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave. Štát má veľký podiel na vysokej miere podnikovej zadlženosti, a to tým, že štát neuhrádzal v plnom rozsahu objednané výkony a železnice si následne neplnili záväzky voči verejným fondom, daňovým úradom, a tým vznikol reťazec zadlženosti, ktorý by sa mal riešiť radikálne a systematicky. Nazdávam sa, že jednou z najťažších a najzložitejších úloh na Slovensku v súčasnom období je transformácia a reštrukturalizácia železníc. Manažment železníc dôsledne zabezpečí plnenie jednotlivých úloh a postupových krokov Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR tak, aby od 1. januára 2002 došlo k fyzickému oddeleniu činností a pracovísk novovzniknutej Železničnej spoločnosti od terajších ŽSR. Samozrejme, vytvárame podmienky na úspešnú činnosť týchto dvoch spoločností. Máme pripravené podnikateľské plány oboch spoločnosti s tým, že Železničná spoločnosť plánuje zisk a ŽSR postupné znižovanie straty. Ak sa nám podarí splniť vytýčené ciele, bude to mať veľký význam pre hospodárstvo SR. Ďalšiu pomoc slovenskej ekonomike vidíme v tom, že rozsiahly investičný program železníc orientujeme tak, aby prispieval ku zvyšovaniu zamestnanosti v podnikoch, kde majú ŽSR svoju kapitálovú účasť, napríklad v železničných opravovniach a strojárňach Vrútky, Zvolen a Trnava. Železnice prispejú ku zníženiu miery nezamestnanosti aj tým, že zintenzívnia investičnú činnosť pri obnovách a modernizáciách tratí, kde má svoj priestor nielen veľké stavebníctvo, ale množstvo menších firiem. Podobne dáme príležitosť aj firmám, ktoré sa môžu podieľať na modernizácii a obnove vozňového parku ŽSR.

2. Ak sa dnes Slovensko teší zo zvýšenia ratingu agentúrou Standard & Poor's, ŽSR takúto dôveryhodnosť pociťujú už druhý rok, o čom svedčia výhodné úvery pre železnice od európskych bankových domov. Dôveryhodnosť má svoj základ v programe transformácie a reštrukturalizácie železníc. Navyše investori majú záruku nielen v slovenskom štáte, ale aj v tom, že zrekonštruované a zmodernizované trate budú súčasťou európskej železničnej siete. Investori podobné záruky a aktivitu očakávajú aj od iných rezortov na Slovensku. V podstate ide o to, aby pokračovala stabilizácia hospodárstva, posilňoval sa finančný sektor a jeho úloha pri oživovaní ekonomiky a súčasne i právne vedomie v ekonomickej sfére. Zároveň aby pokračovala transformácia štátnych monopolov, rástli priame zahraničné investície, a tým sa vytvárala modernejšia a slobodnejšia ekonomika. Som presvedčený, že ak táto vládna moc neustúpi zo svojich pozícií a nepodľahne predvolebnému populizmu a ak budúca vláda bude pokračovať v nastúpenej ceste, dočkáme sa ďalších priaznivých hodnotení ratingových agentúr.

3. Škoda, že sme spočiatku váhali s naštartovaním prioritných rozvojových projektov, kde nepochybne patrí aj modernizácia infraštruktúry. Sú to kapitálovo veľmi náročné projekty, ktoré sa nemôžu riešiť z prípadu na prípad cez štátny rozpočet, ale vyžadujú si stredno- a dlhodobé strategické plánovanie. Projekty infraštruktúry prekračujú nielen plánovacie obdobie jedného roka, ale aj horizont pôsobnosti jednej vlády. Nazdávam sa, že aj ekonomicky vyspelé krajiny využívajú metódy dlhodobého strategického plánovania. Aj keď nerád, ale musím povedať, že banky, najmä vo vlastníctve štátu, na prelome rokov 1998 - 1999 takmer ignorovali potreby železníc. Keď sme už s nimi vstúpili do zmluvného vzťahu, ich služby boli veľmi drahé, zvyšovali naše finančné náklady, a tým aj negatívne ovplyvňovali hospodársky výsledok. Preto reformu bankového systému vnímam veľmi pozitívne. Teraz už môžeme čerpať finančné prostriedky z domácich úverových zdrojov s výrazne nižšími úrokovými sadzbami. Škoda len, že k reštrukturalizácii bánk nedošlo skôr, hneď v prvom roku účinkovania vlády SR. Už skôr sme mohli pociťovať aktívnu finančnú politiku slovenských bánk k transformujúcim sa ŽSR. Mrzí ma, že absentuje zákon o holdingu. Keby sme sa mohli oprieť o takýto zákon, železnice na Slovensku by existovali ako integrovaný celok a zároveň by sa rozdelili na dve spoločnosti. Takýmto riešením by sme využívali výhody integrácie i výhody rozdelenia.

Peter Lukeš, predseda predstavenstva Ditec, a. s., Bratislava

1. Je to veľmi komplexne koncipovaná otázka a odpoveď na ňu zahŕňa veľa subjektivizmu. Skutočnosť, že máme veľmi širokú politickú scénu, mnoho rôznych, často protichodných záujmov rôznych ľudí, prípadne skupín a zároveň sme malou krajinou, veľmi ovplyvňuje celkovú klímu. Napriek tomu si myslím, že celkové ovzdušie sa na Slovensku v posledných rokoch zlepšilo. Je to dôsledkom jednak rastu sily hospodárstva, zvyšovania reálnej mzdy obyvateľstva na jednej strane a našich pocitov, že sa postupne približujeme k vyspelým demokratickým krajinám, s ktorými by sme mali mať v krátkej budúcnosti rovnaké "pravidlá hry" na strane druhej. Pre celkové zlepšenie ovzdušia by sme však potrebovali viac optimistov a pozitívne orientovaných ľudí. Sám som založením optimista s pozitívnym vnímaním sveta. Slovensko je krajinou očakávaní, kde veľká väčšina ľudí stále iba čaká, kedy už bude dobre. Mali by sme menej očakávať a viac sa zaoberať realitou okolo nás a snažiť sa ju ustavične zlepšovať. Iba "očakávaním" sa nikdy nič nevyrieši. Ja sám chcem namiesto očakávania priložiť ruku k dielu zvyšovaním kvality toho, čo robím. No a, samozrejme, tak ako doteraz, vždy keď budem môcť, pomôžem dobrej veci, dobrému projektu, dobrej myšlienke.

2. Všetci investori hľadajú optimálne príležitosti na uloženie svojich prostriedkov. Pritom sa správajú čiste trhovo. Svoje prostriedky sa snažia investovať v bezpečnom prostredí so stabilnou politickou scénou, s transparentnou orientáciou krajiny, s prepracovanou legislatívou a obchodným právom. V prípade splnenia týchto podmienok vo viacerých krajinách, vyššiu prioritu na investovanie majú krajiny s čo najväčším trhom a v neposlednom rade s najväčším predpokladom ekonomického rastu a s optimálnym daňovým zaťažením právnických a fyzických osôb. Práve ratingové agentúry ako Standard& Poor's podľa presne definovanej metodológie zaraďujú jednotlivé štáty do rôznych pásiem, ktoré sú veľmi zrozumiteľné pre investorov. Každý pozitívny signál od takejto agentúry je citlivo vnímaný investormi a zvyšuje záujem o investovanie.

Krajiny strednej a východnej Európy patria dnes medzi najperspektívnejšie oblasti, kde zahraniční investori upriamujú svoju pozornosť. Je to dané skutočnosťou, že napriek hospodárskej recesii v USA, v Ázii a v západnej Európe sa očakáva najväčší ekonomický rast v práve uvedenom regióne. Slovensko si malý záujem investorov spôsobilo sčasti samo. Máme veľké rezervy v obchodnom práve, celej legislatíve týkajúcej sa podnikania, sme zaťažení veľkými daňami všetkých druhov, štátna byrokracia príliš zasahuje do chodu ekonomiky. Okrem toho trh s päť miliónov ľudí je malý. Práve zvýšenie ohodnotenia Slovenska významnými ratingovými agentúrami spolu s veľkou hustotou investícií v okolitých postkomunistických štátoch vytvára optimistické predpoklady na väčší prílev investícií na Slovensko.

3. Transformácia na trhovú ekonomiku sa začala po páde socializmu, ale vôbec sa ešte neskončila. Preto je veľmi ťažké ju hodnotiť ako celok. K pozitívam transformácie patrí predovšetkým transformácia bankového sektora, ktorá výrazne zvýšila podnikateľským subjektom možnosť podnikania a investovania. Vôbec však nie je ukončená transformácia školstva, zdravotníctva, reforma sociálneho, dôchodkového systému atď. Roztrieštená politická scéna veľmi komplikuje procesy zavádzania týchto reforiem. Nepodarilo sa znížiť mieru nezamestnanosti, legislatíva napreduje veľmi pomaly a negatívne je vnímaná vymožiteľnosť práva. Za podstatné považujem vykonanie reforiem a aproximáciu legislatívy tak, aby sme boli kompatibilní vo všetkých oblastiach s EÚ a aby sme sa mohli pokúsiť o čo najrýchlejší vstup. Myslím si, že to posilní aj domácu podnikateľskú sféru.

Jozef Sitek, generálny riaditeľ OVP Orava, s. r. o., Trstená

1. Budem odpovedať z podnikateľského hľadiska v pozícii stredného podniku. Máme veľa schopných ľudí, podnikateľov a odborníkov, ktorí sa môžu porovnať s ktorýmikoľvek zahraničnými manažérmi. Určite by v rámci hodnotenia obstáli na čelných miestach z hľadiska vedomostí, okamžitého riešenia vzniknutého problému, odbornosti a pod. Túto našu devízu súčasná vládna garnitúra veľmi málo využíva. Podľa vlády všetko čo je zo zahraničia, je lepšie ako to, čo máme na Slovensku. Aby bolo vytvorené stabilné podnikateľské prostredie, nie je možné, aby jednotlivé podnikateľské subjekty boli posudzované podľa súčasného politického presvedčenia. Meradlom musia byť zásadne ekonomické výsledky a konkurenčne schopné výrobky. Nie je zanedbateľný ani fakt, že veľa dier v legislatíve pomáha podvodníkom a nečestným podnikateľom k obohacovaniu sa na úkor iných, či už je to tzv. tunelovaním alebo klasickými podvodmi. Pritom vyšetrovanie takýchto prípadov trvá veľmi dlho a často dochádza k ich zahladeniu aj z dôvodu previazanosti politických a iných organizácií. Aj z tohto dôvodu je podnikateľské ovzdušie SR veľmi rizikové. Je to aj obraz stále nízkych zahraničných investícií v SR. Čo je potrebné na zlepšenie? Vytvárať rovnocenné podnikateľské prostredie pre slovenských aj zahraničných podnikateľov, doplniť legislatívu a podvodníkom to spočítať.

2. Pre malých a stredných podnikateľov to neprináša žiadne zvýhodnenie. Na druhej strane je však potrebné, aby vládni činitelia vytvárali podmienky a budovali imidž SR v zahraničí. Ale to ešte neznamená, že ak ma niekto pochváli alebo potľapká po ramene, je všetko vyriešené. Makroekonomické prostredie sa vytvára v spolupráci so všetkými občanmi a musí fungovať spätná väzba. Nie je možné, aby sa nebrali do úvahy názory občanov, ba ešte horšie, aby sa úplne ignorovali. Keď to zhodnotím z hľadiska verejnej mienky a zistil by som, že mi viac ako 70 percent občanov nedôveruje a myslí si, že to, čo sa robí, je zlé, sú len dve možnosti. Zmeniť systém práce, ktorú vykonávam, aby čo možno v najkratšom čase došlo k zlepšeniu alebo uvoľniť miesto pre iných. Len zmenou zaradenia SR do investičného pásma nedôjde v krátkom čase k žiadnemu výraznému rastu v investovaní na Slovensku tak, aby tieto investície vytvárali nové pracovné miesta a primeraný zisk pre SR odvedený vo forme daní. Spomeňme si na vyhlásenie politických predstaviteľov spred troch rokov o tom, že zahraniční investori stoja pred hranicami a čakajú len na novú vládu. Výsledok? Posúďte sami.

3. Stabilitu hospodárskeho prostredia musia zaručovať stabilné ekonomické subjekty konkurenčne schopné súperiť so zahraničím. Pre podniky s perspektívnym rozvojom nie sú vytvárané dostatočne podporné programy nielen pri realizácii vývozu tovaru a služieb, ale ani v rámci trhu v SR. Programy musia úzko súvisieť so zamestnanosťou. V prípade, že je táto otázka pri transformácii druhoradá, ekonomický prepad sa bude prehlbovať. Výsledok sa markantne prejavuje vo vysokom deficite bilancie zahraničného obchodu. Pre rozširujúcu sa sieť supermarketov a obchodných centier narastá dovoz tovaru zo zahraničia a slovenský výrobca je doslova zdieraný už pri zjednávaní ceny. Za predaj svojich výrobkov musí vopred zaplatiť a ešte nevie, či budú predané. Domáci výrobcovia zanikajú a na malom slovenskom trhu túto dieru veľmi rýchlo vyplnia zahraniční dodávatelia. Konkurenčná schopnosť podnikov závisí aj od vybudovanej infraštruktúry, teda od diaľnic a letísk. Na tieto základné aspekty úspešného podnikania sa v poslednom čase zabúdalo, ba čo je alarmujúce, niektoré aktivity boli podstatne obmedzené. Zahraničný investor sa do lokalít, kde 100 km prejde za viac ako dve hodiny, veľmi neponáhľa. Rozvoj a pôsobenie domácej podnikateľskej živnostníckej sféry musí byť nielen deklaráciou, ale aj skutočným programom bez závisti úradníkov, že si niekto zarobí viac a bez posudzovania podľa straníckych tričiek. Súčasná vládna koalícia túto etapu nezvládla. Za tri roky nerástli sľubovaným tempom reálne mzdy, zvýšila sa nezamestnanosť a znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva strednej vrstvy. Rozvojové programy musia spracovať odborníci z oblasti teórie a praxe. V opačnom prípade je to len kus papiera bez efektu.

Miroslav Kollár, výkonný riaditeľ SB Inmart, a. s., Bardejov

1. Celkové ovzdušie v SR je možné charakterizovať z viacerých hľadísk. Predvolebná atmosféra. Začínajú sa žabomyšie vojny a skrášľovanie imidžu jednotlivých politických subjektov bez ohľadu na stav a vývoj spoločnosti. Táto atmosféra vyvoláva ďalšie napätie. Nefungujú základné funkcie spoločnosti, najmä tie, ktoré riadi štát - zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, súdnictvo, štátna správa. Nielenže si neplní táto sféra povinnosti, ale prekvitá korupcia. Situácia je značne napätá. Celkový systém práce vlády, parlamentu, celej štátnej správy je nekoncepčný, už má jednoznačne predvolebný charakter. Teda vytratila sa koncepcia, nadväznosť jednotlivých krokov tak vo vnútroštátnom meradle, ako aj vo väzbe na ostatné krajiny. Žiaľ, nie že pretrváva, ale sa zvyšuje nezodpovednosť celej štátnej sféry. Na všetky problémy a chyby sú objektívne výhovorky, bez určenia zodpovednosti a vinníka.

Radový občan, ani podnikateľ, nemá veľa možností zlepšovať ovzdušie v štáte. Keby som tú možnosť mal, tak by som:

a) hľadal nástroje na odstraňovanie korupcie, hlavne v štátnej správe,

b) verejne definoval vinníkov za privatizačné prechmaty, konkurzy bánk a firiem každého druhu, ak sa dostali do takéhoto stavu, napríklad za jeden rok od privatizácie,

c) zaviedol dôsledné kontrolné mechanizmy v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti,

d) viacdetné rodiny treba stimulovať nie cez rodinné prídavky a sociálne dávky, ale cez úľavu na dani zo závislej činnosti či dokonca daňou zápornou,

e) v oblasti školstva sprísnil inšpekčný systém s cieľom skvalitniť prípravu v školách, a tým znížil potrebu doučovacích metód, čo na jednej strane vytvorí priestor pre daňové úniky a čo je horšie, prehlbuje vzdelanostnú priepasť medzi solventnými a ostatnou väčšinou našich detí bez ohľadu na ich schopnosti. Na dôsledky tohto stavu najviac dopláca a nimi trpí radový občan. Toto napätie a beznádej sa prenáša do rodiny, na pracovisko a do ostatných vzťahov.

2. Neočakávam razantnejší prílev zahraničného kapitálu, a ak áno, tak nie do sféry, aká tu nie je, ale do oblasti, v ktorých sa tu podniká, čo urobí problémy existujúcim slovenským spoločnostiam bez očakávaného cieľa vytvorenia nových pracovných príležitostí. Obraz Slovenska navonok v rozhodujúcej miere vytvárajú politici. Skúste si premietnuť, ako sa prezentujeme. Vystupovanie poslancov v parlamente, rôzne kauzy, vystupovanie politikov v médiách atď. Toto vnímajú najmä občania, ale, samozrejme, citlivo to vníma a sleduje aj zahraničie. Ďalší problém je v tom, že prípadný zahraničný kapitál ak príde, tak nie do oblasti, kde je to najviac potrebné, napríklad z hľadiska miery nezamestnanosti. V porovnaní s krajinami ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a ČR nie sme pripravení na zahraničné investície tak, ako menované krajiny, hlavne z morálneho hľadiska, z hľadiska práva. Kladiem si otázku, či by som investoval moje peniaze v krajine, kde banálny súdny spor o platnosti či neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy na nebytové priestory nevie prvostupňový súd rozlúsknuť za štyri roky alebo spor o tom, či právny úkon prevodu nehnuteľnosti bol vykonaný v súlade so zákonom, trvá tri roky a riešenie je v nedohľadne, alebo v inom prípade súd vydá rozhodnutie o predbežnom opatrení zákazu nakladania s majetkom podniku bez akéhokoľvek preskúmania a spustí tým hodiny jeho postupného kolapsu. Podnik je živý organizmus, každý spor vedený ním alebo proti nemu je vredom alebo nádorom, ktorý treba liečiť veľmi rýchlo a po správnej diagnóze. Za najväčšiu prekážku vstupu investorov na Slovensko považujem spochybnenú vymožiteľnosť práva v reálnom čase a nerovnosť pred právom.

3. Stotožňujem sa s tým, že došlo k určitej stabilizácii ekonomického prostredia. Došlo k miernemu oživeniu priemyselnej výroby. Vďaka privatizácii bánk je citeľná zmena v prístupe bánk k ostatnej podnikateľskej sfére. Je to však lichotivé hodnotenie. Bolo by asi účelné podrobnejšie špecifikovať jednotlivé faktory, ktoré k takému záveru vedú a ako sa budú vyvíjať do budúcna. Vláda má prakticky stále v rukách energetické zdroje a možnosť regulovať ceny vstupov. Zreálňovať by ich mala plánovite programovo, vytvoriť priestor, aby podniky mohli technologickými a inými opatreniami v produkcii eliminovať dôsledky a uchovať schopnosť konkurencie. Kladiem si otázku, čo sa stane s tou krehkou stabilitou, ak vláda z dôvodov nie dosť exaktných sa tejto možnosti unáhlenou privatizáciou strategických podnikov vzdá. Táto otázka odráža aj môj postoj k otázke, ako vnímam výsledky transformácie a jej aspekty. Transformácia hospodárstva má byť plánovitý, odborne riadený proces s definovanými parametrami cieľovými aj prechodnými. Proces musí byť vybavený hodnovernými identifikátormi ich okamžitého stavu a regulačnými prvkami schopnými ovplyvniť ich vývoj. Transformácia nie je len zmena vlastníckych vzťahov, nestačí len byť schopný, s odretými ušami financovať výrobu zvarencov, dielcov, polotovarov. Musíme byť schopní pripraviť budúcnosť, vytvárať priestor a motiváciu na uplatnenie inovačných schopností, vývoj vlastných výrobkov pre existujúce konkurenčné prostredie, naštartovať výchovu budúcich odborníkov, motivovať ich rastúcou kvalitou pracovného prostredia, životnej úrovne, o zdravotnom a sociálnom zabezpečení nehovoriac. Podniky už dávno pochopili nevyhnutnosť certifikovať kvalitu svojich procesov podľa štandardov. Škoda, že sa o to nepokúsili vlády SR s procesom transformácie hospodárstva.

Milan Cagala, prezident ZSP

1. Ovzdušie v SR je mimoriadne napäté. Vychádza zo súčasnej zlej ekonomickej situácie viac ako jednej tretiny jej obyvateľov. Príčinou je neriešenie zlej hospodárskej situácie, vychádzajúcej zo široko spektrálneho zostavenia súčasnej vládnej koalície. Obyvatelia SR majú najväčšie obavy z ďalšieho zdražovania. Východisko vidím vo zvýšení percentuálneho podielu vstupu strán do parlamentu, tak aby politické zoskupenie tvorili dve až tri strany.

2. Napriek priaznivému hodnoteniu vidím rozdiel vstupu zahraničného kapitálu do SR v tom, že si vyberá lukratívne podniky. Ide o banky, strategické podniky energetiky a pod. Čo už v spomínaných štátoch bolo predmetom privatizácie. Teraz prebieha, povedal by som, až neuvážená privatizácia práve týchto subjektov, a tým by sa mal rozdiel vyrovnať. Keď hovorím neuvážená, odôvodňujem to tým, že strategické bankové inštitúcie, ako aj podniky sa privatizujú pod tlakom nedostatku zdrojov a rôznych prísľubov, a tým sa predávajú pod cenu. To je najväčšia škoda, ktorá tomuto štátu vzniká.

3. Zahraničné inštitúcie hodnotia makroekonomickú situáciu vychádzajúcu zo stabilizácie koruny. Ďalej zo zníženia sadzby bankových úverov. To je však málo na to, aby bola spokojnosť v domácom podnikateľskom prostredí. Chýbajú rozvojové programy. Chýba dostupnosť bankových úverov. Aj keď je úroková sadzba nižšia, skúste vybaviť bankový úver pre malého a stredného podnikateľa. Chýba ochrana domáceho výrobcu, teda domáceho podnikateľa. Objektívnou príčinou je celosvetová recesia v priemysle.

To sú hlavné príčiny problémov domácej podnikateľskej a živnostníckej sféry.

Ivan Ivanič, generálny riaditeľ Palma-Tumys, a. s., Bratislava

1. Ako pesimistické, príčiny sú rôzne a každodenne pripomínané v médiách. Spoločnosť však potrebuje určitú dávku optimizmu na to, aby bola schopná prekonávať prekážky. Osobne vo svojom okolí sa snažím pestovať optimistický pesimizmus, teda vieru v zlepšovanie stavu, lepším konaním jednotlivca, ale i určitou dávkou pesimizmu, že sa to úplne nepodarí.

2. Myslím si, že záujem zahraničných investorov podlieha určitým politicko-hospodárskym záujmom globálnych investorov. Tu treba brať do úvahy, aké sú názory lokálnych investorov a ich vízie o ďalšom rozvoji v určitých teritóriách a v ktorých hospodárskych oblastiach. Tieto vízie sú podľa môjho názoru rozhodujúce a záujem je daný vtedy, ak tieto vízie sa stretnú s predstavami a podmienkami v danom regióne. SR chýba štátno-hospodárska vízia a opatrenia na realizáciu rozvoja. To považujem za rozhodujúci vplyv, prečo nie je väčší záujem zahraničných investorov o investície v SR. Zahraničným investorom v oblasti špekulatívneho kapitálu nechýbajú štátno-hospodárske zámery, pretože využívajú krátkodobý kapitál na rýchle zhodnotenie.

3. Výsledky transformácie od roku 1990 sú poplatné tomu, že ani teoreticky neboli

rozpracované postupy, ako v hospodárstve vykonať transformáciu od "socializmu ku kapitalizmu". Slovensko nemá infraštruktúru pre rozvoj národnej stratégie. Sú tu veľmi zložité väzby medzi vládou, mimovládnymi a súkromnými organizáciami, zdedenými podnikmi predovšetkým tzv. ťažkého priemyslu. Za celé obdobie transformácie sme sa nezmohli na to, aby sme vytvorili národno-štátnu stratégiu na základe zdrojov a podmienok, ktoré máme k dispozícii, a tie sú len - pôda, poľnohospodárstvo, lesníctvo, voda, ľudia a ich vzdelanie. Na základe národnej stratégie je možné rozpracovať podmienky a možnosti rozvoja vitálnej ekonomiky. Bez vitálnej ekonomiky nie je možné reálne hovoriť o reformách v školstve, zdravotníctve a obrane.

Ján Líška, prezident SCP, a. s., Ružomberok

1. Ako vyvíjajúce sa, avšak podnikateľsky absolútne nedostatočné. Lepšie výsledky sa ukazujú vo vzťahu k EÚ, to je však skôr problém politický ako ekonomický. Táto zmena neznamená žiadne výhody pre celulózovo-papiernický priemysel. Navyše vývoj našej zahraničnej obchodnej bilancie nie je priaznivý. Podpora exportu je minimálna a bez akéhokoľvek pozitívneho vývoja. Dokonca zákon o DPH je antiexportný, to znamená potláča export. Treba si uvedomiť, že práve príjem financií z exportu kvalitných výrobkov a služieb je najlepším a najlacnejším zdrojom financií pre našu finančne podvyživenú ekonomiku. Zvýšenie exportu by nielen zlepšilo zahraničnoobchodnú bilanciu štátu, ale zároveň by posilnilo kurz koruny.

Spolu s exportom sú práve investície tým prvkom, ktorý môže zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Odpustenie daní zahraničným investorom nie je tým správnym riešením. Dokonca ide o klientelizmus, ktorý sa úspešne darí využívať niektorým firmám. Správne riešenie musí zabezpečiť zvýhodnenie všetkých investorov pri investíciách nad stanovený limit, bez ohľadu či ide o nemeckého, slovenského alebo akéhokoľvek iného investora. Domáci investori sú dnes znevýhodnení, a preto investujú za hranicami Slovenska. Pritom ekonomika SR potrebuje investície rátajúce hodnotu niekoľko sto miliárd korún. Vymožiteľnosť práva je úplne nedostatočná. Vláda v tejto oblasti neurobila nič. Súdy sú preťažené, a preto pracujú pomaly. Zákony sú nejasné s možnosťou rôznych výkladov, zvýhodňujú štát pred podnikateľskou sférou, či už ide o DPH alebo Sociálnu poisťovňu. Štát cez zdravotníctvo a školstvo, prípadne v ďalších oblastiach, neplnením si povinností vnáša nestabilitu do podnikateľského prostredia. Pritom niektorí členovia vlády sa nelichotivo vyjadrujú o podnikateľoch všeobecne. Neuvedomujú si, že my vytvárame finančné zdroje, za ktoré môžu členovia vlády cestovať po svete, a ako hovorí jeden môj kolega, pestovať papučkový spôsob práce. Čo by som mohol urobiť pre jeho zlepšenie? Celulózovo-papiernický priemysel patrí už niekoľko rokov medzi stabilizované odvetvia slovenskej ekonomiky napriek tomu, že podniky sú súkromné, je medzi nimi veľmi dobrá spolupráca a kooperácia. Vytvárame podstatne viac zdrojov na export v porovnaní s dovozom, takže kým vyvezieme export v hodnote 5 Sk, nákup z dovozu predstavuje len 1 Sk. Teda celulózovo-papiernický priemysel je vysoko proexportný a podieľa sa na stabilizácii kurzu koruny a na prípadnom zlepšovaní či udržaní zahraničnej bilancie Slovenska. Naša akciová spoločnosť SCP Ružomberok je dynamicky sa rozvíjajúca spoločnosť, ktorá patrí medzi popredné európske firmy a investície za posledný rok predstavovali takmer 10 mld. Sk. Tým sme nielen zásadne zlepšili výkonnosť firmy, ale v rozhodujúcej miere sme odstránili zdedený ekologický dlh. Dnes máme 3500 zamestnancov, čím sa radíme medzi popredné slovenské firmy. Napriek tomu plánujeme ďalšie investičné zámery s rozsahom 8 až 10 mld. Sk. Tým zvýšime konkurencieschopnosť svoju aj ekonomiky SR. Pre každú vládu je dôležitá spätná väzba a v tomto smere, samozrejme, môžeme pomôcť radami a návrhmi zlepšiť súčasný stav.

2. Zaradenie do investičného pásma môže, samozrejme, Slovensku pomôcť v záujme zahraničných investorov, môžu zvýšiť svoje a ich pôsobenie na slovenskom trhu. Treba však povedať, že každý investor nielen zahraničný, ale aj domáci hodnotí vždy konkrétne podmienky v konkrétnom priestore a v konkrétnom čase. Tu treba povedať, že

je veľa problémov a problematických oblastí, o ktorých sa už veľa hovorilo, a ktorých riešenie je zdĺhavé alebo sa prakticky neriešia. Preto si myslím, konkrétne podmienky sú oveľa dôležitejšie, a tieto prekážky a problémy neumožňujú, prípadne sťažujú investovanie nielen zahraničným, ale aj tuzemským podnikateľským subjektom. Toto je jasný dôvod, prečo podľa môjho názoru ani v najbližšom období, to znamená v roku 2003, nie je možné počítať so zvýšením záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku. Mne osobne veľmi prekáža, že sa investori rozdeľujú na zahraničných a tuzemských. Myslím si, že investičný rozvoj je spolu s exportom mimoriadne dôležitá oblasť, aby vláda mala podporovať akúkoľvek rozvojovú investíciu. A to bez ohľadu či ju bude realizovať zahraničný alebo slovenský investor. Pokiaľ vláda nebude podporovať investície, nemôžeme očakávať, že SR zaznamená kvalitatívne zmeny.

3. Je síce pravda, že v niektorých oblastiach dochádza k stabilizácii ekonomického prostredia. Treba však zároveň položiť aj otázku, do akej miery sa na stabilizácii podieľajú centrálne orgány, najmä vláda a parlament, prípadne do akej miery sa podieľajú na stabilizácii ekonomiky podnikateľské subjekty. Je myslím chvályhodné, že napriek nedostatkom a problémom, ktoré sme už spomínali, mnohí podnikatelia, mnohí manažéri vedú firmy k ďalšiemu rozvoju a vytvárajú tak určitý základ na rozvoj ďalších firiem na svojej periférii či už v rámci služieb alebo dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Transformácia ako taká bola nielen potrebná, ale aj nevyhnutná, pretože ona vlastne zmenila zodpovednosť za majetok, za fungovanie firiem a za ich rozvoj. Konkrétna zodpovednosť je nielen lepšia a potrebná, ale predovšetkým podstatne efektívnejšia. Najväčšie dlhy môžem zhrnúť nasledujúco:

- Nie je vypracovaná stratégia rozvoja SR na nasledujúcich desať rokov.

- Prijatie do NATO a EÚ nie je stratégiou, ale len jedným zo spôsobov, ako naplniť strategické ciele.

- Vláda nemá jasné priority v priemysle, čo chceme rozvíjať a čo budeme tlmiť.

- Nie sú špecifikované dôsledky vstupu do NATO a EÚ na ekonomiku SR.

- Neexistuje podporný program na zvýšenie efektívneho exportu a efektívnych investícií.

- Vymožiteľnosť práva je na minimálnej úrovni.

- Školstvo a zdravotníctvo sú v dezolátnom stave.

- Neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov vládou a parlamentom (zahraničné cesty, tretí sektor atď.).

- Stále funguje klientelizmus a pretrváva prioritné postavenie štátu pred podnikateľmi a podnikateľskými subjektmi.

- Nie je žiadna podpora cestovnému ruchu.

Samozrejme, to sú témy na diskusiu, avšak bez kvalifikovanej diskusie a odborne správnych záverov nie je možné tieto dlhy eliminovať.

Ivan Štefanec, generálny riaditeľ s. r. o. Coca-Cola Beverages Slovakia

1. Súčasné obdobie v našej krajine je predovšetkým veľmi dynamické, zodpovedajúce transformačným zmenám posledného desaťročia. Celosvetovo zaznamenávame na prelome tisícročí obdobie informačnej revolúcie a v strednej a vo východnej Európe navyše revolučnú zmenu vlastníctva. Tieto zmeny, samozrejme, vedú k zmene myslenia, historicky najpomalšej, ale najdôležitejšej zmene. Tieto skutočnosti významne ovplyvňujú naše súčasné ovzdušie, ktoré sa pri svojej dynamike rozhodne zlepšuje. Upevňujú sa inštitucionálne vzťahy, vlastnícke práva a rozvíja sa vedomostná úroveň ľudí. To sú jednoznačne predpoklady ďalšieho rozvoja. Slovensko zaznamenalo za posledné roky rýchlejšie tempo rozvoja ako jeho porovnateľní susedia a pri udržaní tohto trendu má ešte na viac. Pri súčasnom globálnom prepojení sa nás, samozrejme, týka každá zmena vo svete. Pre zlepšenie súčasnej situácie sa preto snažím sledovať všetky zmeny, prípadne ich predvídať. Riadenie firmy a podnikanie je síce o vytváraní hodnôt akcionárov, ale aby mohla firma dlhodobo úspešne pôsobiť, jej orientácia musí byť nasmerovaná na zvyšovanie hodnôt a obohatenie všetkých v rámci jej pôsobenia. To je i poslanie, ktoré sa snažím napĺňať. Aj preto moje pôsobenie i pôsobenie mojich kolegov vo firme nie je sústredené len na vnútrofiremné záujmy, ale v rámci asociačných združení sa snažíme o aktívne ovplyvňovanie legislatívy, podporujúcej transparentné podnikateľské prostredie. V tomto smere pracujeme i na medzinárodnej úrovni, čím navyše priamo podporujeme slovenské integračné ambície. Keďže za prioritu ďalšieho rozvoja našej krajiny považujem rozvoj vzdelanosti, snažím sa v rámci možností o podporu vzdelávania založenú na praktických ukážkach fungovania našej firmy. Vypracovali sme a aktívne realizujeme úspešný program výučbových prehliadok nášho moderného výrobného závodu pre základné a stredné školy. Na Ekonomickej univerzite prebieha ojedinelý projekt výučby o fungovaní globálnej firmy v lokálnych podmienkach, realizovaný výlučne len manažérmi našej spoločnosti, no a popri podpore a aktívnej participácii nespočetných odborných konferencií je to v neposlednom rade podpora MBA programov pri Fakulte manažmentu UK, v ktorých sa vzdelávajú i naši pracovníci. Dovolím si tiež zdôrazniť, že pre všetky naše činnosti je kvalita samozrejmým atribútom. Zdôraznenie kvality a jej chápanie ako spôsobu práce, nielen ako výsledku, bolo jedným z dôvodov našej účasti v súťaži o Národnú cenu za kvalitu, v ktorej sme v tomto roku zvíťazili.

2. Zlepšenie slovenského ratingu je rozhodne pozitívnym signálom a povzbudením pre investorov. Je to výsledok kvantitatívneho i kvalitatívneho pokroku krajiny. Súčasný stav, keď je na Slovensku menej zahraničných investícií na obyvateľa v porovnaní s podobnými transformujúcimi sa krajinami, je len logickým dôsledkom našich protiinvestičných krokov z predchádzajúceho obdobia. Investori vždy hľadajú predovšetkým stabilitu. Predbehnutie ostatných je pre Slovensko veľkou výzvou, ale aj v tejto oblasti zaznamenávame pozitívne trendy rastu. Je dôležité si však uvedomiť, že na investorov sa nedá len pasívne čakať, ale pre rast investícií je nevyhnutné robiť aktívnu proinvestičnú politiku. Mnohé vyspelejšie krajiny v tom majú obrovské skúsenosti. Ďalším významným faktorom je potom nasmerovanie investorov do odvetví, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, a ktoré majú dlhodobú budúcnosť. Za správny považujem aj trend z posledného obdobia, snažiaci sa o vyprofilovanie "stredoeurópskeho investičného priestoru", čo nám môže len prospieť. Som presvedčený, že pri zdôrazňovaní našich predností, ktorými sú predovšetkým kvalita ľudského potenciálu a solídna infraštruktúra, máme i v tejto oblasti reálne predpoklady ďalšieho rastu.

3. Stabilizácia ekonomického prostredia je realitou, za ktorú hovoria čísla. Chcem opätovne zdôrazniť predovšetkým trendy, ktoré sú veľmi pozitívne. Osobne považujem za transformačné úspechy predovšetkým stransparentnenie privatizácie a vstup veľkých investorov, úroveň domácej meny a menovú politiku vôbec, udržanie inflácie na akceptovateľnej úrovni a zreálnenie daňového zaťaženia. Viditeľný je i dialóg vládnej garnitúry s podnikateľským okolím a obnovenie dôvery vo vládne inštitúcie. Výsledky hospodárskeho rastu sú nedocenené, berúc do úvahy súčasné spomalenie rastu vo vyspelých krajinách. Popri zlepšujúcej sa hospodárskej situácii nemôžeme, samozrejme, nevidieť prekážky ďalšieho rastu, ako je predovšetkým vysoká nezamestnanosť, nepružnosť inštitúcií pri vymožiteľnosti práva, zastaraný systém zdravotníctva a školstva a absentujúca reforma dôchodkového systému. Vývoj zahraničného obchodu sa nevyvíja priaznivo a je ho tiež potrebné pozornejšie analyzovať. To sú výzvy na ďalšiu etapu transformácie, ktoré sa však, samozrejme, nedajú riešiť oddelene. Východiskom v súčasnej etape globalizácie je predovšetkým ešte intenzívnejšia spolupráca s ostatnými krajinami, osobitne v priestore V4,

pokračujúca liberalizácia trhu na úkor administratívnych zásahov do ekonomiky a, samozrejme, naša integrácia do transatlantických a európskych bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Je dôležité si uvedomiť, že integračné zoskupenia nemôžu byť cieľom, ale len prostriedkom ďalšieho rozvoja krajiny. Tu vidím priestor na vypracovanie dlhodobej vízie krajiny za účasti širokého spektra verejnosti. Podmienkou úspešného fungovania ekonomiky sú transparentné pravidlá na trhu, ktoré platia pre každého rovnako. Neakceptovateľná je diskriminácia akýchkoľvek nových výrobkov a za absolútne logické považujem prísne dodržiavanie zákonov hospodárskej súťaže. V súvislosti so štátnymi a "kvázištátnymi" fondmi ešte stále pretrvávajú snahy o ich zakladanie a zneužívanie. Jediným riešením takýchto fondov bez stanovenia cieľov použitia (len s cieľom zabezpečenia poplatkov do nich), je ich nekompromisné zrušenie. Východiskom je vždy stanovenie cieľov v príslušnej oblasti a vytvorenie fungujúceho systému s účasťou všetkých. Táto oblasť je napríklad momentálne veľmi aktuálna pri riešení legislatívy v oblasti životného prostredia.

Ján Badžgoň, generálny riaditeľ Castor & Pollux, a. s., Bratislava

1. V roku 1991 sa Česká a Slovenská Federatívna Republika pustili, tak ako aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, do radikálnej transformácie s cieľom čo najrýchlejšie prekonať obdobie medzi centrálnym plánovaním a trhovým hospodárstvom. Bolo potrebné stabilizovať ekonomiku, vybudovať nevyhnutné inštitúcie a uskutočniť rozsiahlu štrukturálnu transformáciu. Vstup samostatnej SR do EÚ stále zostáva prioritou vlády. Počas tohto procesu je badateľná snaha odstraňovať makroekonomickú nerovnováhu a zaostávanie konkurencieschopnosti slovenskej produkcie v oblasti vývozu. Celkové podnikateľské prostredie je poznamenané potrebou priaznivého prostredia na peňažnom trhu, cenovej stability aj kurzovej čitateľnosti. Najmä pre malé a stredné podniky by mala byť k dispozícii oveľa širšia škála podporných programov na ich aktiváciu. V súčasnosti približne 85 % slovenského vývozu smeruje do krajín EÚ a nezačlenením SR do EÚ by sa naša republika dostala mimo tento priestor. Pritom nielen pre túto oblasť ekonomiky je mimoriadne dôležité pritiahnutie priamych zahraničných investícií a vytvorenie potrebných ekonomických a politických predpokladov. Aj keď pretrváva absencia dostatočného objemu zahraničných investícií, ktoré so sebou prinášajú aj zvýšenie zamestnanosti, zaznamenávame odborný rast

pracovníkov a kvalitatívny rast domácich subdodávateľov. Súčasné podnikateľské prostredie teda ožíva. Deje sa tak hlavne zásluhou súkromných životaschopných podnikateľských subjektov. Citeľnejšie zlepšovanie slovenského podnikateľského prostredia bude možné po vyriešení dlhotrvajúcich príprav na reformu štátnej správy, riešenia vymáhania daňových nedoplatkov a iných finančných únikov, posilnenia stability slovenskej meny, decentralizácie verejných financií v prospech komunálnej sféry a definitívne ukončenie reštrukturalizácie priemyslu. V súvislosti so Slovenskom ako právnym štátom treba poukázať na uplatňovanie legislatívnych noriem, ktoré sú mnohokrát narýchlo a netransparentne novelizované a v prípade problému dochádza k nejednoznačnej a zdĺhavej interpretácii aj zo strany samotných úradníkov štátnej správy. Zlepšeniu a upokojeniu podnikateľského ovzdušia by veľmi pomohlo ukončenie "politikárčenia" a zníženie napätia v politickej sfére.

2. O zaradení v neposlednom rade rozhodla aj momentálne vyššia atraktivita nízkej nasýtenosti trhu zahraničnými investíciami v súvislosti so zlepšeným inštitucionálno-právnym prostredím. Na rozdiel od vžitých predstáv sú faktory ako nízke daňové zaťaženie, vládne dotácie na výkup pozemkov a pod. pre väčšinu zahraničných investorov menej významné. Tieto výhody sú pri "lákaní investorov" ponúkané okolitými tranzitujúcimi ekonomikami a sú považované takmer za samozrejmosť. Okrem toho si väčšina veľkých významných investorov aj tak dokáže vymôcť oslobodenie od platenia daní, aspoň na nejaký čas. V prípade zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia výrobu presťahujú inde. Omnoho podstatnejšie sú faktory, ako je prístup na trhy, politická a ekonomická stabilita krajiny a zapojenie krajiny do určitých politických a ekonomických štruktúr, ako aj všeobecný komfort podnikateľského prostredia. Hlavným tromfom SR je predovšetkým geografická poloha a dobré väzby tradičných výrobcov na trhy strednej a východnej Európy a do určitej miery aj rezervoár lacnej a relatívne kvalifikovanej pracovnej sily. Tento faktor, samozrejme, nemôže byť donekonečna preceňovaný, pretože na Slovensku je citeľný nedostatok špičkových odborníkov v niektorých ekonomických, právnych a technických odboroch. Systémové, inštitucionálne a makroekonomické faktory berú zahraniční investori vážne. Globalizáciou obchodu s kapitálom prišlo koncom 80. rokov a začiatkom 90. rokov k súpereniu medzi juhovýchodnou Áziou a Latinskou Amerikou a regiónom tranzitívnych ekonomík v strednej Európe (Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko). Čistý prílev kapitálu do tohto regiónu bol v období rokov 1995 - 1999 vo výške 89,7 mil. USD, zatiaľ čo do juhovýchodnej Ázie smerovali vo výške 50,63 mil. USD. Vo vzťahu k Slovensku skutočnosť v porovnaní k ostatným krajinám strednej Európy nie je priaznivá. Nízky záujem zahraničných investorov o Slovensko v rámci tranzitujúcich krajín je ovplyvnený aj nevyjasneným rámcovým vzťahom štátu voči záujemcom, a teda potrebou urýchleného odsúhlasenia novely k zákonu č. 175/1999, ktorý konečne bude definovať nielen jasné parametre na získanie štatútu významného investora a definíciu tohto pojmu, ale bude presne charakterizovať zvýhodnenia pre túto skupinu podnikateľov. Pripravovaná novela rieši iba podmienky pre zahraničných investorov, treba sa však zaoberať aj zlepšením podmienok pre samotné slovenské podnikateľské prostredie. Nízky záujem zahraničných investorov súvisí aj s potrebou zlepšenia právneho, regulačného a daňového rámca a odstránením bariér, čo je v kompetencii ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. Ide hlavne o ťažkopádnosť a byrokraciu v procese zriaďovania spoločnosti a častú zmätočnosť. V neposlednej miere sa investor stretáva s pretrvávajúcim klientelizmom a korupciou na rozličných úrovniach. Je jasné, že krajiny s vysokou mierou korupcie si vlastne investorov sami odháňajú a korupcia rozvracia politický proces a podkopáva účinnosť právnych predpisov. Na druhej strane medzi lobingom a korupciou je podstatný rozdiel. Pokiaľ lobing je prínosom pre rozvoj toho-ktorého obchodu, korupcia a finančné odmeny vplyvným skupinám a jednotlivcom pre samotný rozvoj krajiny a zlepšenie morálky v jej podnikateľskom prostredí nie sú pozitívom na pritiahnutie zahraničných investícií.

3. Pri hodnotení výsledkov transformačného procesu na Slovensku je potrebné vychádzať z niektorých daností krajiny. Slovensko je malá a ekonomicky otvorená krajina a ako taká je závislá od okolitého hospodárskeho prostredia. Každý politický aj ekonomický výkyv je mimoriadne citeľný a náš ekonomický vývoj je závislý od vývoja v Európe. Momentálne sa síce nachádzame vo vzostupnej fáze hospodárskeho cyklu, ale ako súčasť stredoeurópskeho regiónu sme stále vnímaní ako krajina s určitým rizikom. Navyše, nie celkom zreteľná politická scéna (aj z vnútorného hľadiska) je zložitou bariérou na prekonávanie zvonka. Podľa pravidelného monitoringu napredovania Slovenska, ktorý za všetky oblasti predkladá Európska komisia Európskej rade, je Slovensko hodnotené ako krajina schopná prijímať záväzky vyplývajúce z členstva, hlavne pokiaľ ide o vyhliadky v súvislosti s ekonomickými kritériami, ktoré vytýčila Európska rada (trhová ekonomika, schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie). V poslednej správe je zdôraznený dosiahnutý pokrok v prijatých reformných opatreniach. Najväčšie dlhy demokratizácie je možné vidieť v oblasti reálnej demokracie vo všetkých oblastiach života. To zahŕňa aj riadne fungovanie parlamentných výborov a kontrolných orgánov, ktorých obsadzovanie vedúcou opozičnou stranou je ignorované. Vyslovovanie dôvery a nedôvery vnútri vedúceho koaličného zoskupenia, podozrenia z korupcie na vysokých vládnych postoch, demisia ministra zdravotníctva v súvislosti s kritikou fungovania systému verejnej zdravotnej starostlivosti, to sú len príklady poukazujúce na vnútorné napätie vnútri koaličnej vlády. Pokrok nie je dostatočne hmatateľný pri posilňovaní praktického fungovania štátnej správy. Politizácia, protekcionizmus a nedostatočná zodpovednosť stále patria k znakom slovenskej verejnej správy. Na posilnenie a rozmach domácej podnikateľskej bázy je potrebný predovšetkým jasne stanovený súhrn pravidiel platných pre všetkých účastníkov. Pokiaľ bude reforma štátnej správy odďaľovaná a prijímané riešenia nebudú dostatočné, môže dôjsť k závažným prekážkam pri prijímaní Slovenska do EÚ. Istým pozitívom môže byť aj prijatý zákon boja proti korupcii a implementácia programu do praxe. To, že Slovensko si plní politické kritériá na členstvo v EÚ, je znakom pokroku v konsolidácii demokratického systému. Na druhej strane s postupujúcim časom rýchlosť reforiem stráca svoju hybnú silu aj v dôsledku nezhôd na politickej scéne. Transformácia dobrých zámerov a dobre premyslených koncepcií do konkrétnych krokov by sa nemala oneskorovať.

Marián Vidoman, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Makyta Púchov

1. Hoci zo strany medzinárodných organizácií dochádza k určitému pozitívnemu hodnoteniu vývoja súčasnej slovenskej spoločnosti, charakterizoval by som celkové ovzdušie ako neisté. Treba vidieť, že stabilita nemôže byť založená na čiastkových výsledkoch, ale na ich dlhodobosti, čím sa vytvárajú podmienky rozvoja prostredia. Čiastkové ekonomické výsledky, ktoré majú dobrú úroveň, sú často zamieňané za stabilitu vývoja a za stabilitu prostredia pre ekonomický vývoj. Preto charakterizujem celkovú "klímu" na Slovensku ako neistú. V oblasti legislatívy a ekonomických nástrojov dochádza k príliš častým a rýchlym zmenám, ktoré sa nedajú predvídať ani odhadnúť, ale na druhej strane treba na ne v praxi veľmi rýchlo, pružne a flexibilne reagovať. Hlavne na podmienky, ktoré ovplyvňujú slovenskú ekonomiku z hľadiska medzinárodného prostredia zahraničného obchodu. Musíme všetci pochopiť, že riešenie nespočíva v zakrývaní veľkej prezamestnanosti v určitých odvetviach - najmä tých, ktoré sú riadené štátom, ale v zameraní celého súkromného sektora, štátnych organizácií a orgánov na najpodstatnejšiu vec slovenskej ekonomiky, ktorou je boj za výrazne vyššiu produktivitu práce. Je nevyhnutné, aby bola zrovnateľná s príbuznými odvetviami v podmienkach EÚ. V organizáciách, ktoré riadime, chceme aj v ďalšom období pokračovať v pozitívnom vývoji. To znamená, udržať si pozíciu významného zamestnávateľa (Makyta je šestnástym najväčším zamestnávateľom v SR) a stabilitu rastu produktivity práce a zárobkov, udržať stabilitu na slovenskom a hlavne na zahraničných trhoch. Osobne sa budem ešte viac angažovať za ďalší technický rozvoj, rozvoj informatiky, za rozširovanie komputerizácie pri spracovaní dokumentácie, on-line prepojenie so zahraničnými partnermi, aby sme dokázali dať vyššiu pridanú hodnotu do vzájomného obchodu. Práve týmito krokmi dokážeme ovplyvňovať podmienky rozvoja odevného a textilného priemyslu na Slovensku a v nemalej miere chceme i posilniť našu pozíciu v oblasti maloobchodu.

2. Myslím si, že neboli doteraz vytvorené vhodné podmienky na plošný vstup zahraničných investorov do slovenskej ekonomiky. Za posledné roky protekcionizmom určitých zahraničných investorov sa títo dostali do pozície lídrov slovenskej ekonomiky. To odradilo mnohých ďalších záujemcov o investovanie. Vytvárané podmienky iba pre veľké priemyselné podniky a organizácie znevýhodňovali tú oblasť priemyslu, ktorá umožňuje na dobu určitú zamestnávať veľkú časť obyvateľstva na Slovensku vo väzbe na jeho vzdelanostnú a profesijnú štruktúru. Predovšetkým v oblasti textilného a odevného priemyslu sme neumožnili vstup ďalším zahraničným investorom, lebo nemali zvýhodnené podmienky ako napríklad v ďalších krajinách (Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Česko) a dôsledkom toho je, že súčasné výsledky podložené štatistikou hovoria, že investovali práve v spomínaných teritóriách. Zarážajúci je fakt, že ešte väčšie investície smerovali napríklad do Rumunska, ktoré má výhodnejšie podmienky ako SR, hlavne čo sa týka rýchlosti administratívy na založenie spoločných podnikov alebo vytvorenie podmienok v oblasti zdaňovania i celkovej administratívy pre investičný vstup, ktoré sú výrazne jednoduchšie ako u nás. V tomto smere treba akcelerovať nastúpený trend. Hodnotenie agentúrou Standard&Poor´s je pozitívnym, ale iba malým začiatkom celého procesu, ktorý bude skutočne treba výrazne zdynamizovať.

3. Vývoj ekonomiky osobne hodnotím nie celkom optimisticky, pretože vidím veľkú mieru nezamestnanosti. Ekonomika sa nerozvíja plošne, sústreďuje sa len do určitých mikroregiónov, čo spôsobuje veľké výkyvy v oblasti rozvoja a naštartovania v regiónoch pre celkový rast ekonomickej úrovne obyvateľstva a slovenského trhu. Myslím si, že v tomto smere bude treba naprávať chyby, ktoré tu priniesol posledný vývoj. Dlžníkmi sme v profilácii rozvojových programov. Tri roky je deklarovaná príprava podpory podnikateľských subjektov v oblasti zahraničného obchodu, ale od deklarácie a proklamovaného vytvorenia agentúr žiadne zlepšenie necítime. V tomto smere je potrebné vytvoriť vo vzťahu k úrovni profesionality a vzdelanostnej štruktúry obyvateľov Slovenska podmienky na rýchly rast produktivity práce a vytvorenia serióznych podmienok presadenia sa na medzinárodnom trhu práce pre všetkých občanov. Zanedbávalo sa aj rýchlejšie reagovanie na potreby v oblasti školstva, ktoré napredovalo nevyhraneným smerom a zbytočne sa rozširovali učebné odbory. Výsledky tohto procesu sa odzrkadlili na slabej schopnosti absolventov učňovského a stredného školstva etablovať sa do praxe. Preto sa v tejto kategórii registruje najviac nezamestnaných, ktorí končia na úrade práce. Ako veľká priemyselná spoločnosť sme pripravení vytvárať podmienky na zabezpečenie adekvátnej praxe a pomoci jednotlivým učňovským a priemyselným školám, aby príprava absolventov bola na úrovni. Je potrebné viac profilovať jednotlivé programy priemyselnej politiky. Iba samotné deklarácie o tom, že textilný a odevný priemysel je nezaujímavým odvetvím, berieme na vedomie v horizonte 10 - 15 rokov, ale nevidíme žiadne náznaky, akým smerom je orientovaná štátna priemyselná politika. Čakanie, že to vyriešia iba zahraniční investori, je iluzórne. Čo sa týka našej akciovej spoločnosti, rozvíjame programy na báze investovania do rozvoja techniky, technológií, softvérového vybavenia, aby sme našim zahraničným zákazníkom poskytli vysokokvalitný produkt a servis. Výsledky, ktoré dosahujeme najmä v oblasti zahraničného obchodu pri viac ako deväťročnom medziročnom raste obratu zahraničného obchodu potvrdzujú, že túto schopnosť máme. Bude však treba, aby sme spoločne s niektorými organizáciami, ktoré by mali podporovať zahraničný obchod, našli také formy spolupráce, ktoré umožnia rýchlejšie investovanie do najrozhodujúcejších systémov. Nie je dobré, že sa zvýhodňovali len sféry ako bankovníctvo a poisťovníctvo. Pri týchto finančných inštitúciách vidno, že najviac investujú, majú najlepšie podmienky na rozvoj, ale je potrebné, aby aj tieto inštitúcie vytvárali podnikom lepšie ekonomické prostredie a nie aby sme platili ich ozdravovanie či prípravu na predaj zahraničným investorom. Ďalším produktom správneho investovania by mohli byť podmienky na pritiahnutie stredných firiem, živnostníkov, s ktorými budeme kooperovať v niektorých jednoduchších výrobách, aby sme vedeli ekonomicky zhodnotiť investovanie do vytvárania technologických uzlov, technologickej dokumentácie, komputerizácie, automatizácie niektorých technologických procesov. Výsledný produkt je možné využiť nielen pre oblasť zahraničného trhu, ale aj na rozšírenie kooperácií so strednými a menšími spoločnosťami v oblasti textilného a odevného priemyslu na Slovensku.

Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR

1. Celkové ovzdušie v Slovenskej republike vnímam ako zbytočne napäté. Zbytočne preto, lebo si nemyslím, že sú na to objektívne dôvody. Mnohé veci príliš dramatizujeme (politici, ale hlavne médiá), čím ďalej, tým viac zdôrazňujeme negatíva a nevieme kladne prezentovať a vnímať aj dobré výsledky, ktoré Slovensko dosahuje. Som realista a nechcem vidieť veci "pasívne optimisticky". V ostatných rokoch sa podarilo posunúť Slovensko výrazne dopredu ako krajinu, ktorá je absolútne rovnocenným partnerom iným európskym štátom v rámci medzinárodnej spolupráce. Takéto postavenie v zahraničnopolitickej oblasti nemožno dosiahnuť bez toho, aby boli vytvorené príslušné podmienky doma. Či už ide o oblasť ekonomiky, kultúry, vzdelávania a ďalšie. Potrebujeme viac sebavedomia, konštruktívneho pohľadu na svet, menej bedákania a sebabičovania. Osobne chcem takýto pohľad prezentovať pri mojich stretnutiach s ľuďmi a v rámci verejných vystúpení. Čoskoro sa začne nový rok 2002. Bude to rok volebný a v predvolebnej atmosfére je ešte ťažšie byť objektívny a nepodať sa účelovým emóciám. Ale možno práve preto sa treba snažiť a dokázať, že aj u nás sa vyvíja politická zrelosť. Práve takýmto osobným postojom chcem ja prispieť k skultivovaniu politickej atmosféry na Slovensku.

2. Opätovné preradenie Slovenska do investičného pásma renomovanou medzinárodnou agentúrou akou je Standard & Poor´s, vnímam veľmi pozitívne. Slovensko tak po troch rokoch zásadných štrukturálnych zmien opäť vysiela zahraničiu, aj keď sprostredkovane, čitateľný signál. Samozrejme, že preradenie SR do investičného pásma nepreceňujem, určite sa to však podľa môjho názoru odrazí na zvýšení dôvery zahraničných subjektov pri umiestňovaní investícií do SR, čo je potrebné vnímať v súčasnej ekonomickej situácii nielen v SR, ale aj vo svete ako osobitne cenné. Relatívne nižší záujem investorov o investovanie v SR je podľa môjho názoru minulosťou, čo sa prejavuje aj rekordnými prírastkami priamych zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky od roku 2000, dokonca za rok 2000 najvyšším v rámci krajín V4. SR v podstate dobieha svoje meškanie z minulého obdobia, keď sme zanedbali v druhej polovici 90. rokov potrebu a význam zahraničných investícií v našej ekonomike. Je potrebné sebakriticky priznať, že Maďarsko, Poľsko aj Česko sa oveľa skôr zamerali na zatraktívňovanie svojich ekonomík pre zahraničných investorov. My sme tento systém začali postupne budovať až po zmene vlády v roku 1998.

3. V prvom rade si dovolím poznamenať, že medzinárodné uznávané inštitúcie, ktoré si

právom povšimli stabilizáciu hospodárskeho vývoja na Slovensku, objektívne hodnotia vlády za spôsob vedenia hospodárskej politiky. Ich úlohou nie je vlády chváliť, uspokojovať alebo dokonca potľapkávať po pleci. Medzinárodne uznávané inštitúcie sú súčasťou finančného prostredia práve preto, aby upozorňovali na kritické momenty v hospodárskom vývoji, analyzovali ich príčiny a koniec koncov usmerňovali správanie investorov a ďalších aktérov na trhoch. Ich stanoviská a odporúčania, odrážajúce výhľad budúceho vývoja v hospodárstve tej-ktorej krajiny, majú svoju váhu a môžu ovplyvniť správanie investorov a viesť aj k prehodnoteniu investičných zámerov. Nazerajme preto na pozitívne hodnotenia slovenskej ekonomiky ako na nestranný a zodpovedný pohľad na domáce hospodárske otázky. Dosiahnuté výsledky ma presviedčajú, že vo vývoji slovenskej ekonomiky za posledné tri roky môžeme konštatovať mnoho pozitívnych zmien. Prispela k tomu aj integračne orientovaná zahraničná a zahranično-obchodná politika vlády. Úspech transformačného procesu je podmienený zabezpečením miesta Slovenska v európskych a transatlantických procesoch. Okrem jednoznačnej orientácie na priestor politickej a bezpečnostnej stability sa podarilo začleniť Slovensko do priestoru hospodárskeho rastu a prosperity, s čím spájame naše členstvo v zoskupení hospodársky najvyspelejších krajín sveta v OECD. Nesporne došlo k obnoveniu udržateľného hospodárskeho rastu založenom na vnútornej a vonkajšej rovnováhe. Zvyšuje sa dynamika zapojenia Slovenska do hospodárskych, finančných a obchodných vzťahov, čím sa prehlbuje integrácia Slovenska do svetového hospodárstva. Darí sa adaptácia slovenských podnikateľských subjektov na konkurenčne náročnejšie prostredie. Teší ma, že medzi slovenské hospodárske subjekty patrí tiež vďaka urýchleniu záverečnej etapy privatizácie celý rad významných zahraničných podnikov, ktoré prinášajú pre našu domácu ekonomiku najväčšie efekty v podobe vytvorených pracovných miest. Predovšetkým využívaním tejto cesty sme najviac pokročili v štrukturálnych zmenách v našej ekonomike, na ktoré by sme pri štandardnom prístupe nenašli dosť finančných zdrojov. Celkovo sme výrazne ozdravili a reštrukturalizovali bankový sektor, hoci pády niektorých komerčných bánk, čo pochopiteľne osobitne rezonuje v našej verejnosti, nás určite mrzia. V porovnaní so situáciou spred dvoch rokov sa výrazne znížili a stabilizovali úrokové sadzby. Kreujeme efektívne regulačné orgány v odvetví finančného trhu a zlepšuje sa aj vďaka narastajúcej konkurencii prístup k finančným produktom pre jednotlivcov vrátane hypotekárnych úverov. Za pozitívum považujem, že v uplynulých rokoch bol dobudovaný inštitucionálny systém finančnej podpory malých a stredných podnikov na Slovensku, ktorý by mal však odstraňovať existujúce výhrady k efektívnosti poskytovaných programov podpory a rozvoja malého a stredného podnikania. Chcem na druhej strane úprimne vyjadriť, že nie sme necitliví k tomu, čo sa z dobrých predsavzatí zameraných na zlepšenie sociálneho postavenia občanov celkom nevydarilo. Pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti súvisí s našou neuspokojivou štruktúrou a rozmiestnením priemyselnej základne na Slovensku. Tu vidím značný priestor na zlepšenie situácie naštartovaním regionálnych rozvojových politík, ktoré pomocou predvstupových a povstupových fondov EÚ môžu vo veľkej miere prispieť k vyrovnaniu hospodárskeho a sociálneho zaostávania tradične menej favorizovaných území na východe Slovenska.

Andrei Bartolomei, prezident a predseda predstavenstva BARTOLOMEI FINANCE, o. c. p., a. s.

1. Politické, ako aj medziľudské ovzdušie na Slovensku považujem za nezdravo napäté a vyčkávacie. Nezdravá napätosť pramení najmä z toho, že súčasná vláda už dlhší čas neplní svoj primárny účel, ktorým je vládnutie, a teda riadenie vecí verejných. V súčasnosti vládu tvorí zhluk ľudí, ktorí si už ani len nepamätajú, koho vlastne reprezentujú a kto ich volil, pričom ich činnosť sa dá charakterizovať ako "samospádová" a nezávislá od ich vedomia. Jednoznačne o tom svedčia posledné prieskumy verejnej mienky, či už vo vzťahu dôvery k politickým stranám alebo jednotlivým osobnostiam. Tiež sa zo zreteľa vládnych úradníkov stratil obraz štátnych záujmov Slovenskej republiky, lebo pokiaľ sledujem posledné kroky vlády, tak mám pocit, že zastupujú buď seba, alebo bližšie nedefinované ekonomické zoskupenia, ktoré majú snahu ekonomicky ovládnuť bankový a energetický sektor Slovenska. Bolo by zaujímavé požiadať jednotlivých predstaviteľov vlády, aby definovali, nezávisle od seba, primárne štátne záujmy Slovenska tak, ako ich chápu oni. Od kvality politického ovzdušia sa odvíja aj kvalita medziľudských vzťahov, ktoré sa prejavujú najmä neistotou z budúcnosti. Dnes už nikto pomaly neverí, že môže byť lepšie. Niet sa čo čudovať, lebo ľudia v poslednom období nedostávajú pozitívne impulzy, ktoré sú také potrebné pre spokojný život, ako aj pre dynamický rozvoj ekonomiky. Ak si kladiem otázku, čo robím ja pre skvalitnenie ovzdušia, tak si odpovedám, že ponúkam reálne príležitosti. Mojou osobnou snahou, ako aj snahou mojej firmy, je vytvárať a poskytovať také finančné služby a produkty, ktoré nielenže ekonomicky pomáhajú či už klientom alebo ľuďom, ktorí tieto služby realizujú, ale aj vytvárajú dobrý pocit z práce, ktorá prináša pozitívny efekt. Myslím si, že ľudia, ktorým sa darí, sú šťastní, svojím šťastím pozitívne ovplyvňujú a obohacujú aj svoje okolie. Preto by malo byť aj snahou každej vlády vytvárať pre svojich občanov také podmienky, aby sa mohli bez obmedzení a pocitu ohrozenia slobodne realizovať.

2. Obávam sa, že ide skôr o zbožné želanie. Je mi ľúto, pokiaľ vládni predstavitelia podliehajú takým naivným predstavám o zahraničných investoroch. Veď investori sú rozumní ľudia, ktorí si vedia dobre zrátať za a proti. V prvom rade si zahraničný podnikateľ preverí celkové ekonomické ovzdušie krajiny, do ktorej má tendenciu investovať a podľa toho sa rozhodne. Žiadne ratingové číslo jeho rozhodnutie neovplyvní, lebo jeho rozhodnutie je ovplyvniteľné výhradne prekážkami, na ktoré môže pri svojom podnikaní naraziť. Od tohto princípu sa odvíja aj nezáujem investorov o SR. Nízka a časovo náročná vymožiteľnosť práva, kontraproduktívny systém DPH, vysoké priame dane a najmä vysoká korupcia, ktorú podmieňuje neprehľadný licenčný povoľovací systém na čokoľvek, odradí aj toho najodolnejšieho zahraničného investora. Stačí sa pozrieť do Maďarska a porovnať ich daňový systém a náš a investor dostáva odpoveď na otázku, kam má investovať.

3. Pokiaľ si niekto myslí, že zlepšujúca sa situácia je skutočnosť, že viac ako tretina rodín

žije na hranici biedy alebo, že je takmer 20-percentná nezamestnanosť, tak trpí buď sebaklamom alebo nevie, o čom hovorí. Ak by som mal porovnávať ekonomickú situáciu povedzme spred 10 rokov a teraz, tak situácia je výrazne zlá. Pojem zlepšujúca sa situácia je možné použiť iba v prípade, ak predpokladáme, že tá posledná situácia povedzme spred roka bola najhoršia a už nie je pravdepodobné, že by ešte raz taká zlá nastala. V opačnom prípade by išlo iba o korekciu negatívneho vývoja, čoho sa v tejto chvíli aj obávam, pokiaľ ekonomická politika tohto štátu bude rovnako nijaká ako doteraz. Transformácia ako taká nevyrieši základné ekonomické problémy. Transformácia štátneho majetku na súkromný dáva iba nevyhnutné predpoklady na to, aby sa zlepšovanie ekonomiky mohlo vôbec začať. Nevyhnutnou podmienkou zlepšenia ekonomiky je zrušiť všetky nelogické a opatrnícke obmedzenia, ktoré sa zrodili v hlavách ľudí, ktorí nikdy nepodnikali, ale čítali o tom, ako sa to robí alebo o tom videli film. Je načase, aby sa prestalo kriminalizovať podnikateľské prostredie zo strany štátnych úradníkov a aby na legislatívu mali významný vplyv tí, ktorí tvoria najväčšie hodnoty a ktorých sa to teda aj týka. Preto, ak máme záujem o zlepšenie hospodárskej situácie, tak už o tom prestaňme rozprávať a začnime v tejto súvislosti aj niečo robiť. Otvárať a zatvárať rôzne kapitoly alebo deklarovať podporu malému a strednému podnikaniu nestačí. Najlepšou podporou je rozumný a najmä stabilný daňový a právny systém. O ostatné sa už postarajú podnikatelia bez toho, aby im niekto z vyšších miest radil, ako majú podnikať, prípadne ich "reguloval". Za pozitívne považujem, že sa konečne podarilo spustiť privatizáciu bankového sektora, od ktorého je závislý ďalší rozvoj podnikateľského prostredia. Nezvládnutých úloh bolo neúrekom a dá sa povedať, že táto vláda nezvládla z ekonomického hľadiska takmer všetko, čo si predsavzala. Mám na mysli hlavne neschopnosť znížiť nezamestnanosť vytváraním podmienok na tvorbu pracovných príležitostí, nekoncepčný daňový systém, ktorý je kontraproduktívny k potrebám podnikateľov, a teda aj štátu, a najmä neschopnosť zabezpečiť hladkú vymožiteľnosť práva. Ťahanicami o podobu regionálnych samospráv sa stratil taký potrebný čas, ktorý sa dal využiť efektívnejšie na koncepčné ekonomické zmeny. Dá sa povedať, že sa neudiala žiadna koncepčná ekonomická zmena aj napriek tomu, že bolo znížená daň z príjmu. Už len ustavičné licitovanie o výške dane svedčí o nekoncepčnom prístupe v tejto oblasti.

prof. Ferdinand Devínsky, rektor Univerzity Komenského Bratislava

1. Celkovo ako opatrne sa zlepšujúce, aj keď mnoho ľudí stále nie je spokojných a často sa situácia hodnotí pod dojmom toho, že veľa príležitostí, ktoré doba priniesla, zostalo pre politické šarvátky nevyužitých. V každom prípade pri porovnaní s tým, čo tu bolo v minulosti, s technickým a ekonomickým vývojom, s oslobodením ducha, s postupným zánikom schizofrenického myslenia a správania sa doma tak a v práci onak, tu vidím výrazné pozitívne zmeny. Snažil by som sa riešiť najmä tie veci, ktoré spôsobujú najviac tenzií v spoločnosti a vyvolávajú nespokojnosť obyvateľov: vysoká nezamestnanosť, zlý stav zdravotníctva a sociálnej sféry, zanedbané školstvo a nedôvera v inštitúcie, ktoré majú za úlohu zabezpečovať poriadok a spravodlivosť. Isteže to nie je jednoduché a neexistujú hotové recepty, ale systematickou prácou, najmä kvalitnými pravidlami a ich dodržiavaním sa dá zvládnuť aj zdanlivo nemožné. Viackrát som tiež povedal, že ak so slobodou a demokraciou nepríde ruka v ruke aj múdrosť, zodpovednosť a spravodlivosť, tak sú akékoľvek snahy zbytočné.

2. Budem veľmi rád, ak sa to naplní. V tejto veci som však trochu skeptický. Nie je to potešujúce, určite však môže v podvedomí investorov pretrvávať istý pocit nestability systému. Možno aj z toho dôvodu, že na rozdiel od uvedených štátov, ktorých ďalšie smerovanie je už nespochybniteľné bez ohľadu na to, aká vláda prevezme moc, nie som si istý, či sa to dá povedať aj o situácii na Slovensku. Myslím si, že obava, že nástupom novej vládnej a parlamentnej garnitúry môže dôjsť aj k oslabeniu súčasného jednoznačného trendu pripojenia sa k euroatlantickým štruktúram, môže mať u nás stále svoje opodstatnenie.

3. Môžem ich vnímať prostredníctvom niekoľkých príkladov: udržanie menového vývoja, nezhoršovanie nezamestnanosti, vcelku úspešný predaj akcií veľkých finančných inštitúcií a verejnej spotreby - nezhoršovanie financovania vysokých škôl (dokonca tu možno spomenúť schopnosť vlády zabezpečiť svoje prísľuby o navŕšení rozpočtu pre vysoké školy o 0,1 % HDP ročne). Preto sa domnievam, že hoci transformácia neprebehla a neprebieha dostatočne razantne, predsa len prináša svoje ovocie. Za úspech považujem aj schopnosť vyplácať dlhopisy z kupónovej privatizácie, ktoré som v čase ich vydania hodnotil ako načasovanú bombu predchádzajúcej vlády pre túto vládu. Celkovo si myslím, že najhoršie obdobie má už Slovensko za sebou. Aj keď možná globálna hospodárska recesia môže všetky pozitívne predpoklady zvrátiť. Dlhy sa prehlbujú pre spomalenie privatizácie, stále pretrvávajúci demagogický prístup viacerých ľavicovo orientovaných skupín, ktoré nostalgicky spomínajú na "dobrý socializmus", a najmä tým, že neprebehla transformácia v mysliach ľudí. Na posilnenie domácej podnikateľskej a živnostníckej sféry potrebujeme, podľa môjho názoru, najmä odstrániť byrokratické bariéry, ďalej motivovať ochotu a snahu ľudí podnikať a dať tým, čo to myslia vážne a seriózne primeraný priestor, a to v legislatíve, vo finančnom sektore, v poradenstve, priamou finančnou podporou chýbajúcich služieb a podobne. Ako nevyhnutnosť vidím dostupnosť dobrých úverov, vymožiteľnosť práva, platnosť pravidiel hry a ich stabilitu a tiež to, aby sa viac oplatilo dobre pracovať, ako byť doma na podpore.