Nedotknuteľnosť štátnych aj národných záujmov SR
Nevyhnutnosť : vláda stability
V stredu 11. januára 2012 o 12.50 h prijal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič 12-člennú reprezentáciu združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Cieľom stretnutia bola výmena názorov na aktuálnu hospodársku a sociálnu situáciu v SR, ako aj na riešenia skvalitnenia spoločnosti a života jej občanov. Na prijatí sa zúčastnili Peter Kasalovský, Ján Gabriel, Ladislav Vaškovič, Juraj Dlhopolček, Štefan Boháček, Eva Bohunická, Anton Barcík, Štefan Rosina, Miroslav Jevický, Peter Hrinko, Július Tóth a za zahraničných členov Jacques Hogard z Francúzska.
Prezident SR I. Gašparovič vo svojom príhovore priblížil svoje názory o. i. na vnútropolitickú situáciu v súvislosti s nemennými štátnymi aj národnymi cieľmi SR. Ozrejmil aj svoje vnímanie hospodárskej a sociálnej situácie. Osobitne sa venoval niektorým prežívajúcim problémom v spoločnosti, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie.
Za združenie úvodné slovo do diskusie predniesol Peter Kasalovský (zverejňujeme ho na inom mieste).
V diskusii sa prezentovali Július Tóth, Ján Gabriel, Peter Kasalovský, Ladislav Vaškovič, Peter Hrinko a Štefan Rosina.
Členovia združenia vo svojich diskusných vstupoch zdôrazňovali predovšetkým nemennosť a svojím spôsobom priam nedotknuteľnosť štátnych záujmov SR, ktorými sú členstvo v Európskej únii, v NATO a euro. Ďalej sa vyjadrovali v tom zmysle, že SR má relatívne dobrú hospodársku situáciu, a to aj so zreteľom na fakt, že je síce v miernom tempe rastu, ale v pluse. Na rozdiel od domácich médií sú presvedčení, že situácia v hospodárstve sa dá zlepšovať, pokiaľ sa postaráme spojenie nemeckej kvality a disciplíny so slovenskou zručnosťou. Podľa nich je to jediná spoľahlivá cesta k udržateľnosti a zlepšovaniu súčasného sociálneho stupňa. Za viac ako zložitý problém označili viaceré chybné riešenia v období minulých vlád a odmietanie principiálnych riešení v rezortoch sociálnych vecí, spravodlivosti, školstva a zdravotníctva.
Z diskusie boli zrejmé viaceré podnety prezidentovi SR. Predovšetkým zaznela požiadavka, aby po marcových voľbách nevymenoval málo znalých a neskúsených za členov vlády. Aby urobil všetko pre vládu stability. Na úvahu dali myšlienku posilnenia prezidentských právomocí, no i možnosti prezidenta republiky predkladať parlamentu vlastné návrhy zákonov. Vyjadrili aj názor, že čo najskôr treba systémove vyhodnocovať ako sa využívajú zdroje vo verejnej správe, lebo zverejňovanie zmlúv je síce správnym krokom, ale iba prvým. Podporili potrebu principiálnej rovnosti domácich a zahraničných investorov.
Po skončení 80-minútového prijatia prezident SR I. Gašparovič hovoril krátko o vývoji spoločnosti a hospodárstve s francúzskym podnikateľom J. Hogardom.
Foto : J. Bartoš
Prezident SR I. Gašparovič sa pozdravil s Jánom Gabrielom. Vľavo E. Bohunická a P. Kasalovský, vpravo L. Vaškovič a J. Dlhopolček.
V Zelenom salóne za okrúhlym stolom ...
Vľavo prezident SR I. Gašparovič v rozhovore s J. Hogardom (druhý vpravo).
Príhovor zakladajúceho člena a správcu združenia Petra Kasalovského k prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. januára 2012
Vážený pán prezident Slovenskej republiky,ďakujem za dnešné stretnutie s Vami. Pre naše združenie má dnešok aj značný symbolický význam, keďže ním kalendárne vstupuje do 20. roka života. Za tých dvadsať rokov ste neraz prejavili záujem o klubové aktivity a podporili naše zámery aj ciele. Stalo sa tak vtedy, keď ste boli predsedom parlamentu v roku 1996, alebo neskôr jeho poslancom, ako aj radovým občanom. Váš trvalý záujem o naše aktivity a názory vo funkcii prezidenta republiky je mimoriadne cenný pre našu 224-člennú komunitu.
O dva mesiace, päť dní po parlamentných voľbách, sa bude konať naše 91. riadne zhromaždenie a celkove už 229. klubové podujatie. Môžem Vás informovať, že ho uskutočníme už s novozvoleným výborom, avšak aj so značnými rozpakmi zo slovenskej politiky a jej výsledkov. Aj preto sa mienime sa vrátiť k našej akčnosti z druhej polovice 90-tych rokov. Dospeli sme do štádia, že sa už nemienime donekonečna uspokojovať, či chlácholiť dosiahnutými úspechmi, akými sa stali napríklad vstup SR do NATO, do celoeurópskych štruktúr, do Európskej únie a eurozóny. Stačilo by aj "strašenia" rozkladom Europskej únie a eura.
Vážený pán prezident republiky,
vyše roka bola na programe klubových zhromaždení diskusná téma : "Končí sa hospodárska, resp. civilizačná kríza, alebo je jej ďaľší reštart ?". K výzve, ktorú sme zverejnili 8. októbra 2010, nemáme ani dnes čo veľmi dodať. Rovnako to platí o obsahu našich memoránd - výziev "Slovenské vody pre ľudí" z 29. októbra 2009, "O politickej zodpovednosti a ľudskej dôstojnosti" z 27. mája 2010, "Hamletovské otázky v slovenskom priestore" z 8. októbra 2010, a vôbec prakticky o všetkých dokumentoch, ktoré boli predmetom klubových diskusií na zhromaždeniach v období rokov 2008 - 2011.
Pred jedenástimi mesiacmi sme sa k predmetným dokumentom vrátili. Priznali sme dočasnú porážku v našich snahách o demokratickejšiu a občiansky otvorenejšiu spoločnosť. Konštatovali sme to, čo je verejným tajomstvom a v dejinách sa tvrdošijne opakuje, že politici a tí čo ich financujú, sú opäť raz presvedčení o svojej vyvolenosti a genialite. A to bez nároku na vlastnú jedinečnosť, trebárs i spasiteľnosť a pravdu.
S výnimkou Vás, pán prezident republiky, a ďalších troch politikov sme nezaznamenali záujem oboznámiť sa s názormi jednej z najvzdelanejších a ekonomicky najsilnejších komunít na vývoj hospodárstva a spoločnosti vôbec. Stretli sme sa však so zahľadenosťou politikov do seba samých. Postihnutých takpovediac politickou krátkozrakosťou a v nejednom prípade úplnou politickou slepotou. Pochopili sme, že sa musíme postarať o vlastné, a naozaj médium závislé na princípoch občianskej demokracie.
Je taká obyčaj, že naši politici sa chvália svojou politikou a jej výsledkami a dokonca sa odvolávajú aj na to, ako ich vyznávajú zahraničné celebrity. Akoby nebolo večnou pravdou, že samochvála vždy smrdí...
Ale my, vážený pán prezident republiky, neplačeme za nevyužitými šancami, ale chceme práve v tomto roku urobiť viac pre to, aby sme neboli v tieni tých v počte obyvateľstva a rozlohovo väčších, vojensky, a spravidla aj hospodársky silnejších štátov.
Vážený pán prezident republiky,
máme na pamäti určité sklamanie z nášho vývoja, ktoré vyjadril pred desaťročím náš čestný člen kardinál Korec, ale aj ukrytie sa viacerých osobností do súkromia, či priam ulít pred zodpovednosťou za to, ako sa vyvíja naše okolie a ľudia v ňom. Tak malý národ ako je náš slovenský sa môže presadiť iba svojimi vôľovými vlastnosťami. To je predovšetkým chuť a schopnosť víťaziť - byť najlepší, hľadať a nachádzať riešenia, inovovať - rozvíjať nielen technológie, ale aj seba samých. Fyzicky a duchovne byť nad ostatnou Európou i svetom, ale to sa skutočne nedá docieliť, keď ste uveličení tým, že samostane dýchate.
Vážený pán prezident republiky, milý Monsieur Hogard, priatelia !
Sú tu predpovede o konci sveta. Sú nezmyslom. Avšak sú tu predsa hrozby : tornád, hurikánov, zemetrasení a tsunami, nedostatku pitnej vody, ticha včiel, fukushimských zlyhaní, mediálnych grázlovín a vôbec šamanenia s informáciami, posilňovania policajných opatrení a zdravotného nátlaku, genetickej a farmaceutickej kontaminácie, vyvolávania nedostatočnosti potravín, a predovšetkým nedostatku energie, podpory zločinnosti, najmä podvodov v oblasti financií. Už len toto by aj stačilo, aby sa mnohým urobilo mdlo.
Vážený pán prezident republiky,
nič sa nedeje automaticky. Aj my dnes vieme, že celý rad štátov žil na dlh a na úkor iných štátov devalvujúc tie najušľachtilejšie ideály na úroveň trápneho volebného víťazstva a moci. Boli a sú to zlé vlády, ktoré žili a žijú na dlh - neprimeraný, či až nesplatiteľný dlh. Napriek tomu sú schopné deviantne uvažovať o riešení nimi spôsobeného úpadku obmedzeným jadrovým, ba dokonca globálnym konfliktom.
Neostáva nám nič iné len dať priestor múdrosti, poriadku a disciplíne, pokore a zodpovednosti.
Vážený pán prezident republiky,
je ten najvyšší čas na zmenu myslenia a čas otvoriť najširším masám oči, aby pochopili, o čom to dnes je. Už by aj stačilo tých trápností, či priam zbabelosti s podkladaním sa hlúpym, zradným a v každej situácii zločinným, takpovediac mimikrovým odľudom. Majme na pamäti, rozumovo skvelých a statočných ľudí máme doma a vo svete viac ako dosť. V tradičnej skromnosti budeme prezentovať najnovších laureátov Zlatého biatca, okrem iných aj jednu z najzaujímavejších veličín svetového hospodárstva Jamesa Wolfensohna, ktorý bol desať rokov prezidentom Svetovej banky, a ocenenia Prominent ekonomiky práve na marcovom zhromaždení s hlavnou témou Ako zabezpečiť novú kvalitu spoločnosti a života ľudí. Presne tak ako to vystihol G.B.Show touto myšlienkou: "Teraz, keď sme sa už naučili lietať v povetrí ako vtáci a potápať sa ako ryby, ostáva nám už len jediné - naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia".
Bratislava, 11. januára 2012